Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-8Cb/40/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu Finerg International, s. r. o., so sídlom Stará Lesná 157, Stará Lesná, IČO: 36 511 391, právne zastúpeného JUDr. Antonom Hajdukom, advokátom so sídlom Štúrova 101/5, Vranov nad Topľou, IČO: 31 992 081, proti žalovanému LENMAR, s. r. o., so sídlom Stará Lesná 610, 059 60, IČO: 36 797 880, právne zastúpenému Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, o zaplatenie 132,99 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu rov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo 06.10.2020 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 132,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 25.01.2020 do zaplatenia, náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výšky 40 eur a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tvrdením, podľa ktorého je podľa Uznesenia Okresného súdu Kežmarok vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. povinný dodávať žalovanému pitnú vodu vodovodom a odvádzať odpadové a zrážkové vody z povrchového odtoku kanalizáciou k apartmánovému domčeku so súpisným číslom XXX vo vlastníctve žalovaného. Náklady spojené s plnením uvedenej povinnosti za rok 2019 žalobca vyúčtoval žalovanému sumu v celkovej výške 262,84 eur. Faktúra č. 220116 z 10.01.2020 bola splatná 24.01.2020.

3. Žalovaný uvedenú faktúru zaplatil čiastočne platbami 12.02.2020 vo výške 65,66 eur a 64,19 eur. Rozdiel vo výške 132,99 eur nezaplatil.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe obsiahnutom v odpore proti Platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 11.08.2020 sp. zn. tvrdil, že do nariadenia neodkladného opatrenia Okresného súdu Kežmarok č. k. -110 platil žalobcovi za dodávku vody cenu účtovanú podľa cenníka Podtatranskej vodárenskej a prevádzkovej spoločnosti tak ako všetci ostatní vlastníci nehnuteľností v areáli A. L., kde sú vystavané apartmánové domčeky a bytové domy s bytovými jednotkami. Tieto sú odkázané na dodávku vody prostredníctvom vodovodu vo vlastníctve žalobcu.

5. Neodkladné opatrenie Okresného súdu Kežmarok, na ktoré sa žalobca vo svojej faktúre odvoláva vo výroku ani odôvodnení nehovorí nič o povinnosti žalovaného platiť žalobcovi náklady spojené s obnovením dodávky pitnej vody a umožnením nerušeného užívania dodávok pitnej vody a odvádzania

odpadových vôd. Týmto neodkladným opatrením Okresný súd Kežmarok zjednal vo veci nápravu a vec vrátil do pôvodného stavu, keďže žalobca porušil práva žalovaného.

6. Žalobca faktúrou č. 220116 vyúčtoval žalovanému sumu v celkovej výške 262,84 eur s DPH za dodávku vody v objeme 49 m3. Za jeden meter kubický tak žalobca účtoval sumu vo výške 5,36 eur s DPH. Z faktúry však podľa žalovaného nie je zrejmé akým spôsobom a na základe čoho žalobca účtuje práve uvedenú sumu za 1m3 vody. K faktúre totiž žalobca žalovanému nedodal žiadne podklady preukazujúce spotrebu vody v objeme 49 m3. Nebolo ani určené a vysvetlené za aké obdobie mal žalovaný spotrebovať práve takéto množstvo vody.

7. Listom z 23.01.2020 žalovaný oznámil žalobcovi, že v prípade preukázania dodávky vody v objeme 49 m3 je žalovaný pripravený zaplatiť žalobcovi sumu za vodné a stočné vo výške určenej Podtatranskou vodárenskou a prevádzkovou spoločnosťou, a. s. (v tom čase za dodávku vody táto spoločnosť účtovala sumu 1,31 za 1m3 za dodávku vody a sumu 1,34 eur s DPH za odvedenie 1m3 vody). V prípade dodávky vody v objeme 49m 3 tak cena za vodné a stočné mohla predstavovať sumu v celkovej výške 129,85 eur (64,19 eur za vodné a 65,66 eur za stočné). V tejto súvislosti požiadal žalobcu o vystavenie faktúry na túto sumu. Žalobca však na túto požiadavku žalovaného nereagoval. Napriek tomu žalovaný zaplatil žalobcovi sumu vo výške 129,95 eur v zmysle svojho listu z 23.01.2020.

8. V replike žalobca predložil odborné stanovisko obchodnej spoločnosti EKOSERVIS SLOVENSKO, s. r. o. z 11.05.2020 potvrdzujúce podľa neho výšku oprávnených nákladov za dodávku pitnej vody a odkanalizovanie a čistenie splaškových odpadových vôd. Zopakoval tvrdenie, podľa ktorého má v súvislosti s neodkladným opatrením právo na náhradu výdavkov súvisiacich s vodnou stavbou, ktorú vlastní a cez ktorú bola v roku 2019 pitná voda dodávaná žalovanému.

9. Z Uznesenia Okresného súdu Kežmarok č. k. - 110 z 05.07.2019 súd zistil, že žalobca prevádzkuje vodovodnú a kanalizačnú sústavu pre areál I. L., vrátane jej apartmánovej časti a stavba súpisné číslo XXX (apartmánový domček), ktorej spoluvlastníkom je žalovaný, patrí od svojej výstavby a kolaudácie výlučne do tejto sústavy (ako všetky ostatné apartmánové domčeky), a je to zároveň jediný spôsob zabezpečenia dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd pre predmetnú nehnuteľnosť.

10. Práve žalobca realizoval samotnú výstavbu areálu a zároveň ako vlastník predal riadne dokončenú a skolaudovanú stavbu žalovanému, vrátane pripojenia na dodávku pitnej vody. Takisto predal aj ďalšie apartmánové domčeky z areálu iným záujemcom. Podľa vyhlásení žalobcu v Kúpnej zmluve, predmet kúpy v čase prevodu vlastníckeho práva nemal žiadne právne vady a ťarchy a žalobca zároveň garantoval, že predmetná stavba bola postavená v súlade s právnymi normami SR, stavebnými normami a projektom. Aj podľa právoplatného kolaudačného rozhodnutia apartmánové domčeky sú riadne napojené prípojkami na vonkajší vodovod a odkanalizovanie domčekov je do verejnej kanalizácie (rozhodnutie č. j. SÚ 505/2009 - Mj z 15.04.2009).

11. V súvislosti s užívaním vodovodných rozvodov je potrebné zároveň poukázať, že žalobca sa aj podľa uzatvorenej Mandátnej zmluvy (článok III, bod 8.) zaviazal umožniť žalovanému užívať vodovodné, dažďové a splaškové rozvody. Aj keď žalobca vypovedal Mandátnu zmluvu, podľa jej článku VII, bodu 3. bolo účastníkmi zmluvy zároveň dohodnuté, že „v prípade vypovedania zmluvy zo strany mandatára (žalobcu) je tento povinný zabezpečovať vykonávanie činností podľa článku III tejto zmluvy až do doby, kým výkon týchto činností nebude zabezpečený treťou osobou, a to v rozsahu, aby mandantovi nevznikala vykonávaním takýchto činností akákoľvek škoda.“ Výkon dohodnutých správcovských činností podľa Mandátnej zmluvy do doby nariadenia neodkladného opatrenia nezabezpečoval pre žalovaného žiaden iný subjekt a z uvedeného zmluvného ustanovenia tak vyplýva povinnosť žalobcu umožniť žalovanému užívanie vodovodných, dažďových a splaškových rozvodov.

12. 02.01.2019 žalobca, po vypovedaní zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd (04.07.2018) zastavil dodávku pitnej vody pre žalovaného na mieste odberu s názvom I. L., rekreačné domy, súpisné číslo XXX/X v A. L., a apartmán č. X, ktorý užíva žalovaný.

13. Na tomto mieste súd upozorňuje, že vyššie uvedené neodkladné opatrenie je nariadené podľa ust. , čím uložením povinnosti žalobcovi (Finerg, s. r. o.) bola žalovanému (LENMAR, s.

r. o.) poskytnutá plnohodnotná súdna ochrana a zabezpečená trvalá úprava pomerov medzi stranami, čím toto rozhodnutie konzumuje rozhodnutie vo veci samej.

14. Proti uvedenému Uzneseniu Okresného súdu Kežmarok nebol žalobcom (obchodnou spoločnosťou Finerg, s. r. o.) podaný opravný prostriedok, a preto nadobudlo právoplatnosť.

15. Vyššie uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

16. Spornou medzi stranami bolo, či žalobcovi náleží za daných skutkových okolností právo voči žalovanému na náhradu nákladov s prevádzkovaním vodnej stavby. Spornou bolo i skutkové tvrdenie žalobcu, že v roku 2019 dodal prostredníctvom svojej vodnej stavby do objektu žalovaného vodu v objeme 49 m3.

17. Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (ust. ).

18. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone (ust. ).

19. Rozhodnutie súdu, ktorým je sporová strana zaviazaná poskytnúť inej strane konania plnenie, je inou skutočnosťou uvedenou v zákone, na základe ktorej dochádza k vzniku záväzku (pozri Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28.10.2015, sp. zn. ).

20. Vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája na verejný vodovod navrtávacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu (ust. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“).

21. Kanalizačná prípojka je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie; toto zaústenie je súčasťou verejnej kanalizácie. Kanalizačnou prípojkou sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá je pripojená na verejnú kanalizáciu. Kanalizačná prípojka je vodnou stavbou, ak tak ustanovuje osobitný predpis (ust. )

22. Odberateľom vody (ďalej len „odberateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi (ust. ).

23. Producentom odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie (ďalej len „producent") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie a ktorá vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie (ust. ).

24. Ak sa prevádzkovateľ verejného vodovodu dohodne s odberateľom na osadení meradla na vodovodnú prípojku, z ktorej sa doteraz odber vody nemeral, odberateľ je povinný vykonať podľa pokynov prevádzkovateľa verejného vodovodu potrebné úpravy na vodovodnej prípojke (ust. ).

25. Vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky

alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti (ust. ).

26. Vlastník vodovodnej prípojky je povinný zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady (ust. ).

27. Vlastník kanalizačnej prípojky je povinný zabezpečiť opravy a údržbu kanalizačnej prípojky na vlastné náklady (ust. ).

28. Aplikujúc logický výklad normy práva obsiahnutej v posledných dvoch citovaných zákonných ustanoveniach spočívajúci v analógii zákona súd uzavrel, že ak je žalobca ako vlastník vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky povinný ex lege zabezpečovať jej opravu a údržbu na vlastné náklady, má túto povinnosť o to viac v prípade zabezpečovania opráv a údržby vnútorného vodovodu označovaného samotným žalobcom ako vodná stavba, v situácii, kedy technické riešenie zabezpečovania dodávky vody a odvádzania odpadovej vody v celom areály inicioval samotný žalobca.

29. Podľa ust. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

30. Podľa ust. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

31. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.

32. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha: Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten, kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.

33. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela.

34. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom.

35. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena.

36. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno, možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.

37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo (pozri napr. NS ČR , , , obdobne II. ÚS ČR 385/2015). Ak tak neurobí súd musí žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

38. Do akej miery má byť popieranie žalovaného určité (substancované), závisí na miere určitosti prednesov žalobcu. Pokiaľ žaloba obsahuje len paušálne tvrdenie alebo pokiaľ sa žalobné prednesy žalobcu obmedzujú len na používanie právnych pojmov bez bližšej špecifikácie, postačí žalovanému jednoduché popretie. Uvedená procesná situácia nastala i v prejednávanom spore.

39. Vzhľadom na to, že tvrdenia žalobcu o spotrebe vody žalovaným boli len všeobecné a obmedzovali sa na používanie právnych pojmov, bolo jeho procesnou povinnosťou potom, ako žalovaný toto jeho tvrdenie poprel, svoje skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy tiež podrobnejšie rozviesť.

40. Žalobca tak bol povinný už na vyjadrenie žalovaného k žalobe (v odpore proti platobnému rozkazu) reagovať uvedením skutočností, z ktorých by bolo možné spotrebu vody v tvrdenom objeme žalovaným usudzovať. Žalobné tvrdenia žalobcu boli síce z pohľadu abstraktného bremena tvrdenia dostačujúce, avšak v dôsledku ich popretia žalovaným ho zaťažovalo bremeno substancovania (konkrétne bremeno tvrdenia), z ktorého vyplývala jeho povinnosť uviesť konkrétne a určité skutočnosti, ktoré by mohli byť predmetom ďalšieho dokazovania. Žalobca však nenavrhol žiaden ďalší prostriedok procesného útoku, z ktorého by bolo možné prijať záver o spotrebe vody žalovaným v objeme 49 m3. Zo strany žalobcu absentoval i prostriedok procesného útoku spočívajúci v tvrdení a preukázaní toho, za aké obdobie mal žalovaný spotrebovať vodu v objeme, ktorý žalobca tvrdil v žalobe.

41. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalobcu týkajúcu sa objasňovania spotreby vody žalovaným tak nebolo možné túto rozhodnú skutkovú okolnosť objasniť. Uvedená skutočnosť tak nie je ani preukázaná, ani vyvrátená. Zostala preto neobjasnená (stav non liquet).

42. Aplikujúc základné pravidlo delenia dôkazného bremena tak neostávalo súdu iné, než postupovať tak, ako by bolo zistené, že skutkový prednes strany zaťaženej dôkazným bremenom (žalobca) bol dokazovaním vyvrátený.

43. Ak ostane neobjasnený znak skutkovej podstaty (hypotézy) normy práva zakladajúcej právo (nárok), rozhodne súd tak, ako by tento znak nebol naplnený, t. j. žalobu zamietne. Na tomto mieste sa dopĺňa, že žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie neuviedol ani to, z akého právneho dôvodu sa na žalovanom domáha zaplatenia žalovanej sumy, keďže povinnosť zabezpečovať dodávku vody do objektu vo vlastníctve žalovaného mu bola uložená právoplatným rozhodnutím súdu. Okrem toho údržbu a prípadné opravy vodovodnej a kanalizačnej sústavy v kritickom objekte má vykonávať na vlastné náklady.

44. Aplikujúc posledne uvedené pravidlo delenia dôkazného bremena tak bolo rozhodnuté o zamietnutí žaloby.

45. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Žalovaný bol v konaní úspešný, a preto mu bol voči žalobcovi podľa posledne citovaných zákonných ustanovení priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % tak, ako je uvedené vo výroku II tohto rozsudku.

48. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.