Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Csp-15-2026.pdf
PDF · 105.8 KB
Case nature
Area
Subarea
42Csp/15/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v spore žalobkyne: AirHelp Germany GmbH, IČO: HRB 196015B, so sídlom c/o WeWork, Warschauer Platz 11-13, 102 45 Berlín, Nemecko, právne zastúpená Advokátska kancelária SOWA s.r.o., IČO: 50 720 422, so sídlom Námestie 1. mája 9, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Ryanair Designated Activity Company, IČO: 104 547, so sídlom Airside Business Park, Swords, Dublin, Írsko, právne zastúpený alianciaadvokátov ak, s.r.o., IČO 36 679 771, so sídlom Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, o zaplatenie 400,- EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 400,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 7,15% ročne zo sumy 400,- EUR od 27.12.2025 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu domáhal peňažnej náhrady za omeškanie letu vo výške 400,- EUR s prísl.. 2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 5.9.2024 mal meškanie let cestujúcej A. B. č. FR 2367 z Barca Airport, Kosice (KSC) do London Stansted Airport (STN), s dĺžkou letu 1.529,37 km, ktorý bol vykonaný žalovaným (číslo rezervácie CNC75J). Predmetný let meškal viac ako 3 hodiny. Z uvedených dôvodov vznikol cestujúcemu nárok v zmysle čl. 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia EÚ č. 261/2004 a ustálenej judikatúry súdneho dvora EÚ na peňažnú náhradu vo výške 400 EUR, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť ako prevádzkujúci letecký dopravca. Cestujúci postúpil na základe nemeckého práva svoju pohľadávku na žalobcu, ktorý sa zameriava na vymáhanie pohľadávok voči leteckým dopravcom. V prípade, ak žalovaný podá odpor, žiadal, aby konanie pokračovalo v súlade s pravidlami európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. 3. K návrhu žalobca doložil: Výpis z obchodného registra žalobcu (Preklad č. 11/2024), informáciu o odletoch, Predžalobnú výzvu, Dohodu o postúpení z 11.9.2024 s prekladom, palubný lístok. 4. Tunajší súd vydal dňa 29.1.2026 európsky platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal včas odpor. 5. Žalovaný v tlačive C uviedol, že meškanie letu žalobcu FR2367 na trase Košice (KSC) Londýn Stansted (STN) dňa 05.09.2024 bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami spočívajúcimi v nepriaznivých meteorologických podmienkach, konkrétne v intenzívnej búrkovej činnosti nad letiskom Benátky – Marco Polo (VCE), ktorá ovplyvnila predchádzajúce lety rotácie lietadla EI-DHC typu Boeing 737-800 (ďalej len „lietadlo“). Zo správy OPS Statement vyplýva, že lietadlo, ktoré následne vykonávalo aj let žalobcu, malo v daný deň vykonať rotáciu letov STN – VCE – STN – KSC – STN. Počas vykonávania letu FR792 STN–VCE však lietadlo pri priblížení na pristátie do letiska VCE nebolo schopné vykonať bezpečný priblížený manéver z dôvodu intenzívnych búrok priamo nad letiskom. Meteorologické
podmienky sa ani počas vyčkávania lietadla v okolí letiska nezlepšili, a preto bol kapitán nútený z bezpečnostných dôvodov odkloniť lietadlo na alternatívne letisko Bologna (BLQ), kde lietadlo pristálo o 08:31 UTC (10:31 hod nášho času). Rozhodnutie o odklone letu bolo prijaté výlučne kapitánom lietadla. V predmetnom prípade boli cestujúci z letu FR792 následne prepravení autobusovou dopravou z letiska BLQ do letiska VCE. Uvedený odklon letu spôsobený nepriaznivými meteorologickými podmienkami mal následne reakčný dopad na ďalšie lety plánované tým istým lietadlom, keďže lietadlo muselo byť najskôr presunuté z letiska BLQ späť do VCE a následne pokračovať v plánovanej rotácii letov. Z dôvodu uvedeného odklonu a následných operačných obmedzení bol let FR793 VCE–STN zároveň ovplyvnený reguláciou riadenia letovej prevádzky a bol mu pridelený ATC slot s konečným časom odletu 14:00 UTC (16:00 hod nášho času), pričom lietadlo nakoniec odletelo z letiska VCE o 13:45 UTC (15:45 hod nášho času) a pristálo v STN o 15:59 UTC (17:59 hod nášho času). Následne lietadlo pokračovalo v plánovanej rotácii a vykonalo let FR2366 STN–KSC, ktorý odletel zo Stanstedu o 16:45 UTC (18:45 hod nášho času) a pristál v Košiciach o 19:16 UTC (21:16 hod nášho času), po ktorom bol vykonaný let žalobcu FR2367 KSC–STN, ktorý odletel z Košíc o 20:31 UTC (22:31 hod nášho času) a pristál v STN o 22:55 UTC (00:55 hod nášho času nasledujúci deň 06.09.2024). Z uvedených skutočností vyplýva, že meškanie letu žalobcu bolo priamym dôsledkom predchádzajúceho odklonu lietadla spôsobeného intenzívnymi búrkami nad letiskom VCE, ktoré predstavujú okolnosť mimo kontroly leteckého dopravcu. Nepriaznivé meteorologické podmienky, najmä búrky a silná konvektívna činnosť v okolí letiska, sú v leteckej doprave považované za typický príklad mimoriadnych okolností, ktorým sa dopravca nemôže vyhnúť ani pri prijatí všetkých primeraných opatrení. Predložené meteorologické mapy a meteorologické správy zároveň potvrdzujú, že v čase vykonávania letu sa v oblasti severného Talianska a letiska VCE vyskytovala výrazná búrková činnosť, ktorá znemožňovala bezpečné pristátie lietadla. V dôsledku uvedených meteorologických podmienok bol kapitán lietadla povinný prijať bezpečnostné rozhodnutie o odklone letu, čím vzniklo následné reakčné meškanie ďalších letov rotácie lietadla, vrátane letu žalobcu. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa pritom prevádzkujúci letecký dopravca môže pri preukazovaní mimoriadnych okolností odvolávať aj na okolnosti, ktoré nastali pri predchádzajúcom lete toho istého lietadla, pokiaľ existuje priama príčinná súvislosť medzi touto udalosťou a následným meškaním ďalšieho letu. V predmetnej veci je takáto príčinná súvislosť zrejmá, keďže meškanie letu žalobcu bolo spôsobené práve odklonom lietadla pri predchádzajúcom lete v dôsledku intenzívnych búrok nad letiskom VCE. Jednou z mimoriadnych okolností, ktoré sú výslovne uvedené v odôvodnení č. 14 Nariadenia č. 261/2004 sú aj meteorologické podmienky nezlučiteľné s výkonom príslušného letu. Žalovaný bol názoru, že naplnil všetky predpoklady na upustenie od povinnosti platiť náhradu škody v súlade s Nariadením č. 261/2004 tak ako požaduje žalobca. Poukázal na rozsudok SDEÚ C-74/19 LE v Transportes Aéreos Portugueses SA zo dňa 11.06.2020, v ktorom Súdny dvor uviedol, že letecký dopravca sa môže zbaviť povinnosti vyplatiť cestujúcemu finančnú kompenzáciu v prípade meškania alebo zrušenia letu aj v situácii, keď mimoriadna okolnosť nastala pri predchádzajúcom lete toho istého lietadla, ktoré následne vykonávalo let dotknutého cestujúceho. 6. K podaniu predložil: Smernicu 2011/83/EÚ, meteorologický záznam – Ventusky z 5.9.2024, Vyjadrenie žalovaného (OPS Statement) v anglickom jazyku, rozpis letu, Rozsudok Okresného súdu Memmingen. 7. Žalobca v podaní z 25.5.2026 s ohľadom na predložené prílohy vyjadrenia žalovaného (tlačivo C) uviedol argumentáciu k preukázaniu svojej aktívnej vecnej legitimácie v spore. Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal, že rotácia (STN – KSC – STN), t.j. let cestujúceho FR 2367 a jemu predchádzajúci let FR 2366, bola naplánovaná v rámci rotácie lietadla EI-DHC ako tvrdí. Na podloženie uvedeného žalovaný predložil iba tzv. OPS statement – dokument vytvorený žalovaným, ktorý teda predstavuje iba nepodložené tvrdenia žalovaného. To, že let cestujúceho FR 2367 a jemu predchádzajúci let FR 2366 nebol pôvodne naplánovaný v rámci rotácie lietadla EI-DHC potvrdzuje historický výpis letu FR 2366. Let C. 2366 mal odletieť z letiska STN do KSC o 14:15 UTC (15:15 miestneho času – BST). Let C. 2366 mal byť operovaný lietadlom EI-EBX. Toto bolo zmenené na lietadlo EI-DHC až po čase plánovaného odletu lietadla z STN a zároveň samozrejme po výskyte údajných mimoriadnych okolností na lete FR 792 (dôkaz č. 4 - „Tail Number changed from EI-EBX to EI-DHC“). To, že lietadlo EI-DHC malo operovať inú rotáciu potvrdzuje aj dokument predložený samotným žalovaným – ATC Slot History. Druhá strana tohto dokumentu sa týka letu žalovaného FR 8267 (číslo letu je uvedené v prvom stĺpci). Išlo o let z KTW do STN, ktorému predchádzal let z STN do KTW (FR 8266). Ako vyplýva z dokumentu, práve let FR 8267 mal byť pôvodne operovaný lietadlom EI-DHC (toto je uvedené v prvom riadku), nie let cestujúceho resp. jemu predchádzajúci let. Let C. 8267 bol nakoniec prevádzkovaný lietadlom EI-DWR (uvedené v ďalších riadkoch). Vyššie uvedené potvrdzuje aj časový sled udalostí. Let FR 793 mal plánované pristátie v STN o 10:45 UTC (11:45 BST). Let C. 8266 mal plánovaný odlet z STN o 11:40 UTC (12:40 BST). Let C. 2366, ktorý predchádzal letu cestujúceho mal plánovaný odlet z STN až o 14:15 UTC (15:15
BTS). Lietadlo EI-DHC malo teda operovať úplne inú rotáciu letov (STN-KTW-STN) a na let cestujúceho FR 2367 resp. jemu predchádzajúci let FR 2366 bolo pridelené až po výskyte údajných mimoriadnych okolností a po plánovanom odlete predchádzajúceho letu FR BLQ, kde pristál o 08:31 UTC (t.j. 10:31 miestneho času – CEST). 8. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacich obsah spisu, a zistil tento skutkový stav: 9. Cestujúca A. B. bola cestujúcou letu FR 2367, ktorý mal odletieť 5.9.2024 zo letiska Barca, Airport, Kosice (KSC) o 19:10 hod., avšak let mal meškanie nad 3 hodiny. Dňa 11.9.2024 došlo k postúpeniu pohľadávky A. B., rezervácia č. CNC75J na Air Help Germany GmbH.. Žalovaný nárok považoval za nedôvodný pre existenciu mimoriadnych okolností, ktoré spôsobili omeškanie letu. Žalobca považoval obranu žalovaného za nedôvodnú, považoval postúpenie pohľadávky za platné. Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal, že let žalobcu FR 2367 bol naplánovaný v rámci rotácie toho istého lietadla (EI-DHC), nepreukázal existenciu mimoriadnych okolností, ani prijatie všetkých primeraných opatrení. Existenciu mimoriadnych okolnosti žalovaný preukazoval závermi v správe (č.l.81) s históriou a meteorologickým záznamom oblasti. Žalobca uvedené spochybňoval, poukazoval na výpis letov lietadla EI-DHC dňa 5.9.2024, najmä na zmenu lietadla z EI-EBX na EI-DHC v čase16.50 hod, pri lete FR2366 a následne aj lete FR2367 až po existencii mimoriadnych okolností na lietadle EI-DHC. 10. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k omeškaniu letu FR 2367 o viac ako 3 hodiny oproti plánovanému času odletu. Nebolo sporné, že z dôvodu odklonu letu FR792 pre nepriaznivé počasie na letisku VCE a následných operačných obmedzení bol i ďalší let FR793 VCE–STN ovplyvnený reguláciou riadenia letovej prevádzky a bol mu pridelený ATC slot s konečným časom odletu 14:00 UTC (16:00 hod nášho času), pričom lietadlo nakoniec odletelo z letiska VCE o 13:45 UTC (15:45 hod nášho času) a pristálo v STN o 15:59 UTC (17:59 hod nášho času). Následne lietadlo pokračovalo v plánovanej rotácii a vykonalo let FR2366 STN–KSC, ktorý odletel zo Stanstedu o 16:45 UTC (18:45 hod nášho času) a pristál v Košiciach o 19:16 UTC (21:16 hod nášho času), po ktorom bol vykonaný let FR2367 KSC– STN, ktorý odletel z Košíc o 20:31 UTC (22:31 hod nášho času) a pristál v STN o 22:55 UTC (00:55 hod nášho času nasledujúci deň 06.09.2024).Bolo však sporné, či lietadlo EI-DHC bolo plánované na let FR 2367. Sporná nebola aktívna legitimácie žalobcu v spore. Sporná bola dôvodnosť nároku kvôli existencii mimoriadnych okolností, ktoré mali spôsobiť meškanie letu, ako aj existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom mimoriadnej okolnosti a omeškaním letu, ako aj to, či dopravca prijal všetky primerané opatrenia na minimalizáciu doby omeškania. 11. Predmetom konania je nárok žalobkyne na vyplatenie náhrady za omeškanie jej letu. 12. Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov: 13. Podľa 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (ďalej len nariadenie 261/2004), prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia. 14. Podľa čl. 7 ods. 1 nariadenia 261/2004, keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške: b) 400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1 500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km. 15. Podľa čl 5 ods. 1 písm. c) nariadenia 261/2004, v prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim: príslušní cestujúci majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7, pokiaľ: i) neboli informovaní o zrušení letu aspoň dva týždne pred plánovaným časom odletu; alebo ii) neboli informovaní o zrušení v časovom úseku od dvoch týždňov do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne dve hodiny pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne štyri hodiny po plánovanom čase príletu. iii) neboli informovaní o zrušení do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté pre smerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne hodinu pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne dve hodiny po plánovanom čase príletu 16. Podľa § 398 nemeckého Občianskeho zákonníka (BGB), pohľadávka môže byť veriteľom prevzatá na inú osobu zmluvou (postúpenie). Uzatvorením zmluvy nastupuje nový veriteľ na miesto pôvodného veriteľa. 17. Podľa čl. 5 a 5.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2421 zo 16. decembra 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a nariadenie (ES) č. 1896/2006 (ďalej nariadenie č. 861/2007), ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné konanie. Súd alebo tribunál uskutoční ústne pojednávanie, len ak sa domnieva, že nie je možné vydať rozsudok na základe písomných dôkazov, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť zamietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti sporu nie je pre spravodlivé vedenie konania potrebné ústne pojednávanie. Dôvody zamietnutia sa uvedú písomne. Proti tomuto zamietnutiu nemožno podať opravný prostriedok samostatne bez napadnutia samotného rozsudku. 18. Vzhľadom na čl. 5 nariadenia č. 861/2007 súd nevykonal ústne pojednávanie. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.6.2026. 19. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu súd uvádza, že pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je rozhodujúce, či už zo samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, kto bol jej účastníkom na strane postupcu, teda či je postupca v zmluve určitým a nezameniteľným spôsobom identifikovaný. Podľa názoru súdu došlo k platnému uzatvoreniu dohody o postúpení pohľadávky na Air Help Germany GmbH dňa 11.9.2024 (ohľadom rezervácie letu CNC75J cestujúcej A. B.), predmetom ktorej bol prevod vlastníctva pohľadávky cestujúceho na uplatnenie nároku z finančnej straty, nároku na náhradu škody alebo nároku na kompenzáciu podľa nariadenia (ES) č. 261/2004 na spoločnosť Air Help Germany GmbH. Postupca a postúpená pohľadávka boli podľa súdu dostatočne a určito špecifikované. Žalobcu preto súd považoval za aktívne legitimovaný subjekt. 20. Nariadenia EÚ č. 261/2004 v spojení s judikatúrou Súdneho dvora EÚ stanovuje, že v prípade omeškania letu nad 3 hodiny, je letecký dopravca povinný poskytnúť cestujúcemu peňažnú náhradu v súlade s čl. 7 Nariadenia. V zmysle čl. 5 ods. 3 Nariadenia, prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa čl. 7, iba ak môže preukázať, že zrušenie resp. omeškanie bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia. 21. Aby sa teda letecký dopravca zbavil povinnosti platenia peňažnej náhrady, musí uniesť dôkazné bremeno a jednoznačne preukázať, že (i) omeškanie bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami a (ii) prijal všetky primerané opatrenia na zabránenie týmto mimoriadnym okolnostiam. 22. V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-74/19: „na účely oslobodenia od povinnosti poskytnúť cestujúcim náhradu v prípade veľkého meškania alebo zrušenia letu sa prevádzkujúci letecký dopravca môže odvolávať na „mimoriadnu okolnosť“, ktorá ovplyvnila predchádzajúci let prevádzkovaný daným dopravcom tým istým lietadlom, pod podmienkou, že existuje priama príčinná súvislosť medzi vznikom tejto okolnosti a meškaním alebo zrušením neskoršieho letu“. 23. Podľa žalovaného došlo k mimoriadnej okolnosti, ktorú nemohol žalovaný ovplyvniť, ktorá ovplyvnila let FR 2367 (zlé poveternostné podmienky na letisku VCE počas príletu jedného z predchádzajúcich letov lietadla EI-DHC). Podľa žalovaného existuje priama príčinná súvislosť medzi vznikom tejto mimoriadnej okolnosti a meškaním cestujúcej, keďže meškanie letu žalobcu FR2367 (lietadlo EI- DHC) na trase Košice (KSC) Londýn Stansted (STN) dňa 05.09.2024 bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami spočívajúcimi v nepriaznivých meteorologických podmienkach, konkrétne v intenzívnej búrkovej činnosti nad letiskom Benátky – Marco Polo (VCE) a následne posunom letov lietadla EI- DHC. 24. Súd žalobe vyhovel, pretože skutočnosť, že let FR 2367 a i predchádzajúci let FR 2366 bol naplánovaný v rámci rotácie toho istého lietadla EI-DHC, žalovaný nepreukázal. Informácie zo správy žalovaného z 5.9.2024, čl. 81 súd považuje za internú správu žalovaného, pričom ich obsah bol spochybnený dôkazom žalobcu (čl. 98,99), z ktorého vyplýva, že let cestujúcej A. B. nebol plánovaný v rámci rotácie lietadla EI-DHC, na lete ktorého sa vyskytli mimoriadne okolnosti. Navyše žalovaný nepreukázal, že prijal všetky primerané opatrenia na zabránenie týmto mimoriadnym okolnostiam. 25. Podľa názoru súdu bolo pre úspech žalovaného v spore potrebné preukázať, že existuje priama príčinná súvislosť medzi vznikom tejto okolnosti a meškaním letu FR 2367 a FR2366 a že žalovaný prijal všetky primerané opatrenia na zabránenie omeškania. V prípade meškania letu sa prevádzkujúci letecký dopravca môže odvolávať na „mimoriadnu okolnosť,“ ktorá ovplyvnila predchádzajúci let prevádzkovaný daným dopravcom tým istým lietadlom, pod podmienkou, že existuje priama príčinná súvislosť medzi vznikom tejto okolnosti a meškaním letu, čo bolo potrebné v prejednávanej veci posúdiť. 26. Vychádzajúc z výpisu letu FR2366 a FR2367 dňa 5.9.2024 (čl.98-99), z ktorého vyplýva zmena lietadla na EI-DHC pri lete FR2366 a 2367 po existencii mimoriadnych okolností predchádzajúceho letu lietadla EI-DHC, bol súd názoru, že let cestujúcej FR2367 (a ani predchádzajúci let FR2366) nebol naplánovaný v rámci rotácie lietadla EI-DHC. Z výpisu letu žalobcu FR2366 vyplýva, že došlo o 16.50 hod. k zmene lietadla EI-EBX na EI-DHC. K tejto zmene teda došlo až po výskyte mimoriadnych okolností na lete FR792 STN–VCE, pri ktorom meteorologické podmienky zapríčinili odklon lietadlo na alternatívne letisko Bologna (BLQ), kde lietadlo pristálo o 08:31 UTC (10:31 hod nášho času). Lietadlo, ktoré malo byť ovplyvnené údajnými mimoriadnymi okolnosťami malo prevádzkovať iný let / rotáciu a
na let cestujúceho FR 2367 resp. jemu priamo predchádzajúci let FR 2366 bolo pridelené až po výskyte údajných mimoriadnych okolností. 27. Keďže let FR 2367 nemal byť prevádzkovaný lietadlom EI-DHC, ktoré malo mimoriadnu udalosť počas predchádzajúceho letu dňa 5.9.2024, neexistuje príčinná súvislosť medzi incidentom a omeškaním letu FR 2367 cestujúcej A. B.. Žalovaný nepreukázal, že na let FR 2367 bolo pred výskytom mimoriadnej udalosti určené lietadlo EI-DHC. Rozpis letov lietadla EI-DHC dňa 4.9.2024 (tabuľka v podaní žalovaného z 13.4.2026 čl. 82) nie je toho dôkazom. 28. Žalovaný však svoje tvrdenie o tom, že lietadlo EI-DHC bolo plánované na let FR 2367 podľa názoru súdu nepreukázal, preto súd žalobe vyhovel. 29. V súlade s čl. 5 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 261/2004 súd žalobcovi priznal nárok na náhradu sumy 400 EUR s prísl.. 30. Podľa ust. § 517 ods. l , 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 31. Podľa ust. § 3 ods. l nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení zákona č. 20/2013 Z.z., účinnom od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 32. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 33. Úrok z omeškania žalobca žiadal priznať od 27.12.2025. Doručenie predžalobnej výzvy z 28.11.2025 nebolo žalovaným spochybnené, v zmysle výzvy mal žalovaný vykonať úhradu v lehote 28 dní, preto súd považoval za dôvodné priznanie úroku z omeškania od 27.11.2025. 34. Keďže mal súd preukázané, že žalovaný nesplnil svoj dlh riadne a včas, čím sa dostal do omeškania, preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania ako príslušenstva pohľadávky v percentuálnej výške 5,00% ročne do zaplatenia, zodpovedajúcej v súlade s nar. vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení účinnom od 1.2.2013 základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania zvýšenej o 5 percentuálnych bodov (2,15 + 5), od 27.12.2025 do zaplatenia. 35. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 (podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s § 255 ods. 2 CSP (podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo) tak, že plne úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd dôvody hodné osobitného zreteľa v prejednávanej veci nevzhliadol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. l CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 CSP).
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany , ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prevej inštancie (§ 366 CSP).
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.