Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-149-2026.pdf
PDF · 100.19 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/149/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Štillovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Korbašovej, JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov - matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. D. E. F. XXXX/XX, B. - A., adresa na doručovanie: D. G. H. XX, XXX XX A., zastúpenej: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., Škultétyho 472/10, Martin, IČO: 36 868 108 a otec I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. D. E. F. XXXX/XX, B. - A., v konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 32P/49/2026-51 zo dňa 22.05.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vo výrokoch rozhodol nasledovne: maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, obidvaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otec sa zaväzuje platiť výživné na maloletého vo výške 200,- Eur mesačne, vždy do 20-teho dňa vopred k rukám matky s účinnosťou od 27.03.2026, zameškané výživné za obdobie od 27.03.2026 do 22.05.2026 vo výške 400,- Eur súd povoľuje splácať otcovi v splátkach po 100,- Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, styk otca s maloletým sa neupravuje a žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh matky doručený súdu dňa 27.03.2026, ktorým sa domáhala úpravy práv a povinností k maloletému A., na jeho odôvodnenie, vyjadrenie otca k podanému návrhu, Správu kolízneho opatrovníka zo dňa 18.05.2026, rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie ust. § 28 ods. 2, § 24 ods. 3, 4, § 36 ods. 1 Zákona o rodine, § 2 ods. 1, 2 CMP, § 185 ods. 1 CSP, § 187 ods. 1, 2, § 191 ods. 1, 2 CSP, § 35, § 36, § 37 CMP, § 52 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.
3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia maloletého A. nežijú v spoločnej domácnosti, matka s maloletým dieťaťom žije v prenajatom trojizbovom byte, od 01.04.2026 začala matka pracovať na skrátený pracovný úväzok ako upratovačka v spoločnosti Bytový podnik s.r.o. A., má príjem z invalidného dôchodku vo výške 580,- Eur, dohodnutá mesačná mzda je 470,- Eur. V ďalšom súd prvej inštancie má za preukázané oprávnené náklady na dieťa v celkovej výške 558,- Eur, kde zahrnul pomernú časť bývania 150, drogériu 20,- Eur, stravu na dieťa (nakoľko sa dieťa stravuje cez deň v jasliach), čiže mimo jasle 100,- Eur, poplatky za jasle vo výške 168,- Eur a strava 120,-
Eur, spolu teda náklady vo výške 558,- Eur mesačne, čo súd prvej inštancie považoval za adekvátne na uspokojenie oprávnených nákladov trojročného dieťaťa, ktoré navštevuje jasle. Otec, podľa vyjadrenia matky, pracuje v B., je elektrikár, uhrádza splátky viacerých úverov a na výživu maloletého dieťaťa neprispieva. Z lustrácie Sociálnej poisťovne otca mal súd za preukázané, že otec je v čase rozhodovania súdu zamestnaný v Slovenskej televízii a rozhlase s priemernou mzdou za 03/2026 a 04/2026 vo výške 1 216,59 Eur brutto, čo predstavuje v čistom 920,- Eur netto mesačne. Otec bol zamestnaný aj počas predchádzajúcich dvanástich mesiacov pred rozhodovaním súdu a dosahoval priemernú mzdu vo výške 1 118,60 Eur brutto. Matka sa domáhala, aby bol otec zaviazaný povinnosťou platiť výživné vo výške 350,- Eur, čo považoval súd prvej inštancie za neprimerané vzhľadom k potrebám trojročného maloletého dieťaťa a za odôvodnené potreby považoval potreby mesačne v rozsahu 558,- Eur, zobral na zreteľ aj metodiku určovania výživného 18 % z čistého príjmu otca pri jednej vyživovacej povinnosti je 156,62 Eur, avšak poukázal na to, že otec neposkytuje dieťaťu žiadne plnenia, s dieťaťom sa osobne stretáva sporadicky, ak vôbec (a to v byte matky), osobnú starostlivosť nezabezpečuje vôbec. Je na otcovi, aby poskytoval maloletému dieťaťu výživné najmä v peňažnej forme, a to pomerne vyššej ako matka, ktorá zabezpečuje osobitnú starostlivosť o dieťa, a to aj k svojej výrazne zníženej pracovnej schopnosti, kedy bola schopná si nájsť zamestnanie na zatiaľ aspoň skrátený pracovný úväzok, aby tak pokryla potreby svoje a maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie mal za to, že výživné otca na maloletého v sume 200,- Eur mesačne, spoločne s výživným matky a jej osobnou starostlivosťou, pokryje odôvodnené potreby maloletého. Zameškané výživné súd vyčíslil na sumu 400,- Eur za dva mesiace a povolil otcovi splácať v splátkach po 100,- Eur mesačne. Zároveň návrhu matky o zverení dieťaťa do jej osobnej starostlivosti súd prvej inštancie vyhovel a rozhodol, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia. Vzhľadom k zachovaniu styku otca s maloletým dieťaťom súd vyhovel návrhu matky, aby styk otca nebol upravený, nakoľko matka sa vyjadrila, že otec sa môže s maloletým stretávať, keď prejaví záujem, nakoľko doposiaľ mu nijak nebránila a s takouto úpravou súhlasil aj kolízny opatrovník. Účastníci nežiadali nahradiť trovy konania, preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v súlade s § 52 CMP.
4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého v zákonnej lehote v podaní doručenom súdu dňa 05.06.2026 (č. l. 62), v ktorom uviedol, že s rozsudkom nesúhlasí, rozporoval zameškané výživné aj splátky, uviedol, že žije mimo územia Slovenskej republiky a je nezamestnaný s tým, že súd si má pýtať peniaze/výživné od tých ľudí, ktorí jeho(otca) a jeho rodinu okradli a pripravili ich na mizinu, aj o strechu nad hlavou. Uviedol, že bolo začaté trestné stíhanie voči určitým osobám, ktoré uviedol, súd si má vypýtať peniaze od pánov A. C. a B. K.. Ďalej otec v odvolaní uviedol, že mu treba dať pokoj, treba mu pomôcť, nemá mu byť ubližované, máme šíriť dobro, nie zlo, a treba komunikovať výlučne mailom.
5. V konaní súd prvej inštancie uznesením č. k.32P/49/2026-65 zo dňa 15. 6. 2026 vyzval otca maloletého dieťaťa, aby svoje podanie doručené Okresnému súdu Martin dňa 5. 6. 2026 a označené ako odvolanie doplnil o chýbajúce náležitosti, a to, či sa jedná o odvolanie proti rozsudku č.k. 32P/49/2026-51 zo dňa 22. 5. 2026 a v prípade, že sa jedná o odvolanie, je potrebné doplniť odvolacie dôvody z dôvodu ich nezrozumiteľnosti.
6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca v podaní doručenom súdu dňa 21. 7. 2026 (č.l. 71 súdneho spisu) uviedla, že otec v odvolaní uvádza dvoch mužov, aby boli zaviazaní povinnosťou platenia výživného. Ide o mužov, ktorí podľa vyjadrenia otca ohrozili chod domácnosti, v ktorej žil otec s matkou a ich maloletým synom. Z odvolania je zrejmé, že otec maloletého nerozumie, že vyživovacia povinnosť je zákonná povinnosť, ktorú je povinný plniť každý rodič, ktoré mu vznikne vo vzťahu k dieťaťu. Vyjadrenie otca o tom, že sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky a je nezamestnaný, sú v súvislosti s plnením vyživovacej povinnosti bezpredmetné. Ak raz súd uloží vyživovaciu povinnosť, je každý povinný ju plniť bez ohľadu na ďalšie povinnosti, nezamestnanosť a majetkové pomery. Je nesporné, že otec maloletého dieťaťa matke finančne nepomáhal a preto matka bola nútená riešiť určenie výživného súdnou cestou, s tým, že sama uviedla, že otec vôbec neplatí výživné. Otec je povinný platiť výživné vo výške 200 Eur, a to bez ohľadu na tvrdenie otca, že nikto nevie, či platil alebo nie. Aj keby v minulosti, pred určením vyživovacej povinnosti súdom, platil nejakú sumu, nemení to súdne rozhodnutie. V rozhodnom období od podania návrhu nedoložil otec žiaden doklad, čo i len malej úhrady výživného. Zároveň od času, keď nežili matka s otcom a ich maloletým synom v spoločnej domácnosti, vznikol matke nárok na zameškané výživné, keďže otec sa prestal finančne podieľať na financovaní domácnosti a potrieb maloletého. V dôsledku konania otca si matka musela nájsť podnájom, čím sa jej zvýšili výdavky, ktoré musí platiť výlučne ona sama. Otec ju teda uviedol do takých životných podmienok, ktoré musela zvládnuť sama
bez pomoci, a preto bolo nevyhnutné podať návrh, aby otec aspoň nejakým spôsobom finančne pomohol matke. Tento však ostal pasívny a z jeho vyjadrenia je zrejmé, že dodnes nemá žiadny záujem na to, aby nejakým spôsobom - finančne pomohol matke so zabezpečovaním potrieb pre syna. Nezáujem otca možno vidieť aj v tom, že sa nedostavil na pojednávanie, neospravedlnil svoju neprítomnosť, vyhovuje mu, že nežije s matkou a maloletým synom, nechce platiť a finančne tak pomôcť matke a neprejavoval, ani neprejavuje záujem o maloletého syna. Odísť od otca maloletého dieťaťa bolo pre matku nevyhnutné, pretože sa už viac nemohla zdržiavať v spoločnej domácnosti s ním z dôvodu jeho negatívneho a agresívneho správania sa voči matke. Odvolanie otca je nedôvodné a matka navrhla, aby súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
7. Do momentu konania rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.
8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, posúdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za aplikácie ust. § 65, § 66, § 67 CMP a tento v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
9. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojení s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/ týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predložením súdneho spisu, odvolací súd v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
10. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je súd prvej inštancie koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako aj aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne k odvolacím dôvodom otca, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.
11. Za rešpektovania ustanovenia § 65, § 66 CMP, odvolací súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo odvolanie podané otcom maloletého proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému A.. Vychádzajúc z § 65 CMP odvolací súd nie je rozsahom odvolania viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. To znamená, že odvolací súd preskúmava rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj tie výroky, ktoré odvolaním napadnuté neboli. Takýmto konaním je aj konanie týkajúce sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A..
12. Otec v podanom odvolaní nesúhlasil predovšetkým s určením výšky výživného, so zameškaným výživným, splátkami, ktoré boli určené zo strany súdu na zaplatenie zameškaného výživného a odkázal matku, aby si vymáhala predmetné výživné od dvoch osôb, ktoré údajne mali spôsobiť, že otec je bez zamestnania, nemá strechu nad hlavou a sú tu ľudia, ktorí mu dlžia určitý obnos peňazí.
Odvolací súd však ale považuje za potrebné zdôrazniť, že tieto odvolacie námietky otca mali len všeobecný charakter a neobsahovali žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa vecne k napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Otec aj v samotnom vyjadrení k návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k malému neuviedol žiadne skutočnosti, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho nesúhlas s podaným návrhom. Odvolateľ je, ale povinný vymedziť, z akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či záverov sa mal súd prvej inštancie voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia, či priamo rozhodnutím samotným a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo má ísť o nezákonnosti (tzv. odvolacie dôvody podľa § 365 až 366 CSP v spojení s § 62 až 63 CMP). Odvolateľ musí uviesť, aké aspekty dejov, či okolnosti uvedené v rámci skutkových zistení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti.
13. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky vychádzal z faktického stavu, ako aj z prešetrenia pomerov, ktoré vykonal kolízny opatrovník v rodine maloletého a mal preukázané spolu s ďalšími zisteniami, ktoré zhodnotil vo vzájomných súvislostiach za rešpektovania ustanovenia § 191 CSP. Odvolací súd konštatuje, že ďalšie dokazovanie v tomto smere nie je potrebné, vykonané dôkazy plne postačovali na zistenie skutočného stavu, v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o forme osobnej starostlivosti o maloletého, a to výlučne o osobnú starostlivosť matky vo vzťahu k maloletému, prihliadnuc na jeho najlepší záujem. Zároveň správne rozhodol, že maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok obidvaja rodičia, keďže ani jeden z rodičov nebol zbavený rodičovských práv, tieto im neboli obmedzené.
14. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine); vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich primárnou povinnosťou a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov; výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne). Pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada teda na odôvodnené potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine). Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia a podobne.
15. Otec v rámci vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie a v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím a teda z toho vyplývajúcou výškou výživného, ktorú súd prvej inštancie určil na základe návrhu matky, ktorý považoval v tejto časti za čiastočne dôvodný. Odvolací súd len konštatuje, že odôvodnenie súdu prvej inštancie viažuce sa k výrokom III. a IV. napadnutého rozsudku, ktorými bolo upravená povinnosť otca platiť výživné vo výške 200 Eur mesačne, vrátane zameškaného výživného, bolo presvedčivé, zrozumiteľné, s rešpektovaním náležitostí vyžadovaných ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Bolo riadne zdôvodnené, z akých vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k skutkovému záveru o výške vyživovacej povinnosti otca, ktoré následne aj právne posúdil spôsobom, pre ktoré neboli splnené dôvody na iné rozhodnutie odvolacím súdom, než na potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie aj v týchto výrokoch III. a IV. o vyživovacej povinnosti otca maloletého a zameškanom výživnom za obdobie od 27. 3. 2026 do 22. 5. 2026. Rozhodnutie o povolení splácať zameškané výživné podľa názoru odvolacieho súdu neodporovalo najlepšiemu záujmu maloletého, neohrozovalo jeho výživu. V prípade neplnenia vyživovacej povinnosti zo strany otca, má matka možnosť uplatniť si nárok na náhradné výživné na maloleté dieťa.
16. Matka v návrhu žiadala súd, aby styk otca s maloletým neupravoval; otec vo vyjadrení k návrhu matky uviedol, že s tým nesúhlasí, avšak neuviedol, akým spôsobom by chcel styk s maloletým upraviť a v rámci odvolania nerozporoval skutočnosť, že jeho styk s maloletým nebol rozsudkom súdu prvej inštancie upravený. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie tak bol záväzný stav v čase jeho vyhlásenia, kedy ani jeden z rodičov nežiadal upraviť styk otca s maloletým a uvedené bolo v najlepšom záujme maloletého.
17. Z vyššie uvedených záverov, keďže súd prvej inštancie vo veci na základe dostatočne vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav a zistené skutkové okolnosti správne vyhodnotil vo vzťahu
k podmienkam ustanovení Zákona o rodine, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, pretože neboli zistené dôvody podľa § 53 a § 55 CMP pre iné rozhodnutie o týchto trovách.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.