Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/66/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Ján Baláž, v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. septembra 2026 v Rožňave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E., F. XXX, G. C., adresa na doručovanie písomností: D. E., F. XX, G. C., t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice, Floriánska 18,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,

že v presne nezistenom čase, počas dňa 31.03.2026, v mieste spoločného bydliska, a to v rodinnom dome na F. H. I. XX, v rómskej osade v obci D. E., okres C., sa voči svojej družke - poškodenej J. B. pod vplyvom alkoholu správal agresívne a vyhrážal sa jej tým, že ju zabije, ak mu neprinesie ďalší alkohol, pričom jej súčasne priložil k hlave nôž a zároveň ju fyzicky napadol dvoma údermi päsťou do oblasti tváre a jedným úderom päsťou do hrude a v nasledujúci deň, 01.04.2026, sa vo vzťahu k poškodenej opäť správal agresívne a rozbíjal pritom zariadenie ich rodinného domu, kvôli čomu poškodená z dôvodu zľaknutia z domu odišla, avšak obžalovaný ju na mieste verejnosti prístupnom – na miestnej komunikácii v blízkosti ich rodinného domu dobehol a znova fyzicky napadol tak, že ju viackrát udieral päsťou do oblasti hlavy a tváre, čím jej spôsobil tržnú ranu pod ľavým okom, pomliaždenie tváre, zlomeninu nosových kostí a zlomeninu vnútornej steny ľavej očnice vedúce k vzniku modrín a opuchu tváre s dobou liečby v trvaní 3 až 4 týždňov, v priebehu ktorej pociťovala aj bolesti väčšej intenzity, pričom vyhrážky obžalovaného viedli u poškodenej k vzniku vážnych obáv z možného naplnenia takto prezentovaných vyhrážok a zároveň aj k vyvolaniu strachu z ohrozenia jej života a zdravia,

t e d a

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a násilím,

- inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom, výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa , /2005 Z.z. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa , citovaného a prečinom výtržníctva podľa citovaného a súd ho za to

o d s u d z u j e :

Podľa s použitím , na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa s použitím , súd ukladá obžalovanému ochranný dohľad na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného súdu Rožňava a v rámci uloženého ochranného dohľadu: a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, b) osobne sa hlásiť v určených lehotách a c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.

Podľa s použitím súd obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou J. B., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom D. E. XXX, G. C., po dobu výkonu ochranného dohľadu, a to v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

Podľa s použitím súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa, po dobu výkonu ochranného dohľadu, k poškodenej J. B., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom D. E. XXX, G. C., na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej alebo v mieste kde sa táto osoba zdržuje, alebo ktoré navštevuje. Podľa s použitím súd obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a/alebo iných návykových látok, akéhokoľvek druhu a množstva a zároveň ukladá obžalovanému povinnosť strpieť kontrolu probačným a mediačným úradníkom na zistenie ich prítomnosti v tele, to všetko po dobu výkonu ochranného dohľadu.

Podľa s použitím súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa, počas doby výkonu ochranného dohľadu alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa s použitím súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa, počas doby výkonu ochranného dohľadu, psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenej J. B., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom D. E. XXX, G. C., spôsobenú škodu z titulu bolestného (60 bodov á 30,48 eur) vo výške 1.828,80,- eur (tisícosemstodvadsaťosem eur aj osemdesiat centov).

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rožňava doručil dňa 21.07.2026 na Okresný súd Rožňava obžalobu sp. zn. -27, na obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trv. bytom D. E., G. C., t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice, Floriánska 18 (ďalej len „obžalovaný“) pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona

v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením , , , , kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestných činov, že bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečiny, ktoré sa mu kladú za vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky. Keďže obžalovaný v prípravnom konaní popieral časť skutkov súd postupoval v zmysle a zisťoval u obžalovaného zmenu svojho postoja, kedy tento uviedol, že si uvedomil, že konal nesprávne a svoje konanie ľutuje. Súd mal uvedené vysvetlenie za dostačujúce a preto na základe uvedených prehlásení u obžalovaného a návrhu prokurátora a poškodenej aby súd uvedené vyhlásenie prijal, v súlade s ustanovením prijal jeho vyhlásenie o vine a zároveň súd podľa rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaný priznal k spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody prípadne ochranných opatrení.

Poškodená v zmysle uviedla, že si v konaní uplatňuje bolestné v zmysle vyčíslenia znaleckého posudku, pričom inú škodu si neuplatnila.

K výroku o vine:

Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní (konzistentnou výpoveďou poškodenej, výpoveďou jednotlivých svedkov, lekárskymi správami, znaleckými posudkami, fotodokumentáciou ale aj ďalšími listinnými dôkazmi), tak ako aj zo súdom prijatého vyhlásenia, že je obžalovaný vinný zo spáchania uvedených skutkov. Súhrn dôkazov, ktoré boli vykonané preukazujú jeho zavinenie zo spáchania posudzovaných skutkov. Tým, že sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – so zbraňou a násilím, naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , . Tým, že inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe – blízkej osobe, naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa , . A napokon tým, že sa dopustil fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom, výtržnosti tým, že napadol iného, naplnil aj všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa Tr. zákona. Zároveň všetky tieto skutky boli vykonané v priamom úmysle v zmysle Tr. zákona, keďže z jeho konania bolo zrejmé, že si bol vedomý možného porušenia záujmov chránených a tento záujem resp. záujmy aj chce porušiť.

Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že úmyselným konaním narušil záujmy spoločnosti na ochrane života, zdravia, resp. iných práv a slobôd (ľudí) a ochrane verejného poriadku.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Jany Greškovej č. 78/2026, zo dňa 01.06.2026 vyplynulo, že obžalovaný nie je ani v čase skutku nebol duševne chorý, pričom je u neho zistená akcentovaná osobnosť s dissociálnymi rysmi a škodlivé užívanie alkoholu bez známok závislosti. Jeho schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo svojho konanie a schopnosť svoje konanie ovládať boli v prípade zistenia požitia alkoholu zmenšené nepodstatne, len vplyvom alkoholu. Obžalovaný je schopný správne vnímať objektívnu realitu, pričom jeho pobyt z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný pre spoločnosť a psychiatrická ani protialkoholická liečba by nesplnili účel. Znalkyňa navrhla obžalovanému uložiť povinnosť abstinovať od alkoholu.

Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Zoltána Sidora, PhD., č. 52/2026, zo dňa 06.06.2026 vyplynulo, že poškodená utrpela zranenia: výrazný opuch s krvnou podliatinou v oblasti ľavého oka, zlomeninu nosových kostí, zlomeninu vnútornej steny ľavej očnice a podkožný únik vzduchu do okolia ľavej očnice a únik vzduchu do okolia očnice, tržnú ranu pod ľavým okom 1 x3 cm, pomliaždenie v oblasti ľavého ramena, pričom uvedené zranenia sú z lekárskeho hľadiska úrazom ľahkým s dobou liečenia do 3 až 4 týždňov. Znalec následne vyhodnotil bodové ohodnotenie uvedených zranení na spolu 60 bodov (1b = 30,48 eur).

Z centrálnej evidencie priestupkov vyplýva u obžalovaného 11 záznamov, z toho v štyroch prípadoch sa dopustil priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu (aj násilného charakteru).

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 2 - krát súdne trestaný:

- trestným rozkazom OS Rožňava, sp. zn. , zo dňa 08.08.2022 (právoplatným toho istého dňa) za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b) Tr. zákona na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 24 mesiacov (a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 mesiacov), pričom tento podmienečný trest mu bol nariadený dňa 22.01.2025 a ktorý vykonával v Ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a bol uznesením MS Košice, sp. zn. , dňa 20.08.2025 podmienečne prepustený so skúšobnou dobou na 1 rok (t.j. do 20.08.2026), so zvyškom trestu 5 mesiacov a 15 dní,

- rozsudkom OS Rožňava, sp. zn. , zo dňa 23.10.2024 (právoplatným dňa 08.11.2024) za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov so zaradením pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, trest ktorý vykonal dňa 06.04.2025.

Z rozsudku Okresného súdu Rožňava, sp. zn. , zo dňa 23.10.2024 (právoplatným dňa 08.11.2024) okrem už vyššie uvedeného vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil tohto konania (nebezpečného vyhrážania) pod vplyvom alkoholu proti najbližším príbuzným a to svojej matke a bratovi.

Z charakteristiky obce Krásnohorské Podhradie, zo dňa 18.05.2026 vyplynulo, že obžalovaný pred vzatím do väzby žil v spoločnej domácnosti s poškodenou s ktorou má dve maloleté deti o ktoré sa riadne staral.

Z vyčíslenia škody zdravotnou poisťovňou Dôvera, zo dňa 17.06.2026 vyplynulo, že táto si v konaní neuplatňuje žiadnu náhradu škody.

Z neodkladného opatrenia Okresného súdu Rožňava, sp. zn. -24, zo dňa 31.07.2026 vyplynulo, že obžalovaný je povinný nevstupovať do domu na adrese D. E. XXX a priľahlé pozemky vo vzdialenosti 50 metrov, že je povinný nepribližovať sa k poškodenej na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov, pričom bola zároveň súdom nariadená kontrola technickými prostriedkami a to osobným identifikačným zariadením, zariadením na kontrolu polohy kontrolovanej osoby a zariadením varovania blízkosti chránenej osoby (poškodenej). Obžalovanému bola uložená aj povinnosť o. i. ihneď po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo po skončení výkonu trestu odňatia slobody podrobiť sa a strpieť inštaláciu technickými prostriedkami.

Z lustrácie REGOB vyplynulo, že obžalovaný má trvalé bydlisko na adrese D. E. XXX, pričom má dve maloleté deti, nar. v roku 2017 a 2020.

K výroku o treste a iným výrokom:

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval v zmysle zákonných ustanovení a . Otázka trestu bola posúdená aj v zmysle ustanovenia a (keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov), pričom súd prihliadol u obžalovaného na jednu poľahčujúcu okolnosť a to že sa obžalovaný ku skutku priznal a svoje konanie oľutoval ( Tr. zák.) a na dve priťažujúce okolnosti a to, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený ( Tr. zákona) a to, že spáchal viac trestných činov ( Tr. zákona). Súd zároveň prihliadal na to, že obžalovaný sa uvedených skutkov

dopustil v čase jeho podmienečného prepustenia Mestským súdom Košice, sp. zn. , čo vylučovalo uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v zmysle § 49 ods. 3 Tr. zákona.

Podľa , sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Podľa má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa , , , , , , , , , , , a , ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Podľa ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Vzhľadom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že najprísnejšie trestným v danom prípade zbiehajúcej sa trestnej činnosti obžalovaného je prečin ublíženia na zdraví podľa , Tr. zákona, za ktorý umožňuje uložiť trest odňatia slobody v trvaní 1 rok až 3 roky. Vzhľadom na vyššie uvedené, trestná sadzba v prejednávanej veci vzhľadom na výrok o vine predstavovala a súd mohol ukladať trest vo výmere 1 rok až 3 roky trestu odňatia slobody.

V záujme zákonnosti má súdom uložený trest spĺňať podmienku zákonnosti a primeranosti, pričom v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch a individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal teda okrem iného aj na povahu spáchaných skutkov, ich závažnosť ale tiež na osobu obžalovaného, pričom dbal na to, aby

trest (sankcia) postihovala obžalovaného citlivo a menej citeľne v prípade, že do úvahy bude prichádzať takáto možnosť. Súd nepristúpil k aplikácii materiálneho kolektívu, nakoľko mal za to, že závažnosť konania obžalovaného nebola nepatrná a to najmä vzhľadom na množstvo a spôsob vykonania trestných činov (dovedna 3 trestné činy – prečiny, so zbraňou, voči družke) a okolnosti za akých bol spáchaný (domáce násilie). Súd zároveň prihliadol na osobu obžalovaného, ktorý sa ku skutkom priznal a ktoré oľutoval. Súd zároveň nemohol prehliadnuť opakované odsúdenia obžalovaného, kedy bol odsúdený aj na nepodmienečný trest odňatia slobody, resp. že mu bol podmienečný trest premenený na nepodmienečný kedy je možné konštatovať, že ani predchádzajúce odsúdenia, či už podmienečné alebo nepodmienečné nemali na osobu obžalovaného želateľný účinok, keďže sa opätovne dopustil úmyselného trestného činu, resp. činov a to v čase jeho podmienečného prepustenia a určenou skúšobnou dobou.

Vzhľadom na uvedené preto mal súd za to, že pri aplikácii hore uvedených zákonných ustanovení, za vyššie rozvedených okolností je nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu a ochrany spoločnosti obžalovanému ukladať taký druh trestu, ktorý bude nevyhnutne spojený s výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa názoru súdu je tento druh trestu jediným adekvátnym (primeraným), spravodlivým a zákonným trestom. V zmysle § 49 ods. 3 Tr. zákona bolo uloženie podmienečného trestu odňatia slobody vylúčené, nakoľko sa obžalovaný dopustil v čase podmienečného prepustenia úmyselného trestného činu. Súd neukladal obžalovanému žiaden z alternatívnych trestov, nakoľko takéto druhy trestov nepovažoval v danej veci vzhľadom na vyššie uvedené za primerané ale hlavne za účinné. Súd vzhľadom na vyššie uvedené ale predovšetkým s ohľadom na to, že obžalovaný bude musieť s najväčšou pravdepodobnosťou vykonať zvyšok trestu (5 mesiacov a 15 dní), ale aj tú skutočnosť, že má dve maloleté deti, o ktoré sa podľa správy obce riadne staral, mu súd ukladal uvedený trest na dolnej polovici trestnej sadzby v trvaní 14 mesiacov nepodmienečne. Podľa názoru súdu za uvedenej situácie nie je pre dosiahnutie účelu trestu nevyhnutné uložiť obžalovanému vyšší trest odňatia slobody, nakoľko súd tým, že mu zároveň uložil aj ochranný dohľad za súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností sleduje zároveň eliminovanie možných do budúcna sa opakujúcich protispoločenských aktivít (ďalšia recidíva) obžalovaného a zároveň zosilňuje ochranu práv poškodenej, pričom súd tiež sleduje začlenenie sa obžalovaného do spoločnosti a vedenie riadneho a usporiadaného života. Súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, z dôvodu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (odsúdenie OS RV, sp. zn. – vykonanie nepodmienečného trestu dňa 06.04.2026). Súd teda obžalovanému okrem uvedeného (nepodmienečného) trestu ukladal v zmysle § 76 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zákona aj ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov, nakoľko tento už bol v minulosti dvakrát odsúdený za úmyselný trestný čin a súd mu znovu ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd na posilnenie účinku tohto ochranného opatrenia ale najmä za účelom ochrany poškodenej aj po výkone trestu odňatia slobody obžalovaným uložil obžalovanému počas plynutia tohto ochranného dohľadu obmedzenie – zákaz kontaktu s poškodenou v akejkoľvek forme a – príkaz nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia. Zároveň súd uložil obžalovanému obmedzenie – zákaz požívania alkoholických nápojov alebo iných návykových látok počas plynutia ochranného dohľadu a to z dôvodu, že znalkyňa vzhľadom na zistenú akcentovanú - dissociálnu osobnosť obžalovaného a požívanie alkoholu navrhla uložiť takéto obmedzenie, pričom súd prihliadol aj na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného, kde spúšťačom jeho protispoločenského jednania bol taktiež alkohol. Súd obžalovanému uložil aj povinnosť zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie a to z dôvodu, že obžalovaný nikde preukázateľne nepracoval, pričom má ukončenú strednú školu a práve uvedená povinnosť podľa názoru súdu umožní obžalovanému zaradiť sa do spoločnosti a viesť riadny život a starať sa o maloleté deti. Súd napokon uložil obžalovanému aj povinnosť – príkaz zúčastniť sa počas plynutia ochranného dohľadu psychoterapii alebo psychologického poradenstva, nakoľko súd mal za to, že za zistenia dissociálnej osobnosti obžalovaného, jeho opakujúcej sa úmyselnej a násilnej trestnej činnosťou proti najbližším príbuzným, resp. družke je z hľadiska jeho opätovného zaradenia do spoločnosti nevyhnutné na neho pôsobiť aj profesionálnym vedením a získaním nadhľadu na svoje násilné správanie. Súd pritom neukladal obžalovanému kontrolu technickými prostriedkami, nakoľko má za to, že tieto boli a sú uložené civilným súdom a ich ďalšie prípadné uloženie by bolo nadbytočné, resp. by mohlo do budúcna dochádzať k ich prekrývaniu a nejasnostiam pri realizácii a kontrole uložených obmedzení.

Súd má za to, že za hore rozvedených, jednotlivých okolností prípadu, je práve daný trest zákonný a primeraný a čo možno najlepšie splní účel trestu a zároveň bude spravodlivý.

Čo sa týka náhrady škody, poškodená J. B. si uplatnila škodu v zmysle vyčíslenia znaleckého posudku a teda bolestné vo výške 1.828,80 eur, pričom uvedené, zistené zranenia poškodenej a vyčíslená čiastka v podobe bolestného boli na hlavnom pojednávaní riadne verifikované čítaným znaleckým posudkom a uvedené, či už zranenia alebo výška bolestného neboli nijakým spôsobom spochybnené a preto súd nemal dôvod uvedenú náhradu škody nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba ( ).

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala ( ).