Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-245-2020.pdf
PDF · 80.26 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/245/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: G. R., U.. XX.XX.XXXX, R. W. XXX, XXX XX W.O., o zaplatenie 594,55 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. žalobu z a m i e t a ,
II. žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu doručenou dňa 28.12.2020 navrhol žalobca (podľa kontextu sa má na mysli aj právny predchodca žalobcu), aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 594,55 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 29.03.2018 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. V rámci žaloby poukázal na to, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 09.07.2014 poskytol žalovanej pôžičku vo výške 1.200 EUR, ktorú bola žalovaná povinná splatiť v 60 mesačných splátkach po 34,84 EUR, pričom ku dňu podania žaloby zaplatila sumu 1.429,26 EUR. Vzhľadom na to, že žalovaná nesplácala poskytnutú pôžičku riadne a včas, žalobca listom zo dňa 28.03.2018 vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, ktoré však žalovaná neuhradila, preto žalobca predmetný úver k 19.05.2018 zosplatnil, čo oznámil žalovanej listom zo dňa 23.05.2018.
2. Žalovaná sa k žalobe napriek tomu, že jej spolu s prílohami bola doručená dňa 08.02.2021, nevyjadrila.
3. Zo zmluvy zo dňa 09.07.2014 vyplývajú nasledovné údaje: druh úveru: bezúčelový spotrebiteľský úver, celková výška a mena úveru (Pôžička (S)): 1.200 EUR, celková čiastka: 2.090,40 EUR, celkové náklady spotrebiteľa: 890,40 EUR, priemerná hodnota RPMN: 49,67 %, splátka (Ak): 34,84 EUR, počet splátok (n): 60, prvá splátka splatná dňa: 20.08.2014, ďalšie splátky splatné vždy: 20. dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 07/2019, RPMN (X): 27,39 %, fixná ročná úroková sadzba: 27,4 %, doba trvania zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy.
4. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná doposiaľ zaplatila žalobcovi sumu 729,69 EUR.
5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
7. Z citovaného ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., nepochybne vyplýva, že veriteľ je povinný s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zmyslom tohto ustanovenia je zistiť, či spotrebiteľ bude schopný, vzhľadom na svoje príjmy a výdavky, splácať úver, ktorý by mu veriteľ poskytol. Uvedená skutočnosť sa teda posudzuje na základe zisťovania a preverovania príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ako dlžníka, a to z dôvodu, aby nedochádzalo k neprimeranému zadlžovaniu spotrebiteľov s poukazom na skutočnosť, aby aj pri splácaní úveru, boli schopní zabezpečiť si základné životné potreby. Z predmetnej zmluvy vyplýva, že priemerný čistý príjem žalovanej predstavoval sumu 230 EUR, mesačne finančné výdavky (splátky úverov, hypoték, leasingov) 100 EUR a iné mesačné výdavky (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón) 80 EUR. Žalobca na základe výzvy súdu taktiež oznámil, že príjem žalovanej predstavoval sumu 230 EUR, čo bolo overené potvrdením Sociálnej poisťovne a výdavky tak, ako bolo uvedené vyššie, predstavovali 180 EUR. Z vyjadrenia žalobcu zároveň vyplýva, že pri skúmaní úverovej bonity žalovanej počítal s položkou „bonus na ďalšiu osobu v domácnosti 207“, pričom ale vôbec nevysvetlil o aký údaj sa jedná. Výdavky kalkuloval v sume 180 EUR, životné minimum v sume 198,09 EUR, z čoho mu vyšiel výsledok 58,91 EUR a splátka úveru predstavovala 34,87 EUR. Ako prílohu tohto podania žalovaný predložil oznámenie Sociálnej poisťovne zo dňa 03.09.2013, z ktorého vyplýva, že dôchodok žalovanej predstavoval sumu 229,90 EUR. Taktiež predložil ako prílohu výpisy z účtu a informácie z registra klientskych informácií. Príjem žalovanej bol teda 230 EUR a iba náklady na splátky úverov a na bývanie boli vo výške 180 EUR, pričom splátka úveru na základe úverovej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania predstavovala 35 EUR. Zostatok, ktorý žalovanej teda zostal, je 15 EUR, teda táto suma jej mala pravdepodobne vystačiť na stravu, hygienu, ošatenie, lieky a všetky ďalšie náklady, čo je nepochybne absurdné a čo je jednoznačne potrebné vyhodnotiť ako hrubé zanedbanie odbornej starostlivosti veriteľa pri posudzovaní bonity klienta. Súd taktiež poukazuje na to, že v tomto ohľade nie je smerodajné iba to, aká bola reálna finančná, resp. majetková situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v zmysle § 132 CSP je žalobca povinný v samotnej žalobe pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce jeho nárok, pričom to nemožno nahradiť ani odkazom na označené dôkazy. Odborná starostlivosť nepochybne znamená, že údaje, ktoré dlžník uviedol, veriteľ aj hodnoverne preverí. V tomto ohľade súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, napr. 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018, resp. 33Cdo/201/2018 zo dňa 20.03.2019, ako aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 ho dňa 18.12.2014 vo veci Consumer finance SA proti Ingrid Bakkaus, podľa ktorého má poskytovateľ úveru dôkazné bremeno posúdiť úveruschopnosť dlžníka - spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, ktoré sú podložené dokladmi. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že splnenie odbornej starostlivosti znamená nie len povinnosť veriteľa zistiť majetkové pomery dlžníka, teda jeho príjmy a výdavky, na základe jeho vyjadrenia, ale tieto skutočnosti taktiež aj preveriť, pričom podľa názoru súdu aj množstvo sporov, ktoré vedie žalobca, resp. jeho právni predchodcovia svedčí o tom, že bonita dlžníkov v týchto
prípadoch nebola dostatočne skúmaná, keďže žalobca je nútený v mnohých prípadoch uplatňovať svoje nároky súdnou cestou. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd dospel k záveru, že bonita žalovanej, nebola posúdená s odbornou starostlivosťou a bola iba čiastočne preukázaná, čo je hrubým porušením povinností veriteľa a čo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
8. Súd taktiež poukazuje na to, že výška úrokovej sadzby v danom prípade 27,39 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, keďže úroková sadzba bánk pri obdobnom type úveru predstavovala 12,63 % (úrokové miery úverov - nové obchody - SKK), pričom z judikatúry odvolacieho súdu vyplýva, že pri nebankových subjektoch je síce prípustná vyššia úroková sadzba, než pri bankových produktoch, ktorá ale nesmie presahovať viac, ako 100 % priemernej hodnoty úrokovej sadzby určenej bankami. V danom prípade však úroková sadzba určená v zmluve prekračuje dvojnásobok úrokovej sadzby určenej bankami, preto má súd za to, že zmluva je v tejto časti neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), preto žalobca nemá nárok na úhradu zmluvného úroku.
9. Keďže žalovanej bol poskytnutý úver v sume 1.200 EUR a doposiaľ zaplatila sumu 1.429,24 EUR, súd pri závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, žalobu zamietol, keďže žalovaná veriteľovi nepochybne vrátila poskytnutú istinu.
10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a úspešnej žalovanej, podľa obsahu sporu, žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).