Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/161/2025

Uznesenie

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcov: 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXXX/XX, XXX XX D., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., obaja zastúpení: NITRA, IČO: 54 965 837, so sídlom Gemerská 906/2, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Žiškova 11, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, o žalobe na obnovu konania sp. zn. , takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. o d m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 08.12.2025 bolo Okresnému súdu Nitra (ďalej len „súd“) doručené podanie označené ako návrh na obnovu konania podľa a nasl. . Žalobcovia 1/ a 2/ žiadali, aby súd povolil obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. podľa ust. . V odôvodnení uviedli, že podľa podávajú tento návrh na obnovu právoplatne skončeného konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod spisovou značkou , ktoré bolo skončené na súde prvej inštancie uznesením zo dňa 14.11.2023 a následne nadobudnutím právoplatnosti. Žalobcovia navrhli obnovu konania z dôvodov podľa , pretože vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré žalobcovia bez svojej viny nemohli uplatniť v pôvodnom konaní ( ), tiež možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli použiť v pôvodnom konaní ( ), a rovnako rozhodnutie záviselo od otázky, o ktorej kompetentný orgán Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol inak ( ), a to otázky platnosti resp. neplatnosti zosplatnenia úveru a postúpenia pohľadávky. Poukázali na zjednocujúce stanovisko veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, pričom dňa 08.09.2025 sa žalobcovia mohli najskôr dozvedieť o existencii rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka zo dňa 30.07.2025 ktoré preukazuje, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v pôvodnom konaní zmýlil a došlo k justičnému omylu, keď súd neposudzoval vec s poukazom na ust. a , pričom pre neurčitosť a neplatnosť právnych úkonov pôvodného veriteľa, nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky a to postupníka C. H. I., J. na žalobcu K. L. M., I. čo znamená, že žalobca nie je nositeľom hmotnoprávneho nároku a to žalovanej pohľadávky vzhľadom na absenciu výzvy podľa zákona o bankách. Žalobcovia uviedli, že súd nie je pri rozhodovaní vo veci samej z hľadiska posúdenia aktívnej vecnej legitimácie viazaný svojím procesným rozhodnutím o zmene žalobcu ( ) a poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05.08.2025. Taktiež poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dnˇa 25.01.2024 sp. zn. : „Dovolací súd uvádza, že pre spotrebitelˇské vztˇahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci, môže veritelˇ žiadatˇ o zaplatenie celej pohlˇadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a kedˇ súcˇasne upozornil spotrebitelˇa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva ( ods.

9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veritelˇ (v postavení dodávatelˇa) môže požadovatˇ splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebitelˇa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Úcˇinnostˇ uplatnenia práva veritelˇa podlˇa Obcˇianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veritelˇ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto vcˇasného upozornenia je uplatnenie neúcˇinné. Z veta druhá Obcˇianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veritelˇ môže žiadostˇ o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využitˇ najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobitˇ až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky ( Obcˇianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veritelˇa dôjde k vyhláseniu úveru za predcˇasne splatný, a to v súlade s ustanovením a , pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veritelˇa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predcˇasne zosplatnil celý dlh.“ V rozhodnutí sp. zn. z 26. júna 2024 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že pre platný úkon zosplatnenia treba, aby už vo výzve pred zosplatnením úveru veriteľ špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže úver zosplatniť. Žalobcovia sú toho názoru, že v ich prejednávanom prípade výzva zo dňa 08.03.2016 na úhradu dlžnej sumy 1 294 eur mala predstavovať jednostranné rozhodnutie banky dodávateľa C. H. I., J.. a dôvod na uplatnenie práva podľa , pričom táto výzva neobsahovala konkretizáciu splátky, pre ktorú malo nastať zosplatnenie úveru a i z tohoto dôvodu veriteľ neurobil platný právny úkon zosplatnenie úveru, pričom nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, pričom žalobca nemá právny dôvod na žalovanú sumu, podľa žaloby v pôvodnom konaní. Ku dňu 17.04.2016 mimoriadna splatnosť platne nenastala, pričom ani táto výzva „Vyhlásenie úveru za predčasne splatný“ neobsahuje konkrétnu splátku, pre ktorú mala podľa žalobcu nastať mimoriadna splatnosť. Na základe uvedeného nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky na EOS KSI Slovensko s.r.o. Ide o neplatný právny úkon na ktorého základe nasledujúce právne úkony sú neplatné. Keďže žalobca, ktorému súd prisúdil žalovaný nárok nemal v zmysle zákona a vyššie uvedeného rozhodnutia právny dôvod na tento nárok, súd mu nemohol platne priznať žalovaný nárok a schváliť zmier v uvedenom znení. Z uvedených dôvodov žiadajú, aby súd vec znova prejednal a aplikoval vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Súd teda schválil zmier v rozpore so zákonom neprihliadajúc na skutočnosť, že pohľadávka nebola splatná, pretože podľa Zmluvy platili len úroky a vklady na stavebné sporenie. Súd má v súdnom spise dôkazy, ktoré bol povinný preskúmať. Návrh na schválenie súdneho zmieru obaja žalobcovia podpísali avšak zmluva je tak komplikovaná, že žalobcovia nemali možnosť ako zistiť, že ich banka uviedla do omylu, keď im dala podpísať Návrh na schválenie súdneho zmieru na základe neprijateľných podmienok, ktoré súd bol povinný ex offo preskúmať, pričom im súd prvej inštancie neposkytol ochranu pred neprijateľnými podmienkami a nekalým konaním banky. V súčasnosti od žalobcov EOS KSI Slovensko s.r.o. ako postupník vymáha nesplatnú pohľadávku z úveru a núti ich uhrádzať mesačne 500 eur, pričom žiadal aj 1 000-eurové splátky. V čase rozhodovania o súdnom zmieri boli žalobcovia v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok žalobcovia museli podpísať návrh na schválenie súdneho zmieru. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovia žiadajú, aby súd povolil obnovu konania podľa a zrušil pôvodné rozhodnutie Okresného súdu Rožňava spisová značka zo dňa 14.11.2023 a vo veci opätovne rozhodol v súlade s vyššie uvedenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. V obnovenom konaní žiadajú, aby súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamieta, pričom žalobca nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobcovia majú za to, že podali návrh v zákonnej lehote podľa , t. j. do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohli dozvedieť o dôvode obnovy a to od 08.09.2025, keďže rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bolo zverejnené v Zbierke stanovísk rozhodnutí NS č. 5/2025 dňa 08.09.2025 a deň, kedy sa žalobcovia dozvedeli je 08.12.2025, pričom neuplynuli ani tri roky od právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Ako právny dôvod prípustnosti žaloby na obnovu konania uviedli žalobcovia ust. a .

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 22.01.2026 uviedol, že žalobcovia sa odvolávajú na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.7.2025, ktorý má pojednávať o justičnom omyle. Žalovanému však nie je jasné ako uvedené rozhodnutie súvisí s prejednávanou vecou a v čom konkrétne toto rozhodnutie zakladá dôvodnosť žaloby na obnovu konania právoplatne skončeného 17.01.2024, teda rok a pol pred uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zároveň žalobcovia vysvetlili okolnosti, pre ktoré nebolo možné predložiť toto rozhodnutie tým, že v čase pôvodného konania neexistovalo, a že rozhodovacia prax nebola vtedy jednotná.

Teda nie je daný dôvod na obnovu konania. Žalovaný si uplatnil splatnú pohľadávku, o ktorej bolo všeobecným súdom riadne rozhodnuté. Aplikovanie neskorších rozhodnutí na právoplatne skončené konania žalovaný považuje za zásah do princípu právnej istoty garantovaný . Ak žalobcovia uvádzajú, že rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pôvodnom konaní nemohli predložiť pre ich neexistenciu, podľa žalovaného toto tvrdenie samo o sebe vyvracia jeho aplikovateľnosť na tento spor o obnovu konania. Záverom si žalovaný dovoľuje uviesť, že nezodpovedá za tvorbu ustálenej súdnej praxe, nemal by byť preto nepriaznivo dotknutý jej prípadnou zmenou, a to dokonca so spätnou účinnosťou. Ustanovenie , určuje lehotu na podanie žaloby na obnovu konania, pričom ju je možné podať najneskôr v lehote 3 mesiacov, odkedy sa ten, kto ju podáva mohol dozvedieť o dôvode obnovy. V nadväznosti na toto zákonné obmedzenie ust. ďalej ustanovuje, že v žalobe na obnovu konanie je nevyhnutné uviesť skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas. Z podanej žaloby na obnovu konania však žalovanému nie je preukázané, že bola podaná včas. Žalobcovia iba konštatujú, že najskôr 08.09.2025 sa mohli dozvedieť o existencii dôvodov, ktoré majú zakladať dôvod pre podanie žaloby na obnovu konania, pričom toto tvrdenie ničím nepreukazujú ani nevysvetľujú. Z priloženého potvrdenia pritom jasne vyplýva, že podanie označené ako „návrh na obnovu konania“ sp. zn. bolo prijaté dňa 09.12.2025, teda viac ako 3 mesiace po deklarovanom najskoršom možnom okamihu zistenia skutočností zakladajúcich dôvodnosť obnovy konania. Žalovaný je potom toho názoru, že žalobcovia nesplnili zákonnú povinnosť uviesť a preukázať skutočnosti, ktoré svedčia o včasnosti podania žaloby o obnovu konania. Zároveň, ak žalobcovia dôvodnosť podanej žaloby zakladajú na novom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, menovite sp. zn. , tak sami uvádzajú, že toto rozhodnutie bolo prijaté dňa 05.08.2025, teda čím opäť nie je zachovaná lehota na podanie žaloby na obnovu konania v zmysle ust. . Pre úplnosť žalovaný poukazuje na skutočnosť, že informácia o existencii rozhodnutia bola publikovaná na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: Tlačové komuniké - výklad veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR k ustanoveniu / Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to dňa 08.08.2025. Žalovaný je preto presvedčený, že žalobcovia mali možnosť dozvedieť sa o dôvodoch na obnovu konania skôr ako deklarujú, a nimi uvedený dátum 08.09.2025 je uvedený účelovo k dátumu podania žaloby na obnovu konania. Žalovaný zároveň nemôže nepoukázať na samotné tvrdenia žalobcov, ktorí sa odvolávajú aj na skoršiu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z roku 2024. Tieto tvrdenia opäť len dokladajú, že žalobcovia mohli mať vedomosť o dôvodoch na obnovu konania skôr ako deklarujú. K účelovým tvrdeniam žalobcov, že boli uvedení do omylu žalovaný len v krátkosti uvádza, že žalobcovia sami kontaktovali žalobcu už počas pôvodného súdneho konania so žiadosťou o splátky, a žalovaný v snahe nájsť cestu zmierlivého riešenia sporu súhlasil s uzatvorením súdneho zmieru, ktorý bol následne súdom schválený. Banka ako žalovaný poskytla po vyhlásení predčasnej splatnosti žalobcom dostatočný priestor (nie v mesiacoch ale v rokoch), súhlasila s pre ňou menej výhodnou variantou úhrady dlhu formou splátok, dokonca akceptovala aj omeškania so splácaním v rozpore so súdnym zmierom. Žalovaný na základe uvedeného necháva na zvážení konajúceho súdu, či toto konanie napĺňa znaky „nekalého konania“ a „nátlaku“ ako naznačujú žalobcovia alebo ide zo strany žalobcov a ich zástupcu o snahu očierniť bankový sektor, v tejto súvislosti poukazuje na nepodložené a vymyslené tvrdenia o diskriminácii spotrebiteľov, od ktorých sa zásadne dištancuje. Záverom žalovaný uvádza, že podanú žalobu v plnom rozsahu neuznáva, považuje ju za bezdôvodnú a podanú oneskorene. V zmysle vyššie uvedeného žalovaný navrhuje, aby súd žalobu na obnovu konania zamietol.

3. Žalobcovia v podaní zo dňa 28.03.2026 uviedli, že žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť. V predmetnom konaní ide o spotrebiteľský spor pochádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a dôvody obnovy možno vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval. Poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -33 zo dňa 16.10.2025, kde Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval porušenie základného práva na súdnu ochranu, z ktorého vyplýva, že sú splnené podmienky na prejednanie návrhu na obnovu konania, pretože súd neprejednal vec ako mu je to uložené v súlade so zákonom, to znamená, že ex offo neposúdil neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pričom neobstoja názory žalovaného. K námietkam o dôvodnosti žaloby na obnovu uviedli, že po vydaní napádaného rozhodnutia spotrebiteľov vyzýval a požadoval platiť iný subjekt ako žalobca ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., a tiež i iný subjekt ako je Československá obchodná banka, a.s., a čo je rozhodujúce v omnoho vyšších splátkach ako bolo navrhnuté na schválenie súdneho zmieru, a to spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. postupník a to v sumách 2 000 eur, neskôr 1 000 eur

a následne po 500 eur mesačne, pričom spotrebitelia nedisponovali takým príjmom, aby mohli takéto sumy mesačne uhrádzať. Doposiaľ spotrebitelia poukazujú 500 eur mesačne, pričom žalovaná banka im neposkytla do dnešného dňa výpis z účtu, kde sa zaplatené peňažné prostriedky nachádzajú. V aplikácii internetbankingu sa taktiež nenachádza výpis z účtu. Z uvedených dôvodov žalobcovia 1/ a 2/ žiadajú, aby im žalovaný poskytol ako i pre toto súdne konanie výpis z účtu, kde sú nimi poukázané mesačné splátky. Pri zachovaní dobrých mravov je nesporné, že s poukazom na právny vzťah uzavretý medzi spotrebiteľmi a ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 27823314/ 611523804 zo dňa 22.02.2013, takéto požiadavky splácania pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľského úveru v sumách 2 000 eur, alebo 1 000 eur alebo 500 eur mesačne sú v rozpore so zákonom. Žalovaný pozná zákon a jeho námietky ak je prijímateľom úhrad zo spotrebiteľskej zmluvy a zo spotrebiteľského úveru, nie sú opodstatnené. Pre prípad, že by žalovaný uplatnil nútený výkon exekúciou, súd by sa musel zaoberať aj neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve. V konaní o uzavretí súdneho zmieru medzi dodávateľom a spotrebiteľom bolo dôvodné prihliadnuť na neznalosť zákona spotrebiteľov ako i na právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského práva, podľa ktorej súd bol povinný spotrebiteľovi poskytnúť ochranu v rozsahu najmenej s prihliadnutím na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. V konaní o súdnom zmieri nebolo na neprijateľné podmienky prihliadnuté a tak dodávateľ úveru i súd vystavili spotrebiteľov nebezpečenstvu, ktoré predstavuje nelegitímny zásah do ich práv a to ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu ako i do práva na ochranu ich majetku. Je nesporné, že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor a spotrebiteľom je súd povinný poskytnúť ochranu. Požadovanie už uvedených súm (2 000 eur, 1 000 eur a nakoniec 500 eur mesačne) na splatenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru je aktom nekalého správania dodávateľa. Spotrebitelia mali za to, že pohľadávku z úveru vymáha postupník EOS KSI Slovensko s.r.o., ktorý sa na nich obrátil a vyzýval ich platiť a preto poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , o ktorom sa dozvedeli. Okrem toho poukázali na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a . Súdu i žalovanému je pravdepodobne uvedená ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu známa. Spotrebitelia majú za to, že s poukazom na uvedenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu sú diskriminovaní oproti tam uvedených spotrebiteľom, ktorí nemuseli po vydaní uvedených rozhodnutí čeliť nebezpečenstvu vymáhania nárokov zo spotrebiteľských úverov nečestným spôsobom a spôsobom nemajúcim oporu v zákone. Ani spotrebitelia by nemali byť nepriaznivo dotknutí nesprávnym postupom dodávateľa ani súdu. S poukazom na vyššie uvedený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spotrebitelia uvádzajú, že súd je povinný preskúmať nekalé podmienky v spotrebiteľskej zmluve ex offo, ktorá zmluva je súčasťou pôvodného súdneho spisu, pričom v prípade spotrebiteľov v žiadnom konaní žalobcov doposiaľ nedošlo súdom k splneniu si uvedenej povinnosti. Ako uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky podstatné je, že žiadne rozhodnutie týkajúce sa spotrebiteľov, neodôvodňuje prieskum aspoň stručne neprijateľných podmienok, čo znamená, že ochrana spotrebiteľa nebola zavŕšená a tu je dôvod na prejednanie podaného návrhu na obnovu konania. Je dôvodné, aby bola zavŕšená ochrana spotrebiteľov žalobcov 1/ a 2/, preto žiadajú, aby súd ich vec prejednal. Čo sa týka časovej pôsobnosti domáhať sa spotrebiteľských práv, tá je neobmedzená. Spotrebiteľovi žiadny zákon neobmedzuje možnosť podať žalobu o ochranu jeho spotrebiteľských práv. Z uvedených dôvodov majú za to, že návrh na obnovu konania, ako žaloba na ochranu spotrebiteľa, bol podaný včas. Žalobcovia majú tiež za to, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov s poukazom na porušenie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobcovia ako spotrebitelia žiadajú súd, aby vec prejednal a rozhodol nasledovne: 1/ Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru zo dňa 30.11.2020 zo Zmluvy o (mimoriadnom) medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/ XXXXXXXXX je neprijateľná podmienka, 2/ Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru zo dňa 30.11.2020 zo Zmluvy o (mimoriadnom) medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/ XXXXXXXXX je neplatný právny úkon, 3/ Súd určuje, že spotrebiteľský úver zo Zmluvy o (mimoriadnom) medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/ XXXXXXXXX zo dňa 21.7.2014 je bezúročný a bez poplatkov, 4/ Žalobcovia spotrebitelia 1/ a 2/ si uplatňujú nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

4. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

5. Podľa , každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

6. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený ( ). Ak bude rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. Nemožno pritom nezohľadniť aj okolnosť, že zásada za ručenie za výsledok sporu má aj nepochybný význam výchovný, a to že zdržiava strany od ľahkomyseľného vedenia sporu. Pozri k tomu: Hora, V., Československé civilní právo procesní. II. díl. Praha : Wolters Kluwer ČR, 2010, s. 70 - 71.

8. Podľa , proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

9. Podľa , žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

10. Podľa , žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.

11. Podľa , , žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

12. Podľa , odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné.

13. Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

14. Podľa , dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

15. Podľa , na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie.

16. Podľa , žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.

17. Podľa , rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.

18. Podľa , súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v alebo e) je zjavne nedôvodná.

19. Predpokladom toho, aby súd pripustil obnovené konanie vo veci, v ktorej už raz právoplatne rozhodol, je splnenie všetkých procesných podmienok upravených v príslušných ustanoveniach až . Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia a vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu strán sporu, je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Ustanovenie pripúšťa obnovu konania proti právoplatnému rozsudku súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád, resp. z niektorého vymieneného zákonného dôvodu a výnimočne je prípustná i voči právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval. To platí obdobne aj pre platobný rozkaz. Prísnosť a striktnosť úpravy obnovy konania nie je samoúčelná, zrejmým záujmom a snahou zákonodarcu bolo prispievať k zachovaniu právnej istoty a pripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne za predpokladu naplnenia konkretizovaných špecifických podmienok. Žaloba na obnovu konania slúži k tomu, aby mohol byť znovu prejednaný právoplatne skončený spor, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, pre ktoré pôvodné rozhodnutie vo veci samej z hľadiska správnosti a úplnosti skutkových zistení a skutkových záverov nemôže obstáť. Obnova konania je teda právnym inštitútom, pomocou ktorého možno dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Objektívnou podmienkou prípustnosti návrhu na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré na podanie návrhu na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu subjektívnej lehoty ( ), t. j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom dozvedenia sa o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť a lehoty objektívnej ( ), ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia. Uvedené lehoty sú zákonné-prekluzívne, nemožno ich predĺžiť a po ich márnom uplynutí právo zaniká (na ktorú skutočnosť prihliadne súd ex offo).

20. V predmetnej veci nebolo sporné, že v konaní, ktorého obnovu žalobcovia žiadajú, bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. -145 zo dňa 14.11.2023 tak, že súd schválil zmier v znení: výrok I. Žalovaní v l. a v 2. rade sa zaväzujú zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu vo výške 36.326,47 eur, 8,32% úrok ročne zo sumy 24.400 eur od 28.10.2023 do zaplatenia, 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 24.400 eur od 28.10.2023 do zaplatenia, ktorú súd povoľuje žalovanému v l. rade a žalovanej v 2.rade splácať v splátkach po 300 eur mesačne, ktorú sa žalovaní v l. rade a v 2.rade zaväzujú platiť vždy do 30-teho dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou nasledujúcou po právoplatnosti rozhodnutia, pod stratou výhody splátok a výrokom II. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v l. a žalovanej v 2. rade vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.01.2024.

21. Žalobcovia v žalobe na obnovu konania uviedli, že zistili nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli známe v čase pôvodného konania, a ktoré môžu mať podstatný vplyv na rozhodnutie súdu vo veci a rovnako rozhodnutie záviselo od otázky, o ktorej kompetentný orgán Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol inak ( ), a to otázky platnosti resp. neplatnosti zosplatnenia úveru a postúpenia pohľadávky. Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.07.2025 a sp. zn. zo dňa 05.08.2025. Súd však uvádza, že uvedené rozhodnutia nie je možné aplikovať na predmetnú vec, nakoľko v konaní sp. zn. , ktorého obnovu žalobcovia žiadajú, nedošlo k postúpeniu pohľadávky a ani k zmene žalobcu, o ktorých skutočnostiach pojednávajú vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalobcovia ďalej poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dnˇa 25.01.2024 sp. zn. a zo dňa 26.06.2024 sp. zn. , kde Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem iného konštatoval, že pre platný úkon zosplatnenia treba, aby už vo výzve pred zosplatnením úveru veriteľ špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže úver zosplatniť. Žalobcovia sú toho názoru, že v danom prípade táto podmienka nebola splnená.

22. Súd má však za to, že nebola zachovaná subjektívna trojmesačná lehota na podanie žaloby o obnovu konania. Súd poukazuje na to, že zbierka Stanovísk a rozhodnutí č. 3/2025 vo veciach občianskoprávnych (obsahujúca rozhodnutia Najvyššieho súdu SR týkajúce sa uvedenej problematiky,

t.j. posudzovania platnosti zosplatnenia, ak vo výzve pred zosplatnením úveru veriteľ nešpecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže úver zosplatniť), bola zverejnená na stránke Najvyššieho súdu SR ešte dňa 23.07.2025 (dostupné online tu: https://www.nsud.sk/zbierka-stanovisk-a-rozhodnuti/), teda ak by trojmesačná lehota začala plynúť najneskôr 24.07.2025, uplynula by najneskôr 24.10.2025, teda ak žalobcovia vymedzili podanú žalobu v zmysle a tak, že sú tu rozhodnutia týkajúce sa predmetu pôvodného konania, ktoré žalobcovia bez svojej viny nemohli použiť v pôvodom konaní, potom boli povinní najneskôr do 24.10.2025 podať žalobu na tomto právnom základe a argumentovať novou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žaloba však bola podaná dňa 08.12.2025, t. j. po márnom uplynutí tejto lehoty. Súd mal za to, že žaloba na obnovu konania bola podaná po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty podľa ust. , čo predstavuje dôvod na jej odmietnutie v súlade s ust. .

23. Súd ďalej uvádza, že súd má povinnosť prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách z úradnej povinnosti (teda ex offo) v každom štádiu konania, a to aj vtedy, ak sa o nich neskôr uzavrie súdny zmier. Predtým, než súd zmier schváli, je povinný preskúmať obsah dohody. Ak by navrhovaný zmier medzi dodávateľom a spotrebiteľom vychádzal z neprijateľnej zmluvnej podmienky, súd by takýto zmier neschválil. V bode 6. uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. -145 zo dňa 14.11.2023 je uvedené, že súd dospel k záveru, že stranami navrhnuté znenie zmieru nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami platných právnych predpisov a preto zmier medzi stranami sporu schválil. Navyše žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 30.03.2026 okrem neplatného vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru zo dňa 30.11.2020 neuviedli, v čom by mala spočívať neprijateľná zmluvná podmienka, pre ktorú je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Inými slovami žalobcovia ako neprijateľnú zmluvnú podmienku označili len vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru zo dňa 30.11.2020.

24. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania bola podaná oneskorene, rozhodol tak, že žalobu na obnovu konania v súlade s ust. odmietol.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ust. , a priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania voči neúspešným žalobcom v plnom rozsahu. Strany sporu nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by postupoval podľa a náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie ( , ďalej ) do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.