Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_3T-51-2017.pdf
PDF · 172.82 KB
No categories available
3T/51/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
- 2 - 3T/51/2017
- 2 - 3T/51/2017
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX sp. zn.: 3T/51/2017 IČS:XXXXXXXXXX
Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Klukoša a prísediacich D. C. E. a F. G. H. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.06.2026 v Ružomberku, takto
r o z h o d o l :
- 2 - 3T/51/2017
- 2 - 3T/51/2017
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX sp. zn.: 3T/51/2017 IČS:XXXXXXXXXX
Súd podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku
o b ž a l o v a n é h o
G. I. J. H. K. L. K., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom N. XXXX/XX, M., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov,
o s l o b o d z u j e s p o d o b ž a l o b y,
k t o r o u m u b o l o k l a d e n é z a v i n u , ž e
po tom, čo sa v presne nezistený deň v mesiaci február 2015 stretol s N. O. na neznámom mieste v Ružomberku a G. I. ukázal N. O. v mobilnom telefóne fotografiu poškodeného G. L. L., ktorého N. O. opoznal, G. I. mu uviedol, že má USB kľúč, na ktorom je zachytený poškodený G. L. L. s neznámymi ženami pri sexuálnych aktoch a že čo by robil poškodený, keby tieto fotografie nalepili po obci, kde poškodený býva, s čím N. O. nesúhlasil, na čo G. I. uviedol, že ak G. L. L. zaplatí 10.000,- Eur, USB kľúč mu vráti, na čo N. O. odišiel za poškodeným do ordinácie v N. P., okres Liptovský Mikuláš, kde tomuto uviedol, že sa stretol s človekom, ktorý má USB kľúč, na ktorom sú fotografie poškodeného G. L. L. s rôznymi ženami pri sexuálnych aktoch a že táto osoba za vrátenie kľúča požaduje 10.000,- Eur, na čo G. L. L. uviedol, že z obavy o rodinné a spoločenské znemožnenie zaplatí 8.000,- Eur, nakoľko 10.000,- Eur nemá, pričom asi o dva dni G. L. L. odovzdal v zalepenej obálke v ordinácii sumu 8.000,- Eur N. O., ktorý tieto peniaze odniesol a osobne odovzdal G. I., ktorý mu dal USB kľúč, ktorý N. O. odovzdal G. L. L.; následne v presne nezistený deň v mesiaci apríl 2015 sa G. I. opätovne skontaktoval s N. O. a povedal mu, že má nejaké fotky z USB kľúča so sexuálnymi aktmi poškodeného G. L. L. s rôznymi ženami a že ak ich tento chce, má zaplatiť sumu 4.000,- Eur, na čo sa N. O. telefonicky skontaktoval s poškodeným G. L. L. s tým, že ho opäť oslovili M., že si nechali nejaké fotky z USB kľúča a že za ne
chcú 4.000,- Eur, pričom poškodený G. L. L. opätovne z obavy o rodinné a spoločenské zázemie asi o dva dni dal v ordinácii N. O. sumu 4.000,- Eur, ktorý tieto následne odovzdal G. I., ktorý mu dal fotografie a ktoré N. O. odovzdal G. L. L.; v presne nezistený deň v mesiaci november 2015 G. I. sa opätovne skontaktoval s N. O. a uviedol mu, že má pištoľ zn. Tokarev, ktorá bola odcudzená poškodenému G. L. L. a že ak ju chce, má tento zaplatiť sumu 600,- Eur, na čo N. O. zavolal G. L. L., že M. chcú, aby si od nich kúpil späť pištoľ, ktorá bola medzi odcudzenými vecami z jeho vozidla za sumu 600,- Eur, pričom G. L. L., keďže sa obával, že N. O. má u seba jeho chúlostivé fotky z USB kľúča, súhlasil s odkúpením zbrane za sumu 520,- Eur, ktoré následne opäť odovzdal N. O. v ordinácii v N. P., ktoré N. O. odovzdal G. I., tento mu však sľúbenú zbraň nedal, čím uvedeným konaním spôsobil spoločne s N. O., ktorý bol za tento skutok právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3T/51/2017-629 zo dňa 7. 9. 2020, škodu G. L. L. vo výške 12.520,- Eur,
t e d a
- spoločným konaním hrozbou inej ťažkej ujmy nútil iného, aby niečo konal,
č í m m a l s p á c h a ť
- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Súd podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku o d k a z u j e poškodeného G. L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. P. Q. XXX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
o d ô v o d n e n i e :
- 2 - 3T/51/2017
- 15 - 3T/51/2017
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX sp. zn.: 3T/51/2017 IČS:XXXXXXXXXX
Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 05. 06. 2017 na Okresný súd Liptovský Mikuláš na G. I. (v tom čase aj na N. O.) obžalobu pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona pre skutok uvedený v obžalobe, pričom súd neskôr upravil výrokovú časť skutku popísaného v obžalobe.
Okresný súd Liptovský Mikuláš po vykonanom dokazovaní rozsudkom zo dňa 30. 11. 2020 uznal obžalovaného G. I. za vinného zo spáchania žalovaného zločinu a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-4T/9/2019 zo dňa 08. 11. 2019 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3To 12/2019 zo dňa 26. 02. 2020, výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Ružomberok č. k. 1T/33/2018-95 zo dňa 04. 05. 2018, výrok o treste rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 8T/104/2018-852 zo dňa 03. 06. 2020, právoplatný dňa 08. 07. 2020, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Ružomberok č. k. 1T/33/2018-95 zo dňa 04. 05. 2018, doručený obžalovanému dňa 16. 05. 2018, ktorým bol obžalovaný odsúdený podľa § 212 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Týmto rozsudkom tiež zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 8T/104/2018-852 zo dňa 03. 06. 2020, právoplatný dňa 08. 07. 2020, ktorým sa u obžalovaného G. I. podľa § 44 Trestného zákona upustilo od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, pretože súd pokladal súhrnný trest, ktorý bol uložený rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-4T/9/2019 zo dňa 08. 11. 2019, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3To 12/2019 zo dňa 26. 02. 2020 pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona a iné v trvaní 12 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný.
Na základe podaných odvolaní obžalovaného a prokurátora Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 2To/21/2021-920 zo dňa 27. 10. 2021 postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V zrušujúcom uznesení odvolací súd poukázal na to, že rozhodnutie okresného súdu je pre krajský súd nepreskúmateľné pre nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení súdom prvého stupňa, ktorý sa súčasne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba vykonať ďalšie dôkazy. Osobitne odvolací súd poukázal na to, že skutková veta (skutok) nezobrazuje skutočne dokázaný stav veci podľa záverov okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku a ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, a to pokiaľ ide o podstatnú náležitosť skutku, a to konkrétne čas spáchania skutku. V konkrétnostiach poukázal na odovzdanie prvej sumy 8.000,- Eur poškodeným, ktorému malo predchádzať stretnutie obžalovaného a N. O. v apríli 2015, avšak predmetnú sumu poškodený vybral dňa 04. 02. 2015 a druhej sumy 4.000,- Eur poškodeným, ktorému malo predchádzať stretnutie obžalovaného a N. O. v máji 2015, avšak predmetnú sumu poškodený vybral dňa 13. 04. 2015. Uložil okresnému súdu, aby sa so zistenými nezrovnalosťami ohľadne času spáchania skutku v rámci ďalšieho konania dôsledne vysporiadal. Taktiež okresnému súdu vytkol nedostatočné skutkové zistenia ohľadne ukladania trestu obžalovanému, keďže ukladal súhrnný trest vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-4T/9/2019, avšak bez oboznámenia podstatného spisového materiálu a len na základe oboznámenia rozhodnutí. Preto súdu prvého stupňa uložil, aby pre prípad opätovného ukladania súhrnného trestu zabezpečil predmetný spisový materiál a na hlavnom pojednávaní oboznámil jeho podstatný obsah vo vzťahu k prípadnému ukladaniu súhrnného trestu. Okresnému súdu uložil v rámci ďalšieho postupu sa vysporiadať s dôkaznými návrhmi obžalovaného, ktoré uviedol v odôvodnení odvolania, ak na nich bude trvať, a to výsluchom svedkov L. R., C. S., G. D., konfrontáciou so svedkyňou G. D., zabezpečením komunikácie s G. D. cez sociálnu sieť.
Po doplnenom dokazovaní prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní rozsudkom opätovne uznal obžalovaného G. I. za vinného zo spáchania žalovaného zločinu a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-4T/9/2019 zo dňa 08. 11. 2019 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3To 12/2019 zo dňa 26. 02. 2020, výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Ružomberok č. k. 1T/33/2018-95 zo dňa 04. 05. 2018, výrok o treste rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 8T/104/2018-852 zo dňa 03. 06. 2020, právoplatný dňa 08. 07. 2020, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Ružomberok č. k. 1T/33/2018-95 zo dňa 04. 05. 2018, doručený obžalovanému dňa 16. 05. 2018, ktorým bol obžalovaný odsúdený podľa § 212 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Týmto rozsudkom tiež zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 8T/104/2018-852 zo dňa 03. 06. 2020, právoplatný dňa 08. 07. 2020, ktorým sa u obžalovaného G. I. podľa § 44 Trestného zákona upustilo od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, pretože súd pokladal súhrnný trest, ktorý bol uložený rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-4T/9/2019 zo dňa 08. 11. 2019, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3To 12/2019 zo dňa 26. 02. 2020 pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Trestného zákona
v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona a iné v trvaní 12 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný.
Proti uvedenému rozsudku podal obžalovaný G. I. prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 2To/75/2023 zo dňa 31. 01. 2024 podľa § 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol a zároveň podľa § 325 Trestného poriadku nariadil, aby bola prejednaná a rozhodnutá v inom zložení senátu. Krajský súd preskúmaním napadnutého rozsudku konkrétne zistil, že súd prvého stupňa sa v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, dopustil podstatnej chyby konania, a teda sú tu dané zákonné dôvody podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. na zrušenie napadnutého rozsudku a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. na vrátenie veci súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Podľa § 2 ods. 4 Tr. por. každý proti komu sa vedie trestné konanie považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Podľa § 2 ods. 7 Tr. por. každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Podľa § 31 ods. 3 Tr. por. dôvodom vylúčenia sudcu alebo senátu nie je skoršie rozhodnutie sudcu alebo senátu o obvinenom, spoluobvinenom alebo o iných obvinených, ktorých trestné činy spolu súvisia. Podľa § 238 ods. 3 Tr. por. ak to okolnosti umožňujú, môže byť vec skončená len vo vzťahu k niektorému zo spoluobvinených samostatne; tým nie je porušená zásada podľa § 2 ods. 7 vo vzťahu k ostatným obvineným. Súd pritom dbá na to, aby nebola narušená zásada podľa § 2 ods. 4 vo vzťahu k ostatným obvineným alebo k osobám účastným na skutku.
Vyššie citované zákonné ustanovenia sú realizáciou článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorým je priznané právo každému domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zahŕňajúce v sebe aj právo na nestranného sudcu. Nestrannosťou treba rozumieť absenciu predsudkov alebo predpojatosti. Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, čo znamená, že je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V zmysle záverov judikatúry ESĽP v prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu prezumuje až do predloženia dôkazu o opaku, objektívna nestrannosť sa posudzuje podľa vonkajších objektívnych skutočností. Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívny nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán i verejnosti. Objektívne hľadisko je založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Pri objektívnej nestrannosti stačí, ak sú tu okolnosti, ktoré môžu vyvolať pochybnosti o nestrannosti súdu. Uplatnenie inštitútu § 30 ods. 1 Tr. por. prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia pomeru vzbudzujúceho pochybnosť o nezaujatosti, v tomto prípade sudcu, preukázaná.
Z obsahu trestného spisu vyplýva, že v tejto trestnej veci bola obžaloba podaná spoločne s obžalovaným G. I. (ohľadne ktorého odsudzujúci rozsudok je predmetom tohto odvolacieho konania) aj na obžalovaného N. O., nar. X.X.XXXX v T. G., trvale bytom N. P. XXX, pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. Ohľadne tohto ďalšieho obžalovaného N. O. už bolo v tomto trestnom konaní právoplatne rozhodnuté už skôr vydaným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/51/2017 zo dňa 7.9.2020, právoplatným dňa 7.9.2020, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Lesňákovej a prísediacich G. U. L. a G. T. N., ktorým bol uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. Samotná skutočnosť, že sudca ktorý má rozhodovať o (ne)vine obvineného potom, čo už právoplatne rozhodol o vine iného obvineného pre ten istý skutok, sama o sebe nepredstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie a v jeho rámci na nestranný súd (§ 2 ods. 7 Tr. por.), ak je rešpektovaná zásada prezumpcie neviny (§ 2 ods. 4 Tr. por.). Výslovne to vyplýva aj z ust. § 31 ods. 3 Tr. por. Takéto skoršie rozhodnutie však musí z pohľadu prezumpcie neviny spĺňať
viaceré kritéria. Vo všeobecnosti totiž platí, že zásada prezumpcie neviny a aj právo na nestranný súd je porušená, ak súdne rozhodnutie alebo oficiálne vyhlásenie týkajúce sa obvineného, pri neexistencii konečného odsúdenia, obsahuje jasné vyhlásenie, podľa ktorého sa dotknutá osoba dopustila daného trestného činu.
V zmysle vyššie uvedeného vyvstáva zásadná otázka, do akej miery by mohlo vyvolať pochybnosti o nestrannosti predsedníčky senátu Mgr. Silvie Lesňákovej a prísediacich Mgr. Zlatice Jankovskej a Mgr. Ladislava Pardela, ohľadne rozhodovania o vine obžalovaného G. I. ich predchádzajúce právoplatné rozhodnutie týkajúce sa obžalovaného (t.č. už odsúdeného) N. O. rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/51/2017 zo dňa 7.9.2020, právoplatným dňa 7.9.2020. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/51/2017 zo dňa 7.9.2020, právoplatného dňa 7.9.2020 a týkajúceho sa už právoplatne odsúdeného N. O. je zrejmé, že skutok v tomto rozsudku je v podstate totožný s opisom skutku v odvolaním napadnutom rozsudku a týkajúcom sa obžalovaného G. I., pričom v skutku právoplatného rozsudku ohľadne už právoplatne odsúdeného N. O. je menovite uvádzaná aj osoba obžalovaného G. I. a jeho konkrétne konanie, ktorým sa mal podieľať na spáchaní žalovaného skutku vydierania v spolupáchateľstve. Aj keď v právoplatnom odsudzujúcom rozsudku týkajúcom sa ďalšieho obžalovaného (t.č. už právoplatne odsúdeného) N. O. nie je vyslovená vina aj vo vzťahu k obžalovanému G. I., formuláciu skutku ohľadne osoby obžalovaného G. I. (a jeho konkrétne konanie, ktorým sa mal podieľať na spáchaní trestnej činnosti) je potrebné dôsledne skúmať z hľadiska, či bola vo vzťahu k jeho osobe rešpektovaná zásada prezumpcie neviny. Z formulácie skutku v rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/51/2017 zo dňa 7.9.2020, právoplatným dňa 7.9.2020 a týkajúceho sa už právoplatne odsúdeného ďalšieho pôvodne obžalovaného N. O. je zrejmé, že v skutku je menovite uvádzaný aj obžalovaný G. I. (dokonca bez akéhokoľvek upresnenia, že tento je doposiaľ právoplatne neodsúdený pre skutok) a v skutku je jeho konanie, ktorým sa mal dopustiť trestného činu vydierania v spolupáchateľstve, formulované tak, ako by toto už bolo bez akýchkoľvek vážnejších pochybností u predsedníčky senátu Mgr. Silvie Lesňákovej a prísediacich Mgr. Zlatice Jankovskej a Mgr. Ladislava Pardela preukázané. V tejto súvislosti krajský súd dáva do pozornosti nasledovné formulácie v skutku týkajúce sa obžalovaného G. I. v rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/51/2017 zo dňa 7.9.2020, právoplatného dňa 7.9.2020 (týkajúci sa právoplatného odsúdenia N. O.).
Z uvedeného nesporne vyplýva, že predchádzajúce odsudzujúce rozhodnutie senátu v zložení predsedníčky senátu Mgr. Silvie Lesňákovej a prísediacich Mgr. Zlatice Jankovskej a Mgr. Ladislava Pardela nebolo formulované tak, aby nebolo možné vyvodzovať záver o vine ďalšieho obžalovaného G. I., a aby sa tak predišlo akémukoľvek podozreniu zo zaujatosti voči nemu zo strany senátu v zložení predsedníčky senátu Mgr. Silvie Lesňákovej a prísediacich Mgr. Zlatice Jankovskej a Mgr. Ladislava Pardela a aby nebolo ohrozené spravodlivé prejednanie trestnej veci vo vzťahu k obžalovanému G. I., vrátane dôsledného rešpektovania zásady prezumpcie neviny ohľadne jeho osoby zo strany vo veci konajúceho senátu v zložení predsedníčky senátu Mgr. Silvie Lesňákovej a prísediacich Mgr. Zlatice Jankovskej a Mgr. Ladislava Pardela (rozsudok ESĽP Mucha vs. Slovenská republika). Uvedené potom dôvodne vzbudzuje pochybnosti o nezaujatosti senátu v zložení predsedníčky senátu Mgr. Silvie Lesňákovej a prísediacich Mgr. Zlatice Jankovskej a Mgr. Ladislava Pardela, o rozhodnutie ktorých v tejto veci ide, z hľadiska tzv. objektívnej nestrannosti a je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. a na vrátenie veci súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie podľa § 322 ods. 1 Tr. por. Nakoľko objektívne zistené a vyššie uvedené okolnosti bránia senátu v zložení predsedníčka senátu Mgr. Silvia Lesňáková a prísediaci Mgr. Zlatica Jankovská a Mgr. Ladislav Pardela byť vo veci objektívne nestranným, krajský súd súčasne so zrušením napadnutého rozsudku a vrátením veci na nové konanie a rozhodnutie okresnému súdu, ďalej podľa § 325 Tr. por. nariadil, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá v inom zložení senátu. Týmto postupom sa má plne zabezpečiť právo obžalovaného G. I. na rozhodovanie o jeho vine, či nevine nestranným a nezaujatým súdom. Krajský súd považuje za potrebné na doplnenie uviesť, že okolnosti, ktoré bránia senátu v zložení predsedníčky senátu Mgr. Silvie Lesňákovej a prísediacich Mgr. Zlatice Jankovskej a Mgr. Ladislava Pardela byť objektívne nestrannými, nastávajú nezávisle od ich vôle, vyvolávajú však oprávnené pochybnosti o ich nestrannosti a aj keď by sa cítili subjektívne nestranný, nemôžu vo veci pre ich existenciu konať v zmysle teórie zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa taký aj objektívne javiť stranám v konaní. Takáto obava z nedostatku nestrannosti sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach, na ktoré súd upozornil vyššie. Zároveň takéto rozhodnutie predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nemôže byť odňatý zákonnému sudcovi.
Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie nadriadeného súdu súd preto opätovne prejednal trestnú vec obžalovaného G. I. v inom zložení senátu a po vykonanom dokazovaní rozsudkom zo dňa 12.08.2024 uznal obžalovaného G. I. za vinného zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a za to ho odsúdil na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-4T/9/2019 zo dňa 08. 11. 2019 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3To 12/2019 zo dňa 26. 02. 2020, ktorým bol obžalovaný odsúdený podľa § 144 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 7, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1, § 39 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, bol mu uložený ochranný dohľad na 3 roky, bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Ružomberok č. k. 1T/33/2018-95 zo dňa 04. 05. 2018, doručený obžalovanému dňa 16. 05. 2018, ktorým bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Ružomberok č. k. 1T/33/2018-95 zo dňa 04. 05. 2018, doručený obžalovanému dňa 16. 05. 2018, ktorým bol obžalovaný odsúdený podľa § 212 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 8T/104/2018-852 zo dňa 03. 06. 2020, právoplatný dňa 08. 07. 2020, ktorým sa u obžalovaného G. I. podľa § 44 Trestného zákona upustilo od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, pretože súd pokladal súhrnný trest, ktorý bol uložený rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-4T/9/2019 zo dňa 08. 11. 2019, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3To 12/2019 zo dňa 26. 02. 2020 pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona a iné v trvaní 12 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný. Súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému G. I., nar. XX. XX. XXXX uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť poškodenému G. L. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: N. P. Q. XXX, škodu vo výške 9.020,00,- eur, ku ktorej povinnosti bol zaviazaný aj N. O., nar. XX. XX. XXXX rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/51/2017 zo dňa 07. 09. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 07. 09. 2020, s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého nahradiť spôsobenú škodu.
Proti uvedenému rozsudku podal obžalovaný cestou svojho obhajcu odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 2To/98/2024 zo dňa 30.04.2025 rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 12.08.2024 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu vyplynulo, že okresný súd v rámci konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku dôsledne rešpektoval procesné ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo obhajoby a vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Následne však okresný súd pochybil vo fáze hodnotenia vykonaných dôkazov nedôsledným postupom pri ich hodnotení podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Súd prvého stupňa vo fáze hodnotenia dôkazov nezobral do úvahy všetky relevantné skutočnosti a okolnosti prípadu a vykonané dôkazy hodnotil predovšetkým izolovane, jednotlivo a nedostatočne aj v ich súhrne. Na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní nemal ani krajský súd pochybnosti o tom, že obžalovaný G. I. v dobe skutku disponoval predmetným USB kľúčom, čo potvrdili viacerí vo veci vypočutí svedkovia. Obžalovaný pritom mal vedomosť o tom, komu tento USB kľúč patrí, teda G. L.. Obžalovaný však nemal s predmetným kľúčom poctivé úmysly, pretože ak by ich mal, bol by tento bez ďalšieho vrátil, lebo jeho majiteľa poznal. Obžalovaný však takto nekonal a je zrejmé, že USB kľúč (osobitne vzhľadom na jeho chúlostivý obsah) využil za účelom získania finančného prospechu. Obžalovaný zjavne z opatrnosti a v snahe zabrániť svojmu odhaleniu s poškodeným v tomto smere nejednal priamo, ale na tento účel použil osobu N. O., ktorý sa s poškodeným G. L. L. poznal, bol to práve N. O., ktorý v súvislosti s predmetným USB kľúčom komunikoval tak s obžalovaným ako aj
s poškodeným. N. O. potvrdil, že od poškodeného skutočne požadoval finančnú hotovosť za USB kľúč, ktorú mu poškodený vyplatil a on potom následne odovzdal obžalovanému G. I. sumu od poškodeného, malo sa jednať o 3.000 eur.
Pokiaľ ide o ďalšie finančné sumy, ktoré mal obžalovaný získať od poškodeného prostredníctvom N. O., a to za fotografie z USB kľúča a za zbraň, krajský súd dal do pozornosti okresnému súdu, že svedok N. O. v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní nepotvrdil, že by bol obžalovanému dával od poškodeného ešte ďalšie finančné prostriedky, či už za fotky z USB kľúča alebo za zbraň. Tvrdenia v obžalobe a následne v napadnutom rozsudku, že obžalovaný mal prostredníctvom osoby N. O. od poškodeného získať finančné prostriedky ešte za fotografie z USB kľúča a za zbraň, aktuálne vykonaným dokazovaním podľa názoru krajského súdu boli bez akýchkoľvek vážnejších povinností potvrdené neboli. Neexistujú ani žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by takúto verziu skutku prezentovanú, či už obžalobou alebo samotným okresným súdom v napadnutom rozsudku potvrdzovali. Len sama skutočnosť, že poškodený opakovane dal peniaze N. O. za USB kľúč, fotografie z neho, zbraň však automaticky nepreukazujú aj to, že N. O. všetky tieto získané peniaze odovzdal obžalovanému G. I. a že vykonal len z podnetu obžalovaného G. I.. Bolo zjavne naivné myslieť si, že N. O. z tejto situácie nemal žiadny prospech, navyše keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v tom období mal finančné problémy, riadne si neplnil ani vyživovaciu povinnosť na syna. Pri rozhodovaní o vine obžalovaného G. I. v zmysle podanej obžaloby bolo potrebné zobrať do úvahy všetky vo veci vykonané dôkazy, tieto hodnotiť tak jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach postupom podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Nakoľko okresný súd takto vo veci nepostupoval, ním uvádzané skutkové zistenia vo výroku o vine nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, a preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné len napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd v Žiline dal do pozornosti súdu prvého stupňa, že nie je možné prihliadať na úkony a dôkazy vykonané predchádzajúcou vo veci konávajúcou sudkyňou, a to vzhľadom na dôvody, pre ktoré bola vec prikázaná na konanie do iného senátu. Aktuálne vo veci konajúci súd pritom môže svoje rozhodnutie založiť len na dôkazoch, ktoré boli pred ním vykonané na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd dal do pozornosti súdu prvého stupňa námietku zaujatosti, ktorú obžalovaný formuloval v rámci zdôvodnenia odvolania voči konajúcemu sudcovi a v rámci ďalšieho postupu je vo veci potrebné, aby sa okresný súd primárne s touto vysporiadal.
Po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa bol opätovne vo veci vytýčený termín hlavného pojednávania na deň 30.07.2025, na ktorom súd konal a rozhodol v neprítomnosti obžalovaného G. I., ktorý cestou svojho obhajcu požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní a súhlasil s konaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, pričom boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle § 252 ods. 2 Trestného poriadku.
Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 30.07.2025 uznal obžalovaného G. I. za vinného zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a za to ho odsúdil na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-4T/9/2019 zo dňa 08. 11. 2019 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3To 12/2019 zo dňa 26. 02. 2020, ktorým bol obžalovaný odsúdený podľa § 144 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 7, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1, § 39 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, bol mu uložený ochranný dohľad na 3 roky, bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Ružomberok č. k. 1T/33/2018-95 zo dňa 04. 05. 2018, doručený obžalovanému dňa 16. 05. 2018, ktorým bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Ružomberok č. k. 1T/33/2018-95 zo dňa 04. 05. 2018, doručený obžalovanému dňa 16. 05. 2018, ktorým bol obžalovaný odsúdený podľa § 212 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 8T/104/2018-852 zo dňa 03. 06. 2020, právoplatný dňa 08. 07. 2020, ktorým sa u obžalovaného G. I. podľa § 44 Trestného zákona upustilo od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, pretože súd pokladal súhrnný trest, ktorý bol uložený rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-4T/9/2019 zo dňa 08. 11. 2019, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3To 12/2019 zo dňa 26. 02. 2020 pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona a iné v trvaní 12 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný. Súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému G. I., nar. XX. XX. XXXX uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť poškodenému G. L. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: N. P. Q. XXX, škodu vo výške 4.500,- eur, ku ktorej povinnosti bol zaviazaný aj N. O., nar. XX. XX. XXXX rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/51/2017 zo dňa 07. 09. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 07. 09. 2020, s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého nahradiť spôsobenú škodu. Súd podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal poškodeného G. L. L. so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Súd zároveň podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku obžalovaného G. I. oslobodil spod obžaloby, ktorou mu bolo kladené za vinu, že v presne nezistený deň v mesiaci apríl 2015 sa G. I. opätovne skontaktoval s N. O. a povedal mu, že má nejaké fotky z USB kľúča so sexuálnymi aktmi poškodeného G. L. L. s rôznymi ženami a že ak ich tento chce, má zaplatiť sumu 4.000,- Eur, na čo sa N. O. telefonicky skontaktoval s poškodeným G. L. L. s tým, že ho opäť oslovili M., že si nechali nejaké fotky z USB kľúča a že za ne chcú 4.000,- Eur, pričom poškodený G. L. L. opätovne z obavy o rodinné a spoločenské zázemie asi o dva dni dal v ordinácii N. O. sumu 4.000,- Eur, ktorý tieto následne odovzdal G. I., ktorý mu dal fotografie a ktoré N. O. odovzdal G. L. L.; v presne nezistený deň v mesiaci november 2015 G. I. sa opätovne skontaktoval s N. O. a uviedol mu, že má pištoľ zn. Tokarev, ktorá bola odcudzená poškodenému G. L. L. a že ak ju chce, má tento zaplatiť sumu 600,- Eur, na čo N. O. zavolal G. L. L., že M. chcú, aby si od nich kúpil späť pištoľ, ktorá bola medzi odcudzenými vecami z jeho vozidla za sumu 600,- Eur, pričom G. L. L., keďže sa obával, že N. O. má u seba jeho chúlostivé fotky z USB kľúča, súhlasil s odkúpením zbrane za sumu 520,- Eur, ktoré následne opäť odovzdal N. O. v ordinácii v N. P., ktoré N. O. odovzdal G. I., tento mu však sľúbenú zbraň nedal, čím uvedeným konaním spôsobil spoločne s N. O., ktorý bol za tento skutok právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3T/51/2017-629 zo dňa 7. 9. 2020, škodu G. L. L. vo výške 12.520,- Eur, čím mal spáchať zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Proti uvedenému rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 2To/87/2025 zo dňa 31.03.2026 rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/51/2017 zo dňa 30.07.2025 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd preskúmaním napadnutého rozsudku konkrétne zistil, že súd prvého stupňa sa v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, dopustil podstatných chýb konania a sú to chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, pre ktoré je tento pre krajský súd nepreskúmateľný pre nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení súdom prvého stupňa, keď súd prvého stupňa sa súčasne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie Vzhľadom na uvedené sú tu dané zákonné dôvody podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. na zrušenie napadnutého rozsudku a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. na vrátenie veci súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom vzhľadom na povahu zistených pochybení tieto nemohol odstrániť sám krajský súd. Krajský súd z obsahu spisového materiálu primárne zistil, že súd prvého stupňa v tejto trestnej veci napadnutý rozsudok vyhlásil na hlavnom pojednávaní dňa 30.7.2025 (a to po zrušení predchádzajúceho rozsudku odvolacím súdom). Na tomto hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa postupom podľa § 277 ods. 5 Tr. por. oboznámil podstatný obsah doterajšieho hlavného pojednávania a dokazovania, osobitne uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 2To/98/2024 zo dňa 30.4.2025, vysporiadal sa s námietkou zaujatosti vznesenou obžalovaným vo vzťahu k zákonnému sudcovi JUDr. Branislavovi Klukošovi, prečítal listinné dôkazy a po zistení, že prítomné procesné strany nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, uznesením dokazovanie vyhlásil za skončené a po uvedenom prokurátor a obhajca obžalovaného predniesli záverečné reči, po ktorých bol súdom prvého stupňa vyhlásený napadnutý rozsudok. Hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného G. I., o čom bolo súdom rozhodnuté v úvode hlavného pojednávania uznesením v zmysle
ustanovenia § 252 ods. 2 Tr. por. Oboznámiac sa s obsahom spisového materiálu však krajský súd zistil, že na takýto postup (na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného), nebola riadne splnená zákonná podmienka podľa § 252 ods. 2 písm. c) Tr. por., teda že obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti riadne upozornený. V zmysle § 252 ods. 2 písm. c) Tr. por., v neprítomnosti obžalovaného môže súd vykonať hlavné pojednávanie, ak obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený. Pokiaľ ide o upozornenie obžalovaného na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti podľa § 252 ods. 2 písm. c) Tr. por., súd prvého stupňa v predvolaní na hlavné pojednávanie nariadené na deň 30.7.2025 uviedol: „Hlavné pojednávanie sa môže konať aj za Vašej neprítomnosti a to podľa § 252 ods. 2 písm. c) Tr. por.“ (č.l. 1358). Vyššie uvádzané upozornenie obžalovaného na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti nemožno považovať za zodpovedajúce zneniu zákona a za dostačujúce. V prípade takéhoto poučenia obžalovaného potom vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti nemožno považovať za zákonné, pre nenaplnenie jednej z podmienok podľa § 252 ods. 2 písm. c) Tr. por. Riadne a zákonu zodpovedajúce poučenie obžalovaného o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti znamená, že obžalovaného treba oboznámiť s konkrétnymi podmienkami (a to so všetkými podmienkami), za ktorých je možné hlavné pojednávanie vykonať v jeho neprítomnosti (§ 252 ods. 2 Tr. por.). Pre komplexnosť poučenia obžalovaného v tomto ohľade je pritom potrebné poučiť ho aj o podmienkach, za ktorých hlavné pojednávanie nie je možné konať v neprítomnosti obžalovaného (§ 252 ods. 3 Tr. por.), pričom aj v takomto prípade je tu možnosť hlavné pojednávanie vykonať v neprítomnosti obžalovaného, ak obžalovaný výslovne odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Nedostatok v poučení obžalovaného o možnosti hlavné pojednávanie vykonať v jeho neprítomnosti nemôže konvalidovať ani následný písomný súhlas obžalovaného s konaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, nakoľko tento bol obžalovaným učinený bez predchádzajúceho riadneho (dostatočného) upozornenia súdom na možnosť hlavné pojednávanie vykonať v neprítomnosti obžalovaného. Jedná sa pritom o obligatórnu (nie fakultatívnu) povinnosť súdu, že obžalovaný musí byť v prípade konania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti vopred riadne upozornený na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti (t.j. musí byť poučený o všetkých konkrétnych zákonných podmienkach, len za ktorých môže byť hlavné pojednávanie vykonané v jeho neprítomnosti). Krajský súd uzatvoril, že len v prípade takéhoto predchádzajúceho riadneho poučenia obžalovaného, možno potom konštatovať splnenie zákonnej podmienky, že obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený. V tejto súvislosti sa žiada poznamenať ešte nasledovné. Pokiaľ predvolanie obžalovaného na hlavné pojednávanie obsahuje len strohú vetu (ako v tomto prípade): „Hlavné pojednávanie sa môže konať aj za Vašej neprítomnosti a to podľa § 252 ods. 2 písm. c) Tr. por.“, uvedené možno považovať len za čisto formálne poučenie obžalovaného o možnosti konať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, bez toho, aby vlastne poznal splnenie konkrétnych zákonných podmienok, za splnenia ktorých je v konečnom dôsledku možné hlavné pojednávanie vykonať v jeho neprítomnosti. Súčasne, obžalovanému musí byť známe aj to, za akých konkrétnych, zákonom ustanovených podmienok, hlavné pojednávanie nie je možné konať v jeho neprítomnosti a tiež v tomto smere zákonom konkrétne stanovenú výnimku. Ak sa obžalovaný na hlavné pojednávanie nedostaví, musí mať vopred konkrétnu vedomosť o tom, za splnenia akých konkrétnych podmienok sa môže hlavné pojednávanie vykonať, aj keď sa naň nedostavil. Krajský súd potom v súvislosti s vyššie konštatovaným vážnym procesným pochybením okresného súdu v konaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu napadnutého rozsudku, keď hlavné pojednávanie, v závere ktorého bol vyhlásený napadnutý rozsudok, bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, uzatvára, že za týchto podmienok vyhlásený napadnutý rozsudok nemožno považovať za zákonný a je tu dôvod na jeho zrušenie podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. a vrátenie veci, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Po vrátení veci súdu prvého stupňa bude potom jeho povinnosťou znovu vykonať hlavné pojednávanie a následne vo veci opätovne rozhodnúť.
Podstatou protiprávneho konania, ktoré sa obžalovanému G. I. v tomto trestnom konaní kladie za vinu a za ktoré bol napadnutým rozsudkom okresného súdu uznaný vinným je, že spoločným konaním s už v tejto veci právoplatne odsúdeným N. O. mali poškodeného G. L. L. nútiť k vyplateniu finančnej čiastky pod hrozbou zverejnenia obsahu USB kľúča, ktorým mal disponovať obžalovaný G. I. a na ktorom bol zaznamenaný poškodený s rôznymi ženami v intímnych situáciách. Poškodený G. L. L. mal takto už právoplatne odsúdenému N. O. postupne vyplatiť sumy 8.000,- Eur, 4.000,- Eur, 520,- Eur (teda celkom čiastku 12.520,- Eur), z ktorých mal následne N. O. odovzdať obžalovanému G. I. sumu 8.000,- Eur. Na základe vyplatenej sumy mal potom N. O. poškodenému G. L. L. odovzdať USB kľúč, ktorý mu po
vyplatení peňazí mal dať obžalovaný G. I.. Na takomto skutkovom základe, po úprave znenia skutku v obžalobe, bol obžalovaný G. I. uznaný vinným zo zločinu vydierania v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 189 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom od 6.8.2024. V súvislosti s aktuálne existujúcim dôkazným stavom, krajský súd uviedol nasledovné: Obžalovaný G. I. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a využil zákonné právo nevypovedať. Tak strana obhajoby, ako ani strana obžaloby na hlavnom pojednávaní nenavrhli čítať výpoveď obžalovaného z prípravného konania.
Z výpovede svedka poškodeného G. L. L. vyplynulo, že tento v súvislosti s predmetným skutkom komunikoval výlučne s už v tejto veci právoplatne odsúdeným N. O., ktorý pred ním vždy vystupoval len ako sprostredkovateľ, meno obžalovaného G. I. však nikdy nespomenul. Za účelom získania USB kľúča, fotografií z USB kľúča a zbrane, ktoré patrili poškodenému, poškodený v hotovosti vyplatil N. O. sumy 8.000,- Eur, 4.000,- Eur a 520,- Eur, aby sa tak poškodený vyhol spoločenskému znemožneniu (výpisom z osobného účtu poškodeného je preukázané, že tento dňa 4.2.2015 uskutočnil výber sumy 8.000,- Eur a dňa 13.4.2015 sumy 4.000,- Eur). Na základe vyplatených súm N. O. poškodenému vrátil USB kľúč, odovzdal mu fotografie, pokiaľ ide o zbraň, táto mu ani napriek zaplateniu peňazí vrátená nebola. Poškodený zároveň do spisu doložil výpisy z osobného účtu, ktoré dokumentujú výbery finančnej hotovosti následne vyplatenej N. O., časť peňazí mal poškodený v hotovosti. Poškodený tiež N. O. na jeho žiadosť požičal peniaze, s určitosťou však už nevedel uviesť, o akú sumu sa malo jednať.
N. O. v procesnom postavení svedka (nakoľko v tejto veci už bol právoplatne odsúdený) v súvislosti s obžalovaným G. I. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že predmetný USB kľúč mal v dispozícii práve obžalovaný G. I.. Z podnetu G. I. išiel za poškodeným G. L. L., ktorý mu za vrátenie USB kľúča vyplatil požadovanú finančnú hotovosť a následne na to sumu 3.000,- Eur za USB kľúč odovzdal obžalovanému G. I. a USB kľúč od obžalovaného G. I. vrátil poškodenému. Svedok N. O. v rámci svojej výpovede už neuvádzal žiadne iné situácie, kedy by bol z podnetu obžalovaného G. I. žiadal od poškodeného peniaze a ani neuvádzal žiadne iné peniaze od poškodeného, ktoré by bol ešte odovzdal obžalovanému G. I.. Svedok zároveň priznal, že od poškodeného si peniaze aj požičal pre svoje potreby, tieto poškodenému nevrátil.
Svedkyňa G. D. bola v dobe skutku priateľkou N. O.. V rámci svojej výpovede potvrdila, že obžalovaný G. I. mal v dispozícii predmetný USB kľúč a bol to on, kto prišiel s myšlienkou uvedené využiť, čo sa aj následne zrealizovalo prostredníctvom N. O., ktorý komunikoval s poškodeným. Z výpovede svedkyne ďalej vyplynulo, že bola priamou svedkyňou toho, ako N. O. odovzdával obžalovanému peniaze za USB kľúč, boli v zalepenej obálke, obžalovaný zas dal N. O. USB kľúč. Svedkyňa sa ďalej vyjadrila, že obžalovaný mal ešte záujem u poškodeného prostredníctvom N. O. speňažiť fotky z USB kľúča. Svedkyňa však nemá vedomosť o tom, ako to v konečnom dôsledku celé dopadlo v tom smere, či N. O. dal obžalovanému peniaze za fotky od poškodeného G. L. L.. Aj keď si svedkyňa už určité skutočnosti pri výsluchu na hlavnom pojednávaní nepamätala, uvedené je prijateľne zdôvodniteľné dlhým časom, ktorý od skutku uplynul, pričom pokiaľ jej boli prečítané podstatné časti jej výpovede z prípravného konania, na týchto svojich tvrdeniach zotrvala.
Svedok G. N. potvrdil, že obžalovaný G. I. si u neho v minulosti odložil USB kľúč, na ktorom boli muži a ženy. Neskôr na žiadosť obžalovaného mu tento vrátil. Svedok G. O. vypovedal, že v minulosti bol vo výkone trestu odňatia slobody na jednej izbe s obžalovaným G. I.. Svedka sa obžalovaný raz pýtal, či pozná nejakého L. z N. P., pretože má nejaký USB kľúč s jeho fotkami, na čo obžalovanému odpovedal, že ho pozná, je to doktor v N. P., ktorého navštevuje aj on.
Svedok L. M. uviedol, že niekedy začiatkom roka 2015, keď sa G. O. vrátil z väzenia, na požiadanie G. O. tohto viezol k obžalovanému G. I., s ktorým bol pred tým vo väzení. Hladiš mu po ceste autom k I. povedal, že k I. ide pozrieť nejaké fotky na USB kľúči, kde má byť zachytený G. L. – obvodný lekár v obci Partizánska Ľupča pri nejakých sexuálnych praktikách so ženami pacientkami. Hladiš chcel vidieť osoby, ktoré boli na fotkách a potom, ak by ich spoznal, tak by s I. žiadali od lekára nejaké peniaze za to, že budú ticho, aby sa to nedozvedeli ľudia v dedine. Vo vnútri u I. bol iba O.. Po ceste naspäť mu O. povedal, že I. mu fotky neukázal.
Svedkyňa G. I. je bývalou družkou obžalovaného G. I.. Uviedla, že mala vedomosť o tom, že obžalovaný mal u seba nejaký USB kľúč, na ktorom bol zaznamenaný nejaký pán s nahými ženami, videla aj niekoľko fotiek z tohto kľúča. V súvislosti s týmto kľúčom jej obžalovaný povedal, že za kľúč dostal 3.500,- Eur, dokonca jej aj ukázal peniaze. Od koho ich dostal, uviesť nevedela.
Svedkyňa I. S. má s N. O. jedného syna. N. O. si voči synovi neplní vyživovaciu povinnosť. V roku 2015 prebiehali súdne pojednávania ohľadne neplnenia si vyživovacej povinnosti obžalovaným na syna, na pojednávania sa nedostavoval. V roku 2015 N. O. zaplatil na výživnom na syna 275,- Eur.
Z obsahu SMS správ zadokumentovaných v spise (jedná sa o komunikáciu medzi N. O. a poškodeným G. L. L.) vyplýva, že N. O. v súvislosti s týmto skutkom poškodenému uvádzal mená L. R. a C. S.. Menované osoby však v dobe skutku boli vo výkone trestu odňatia slobody. Zároveň N. O. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní v procesnom postavení svedka vypovedal, že mená, ktoré uviedol poškodenému G. L. L., si vymyslel.
Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní aj naďalej nemá ani krajský súd pochybnosti o tom, že obžalovaný G. I. v dobe skutku disponoval predmetným USB kľúčom, čo potvrdili viacerí vo veci vypočutí svedkovia. Obžalovaný pritom mal vedomosť o tom, komu tento USB kľúč patrí, teda G. L. L.. Javí sa, že ak by obžalovaný bol mal s predmetným USB kľúčom poctivé úmysly, bol by tento bez ďalšieho vrátil, jeho majiteľa poznal. Obžalovaný však takto nekonal a je zjavné, že USB kľúč (osobitne vzhľadom na jeho chúlostivý obsah) sa snažil využiť za účelom získania finančného prospechu. Obžalovaný zrejme z opatrnosti a v snahe zabrániť svojmu odhaleniu s poškodeným v tomto smere ale nejednal priamo, na tento účel použil osobu N. O., ktorý sa s poškodeným G. L. L. poznal. Bol to práve N. O., ktorý v súvislosti s predmetným USB kľúčom komunikoval tak s obžalovaným, ako aj s poškodeným. N. O. potvrdil, že od poškodeného skutočne požadoval finančnú hotovosť za USB kľúč, ktorú mu poškodený vyplatil a on potom následne odovzdal obžalovanému G. I. sumu od poškodeného, malo sa jednať o 3.000,- Eur. Obžalovaný mu na to dal USB kľúč, ktorý N. O. vrátil poškodenému, čo potvrdil aj sám poškodený. Skutočnosť, že obžalovaný mal záujem predmetný USB kľúč speňažiť u poškodeného prostredníctvom osoby N. O. a že z tohto mal mať finančný prospech, aktuálne vyplynula nielen z výpovede N. O., ale aj z výpovedí svedkýň G. D. a G. I.. Pokiaľ ide o ďalšie finančné sumy, ktoré mal obžalovaný získať od poškodeného prostredníctvom N. O., a to za fotografie z USB kľúča a za zbraň, tu krajský súd znovu opakuje, že svedok N. O. v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní nepotvrdil, že by bol obžalovanému dával od poškodeného ešte ďalšie finančné prostriedky, či už za fotky z USB kľúča alebo za zbraň. Tvrdenia v obžalobe a následne aj v napadnutom rozsudku, že obžalovaný mal prostredníctvom osoby N. O. od poškodeného získať finančné prostriedky ešte aj za fotografie z USB kľúča a za zbraň aktuálne vykonaným dokazovaním podľa názoru krajského súdu bez akýchkoľvek vážnejších pochybností potvrdené neboli. Nie sú tu ani žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by takúto verziu skutku prezentovanú obžalobou, potvrdzovali. Svedkyňa G. D. síce uvádzala, že obžalovaný mal záujem neskôr speňažiť aj fotografie z USB kľúča, nebola však nikdy svedkom toho, že by obžalovaný bol dostal od N. O. peniaze za takéto fotografie a ani z výpovede N. O. nevyplynulo nič také, že by od poškodeného peniaze za fotografie žiadal z podnetu obžalovaného a že by obžalovanému dal nejaké peniaze od poškodeného za fotografie. Rovnako tak zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že N. O. by bol žiadal peniaze za pištoľ od poškodeného z podnetu obžalovaného a že v tomto smere získané peniaze od poškodeného by či už celé alebo ich časť bol odovzdal obžalovanému. N. O. bol už v tomto trestnom konaní uznaný vinným na tom skutkovom základe, ako uvedené vyplýva z predmetného rozsudku založeného v spise. V tomto smere ani krajský súd nemá žiadnu pochybnosť o tom, že poškodený opakovane dával peniaze N. O. za USB kľúč, za fotografie, za zbraň (veď takto bol N. O. aj uznaný vinným vo vzťahu k nemu už právoplatným rozsudkom). Len sama skutočnosť, že poškodený opakovane dal peniaze N. O. za USB kľúč, fotografie z neho, zbraň, však automaticky nepreukázala aj to, že N. O. všetky takto získané peniaze odovzdal obžalovanému G. I. a že vždy konal len z podnetu obžalovaného G. I.. Bolo by zjavne naivným myslieť si, že N. O. z tejto situácie nemal žiaden prospech (skutočnosť, že N. O. túto záležitosť neriešil nezištne, vyplynula aj z výpovede svedkyne G. D.), navyše, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v tom období mal finančné problémy, riadne si neplnil ani vyživovaciu povinnosť na syna.
Pri rozhodovaní o vine obžalovaného G. I. v zmysle podanej obžaloby bude preto potrebné zobrať do úvahy všetky vo veci vykonané dôkazy a tieto hodnotiť tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach postupom podľa § 2 ods. 12 Tr. por. Vzhľadom na vyššie krajským súdom prezentovaný aktuálny dôkazný stav je potom treba dať za pravdu obžalovanému (ktorý sa však aj naďalej necíti byť vinným
zo skutku podľa napadnutého rozsudku), že svedok N. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanému za USB kľúč odovzdal sumu 3.000,- Eur a nie 8.000,- Eur, ako uvádza súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku a odovzdanie sumy 8.000,- Eur N. O. obžalovanému za predmetný USB kľúč nemá podklad vo vykonanom dokazovaní. Uvedeným je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku aj podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
Krajský súd dal do pozornosti, že pokiaľ bol N. O. v tomto trestnom konaní právoplatne uznaný vinným, v dôsledku zmeny jeho procesného postavenia (už nie je obvineným, resp. obžalovaným, ale je svedkom), je možné prihliadať len na jeho výpoveď v aktuálnom procesnom postavení ako svedka (nie je možné brať do úvahy výpoveď jednej a tej istej osoby v jednom trestnom konaní v rôznych procesných postaveniach, navyše obvinený môže aj beztrestne uvádzať nepravdu, prípadne určité skutočnosti zamlčať, ale svedok je povinný vypovedať pravdu a vedome nič nezamlčať, o čom je pred výsluchom poučený a ak by tak nepostupoval, vystavuje sa nebezpečenstvu trestného stíhania). Rovnako tak nie je možné prihliadať na úkony a dôkazy vykonané pred predchádzajúcou vo veci konajúcou sudkyňou, a to vzhľadom na dôvody, pre ktoré bola vec prikázaná na konanie do iného senátu. Aktuálne vo veci konajúci súd pritom môže svoje rozhodnutie založiť len na dôkazoch, ktoré boli pred ním vykonané na hlavnom pojednávaní.
Po zrušení napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa, bude povinnosťou okresného súdu vo veci opätovne rozhodnúť o vine, či nevine obžalovaného, dôsledne rešpektujúc vytýkané nedostatky krajským súdom a tieto v rámci ďalšieho postupu a rozhodovacej činnosti odstrániť. Osobitne je potrebné dať do pozornosti okresného súdu, že nakoľko napadnutý rozsudok bol zrušený len na podklade odvolania obžalovaného, nie je možné rozhodnúť nepriaznivejšie (v jeho neprospech) ako napadnutým rozsudkom. V prípade uznania viny obžalovaného, je pri ukladaní trestu osobitne potrebné zohľadniť dobu od spáchania skutku, dĺžku vedeného trestného konania, pričom k dĺžke konania významným spôsobom prispeli práve pochybenia okresného súdu, pre ktoré bolo potrebné vo veci vyhlásené rozsudky opakovane rušiť.
Prvostupňový súd na základe zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2To/87/2025 zo dňa 31.03.2026 opätovne vo veci vytýčil termín hlavného pojednávania na deň 22.06.2026, pričom na tomto pojednávaní konal a rozhodol v neprítomnosti obžalovaného G. I., ktorý cestou svojho obhajcu požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní a súhlasil s konaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, pričom boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle § 252 ods. 2 Trestného poriadku.
V rámci dokazovania súd opätovne oboznámil podstatný obsah doterajšieho pojednávania a dokazovania, oboznámil aktuálne listinné dôkazy a obsah pripojeného spisu Špecializovaného trestného súdu Pezinok sp. zn. 4T/9/2019.
Prokurátor v záverečnej reči navrhol uznať obžalovaného vinného ako v predchádzajúcom rozsudku, nakoľko sa podľa jeho názoru dôkazná situácia nezmenila.
Obhajca obžalovaného poukázal na svoje predchádzajúce záverečné reči a s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Súd opätovne zhodnotil vykonané dokazovanie, pričom súc viazaný právnym názorom Krajského súdu v Žiline zobral do úvahy všetky vykonané dôkazy, ktoré boli vykonané pred senátom, tieto vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a s poukazom na dôkazy dospel k záveru, že sa nepodarilo prokurátorovi v obžalobe preukázať, že skutok spáchal obžalovaný. Svedok N. O. (v súčasnej dobe právoplatne odsúdený), ktorý bol stíhaný v minulosti spolu s obžalovaným G. I., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanému za USB kľúč odovzdal sumu 3.000,- eur, pričom obžaloba kládla obžalovanému za vinu zločin vydierania, pričom skutkovým základom spáchania tohto zločinu mala byť okrem iného aj tá skutočnosť, že po tom, čo svedok N. O. zaniesol USB kľúč G. L. L., tento mu dal za tento kľúč v zalepenej obálke v ordinácii sumu 8.000,-eur a N. O. mal tieto peniaze odovzdať G. I.. Pokiaľ ide o ďalšie finančné sumy, ktoré mal obžalovaný získať od poškodeného prostredníctvom N. O., N. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní nepotvrdil, že by bol obžalovanému dával od poškodeného ešte ďalšie finančné prostriedky, či za fotky z USB kľúča alebo za zbraň. Tvrdenia
v obžalobe sa tak podľa názoru prvostupňového súdu na základe vykonaného dokazovania bez vážnejších pochybností nepodarilo preukázať. Z vykonaných dôkazov (výpoveď svedkyne G. D., G. N., G. O. a ďalších) ako aj z predložených listinných dôkazov bola preukázala len tá skutočnosť, že obžalovaný G. I. v dobe skutku disponoval predmetným USB kľúčom, čo bolo potvrdené viacerými vypočutými svedkami, mal vedomosť o tom, komu USB kľúč patrí (poškodenému G. L. L.), pričom sa snažil s poukazom na jeho chúlostivý obsah tento využiť za účelom získania finančného prospechu. Obžalovaný z opatrnosti a v snahe zabrániť svojmu odhaleniu nejednal s poškodeným priamo, ale prostredníctvom osoby spoluobžalovaného (v čase konania hlavného pojednávania svedka) N. O., ktorý sa s poškodeným G. L. L. poznal. Avšak len samotná skutočnosť, že poškodený opakovane dal peniaze N. O. za USB kľúč, fotografie z neho a zbraň automaticky nepreukazuje, že N. O. všetky takto získané peniaze odovzdal automaticky obžalovanému G. I. a že vždy konal len z podnetu obžalovaného G. I.. Tejto verzii skutkového deja svedčí tá skutočnosť, že svedok N. O. mal v tom čase finančné problémy, neplnil si riadne vyživovaciu povinnosť na svojho syna a hrával automaty.
Na základe takto vykonaného dokazovania dospel prvostupňový súd k záveru, že sa nepodarilo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že to bol práve obžalovaný G. I., ktorý hrozbou inej ťažkej ujmy nútil iného, aby niečo konal. Súd zobral do úvahy tú skutočnosť, že od spáchania skutku uplynula dlhšia doba, došlo k zmene procesného postavenia spoluobžalovaného N. O., poškodený G. L. L. si už nepamätal presne a detailne všetky skutočnosti, pričom nebolo možné prihliadnuť na skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli najavo pred skôr konajúcim senátom. S poukazom na tieto skutočnosti a vyslovený právny názor nadriadeného súdu súd potom obžalovaného postupom podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Prokurátor neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal obžalovanému, že spáchal predmetný skutok. Kľúčový svedok N. O. nepotvrdil tvrdenia prokurátora uvádzané v obžalobe, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že aj on mal v tom čase finančné problémy, snažil sa takisto získať finančný prospech z USB kľúča, avšak nepodarilo sa potvrdiť bez pochybností, že sa na tomto spoločnom konaní s ním podieľal aj obžalovaný, pričom prokurátor nenavrhol súdu vykonanie iných dôkazov, ktoré by usvedčili obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku. Je potrebné si uvedomiť, že podľa obžaloby mal obžalovaný spáchať skutok spoločným konaním, pričom konanie obžalovaného nebolo bez pochybností či už priamymi alebo nepriamymi dôkazmi preukázané.
Vzhľadom ku skutočnosti, že súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, súd v zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal poškodeného G. L. L. s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Poučenie:
- 2 - 3T/51/2017
- 18 - 3T/51/2017
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX sp. zn.: 3T/51/2017 IČS:XXXXXXXXXX
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.