Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Sa-8-2026.pdf
PDF · 84.24 KB
Case nature
Area
Subarea
16Sa/8/2026
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený X. B. XXXX, bytom D. XX, E., proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 10, Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave konanie zastavuje. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 24. apríla 2026 bola správnemu súdu doručená žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa žalobca domáha, aby správny súd určil, i) že žalovaný je nečinný, ii) uložil žalovanému povinnosť rozhodnúť o odvolaní žalobcu z 28. januára 2026 a iii) priznal žalobcovi náhradu trov konania. 2. K žalobe bol pripojený prípis žalovaného zo 17. februára 2026 adresovaný Okresnému súdu Pezinok, ktorým mu vrátil administratívny spis vo veci sp. zn. 1SprI/47/2025 a oznámenie žalovaného o výsledku prešetrenia sťažnosti z 8. apríla 2026 č. 1Spr/21/2026. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. Podľa § 246 ods. 1 SSP v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. Podľa § 246 ods. 2 SSP k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Podľa § 99 písm. f) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len „činnosť“) orgánu verejnej správy, b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 9/2010 Z. z. sťažnosť musí byť čitateľná a zrozumiteľná. Musí z nej byť jednoznačné proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje a čoho sa sťažovateľ domáha (ďalej len „predmet sťažnosti“). 3. Správny súd prv, než pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby, skúmal procesné podmienky, ako aj podmienky konania ustanovené pre daný druh správnej žaloby a dospel k záveru, že konanie je potrebné v zmysle § 99 písm. f) SSP zastaviť. 4. Aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby podľa § 242 ods. 1 SSP je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je účastníkom už prebiehajúceho administratívneho konania a ktorá neúspešne vyčerpala zákonom ustanovený prostriedok nápravy proti nečinnosti, a to sťažnosť proti nečinnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a) v spojení s § 5 zákona č. 9/2010 Z. z. alebo podnet na prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Na vymedzenie aktívne legitimovanej osoby nadväzuje zákonodarca v Správnom súdnom poriadku ustanovením § 246 ods. 2, v ktorom explicitne zakotvil povinnosť doložiť ako prílohu k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu, prípadne vybavenie podnetu prokurátorom. Nesplnenie podmienky neúspešného vyčerpania zákonom ustanoveného prostriedku nápravy v rámci administratívneho konania má za následok zastavenie konania podľa § 99 písm. f) SSP. Táto úprava (okrem toho, že slúži na osvedčenie aktívnej legitimácie) reflektuje zásadu subsidiarity, na ktorej je celé správne súdnictvo postavené. Nezákonnosť, v danom prípade nečinnosť, má byť v prvom rade odstraňovaná v rámci administratívneho konania všetkými dostupnými prostriedkami administratívneho práva. Predložením oznámenia alebo vybavenia podnetu žalobca preukazuje splnenie podmienky ustanovenej v § 246 ods. 2 SSP, a teda, že vyčerpal osobitné postupy na odstránenie nečinnosti ustanovené zákonom, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pred obrátením sa na správny súd. Zo znenia § 246 ods. 2 SSP vyplýva, že oznámenie o výsledku prešetrenia alebo vybavenie podnetu je obligatórnou prílohou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a je zrejmé, že má odlišnú povahu od iných príloh prikladaných žalobcami v konaniach o iných správnych žalobách. V prípade jeho absencie správny súd nemôže žalobu vecne prejednať a pristúpiť k rozhodnutiu vo veci samej. 5. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu má správny súd preukázané, že žalobca pred obrátením sa na správny súd účinne a riadne nevyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom. Hoci k správnej žalobe bolo pripojené Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Spr/21/2026 z 8. apríla 2026, túto nemožno považovať za oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti na nečinnosť, na ktoré pamätá § 246 ods. 2 SSP. Nemožno prijať záver, že akékoľvek podanie alebo korešpondencia adresované orgánu verejnej správy spĺňa automaticky kvalitatívne znaky sťažnosti na nečinnosť. 6. Správny súd nespochybňuje, že žalobca krajskému súdu skutočne zaslal podanie ktorým mohol mieniť podať sťažnosť podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 9/2010 Z. z., avšak obsahom tejto sťažnosti (§ 3 ods. 2 zákona č. 9/2010 Z. z.) nebolo namietanie nečinnosti žalovaného ale práve naopak namietanie jeho činnosti v podobe nesprávneho procesného postupu pri vybavovaní jeho podania (odvolania proti vybaveniu žiadosti o sprístupnenie informácií) podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“). Z odpovede žalovaného ďalej vyplýva, že žalobcovej požiadavke o prešetrenie postupu nebolo možné vyhovieť, pretože § 4 zákona č. 9/2010 Z. z. ustanovuje, že sťažnosťou nie je podanie, ktoré poukazuje na nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom. V danom prípade predstavuje právnu
úpravu lex specialis zákon č. 211/2000 Z. z., obsiahnutú v čl. 19 – opravné prostriedky. Sťažnosť žalobcu bola teda v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. vyhodnotená ako neprípustná. 7. Nad rámec uvedeného (a pre odstránenie pochybností, či žalobca skutočne žalovanému neadresoval sťažnosť upotrebiteľnú na účely konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy) správny súd konštatuje, že z odpovede žalovaného z 8. apríla 2026 v spojení s podaním žalovaného zo 17. februára 2026 vyplýva, že žalobca sa sťažoval na postup žalovaného, ktorým namiesto vydania rozhodnutia o odvolaní v konaní vedenom pod sp. zn. 1SprI/47/2025 iba prípisom zo 17. februára 2026 žalobcovi oznámil, že vec je právoplatne skončená a administratívny spis vracia Okresnému súdu Pezinok, pretože v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. odvolanie nie je prípustné voči sprístupneniu informácie (ku ktorému došlo dňa 13. januára 2026) a zároveň nedošlo k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia, v prípade ktorého by mal žalovaný kompetenciu konať. Žalobca teda namietal, že žalovaný mal pri vybavení jeho odvolania zvoliť inú formu, resp. druh individuálneho správneho aktu. 8. V prvom rade správny súd považuje za dôležité uviesť, že hoci ustanovenie § 246 ods. 2 SSP expressis verbis a bez ďalšieho ustanovuje povinnosť žalobcu pripojiť k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu, prípadne vybavenie podnetu prokurátorom (a teda výslovne nezmieňuje, že sa musí jednať o sťažnosť proti nečinnosti resp. o takýto podnet), zo systematiky právnej úpravy žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, jej účelu, ako aj z logického výkladu citovaného ustanovenia a so zreteľom na definíciu nečinnosti podľa 3 ods. 1 písm. d) SSP účinnej od 1. júla 2023, jednoznačne vyplýva, že v obsahu takejto sťažnosti alebo podnetu musí účastník administratívneho konania výslovne namietať nečinnosť, teda (ne)konanie príslušného orgánu verejnej správy v konkrétnom administratívnom konaní. Iba v takom prípade bude zachovaná subsidiárna povaha správneho súdnictva a kontinuita odstraňovania nečinnosti v prvom rade prvkami administratívneho práva v prebiehajúcom administratívnom konaní, ktoré v prípade neúspechu bude môcť byť prenesené pred správny súd. 9. Aj samotné vymedzenie sťažnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 9/2010 Z. z. predpokladá, že ňou môže fyzická osoba, ktorá sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov (podobne § 2 ods. 2 SSP) namietať buď činnosť alebo nečinnosť orgánu verejnej správy. Na účely preukázania neúspešného vyčerpania podania sťažnosti podľa osobitného predpisu, teda podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 9/2010 Z. z., bude možné považovať iba takú sťažnosť, obsahom ktorej bude namietanie nečinnosti, pričom relevantným bude stále obsah takejto sťažnosti a nie jej formálne označenie. Ani v prípade, ak by sťažovateľ označil sťažnosť podanú podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 9/2010 Z. z. ako sťažnosť proti nečinnosti, pokiaľ ňou bude namietať procesný postup, alebo akékoľvek iné aktívne konanie správneho orgánu, takáto sťažnosť nemôže byť posúdená ako sťažnosť, ktorou možno iniciovať prešetrenie nečinnosti a následné vydanie oznámenia o výsledku tohto prešetrenia, ktoré by podľa § 244 ods. 1 v spojení s § 246 ods. 2 SSP preukazovalo aktívnu legitimáciu žalobcu a zároveň neúspešné vyčerpanie postupov podľa osobitného predpisu. 10. Takýto výklad nie je samoúčelný, ale ako už správny súd naznačil vyššie, odráža novú definíciu nečinnosti podľa § 3 ods. 1 písm. d) v znení novely SSP č. 239/2023 Z. z. účinnej od 1. júla 2023, ktorá ju doplnila o nový negatívny definičný znak za bodkočiarkou, podľa ktorého nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. Zachovaním rovnakej optiky je potrebné prihliadať aj na požiadavku vyčerpania osobitných postupov pred obrátením sa na správny súd. Pokiaľ správny súd zistí, že žalobca sa v administratívnom konaní síce obrátil na orgán verejnej správy so sťažnosťou, ale namietajúcou nesprávny postup (hoci žalobcovi javiaci sa ako nečinnosť, pretože správny orgán nepostupoval spôsobom akým predpokladal), nemôže akceptovať podanie takejto sťažnosti ako splnenie podmienky podľa § 244 ods. 1 SSP, v dôsledku čoho nepristúpi k vecnému preskúmaniu žaloby, ale konanie hneď v jeho úvode zastaví. 11. Správny súd si je vedomý aj časti definície podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP účinnej od 1. júla 2023 upravujúcej výnimku, podľa ktorej sa môže orgán verejnej správy dopustiť následnej nečinnosti napriek vydaniu rozhodnutia alebo opatrenia, z ktorého vyplýva, prečo nekoná, pričom v takom prípade je potrebné osvedčiť, že došlo k podstatnej zmene okolností. Aj v tomto prípade by však účastník konania musel v podanej sťažnosti namietať nečinnosť v dôsledku zmeny skutkového stavu alebo rozhodovacej praxe, ku ktorej došlo po vydaní rozhodnutia alebo opatrenia, z ktorého nekonanie orgánu vyplýva, a nie nesprávny procesný postup. 12. Správny súd uzatvára, že konanie o žalobe proti nečinnosti na správnom súde je podmienené vyčerpaním osobitných postupov ustanovených zákonom č. 9/2010 Z. z., smerujúcich k odstráneniu nečinnosti orgánu verejnej správy, a nie iných pochybení (napríklad v podobe nesprávneho procesného
postupu), pričom sťažnosť žalobcu vyčerpanie osobitných postupov na účely úspešného iniciovania žaloby proti nečinnosti neosvedčuje. Žalobca totiž namietal žalovaným zvolený postup v podobe vybavenia jeho odvolania formou opatrenia [§ 3 ods. 1 písm. c) SSP] a teda nie formou rozhodnutia [§ 3 ods. 1 písm. b) SSP] ako predpokladal. Na uvedenom nič nemení ani snaha žalobcu o interpretáciu, že žalovaný sa svojím konaním v skutočnosti dopustil nečinnosti. Nevyhnutnosť smerovať sťažnosť priamo voči nečinnosti, vyplýva napríklad aj z komentára k Správnemu súdnemu poriadku v zmysle ktorého „K žalobe prokurátora musí byť pripojené upozornenie prokurátora. Pôjde o to upozornenie, ktorým prokurátor namietal nečinnosť žalovaného ... (FEČÍK, Marián. § 246 [Všeobecné a osobitné náležitosti žaloby]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1213.)“. 13. S ohľadom na vyššie uvedené zistenia a s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia dospel správny súd k záveru, že konanie je potrebné postupom podľa § 99 písm. f) SSP zastaviť. 14. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP tak, že aj keď žalovanému vzniklo právo na úplnú náhradu trov konania v dôsledku procesného zavinenia zastavenia konania žalobcom, ich náhradu mu nepriznal, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Za súčasnej procesnej situácie, keď sa žalovaný orgán verejnej správy o podanej žalobe ani nedozvedel mu totiž reálne žiadne trovy konania, resp. trovy právneho zastúpenia, nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (a contrario § 439 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.