Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Sa/7/2026

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený X. B. XXXX, bytom D. XX, E., proti žalovanému: Krajský súd v Trnave, so sídlom Vajanského 2/A, Trnava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave konanie zastavuje. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27. apríla 2026 bola správnemu súdu doručená žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa žalobca domáha, aby správny súd určil, i) že žalovaný je nečinný, keď nerozhodol o odvolaní žalobcu vo veci sp. zn. zákonom predpokladaným spôsobom, ii) uložil žalovanému povinnosť rozhodnúť o odvolaní žalobcu riadnym rozhodnutím podľa v primeranej lehote a iii) priznal žalobcovi náhradu trov konania. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že pred jej podaním sa obrátil na prokuratúru s podnetom, ktorý bol odložený pre nedostatok právomoci, a žalovanému adresoval sťažnosť podľa o sťažnostiach (ďalej len „“), ktorá však nebola vybavená ako sťažnosť. 3. K žalobe bola pripojená odpoveď žalovaného zo 14. apríla 2026 č. , ktorou žalobcovi oznámil, že jeho odvolanie proti prípisu Okresného súdu Galanta zo 16. marca 2026, ktorým sprístupnil žalobcovi požadovanú informáciu v režime o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), nie je prípustné. K žalobe bola ďalej pripojená odpoveď žalovaného zo 17. apríla 2026 č. , ktorou žalobcovi oznámil, že jeho podanie doručené dňa 16. apríla 2026 označené ako „Sťažnosť na postup orgánu verejnej správy v sp. zn. “ nie je sťažnosťou podľa . Podľa (ďalej len „“) nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa , ktorý nie je orgánom verejnej

správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. Podľa v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. Podľa k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Podľa , správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania. Podľa sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „“), ktorým a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len „činnosť“) orgánu verejnej správy, b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. Podľa sťažnosť musí byť čitateľná a zrozumiteľná. Musí z nej byť jednoznačné proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje a čoho sa sťažovateľ domáha (ďalej len „predmet sťažnosti“). 4. Správny súd prv, než pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby, skúmal procesné podmienky, ako aj podmienky konania ustanovené pre daný druh správnej žaloby a dospel k záveru, že konanie je potrebné v zmysle zastaviť. 5. Aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby podľa je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je účastníkom už prebiehajúceho administratívneho konania a ktorá neúspešne vyčerpala zákonom ustanovený prostriedok nápravy proti nečinnosti, a to sťažnosť proti nečinnosti podľa v spojení s alebo podnet na prokuratúre podľa o prokuratúre. Na vymedzenie aktívne legitimovanej osoby nadväzuje zákonodarca v ustanovením , v ktorom explicitne zakotvil povinnosť doložiť ako prílohu k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu, prípadne vybavenie podnetu prokurátorom. Nesplnenie podmienky neúspešného vyčerpania zákonom ustanoveného prostriedku nápravy v rámci administratívneho konania má za následok zastavenie konania podľa . Táto úprava (okrem toho, že slúži na osvedčenie aktívnej legitimácie) reflektuje zásadu subsidiarity, na ktorej je celé správne súdnictvo postavené. Nezákonnosť, v danom prípade nečinnosť, má byť v prvom rade odstraňovaná v rámci administratívneho konania všetkými dostupnými prostriedkami administratívneho práva. Predložením oznámenia alebo vybavenia podnetu žalobca preukazuje splnenie podmienky ustanovenej v , a teda, že vyčerpal osobitné postupy na odstránenie nečinnosti ustanovené zákonom, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pred obrátením sa na správny súd. Zo znenia vyplýva, že oznámenie o výsledku prešetrenia alebo vybavenie podnetu je obligatórnou prílohou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a je zrejmé, že má odlišnú povahu od iných príloh prikladaných žalobcami v konaniach o iných správnych žalobách. V prípade jeho absencie správny súd nemôže žalobu vecne prejednať a pristúpiť k rozhodnutiu vo veci samej. 6. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu má správny súd preukázané, že žalobca pred obrátením sa na správny súd účinne a riadne nevyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom. Hoci k správnej žalobe bola pripojená odpoveď Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo 17. apríla 2026, túto nemožno považovať za oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti na nečinnosť, na ktoré pamätá . Nemožno prijať záver, že akékoľvek podanie alebo korešpondencia adresované orgánu verejnej správy spĺňa automaticky kvalitatívne znaky sťažnosti na nečinnosť. 7. Správny súd nespochybňuje, že žalobca krajskému súdu skutočne zaslal podanie formálne označené ako „Sťažnosť na postup orgánu verejnej správy k sp. zn. “, ktorým mohol mieniť podať

sťažnosť podľa osobitného predpisu, ktorým je , avšak obsahom tejto sťažnosti ( ) nebolo namietanie nečinnosti žalovaného ale práve naopak namietanie jeho činnosti v podobe nesprávneho procesného postupu pri vybavovaní jeho podania podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), v dôsledku čoho aj krajský súd vyhodnotil uvedené podanie ako podanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v konaní podľa osobitného predpisu, a teda podľa ho nemožno považovať za sťažnosť. 8. Nad rámec uvedeného (a pre odstránenie pochybností, či žalobca skutočne žalovanému neadresoval sťažnosť upotrebiteľnú na účely konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy) správny súd zistil, že do odpovede žalovaného zo 17. apríla 2026 je zahrnuté doslovné znenie obsahu sťažnosti žalobcu z ktorej vyplýva, že táto smeruje proti postupu, ktorým žalovaný namiesto vydania rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn. iba prípisom zo 14. apríla 2026 žalobcovi oznámil, že odvolanie voči prípisu Okresného súdu Galanta zo 16. marca 2026 o sprístupnení požadovanej informácie, nie je prípustné, pričom podľa názoru žalobcu mal podľa správnosti vydať rozhodnutie podľa a Správneho poriadku obsahujúce výrok, odôvodnenie a poučenie, čím by umožnil preskúmanie tohto postupu riadnym spôsobom. Žalobca teda namietal, že žalovaný mal pri vybavení jeho odvolania zvoliť inú formu, resp. druh individuálneho správneho aktu. 9. V prvom rade správny súd považuje za dôležité uviesť, že hoci ustanovenie expressis verbis a bez ďalšieho ustanovuje povinnosť žalobcu pripojiť k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu, prípadne vybavenie podnetu prokurátorom (a teda výslovne nezmieňuje, že sa musí jednať o sťažnosť proti nečinnosti resp. o takýto podnet), zo systematiky právnej úpravy žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, jej účelu, ako aj z logického výkladu citovaného ustanovenia a so zreteľom na definíciu nečinnosti podľa 3 ods. 1 písm. d) účinnej od 1. júla 2023, jednoznačne vyplýva, že v obsahu takejto sťažnosti alebo podnetu musí účastník administratívneho konania výslovne namietať nečinnosť, teda (ne)konanie príslušného orgánu verejnej správy v konkrétnom administratívnom konaní. Iba v takom prípade bude zachovaná subsidiárna povaha správneho súdnictva a kontinuita odstraňovania nečinnosti v prvom rade prvkami administratívneho práva v prebiehajúcom administratívnom konaní, ktoré v prípade neúspechu bude môcť byť prenesené pred správny súd. 10. Aj samotné vymedzenie sťažnosti podľa predpokladá, že ňou môže fyzická osoba, ktorá sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov (podobne ) namietať buď činnosť alebo nečinnosť orgánu verejnej správy. Na účely preukázania neúspešného vyčerpania podania sťažnosti podľa osobitného predpisu, teda podľa , bude možné považovať iba takú sťažnosť, obsahom ktorej bude namietanie nečinnosti, pričom relevantným bude stále obsah takejto sťažnosti a nie jej formálne označenie. Ani v prípade, ak by sťažovateľ označil sťažnosť podanú podľa ako sťažnosť proti nečinnosti, pokiaľ ňou bude namietať procesný postup, alebo akékoľvek iné aktívne konanie správneho orgánu, takáto sťažnosť nemôže byť posúdená ako sťažnosť, ktorou možno iniciovať prešetrenie nečinnosti a následné vydanie oznámenia o výsledku tohto prešetrenia, ktoré by podľa v spojení s preukazovalo aktívnu legitimáciu žalobcu a zároveň neúspešné vyčerpanie postupov podľa osobitného predpisu. 11. Takýto výklad nie je samoúčelný, ale ako už správny súd naznačil vyššie, odráža novú definíciu nečinnosti podľa v znení novely č. účinnej od 1. júla 2023, ktorá ju doplnila o nový negatívny definičný znak za bodkočiarkou, podľa ktorého nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. Zachovaním rovnakej optiky je potrebné prihliadať aj na požiadavku vyčerpania osobitných postupov pred obrátením sa na správny súd. Pokiaľ správny súd zistí, že žalobca sa v administratívnom konaní síce obrátil na orgán verejnej správy so sťažnosťou, ale namietajúcou nesprávny postup (hoci žalobcovi javiaci sa ako nečinnosť, pretože správny orgán nepostupoval spôsobom akým predpokladal), nemôže akceptovať podanie takejto sťažnosti ako splnenie podmienky podľa , v dôsledku čoho nepristúpi k vecnému preskúmaniu žaloby, ale konanie hneď v jeho úvode zastaví. 12. Správny súd si je vedomý aj časti definície podľa účinnej od 1. júla 2023 upravujúcej výnimku, podľa ktorej sa môže orgán verejnej správy dopustiť následnej nečinnosti napriek vydaniu rozhodnutia alebo opatrenia, z ktorého vyplýva, prečo nekoná, pričom v takom prípade je potrebné osvedčiť, že došlo k podstatnej zmene okolností. Aj v tomto prípade by však účastník konania musel v podanej sťažnosti namietať nečinnosť v dôsledku zmeny skutkového stavu alebo rozhodovacej

praxe, ku ktorej došlo po vydaní rozhodnutia alebo opatrenia, z ktorého nekonanie orgánu vyplýva, a nie nesprávny procesný postup. 13. Či už by správny súd vychádzal z pripojenej odpovede žalovaného, posudzujúc ju rovnako, ako podanie ktoré nie je sťažnosťou podľa alebo by išiel nad rámec tohto posúdenia (čo by sa však priečilo ustanoveniam ), a vychádzal by z obsahu podania adresovaného žalovanému, zostáva pravdou, že žalobca sa nesťažoval na nečinnosť žalovaného, ale namietal ním zvolený postup v podobe vybavenia jeho podania formou opatrenia [ ] a teda nie formou rozhodnutia [ ] ako predpokladal. Na uvedenom nič nemení ani snaha žalobcu o interpretáciu, že žalovaný sa svojím konaním dopustil nečinnosti. 14. Správny súd uzatvára, že konanie o žalobe proti nečinnosti na správnom súde je podmienené vyčerpaním osobitných postupov ustanovených , smerujúcich k odstráneniu nečinnosti orgánu verejnej správy, a nie iných pochybení (napríklad v podobe nesprávneho procesného postupu), pričom sťažnosť žalobcu vyčerpanie osobitných postupov na účely úspešného iniciovania žaloby proti nečinnosti neosvedčuje. Nevyhnutnosť smerovať sťažnosť priamo voči nečinnosti, vyplýva napríklad aj z komentára k v zmysle ktorého „K žalobe prokurátora musí byť pripojené upozornenie prokurátora. Pôjde o to upozornenie, ktorým prokurátor namietal nečinnosť žalovaného ... (FEČÍK, Marián. [Všeobecné a osobitné náležitosti žaloby]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. . 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1213.)“. 15. S ohľadom na vyššie uvedené zistenia a s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia dospel správny súd k záveru, že konanie je potrebné postupom podľa zastaviť. 16. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s tak, že aj keď žalovanému vzniklo právo na úplnú náhradu trov konania v dôsledku procesného zavinenia zastavenia konania žalobcom, ich náhradu mu nepriznal, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Za súčasnej procesnej situácie, keď sa žalovaný orgán verejnej správy o podanej žalobe ani nedozvedel mu totiž reálne žiadne trovy konania, resp. trovy právneho zastúpenia, nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (a contrario ). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené ovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania alebo opomenutého musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.