Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8CoP-54-2020.pdf
PDF · 166 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/54/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, vo veci starostlivosti súdu o mal. deti Q.: N., nar. XX. XX. XXXX a F., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536 ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov - matky: Mgr. art. A. Q., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XXXX/ XX, F. Z., t. č. bytom Z. XXX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom O. XXX, F. Z., a otca: Ing. N. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, F. Z., zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou so sídlom N. XX, F. Z., o (rozvod manželstva a) úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1P/168/2018-265 zo dňa 01. júla 2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. až IV. mení tak, že
1. mal. N., nar. XX. XX. XXXX a mal. F., nar. XX. XX. XXXX, sa zverujú do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov s frekvenciou dvoch týždňov s tým, že k striedaniu starostlivosti bude dochádzať v nedeľu o 18:00 hod. Ako prvá začne poskytovať starostlivosť maloletým deťom matka detí prvú nedeľu po právoplatnosti tohto rozsudku. Do 18:00 hod. prvej nedele po právoplatnosti tohto rozsudku budú deti v starostlivosti rodiča, u ktorého sa v čase právoplatnosti rozsudku budú nachádzať.
2. Osobná striedavá starostlivosť v zmysle predchádzajúceho výroku neplatí
- v čase vianočných sviatkov od 23. 12. od 18:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod., kedy starostlivosť o maloleté deti bude v párnom kalendárnom roku zabezpečovať matka a v nepárnom kalendárnom roku otec,
- v čase novoročných sviatkov od 31. 12. od 18:00 hod. do 02. 01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod., kedy starostlivosť o maloleté deti bude so začiatkom v párnom kalendárnom roku zabezpečovať otec a so začiatkom v nepárnom kalendárnom roku matka,
- v čase veľkonočných prázdnin od 18:00 hod. Zeleného štvrtku do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod., kedy starostlivosť o maloleté deti bude v párnom kalendárnom roku zabezpečovať otec a v nepárnom kalendárnom roku matka,
- v čase jarných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 18:00 hod. do nedele 18:00 hod., kedy starostlivosť o maloleté deti bude v párnom kalendárnom roku zabezpečovať matka a v nepárnom kalendárnom roku otec.
3. Rodič, ktorému starostlivosť končí, je povinný odovzdať maloleté deti rodičovi, ktorého starostlivosť začína, v mieste obvyklého pobytu toho rodiča, ktorému starostlivosť začína.
4. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
5. Otec je povinný prispievať na výživu mal. N. sumou 80,- eur mesačne a na výživu mal. F. sumou 80,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletých detí, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky maloletých detí.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí zostáva nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 1P/168/2018-265 zo dňa 01. 07. 2020 manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol (výrok I.). Maloletú F. Q. na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že matka je oprávnená vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú vždy od 15. dňa v kalendárnom mesiaci, od 18:00 hod. do 18:00 hod. posledného dňa v kalendárnom mesiaci a otec od 1. dňa v kalendárnom mesiaci od 18:00 hod. do 18:00 hod. 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej čiastkou po 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky maloletej, počnúc od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Súd zároveň osobitne upravil stretávanie sa rodičov s maloletou v čase vianočných sviatkov, novoročných sviatkov, veľkonočných prázdnin, jarných prázdnin a letných prázdnin s tým, že úprava styku rodičov s maloletou počas sviatkov a prázdnin má prednosť pred úpravou striedavej osobnej starostlivosti rodičov (výrok II.). Maloletého N. Q. na čas po rozvode manželstva rodičov zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého čiastkou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca maloletého, počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Styk matky s maloletým upravil tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletým od 18:00 hod. 20. dňa v kalendárnom mesiaci do 18:00 hod. posledného dňa v kalendárnom mesiaci. Zároveň upravil styk rodičov s maloletým v čase sviatkov a prázdnin zhodne ako u mal. F. s tým, že úprava styku rodičov s maloletým počas sviatkov a prázdnin má prednosť pred bežnou úpravou styku a bežnou úpravu osobnej starostlivosti (výrok III.). Vo výroku IV. upravil povinnosť rodiča, ktorému začína interval osobnej starostlivosti a právo na styk s maloletým dieťaťom prevziať si maloleté dieťa v mieste bydliska druhého rodiča a povinnosť každého rodiča odovzdať dieťa na výkon osobnej starostlivosti a styk s druhým rodičom riadne a včas. Žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok V.). V odôvodnení konštatoval, že navrhovateľ (otec maloletých detí) sa návrhom podaným dňa 21. 09. 2018 domáhal rozvodu jeho manželstva s matkou maloletých detí a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Súd o návrhu navrhovateľa rozhodol aplikujúc ust. § 22, § 23, § 24 ods. 1, 3, § 25 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine"). Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo rodičov maloletých detí je hlboko rozvrátené, medzi partnermi došlo k odcudzeniu a ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií. Manželka navrhovateľa žije s iným partnerom, s ktorým plánuje spoločnú budúcnosť. Súd preto návrhu vyhovel a manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol. Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, súd mal preukázané, že približne dva roky fungoval model striedavej osobnej starostlivosti v týždňových a viacdňových intervaloch. Pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti o maloleté deti súd prihliadal na vyjadrenia maloletých detí, vychádzajúc zo záveru, že tieto sú vo veku, kedy dokážu samostatne a primerane vyjadriť svoje stanoviská a priania. Maloletý N. sa v priebehu konania opakovane vyjadril, že o striedavú starostlivosť nemá záujem, je z nej zmätený. Pri rozhovore so znalkyňou maloletý vyhodnotil, že rozhodovanie o týchto otázkach je pre neho veľmi ťažké, rovnako sa vyjadril i na súde. Súd považoval za principiálne dôležité zistenia znalkyne o vrúcnom vzťahu detí k obom rodičom a konštatovanie, že vhodnosť výchovného prostredia z pohľadu osobnosti rodiča, ktorý toto prostredie vytvára, možno po vyhodnotení výsledkov vyšetrenia posúdiť u oboch rodičov ako kvalitnú. Znalkyňa poukázal tiež na veľmi dobrý súrodenecký vzťah detí s tým, že túto väzbu je dôležité podporovať a v maximálnej možnej miere nariadiť úpravu styku s rodičmi vo vzťahu k deťom rovnako. Znalkyňa sa vyjadrila, že hoci maloletý opakovane uvádza, že chce byť v starostlivosti otca, nie je schopný posúdiť kontext situácie a dôsledky
do budúcnosti. Vzájomné citové väzby smerom k obom rodičom sú tak dobré, že kontakt s oboma rodičmi by mal byť rovnaký alebo takmer rovnaký. Vzhľadom na zistené skutočnosti a odporúčania znalkyne súd považoval za najoptimálnejšie zverenie maloletej F. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v režime približne dvoch týždňov, pretože takýto model starostlivosti o maloletú už bol zavedený medzi rodičmi a deťmi do praxe a tento režim sa osvedčil, pričom odzrkadľuje i prianie maloletej a potrebu čo najmenšej miery zaťažovania sťahovaním. Pokiaľ ide o maloletého N., súd akceptoval jeho vyjadrenia, že striedavá osobná starostlivosť mu nevyhovuje, preto maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca so širšou úpravou styku s matkou, za súčasnej rovnovážnej úpravy styku maloletého a jeho sestry počas sviatkov a prázdnin, majúc za to, že takáto úprava zodpovedá v plnej miere aj odporúčaniu znalkyne a kolíznej opatrovníčky. Súd konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že maloletý má problémy akceptovať pojem striedavá osobná starostlivosť, a tak uzavrel, že nastavený režim zverenia do osobnej starostlivosti otca vo vzťahu k nemu, blížiaci sa rozsahu striedavej osobnej starostlivosti jeho sestry, je z hľadiska stabilizácie pomerov a vytvárania, resp. upevňovania rovnovážneho a rovnocenného vzťahu s oboma rodičmi a s jeho sestrou za najoptimálnejší. Pokiaľ ide o určenie výživného, súd konštatoval, že prihliadal v proporcionálnej miere na odôvodnené potreby a vek maloletých detí, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Zdôraznil, že obaja rodičia sú schopní v primeranej miere zadovažovať si pravidelný zdroj príjmu, nebolo preukázané, že by im zdravotný stav bránil v zárobkovej činnosti. Obaja sa vzdali neodôvodnene majetkového prospechu, keď matka ponechala bez odplaty v užívaní svoj byt a otec sa vzdal obchodných podielov v spoločnosti, v ktorej boli dosahované také výšky obratov a výnosov, z ktorých by v prípade rozdelenia podielov na zisku mohli otec i matka profitovať. Majetkové pomery rodičov sú nadštandardné, u otca najmä z hľadiska jeho príjmu, prevyšujúce majetkové pomery matky, z ktorého dôvodu v rámci striedavej starostlivosti o maloletú určil primeranú vyživovaciu povinnosť otcovi, rovnako primeranú vyživovaciu povinnosť matke voči synovi. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.") tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku čo do výrokov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva rodičov detí a výroku o trovách konania podala matka maloletých detí z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p."), § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zmeny spočívajúcej vo zverení oboch maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždňovým intervalom a osobitnej úpravy počas Vianočných a Novoročných sviatkov, s uložením povinnosti otcovi maloletých detí prispievať na výživu maloletých detí na každé z detí vo výške 150,- eur mesačne a určenia, že otec bude poberať daňový bonus na maloleté deti a matka rodinné prídavky. Zároveň sa domáhala priznania náhrady trov konania v plnom rozsahu. Matka v odvolaní rozhodnutiu okresného súdu v prvom rade vytýkala absenciu riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej práva na spravodlivé súdne konanie a práva pred súdom konať, ako aj práva na súdnu ochranu. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu, ktorý len mal. F. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a maloletého N. zveril do osobnej starostlivosti otca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa matky v otázke zverenia maloletých detí nerešpektuje najlepší záujem detí, pričom súd svoje závery v tomto smere dostatočne neodôvodnil. S poukazom na výsluch znalkyne mala za to, že najvhodnejšia forma starostlivosti o maloleté deti, ktorá rešpektuje najlepší záujem oboch maloletých detí, je striedavá osobná starostlivosť a zverenie oboch detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch tak, ako to prebiehalo doposiaľ takmer dva roky, pričom takáto úprava len prevedie fakticky dlhodobo, takmer dva roky, zaužívaný a fungujúci stav do stavu právneho. Úprava starostlivosti a stretávanie sa rodičov s deťmi, ako ju vymedzil súd, vyvoláva v doteraz zaužívanej forme starostlivosti nestabilitu. Napriek tomu, že maloletý N. bol zverený do osobnej starostlivosti otca, samotný otec po vyhlásení rozhodnutia prezentoval, že takáto úprava v dvojtýždňových intervaloch nie je vhodná. Z vyjadrenia otca počas konania vyplýva, že tento chce mať maloletého len zvereného do jeho osobnej starostlivosti, avšak maloletý môže byť u nej tak ako doteraz. Otec nerešpektuje najlepší záujem maloletého, ako ani jej právo pravidelne, rovnocenne a rovnoprávne sa podieľať na výchove a starostlivosti oboch detí, pričom vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec má tendenciu maloletého ovplyvňovať a je vysoko pravdepodobný jeho sklon devalvovať ju ako matku v jej rodičovskej
roli a zneisťovať jej autoritu u maloletých detí. Vzhľadom na uvedené vzniká potreba zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a vyvážiť výchovný vplyv a starostlivosť oboch rodičov. Súd v odôvodnení poukázal na to, že pri rozhodovaní prihliadol na vyjadrenia maloletých detí, avšak vôbec nerešpektoval stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol zveriť obe maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti, pričom poukázal na najlepší záujem maloletých detí. Znalkyňa pri výsluchu zdôraznila, že nie vždy vyjadrenie dieťaťa zohľadňuje jeho najlepší záujem alebo jeho prianie nemusí byť vždy tá najlepšia možnosť pre neho a rovnako uviedla, že z psychologického hľadiska je striedavá osobná starostlivosť pre obe deti najvhodnejšia forma starostlivosti. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že neexistuje žiadny dôvod k tomu, aby sa doposiaľ zaužívaný a fungujúci model striedavej osobnej starostlivosti nemal realizovať. Poukázala na to, že deti majú vrúcny a dobrý citový vzťah k obom rodičom a obaja rodičia majú vhodné osobné, osobnostné ako aj materiálne predpoklady na realizáciu striedavej osobnej starostlivosti. Nie je preto daný žiadny dôvod, aby bola z výkonu starostlivosti a výchovy vytesňovaná a maloletý bol ochudobnený a oberaný o možnosť starostlivosti a výchovy z jej strany. Súd zároveň prehliadol vyjadrenie znalkyne na pojednávaní o dobrom vzťahu medzi deťmi, kedy konštatovala, že je dôležité túto väzbu podporovať. V danom prípade nie je v najlepšom záujme žiadneho z detí, aby tieto boli jedno od druhého trhané a delené, aby dochádzalo k pretrhávania ich vzájomných citových väzieb, ktoré treba podporovať, utužovať a udržiavať. Súd svojim rozhodnutím vážnym spôsobom ohrozil a zasiahol do súrodeneckej väzby maloletých detí a do jej ďalšieho budovania. Matka nesúhlasila ani s určeným intervalom striedania, ktorý je viac ako dva týždne, čo je v rozpore s vykonaným dokazovaním, keďže znalkyňa odporučila väčší rozsah striedania do budúcnosti, nie teraz. Napriek záverom vysloveným znalkyňou v znaleckom posudku a jej výpovedi, súd vykonané dokazovanie odignoroval, z čoho vplýva, že jeho rozhodnutie je v rozpore s najlepšími záujmami maloletých detí a aj so samotným rozsiahlym vykonaným dokazovaním. Pokiaľ súd interval striedania odôvodnil tým, že takýto model bol už zavedený medzi rodičmi i deťmi do praxe, keď bývali v starostlivosti u každého z rodičov aj dlhšie, uviedla, že išlo len o neosvedčenú výnimku, nie pravidlo. Opäť upriamila pozornosť na to, že znalkyňa odporučila týždňový interval striedania a dlhší rozsah pripustila až do budúcnosti. Matka zároveň poukázala na to, že samotný rozsah styku, ako ho určil súd, sa rovná striedavej starostlivosti, pričom súdom zvolený postup len zastiera pojem striedavej osobnej starostlivosti a ide o zjavné obchádzanie zákona o rodine. Pokiaľ súd konštatoval, že jej upravil styk s maloletým N. v rozsahu približujúcom sa striedavej osobnej starostlivosti, nevidí žiadny dôvod k tomu, aby maloletý nebol rovno zverený do jej osobnej starostlivosti. Matka v odvolaní namietala i výšku výživného určeného na mal. N., keď obe maloleté deti mali byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom otcovi má byť určená rovnaká vyživovacia povinnosť ako u maloletej F., tak aj u mal. N. vo výške 150,- eur mesačne. Výživné na maloletého N. vo výške 100,- eur je vzhľadom na vykonané dokazovanie neprijateľné, keď z vykonaného dokazovania, vzhľadom na jej nízky príjem, by prichádzalo do úvahy len minimálne výživné. Nesúhlasila s konštatovaním súdu, že jej majetkové pomery sú nadštandardné, ktoré konštatovanie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd sa v konaní nevysporiadal riadne s otázkou jej príjmu a tiež so skutočnosťou, že je držiteľkou preukazu zdravotne ťažko postihnutej osoby s 50 %-ným postihom, keďže súd v tomto smere svoje rozhodnutie v podstate ani neodôvodnil, čím jej odňal možnosť skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu. Matka napadnutému rozhodnutiu vytkla tiež absenciu výroku, ktorý z rodičov bude poberať daňový bonus a ktorý rodinné prídavky na maloleté deti. Matka napokon napadla odvolaním aj výrok o trovách konania, namietajúc, že tieto si v konaní riadne uplatnila a súd sa napriek jej návrhu nezaoberal možnosťou ich priznania. V jej prípade by pritom s ohľadom na všetky okolnosti prípadu bolo priznanie trov spravodlivé. Poukázala na to, že k rozpadu manželstva nedošlo jej pričinením, Otec detí jej ako svojej manželke neprejavoval patričnú vážnosť a úctu, nebol jej oporou, stabilným partnerom v manželskom zväzku, a to boli dôsledky rozpadu ich vzťahu. Správanie navrhovateľa hraničilo s domácim násilím, kedy bola z jeho strany niekoľkokrát fyzicky napadnutá, čo on nepoprel. Jeho správanie v nej zároveň vyvolávalo subjektívne pocity psychického domáceho násilia, čo sa prejavovalo v tom, že ho musela poslúchať, znášať jeho dominantné postavenie, neustále ju ponižoval, z jej vyslovených názorov sa smial, nebral ich do úvahy. Neustále bola z jeho strany vystavovaná cielenému ponižovaniu, podceňovaniu. Poukázala tiež na to, že navrhovateľ počas celého konania prezentoval svoju vôľu a dožadoval sa zverenia maloletých detí do jeho starostlivosti, neskôr už len maloletého N., nerešpektujúc ju ako matku, jej rolu matky a ani práva maloletých detí.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na svojom stanovisku vyjadrenom na súde prvej inštancie a navrhol maloletého N. zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov s tým, že interval u otca by bol dlhší ako u matky. Navrhol model dvadsať dní u otca a desať u matky.
4. Otec maloletých detí sa k odvolaniu matky vyjadril jednak sám a jednak prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.
5. Vo svojom vyjadrení navrhol otec maloletých detí napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť, považujúc odvolanie matky za tendenčné. Pokiaľ ide o maloletého N., tento chce mať jeden domov, a to u neho, kde je zvyknutý. Vyhovuje mu to aj z hľadiska dochádzky do školy, kam môže chodiť pešo sám a môžu za ním chodiť aj kamaráti. Dobre si uvedomuje podstatu striedavej starostlivosti, ktorú si počas uplynulých rokov mal možnosť vyskúšať a nevyhovuje mu to. Bojí sa to ale matke priamo povedať. Pokiaľ ide o rodičovskú dohodu, o túto sa pokúsili a spísali a podpísali návrh dohody, kde bolo dohodnuté, že F. chce byť v striedavej starostlivosti a N. v jeho starostlivosti, avšak matka názor zmenila a neskôr pred súdom nesúhlasila. Nie je jeho cieľom brať deťom matku, ale chce, aby mali deti aj napriek vzniknutej situácii pokojný a vyrovnaný život. Nikdy matku v roli matky nespochybňoval, naopak ona ho v očiach detí zhadzuje, keď pred nimi vykrikuje, že nie je ich otec, lebo jej nedáva peniaze. Poukázal tiež na to, že po rozhodnutí súdu on matke výživné v stanovenej výške poslal, ona dodnes súdom určené výživné neposlala. Matka nikdy neprejavovala ozajstný záujem o deti, o čom svedčí to, že keď sa v marci 2018 odsťahovala, deti nechala v jeho osobnej starostlivosti viac než 6 mesiacov. Matka sa na deti nikdy nebola pozrieť na tréningu, nikdy ich nebola povzbudiť na pretekoch. Pokiaľ ide o rozpad manželstva, poprel skutočnosti uvedené v odvolaní matky. Ako nedôvodné otec hodnotil i odvolanie matky čo do výživného, keď matka pracuje pre RTVS, čo jej zaberá tri - štyri dni v mesiaci a inú prácu aktívne nevyhľadáva. O jej zdravotnej spôsobilosti hovorí jazdecký šport, ktorý aktívne robí a má v ňom výrazné úspechy. V manželstva bola zvyknutá, že okrem svojich záujmových aktivít nemusí nič robiť. Preto jej odvolanie voči výške výživného považuje za snahu zabezpečiť si pravidelný príjem pre svoje potreby bez práce, nakoľko výdavky na deti, čo sa týka oblečenia, nákladov na školské krúžky zastrešuje on, a to nad rámec výživného, na ktorom sa s manželkou dohodli.
6. Vo vyjadrení podanom prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne rovnako navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Súd v otázke výkonu rodičovských práv a povinností podľa neho rozhodol citlivo, tak, ako by mal súd rozhodnúť v prípade, keď každý z rodičov vo vzťahu k maloletým deťom navrhoval niečo iné, keď prioritne prihliadol na opakované stanoviská maloletých detí ohľadne ich zverenia do starostlivosti toho-ktorého rodiča, prípadne do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Súčasne rozumným a širokým spôsobom upravil styk maloletých detí s rodičmi tak, aby práva rodičov byť s oboma deťmi a práva detí byť s oboma rodičmi a detí spolu zostali zachované v primeranej a rozumnej miere. K rozhodnutiu o zverení maloletého N. do výlučnej starostlivosti otca súd dospel na základe opakovaných, nezmenených vyjadrení maloletého. Hoci maloletý bol počas súdneho konania v striedavej starostlivosti rodičov, tento model fungoval len z dôvodu, že si to vymienila matka a maloletý N. nemal vo svojom veku inú možnosť ako poslúchať. Svoj odmietavý názor ale opakovane vyjadroval. Súd dospel k správnej úvahe, že striedavá starostlivosť v prípade maloletého N. nie je prednostným spôsobom starostlivosti o toto maloleté dieťa. Poukázal na čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý stanovuje právo dieťaťa slobodne vyjadrovať názory vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré by nezohľadnilo názory dieťaťa alebo im nevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni vyspelosti dieťaťa, by upieralo dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie jeho najlepšieho záujmu. V tomto kontexte, pokiaľ by súd prvej inštancie v rozpore s vykonaným dokazovaním a v rozpore s vyjadreniami maloletého N. rozhodol tak, že tento bude zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov, porušil by zásadu rozhodnúť v najlepšom záujme tohto dieťaťa. Pokiaľ ide o výšku výživného určeného matke, súd prvej inštancie vzal do úvahy nielen skutočnosť, že matka je zdravá a vykonáva nákladný šport, ale aj skutočnosť, že sa bezdôvodne vzdala príjmu z prenájmu jednej z dvoch nehnuteľností slúžiacich na bývanie, ktorých je výlučným vlastníkom.
7. Kolízny opatrovník v reakcii na vyjadrenie otca zotrval na svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení k odvolaniu matky.
8. Matka detí v reakcii na samostatné vyjadrenie otca uviedla, že po vynesení rozsudku sa nič nezmenilo a obe deti si aj naďalej s otcom striedajú v týždňovom intervale. Už teraz je teda zrejmé, že rozsudok, ako bol vyhlásený, sa nebude dodržiavať. Otec sa síce po vynesení rozsudku raz pokúsil nechať si N. o dva dni dlhšie z jej týždňa, ale obe deti z toho mali psychickú traumu a zostali zneistené. Obe deti sú na seba naviazané a chcú byť spolu. Otec sa pred ňou vyjadril, že mu dvojtýždňový interval nevyhovuje, že je to dlho. Dôkazom toho je aj naďalej fungujúca striedavá starostlivosť po týždni. Požiadala preto kolíznu opatrovníčku o spoločné stretnutie a bola uzavretá rodičovská dohoda. Žiadne z detí doteraz neprejavilo záujem pravidelne ostávať u otca dlhšie ako týždeň. Poukázala na okolnosti svojho odchodu, ktorý odôvodnila psychickým a fyzickým násilím zo strany otca. Uviedla, že keď sa zariadila a chcela deti zobrať k sebe, otec detí nesúhlasil. Súhlasil len so striedavou starostlivosťou, hoci nemá na deti počas pracovných dní čas. V ďalšom matka poukazovala na okolnosti ich spolužitia s otcom detí.
9. Ako prílohu vyjadrenia matka predložila úradný záznam spísaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš zo dňa 07. 08. 2020, z ktorého vyplýva, že daného dňa sa rodičia dohodli na pravidlách stretávania s tým, že až do rozhodnutia odvolacieho súdu platí dohoda o striedavej starostlivosti; od septembra a nástupu do školy to bude fungovať tak ako doteraz, týždňové striedanie. V prípade, že deti počas pobytu u jedného rodiča budú chcieť navštíviť druhého rodiča, dovolia im to. O styku detí s druhým rodičom sa dohodnú rodičia a oznámia si správu rodičia. Rodičia deti na styk s druhým rodičom pripravia. Rodičia nebudú pred deťmi riešiť materiálne záležitosti a budú sa vyhýbať konfliktným situáciám v prítomnosti detí. Napokon súčasťou dohody bolo, že rodičia sa zúčastnia poradenstva na RPPS, ktoré im sprostredkuje úrad.
10. K vyjadreniu otca podanému prostredníctvom právnej zástupkyne sa matka rovnako vyjadrila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Vo vyjadrení zotrvala na podanom odvolaní, ako aj skutočnostiach, tvrdeniach a vyjadreniach v ňom uvedených. Opakovane zdôraznila, že je bez pochybností preukázané pochybenie súdu prvej inštancie, keď prihliadol na vyjadrenie maloletého N. a nerozhodol v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, ktoré osvedčujú, že je v najlepšom záujme oboch maloletých detí, aby boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Nesprávne súd postupoval, keď nerešpektoval závery znaleckého dokazovania, ani dôkaz výsluchom znalkyne. Súd nerešpektoval najlepší záujem maloletých detí, najmä pokiaľ ide o ich ďalší vývoj, stabilitu výchovného prostredia, udržanie a zachovanie väzieb medzi rodičmi a deťmi, ako aj väzieb medzi maloletými deťmi navzájom. Opätovne poukázala aj na závery znaleckého posudku a výsluch znalkyne na pojednávaní pred súdom prvej inštancie. Rozporovala tvrdenie otca, že model striedavej osobnej starostlivosti fungoval z dôvodu, že si to vymienila a maloletý nemal inú možnosť ako poslúchať. Model striedavej osobnej starostlivosti bol výsledkom dohody medzi rodičmi a výsledkom prianí maloletých detí a jeho osvedčeného fungovania. Toho času, keďže rozsudok nie je právoplatný, naďalej model striedavej osobnej starostlivosti prebieha v týždňových intervaloch. I v tomto vyjadrení poukázala na dohodu uzavretú dňa 07. 08. 2020 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš. Má za to, že aktuálny faktický stav prebiehajúcej striedavej osobnej starostlivosti u oboch maloletých detí sa preukázal ako najlepší spôsob úpravy a je v najlepšom záujme oboch maloletých detí a nie je žiadny dôvod na to, aby došlo k akejkoľvek zmene. Nesúhlasila s tvrdením otca detí, že maloletý N. si na model striedavej osobnej starostlivosti nezvykol. Maloletý sa u nej cíti ako doma. Počas pobytu nevzniesol žiadne námietky, neprezentoval nespokojnosť, je šťastný a spokojný. Má za to, že postoj maloletého N. je vo výraznej miere ovplyvňovaný postojom a vyjadreniami jeho otca, pričom stanovisko maloletého, ktoré je výsledkom takéhoto konania jedného z rodičov, nemôže byť smerodajné pre súd, ktorý má rozhodnúť v čo najlepšom záujme maloletých detí. Súhlasila s tvrdením otca detí, že maloletý ich má oboch skutočne rád, to isté aj maloletá F., poprela však tvrdenia otca, že u maloletého prevláda potreba stability domáceho prostredia. Doterajšie domáce prostredie maloletých detí, teda obe domácnosti rodičov, sú pre maloleté deti stabilné a plne vyhovujúce.
Ako jediný problém je potreba maloletého byť s kamarátmi, chodiť na krúžky, čo však môže realizovať a realizuje aj z jej domáceho prostredia. K vyjadreniu navrhovateľa k výške výživného, poprela tvrdenia otca, že reportáže pre RTVS možno označiť ako hobby a nič jej nebráni začleniť sa do pracovného procesu alebo podnikať na živnosť. Už v odvolaní poukázala na to, že je držiteľkou preukazu ZŤP s 50 % postihom, ktoré postihnutie jej neumožňuje vykonávať akékoľvek zamestnanie alebo prácu, kde sa vyžaduje 100 %-ný zdravotný stav. Súd túto skutočnosť pri rozhodovaní o výške výživného nezobral do úvahy. Poprela, že by vykonávala nákladný šport a že sa bezdôvodne vzdala príjmu z prenájmu bytu. Túto okolnosť na pojednávaní vysvetlila.
11. V reakcii na vyjadrenie kolízneho opatrovníka (v tzv. replike) matka maloletých detí uviedla, že má zato, že vo vyjadrení kolízneho opatrovníka ohľadne intervalu striedavej osobnej starostlivosti sú rozdiely, napriek jeho stotožneniu sa s vyjadrením znalkyne na súdnom pojednávaní. Nesúhlasila s modelom striedavej osobnej starostlivosti u maloletého N. 20 dní u otca a 10 dní u matky. Takýto interval je podľa nej v rozpore s najlepšími záujmami oboch maloletých detí, ako aj v rozpore s vykonaným dokazovaním. Právna úprava síce nevylučuje interval striedavej osobnej starostlivosti v rozličných intervaloch, ale takýto model navrhnutý kolíznym opatrovníkom je v rozpore s najlepšími záujmami oboch maloletých detí a najvhodnejším intervalom sa javí doteraz zaužívaný a prospešný týždňový interval. Aj v tomto vyjadrení poukázala na rodičovskú dohodu uzavretú po vyhlásení napadnutého rozsudku, vzhľadom na ktorú sa vyjadrenie kolízneho opatrovníka zo dňa 27. 07. 2020 k jej odvolaniu javí už ako bezpredmetné, pričom táto dohoda korešponduje s prvotným vyhlásením kolízneho opatrovníka na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch.
12. Kolízny opatrovník v duplike (vo vyjadrení k replike matky) zotrval na svojom stanovisku a navrhol maloletého N. zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov s dlhším intervalom, s poukazom na vyjadrenia a vôľu maloletého.
13. Otec detí v duplike (vyjadrení k replike matky a vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka) opätovne poukázal na čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 5 zákona o rodine s tým, že pokiaľ by súd prvej inštancie v rozpore s opakovanými vyjadreniami maloletého N. rozhodol tak, že bude zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov, porušil by zásadu rozhodnúť v najlepšom záujme tohto dieťaťa. Uviedol, že práve v záujme maloletého N. sa rozhodol prijať dočasné podmienky matky upravujúce výkon rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas do právoplatného súdneho rozhodnutia, súhlasil s návštevou u kolízneho opatrovníka a so spísaním dočasnej dohody, ktorú matka predkladá odvolaciemu súdu ako dôkaz majúci preukázať dôvodnosť jej odvolacích dôvodov. Tento dokument však v žiadnom prípade nie je dôkazom o dobrom a vyhovujúcom fungovaní modelu striedavej starostlivosti do budúcna, už absolútne nie je dôkazom o jeho súhlase s odvolacími dôvodmi matky. Poukázal na závery znaleckého posudku, v ktorom maloletý N. vníma otcove prostredie ako domov, teda ako stabilné miesto, odkiaľ bude chodiť do školy, za kamarátmi, na krúžky, za mamou. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka otec uviedol, že jeho stanovisko nie je dostatočne odôvodnené. S týmto stanoviskom nesúhlasí práve z dôvodu nerešpektovania a popierania práv dieťaťa podľa čl. 12 Dohovoru a čl. 5 základných zásad zákona o rodine.
14. K duplike kolízneho opatrovníka podala matka maloletých detí ďalšie vyjadrenie, v ktorom zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach podaných v rámci odvolacieho konania.
15. Následne boli produkované ďalšie vyjadrenie otca zo dňa 09. 10. 2020 k odvolaniu matky a vyjadrenie matky zo dňa 24. 05. 2021, ktoré súd ostatným účastníkom konania nedoručoval (§ 374 ods. 3 druhá veta C. s. p.), nakoľko účastníci konania v uvedených podaniach v podstate zopakovali vyjadrenia a tvrdenia produkované či už v priebehu prvoinštančného alebo odvolacieho konania.
16. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p."), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v celom rozsahu (t. j. s výnimkou výroku o rozvode manželstva) podľa § 65, § 66 C. m. p. a napadnutý rozsudok v tejto časti podľa § 388 C. s. p. zmenil, keď neboli splnené podmienky pre potvrdenie alebo zrušenie napadnutého rozsudku v tejto časti.
17. Predmetom konania je návrh navrhovateľa - otca maloletých detí na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva - F., nar. XX. XX. XXXX a N., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov. V podanom návrhu navrhovateľ žiadal, aby súd jeho manželstvo s matkou maloletých detí rozviedol, maloleté deti na čas po rozvode zveril do jeho osobnej starostlivosti a matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumu 100,- eur na každé z detí. Manželka navrhovateľa - matka maloletých detí s rozvodom manželstva súhlasila, maloleté deti však žiadala zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 01. 07. 2020, ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol a súčasne rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo napadnuté odvolaním v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva účastníkov konania, v časti týkajúcej sa úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva a čo do výroku o trovách konania podala odvolanie matka maloletých detí.
18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania matky maloletých detí a vyjadrení produkovaných účastníkmi v odvolacom konaní, ako aj obsahu spisu, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a skutkových zistení súdu prvej inštancie (z ktorého dôvodu nepovažoval za potrebné opakovať dokazovanie) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti týkajúcej sa úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým N. a F. na čas po rozvode manželstva je potrebné zmeniť.
19. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
20. Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
21. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
22. Vzhľadom na to, že matka maloletých detí žiadala zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti, bol súd, v zmysle vyššie citovaných ustanovení, povinný skúmať, či zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je v záujme maloletých detí, za ktorým účelom súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Na základe vykonaného dokazovania následne maloletú F. zveril do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov, čo žiaden z rodičov maloletej nerozporoval, matka maloletej rozsudok v tejto časti napadla len z dôvodu nesúhlasu s intervalom striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o maloletého N., tohto súd zveril síce do osobnej starostlivosti otca, matke však upravil styk s maloletým tak, že táto je oprávnená sa s maloletým stretávať od 18:00 hod. 20. dňa v kalendárnom mesiaci do 18:00 hod. posledného dňa v kalendárnom mesiaci (t. j. v rozsahu 8 až 11 dní podľa toho - ktorého kalendárneho mesiaca), keď prihliadol na vyjadrenia maloletého, že nechce byť v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko je z toho zmätený. V ďalšom odôvodnení súd konštatoval, že ide o úpravu styku blížiacu sa striedavej osobnej starostlivosti maloletej F.. Matka so zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca nesúhlasila, majúc za to, že u maloletého N. je tiež na mieste zverenie do osobnej striedavej starostlivosti, najmä ak súd sám konštatoval, že úprava styku sa rovná striedavej osobnej starostlivosti. Odvolací súd v tejto časti považoval odvolanie matky za dôvodné.
23. Posudzujúc predpoklady na rozhodnutie súdu o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov odvolací súd dospel k záveru, že v prípade oboch maloletých detí je, s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, takáto forma osobnej starostlivosti rodičov vhodnou formou.
24. Odvolací súd zdôrazňuje, že prvoradým záujmom dieťaťa je právo na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a súd musí dbať, aby toto právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi bolo rešpektované (§ 24 ods. 4 zákona o rodine). Každému z rodičov je potrebné poskytnúť dostatok vlastného priestoru na výchovné pôsobenie na dieťa. Obsahom práva rodičov dieťa vychovávať je v prvom rade právo, ale zároveň i povinnosť, chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba a osobne sa o neho starať. Rodičia sú si pri výkone rodičovských práv a povinností rovní, samozrejme za predpokladu, že sú obaja nositeľmi rodičovských práv a práva ich výkonu. Je preto prvoradou povinnosťou a súčasne právom obidvoch rodičov podieľať na sa výchove ich maloletého dieťaťa. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že rodičia spolu nežijú. Je preto nevyhnutné zachovávať existenciu citovej väzby medzi maloletým dieťaťom a jeho oboma rodičmi.
25. Pri určovaní a posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa treba vziať do úvahy existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a osobou, ktorá sa usiluje o zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti; mieru zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej - ktorej osoby; schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie dieťaťa do starostlivosti zabezpečiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne či iné potreby; úroveň starostlivosti o dieťa; bezpečie dieťaťa a bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava; ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobu; podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami či inými blízkymi osobami a tiež názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny. Súd o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov môže rozhodnúť aj napriek nesúhlasu jedného z nich, ak je možné predpokladať, že podmienky stanovené zákonom budú splnené a realizovanie takejto starostlivosti bude úspešné a bude plne v záujme dieťaťa, ktorý je vždy nad záujmami rodičov.
26. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní v prejednávanej veci vychádzal z uvedených kritérií a v konaní zisťoval predpoklady pre zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, a to spôsobilosť oboch rodičov maloleté dieťa vychovávať, záujem rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, ako aj otázku, či zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov je v ich záujme. Súd mal za preukázané, že vzťah detí k obom rodičom je vrúcny, kvalita výchovného prostredia je vhodná u oboch rodičov. Z uvedeného dôvodu maloletú F. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, čo si maloletá i želala.
27. Pokiaľ ide o maloletého N., ktorého súd zveril do osobnej starostlivosti otca, z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že dôvodom prečo súd i maloletého N. nezveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (čo je však, vzhľadom na rozsah úpravy styku matky s maloletým diskutabilné) len z dôvodu, že prihliadal na opakované vyjadrenia maloletého, že mu striedavá osobná starostlivosť nevyhovuje.
28. I keď v konaní vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je súd povinný prihliadať na názor maloletého dieťaťa (§ 38 C. m. p.), za predpokladu, že je dieťa dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé, nie je možné, aby súd postoj maloletého dieťaťa bež ďalšieho prevzal a aby svoje rozhodnutie založil len na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmu. Konečné hodnotenie (posúdenie) záujmu maloletého dieťaťa, prináleží v prejednávanej veci súdu, v ktorého dispozícii je i oprávnenie k prípadným korektúram predstáv a názorov dieťaťa o tom, čo je pre neho v konkrétnej veci vhodné, prípadne všeobecne prospešné a čo nie. Súd preto k názoru maloletého prihliada práve s ohľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť.
29. V tomto smere odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť závery znaleckého posudku znalkyne PhDr. Jany Čorejovej, z ktorých jednoznačne vyplýva, že vzťah maloletých detí k obom rodičom je
pozitívny, citovo sýtený. Pokiaľ ide o maloletého N., jeho vzťah k otcovi sa javil ako intenzívnejšie prežívaný, maloletý s otcom zdieľa spoločné záujmy, identifikuje sa s otcom, aj s jeho výhradami voči matke. Vzťah oboch rodičov k maloletým deťom je intenzívny a kladný. Znalkyňa za najvhodnejšie, s ohľadom na vzájomné väzby detí k rodičom ako i na objektívne možnosti rodičov, považovala zverenie oboch maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie znalkyňa zotrvala na tom, že pre obe deti bude najlepšie, keď budú zverené do striedavej osobnej starostlivosti, a to pre deti jednotlivo aj spolu navzájom. Uviedla, že je dôležité podporovať súrodeneckú väzbu medzi maloletými deťmi. Pokiaľ ide o maloletého N., konštatovala, že niektoré vyjadrenia maloletého sa javia jeho veku nie celom primerané a nemôže vylúčiť, že sú preberané od okolia, teda najskôr od otca. Uviedla, že zistila, že otec má tendenciu smerom k matke sa vyjadrovať devalvujúco, preto nemožno vylúčiť, že maloletý preberá otcove postoje a vyjadrenia. Pokiaľ ide o vyjadrenie maloletého N., že chce byť u otca, znalkyňa konštatovala, že napriek tomu, že maloletý toto tvrdenie opakuje, nie je schopný posúdiť kontext situácie a dôsledky do budúcnosti. Poukázala na výpoveď maloletého, ktorý uviedol, že je ťažké sa rozhodovať o tomto, každý deň ho to trápi, je ťažké sa rozhodnúť čo povie, a tiež na jeho vyjadrenia, že má obidvoch rodičov rád.
30. Maloletý N. bol opakovane vypočutý i súdom prvej inštancie. Pri svojom vypočutí síce uviedol, že zo striedavej starostlivosti je zmätený, chce byť u otca a k mame chodiť, keď bude chcieť, avšak z jeho vyjadrení možno vyvodiť, že určujúcim prvkom pri jeho rozhodovaní môže byť rozdielny prístup vo výchove rodičov - otec sa s ním učí, chystá mu raňajky, môžu k nim chodiť kamaráti, majú spoločné záľuby, má to bližšie do školy, kam môže ísť od otca peši, na druhej strane je prístup matky, ktorá sa ho snaží viesť viac k samostatnosti - matka sa učí len s maloletou F., on sa musí učiť sám a potom ho vyskúša, musí si sám robiť raňajky (avšak všetko potrebné pre prípravu raňajok má prichystané), nemôžu k nim chodiť kamaráti, i keď v tomto smere na pojednávaní dňa 09. 01. 2020 už uviedol, že kamaráti za ním chodia i v čase, keď je u matky. Na pojednávaní dňa 09. 01. 2020 sa maloletý zároveň vyjadril, že nechce uraziť ani mamu ani otca. Uviedol, že striedavá starostlivosť sa mu moc nepáči, lebo sa stále presúvajú. Následne však uviedol, že už nevie, prečo by chcel byť s ocinom. Z výpovede maloletého zároveň vyplýva, že má rovnako pozitívne zážitky počas pobytu u matky ako aj u otca.
31. Vychádzajúc z uvedeného, za situácie, kedy sa obidvaja rodičia o svoje deti aktívne zaujímajú, sú rovnakou mierou schopní a ochotní starať sa o ich zdravý a telesný, citový, rozumový a mravný vývoj a kedy maloleté deti majú k obidvom rodičom rovnako hlboký citový vzťah, je potrebné vychádzať z premisy, že záujem dieťaťa je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v najlepšom záujme oboch maloletých detí je ich zverenie od striedavej osobnej starostlivosti, a to aj napriek „nesúhlasu" maloletého N.. Je totiž zrejmé, že maloletý N. má rovnako pozitívny vzťah tak k otcovi, ako aj k matke, pričom odvolací súd poukazuje práve na vyjadrenie maloletého na pojednávaní dňa 09. 01. 2020, kedy uviedol, že už nevie prečo by chcel byť s otcom. Z vyjadrení maloletého v rámci znaleckého posudzovania i na pojednávaní je zrejmé, že rozhodovanie v tejto veci je pre neho ťažké, je tu zrejmý vnútorný konflikt, keď nechce uraziť ani otca ani mamu. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd na názor maloletého síce prihliadal, tento však z uvedených dôvodov nepovažoval za dostačujúci pre zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca. Je totiž nesporne v záujme maloletého v danom veku zachovávať predovšetkým jeho vzťah s matkou, rovnako ako s otcom. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému N. zmenil a tohto, rovnako ako maloletú F., zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, majúc za to, že takto budú lepšie zaistené potreby maloletých detí, a to v rovnakom intervale.
32. Pokiaľ ide o interval striedavej osobnej starostlivosti, vzhľadom na to, že jedným z dôvodov, pre ktorý maloletému N. striedavá starostlivosť nevyhovuje, je neustále presúvanie, odvolací súd za vhodnú považuje frekvenciou striedavej osobnej starostlivosti v intervale 2 týždňov. Odvolací súd v tomto smere vychádzal i z vyjadrenia znalkyne na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, ktorá síce v znaleckom posudku odporučila interval striedavej osobnej starostlivosti po týždni, avšak na pojednávaní uviedla, že do budúcnosti by sa mohol interval predĺžiť aj na dva týždne, aby deti neboli zaťažované chodením z jednej domácnosti do druhej. Samozrejme, odvolací súd zároveň apeluje na rodičov, aby v prípade záujmu maloletých detí v čase keď budú u toho - ktorého rodiča o kontakt s druhým rodičom, uvedené umožnili, keďže uvedené je i prejavom rodičovskej kompetencie.
33. Počas vianočných a novoročných sviatkov, veľkonočných a jarných prázdnin upravil súd, rovnako ako súd prvej inštancie, osobnú starostlivosť o maloleté deti osobitne, tak aby bolo zabezpečeného spravodlivé trávenie času počas týchto osobitných dní každým z rodičov. Pokiaľ ide o letné prázdniny, vzhľadom na ich trvanie, ako aj interval striedavej osobnej starostlivosti, nepovažoval odvolací súd za potrebné osobitne upravovať i osobnú starostlivosť počas tohto obdobia.
34. K striedaniu osobnej starostlivosti bude dochádzať v nedeľu o 18:00 hod. s tým, že ako prvá začne poskytovať starostlivosť maloletým deťom matka detí prvú nedeľu po právoplatnosti rozsudku. Do uvedeného termínu od právoplatnosti rozsudku budú deti v starostlivosti toho rodiča, u ktorého sa v čase právoplatnosti budú maloleté deti nachádzať. Pri takejto úprave bude zabezpečené, aby rodič, ktorého osobná starostlivosť končí, zabezpečil odovzdanie maloletých detí s potrebnou výbavou (najmä pokiaľ ide o školské potreby a pomôcky) rodičovi, ktorého starostlivosti začína a maloleté deti počas školského roka následne nastúpili v pondelok do školy od rodiča, u ktorého v tom - ktorom období majú byť.
35. Pokiaľ ide o úpravu osobnej starostlivosti do právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu, odvolací súd vychádzal z uzavretej rodičovskej dohody, v zmysle ktorej sa do právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu rodičia dohodli na striedavej osobnej starostlivosti s týždňovým intervalom.
36. V súvislosti s vyjadrením otca o povinnosti rešpektovať názor maloletého dieťaťa s poukazom na čl. 12 Dohovoru o ochrane práv dieťaťa, odvolací súd zdôrazňuje, že uvedené ustanovenie ukladá štátom, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Z uvedeného však nevyplýva povinnosť súdu nekriticky tento názor maloletého dieťaťa prebrať a rozhodnúť len na jeho základe. Odvolací súd opakuje, že súd je pri rozhodovaní o najlepšom záujme maloletého dieťaťa povinní starostlivo a komplexne posúdiť tento záujme, vzhľadom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu.
37. Vzhľadom na zmenu rozsudku okresného súdu v časti zverenia maloletých detí odvolací súd súčasne s rozhodnutím o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zaviazal otca maloletých detí prispievať na výživu maloletého N. a maloletej F., na každého sumou 80,- eur mesačne. Pokiaľ ide o maloletú F., v tomto smere, keďže ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletého deti, ktoré konanie môže súd začať ex offo, nebol odvolací sú viazaný (čo do rozsahu a dôvodov) odvolaním matky.
38. Určenie výživného v prípade zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti určuje ust. § 62 ods. 6 zákona o rodine. Neurčenie výživného podľa odôvodnenia tejto právnej úpravy by malo relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na strane oboch rodičov, t. j. približne rovnakých majetkových pomerov matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rámci osobnej striedavej starostlivosti.
39. V prejednávanej veci z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie bolo preukázané, že príjmy otca maloletých detí sú vyššie ako príjmy matky, i keď životná úroveň oboch rodičov je v zásade rovnaká. Otec dosahuje priemerný mesačný čistý príjem cca 1.207,67 eur (základ dane SZČO 346,33 eur, činnosť trénera 276,50 eur, podiel na zisku spoločnosti Grafon, s. r. o., 500,- eur, doplatok z predaja budovy 84,73 eur, viď bod 21., 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku), priemerný mesačný čistý príjem matky je cca 300,- eur - 400,- eur (bod 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Pokiaľ ide o majetkové pomery matky, je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že matke jej priateľ prispieva na domácnosť sumou 300,- eur až 400,- eur, matka je okrem domu, v ktorom býva, vlastníčkou trojizbového bytu v F. Z., ktorý poskytla kamarátovi, bez toho, aby jej platil nájomné. Matka je vlastníčkou koňa, má príležitostný príjem z vozenia detí na koni. Matka poskytuje služby ustajnenia koní, za čo nevyberá žiadne poplatky. Z uvedeného je zrejmé, že matka sa bez dôležitého dôvodu vzdáva majetkového prospechu (§ 75 ods. 1 zákona o rodine), na ktorú skutočnosť je potrebné pri posudzovaní jej možností, schopností a majetkových pomerov prihliadať. Pokiaľ matka poukazuje na svoje zdravotné postihnutie, ktorým odôvodňuje nemožnosť nájsť si zamestnanie (vzhľadom na skutočnosť, že matka pracuje pre RTVS, pre ktorú produkuje cca 2 reportáže mesačne), matka v tejto súvislosti nepoberá žiadne kompenzačné príspevky ani dávky dôchodkového zabezpečenia (napr. invalidný dôchodok, čo v prípad, ak má naň nárok, možno rovnako považovať za vzdanie sa príjmu). Napriek tomu, že matka poukazuje na svoj nízky
príjem, venuje sa jazdeckého športu, zúčastňuje sa pretekov, s čím sú nesporne spojené určité výdavky. Matka zároveň nepreukázala, že by jej zdravotný hendikep bránil v zabezpečení si lepšieho, či ďalšieho príjmu, vzhľadom na čas, ktorý si vyžaduje jej súčasná práca. Napriek tomu ale možno konštatovať, že majetkové pomery, najmä pokiaľ ide o zárobkové možnosti, otca sú lepšie, presahujúce pomery matky. Z uvedeného dôvodu, i keď dĺžka osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov je rovnaká, vzhľadom na vyššie zárobkové možnosti otca súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého N. sumou 80,- eur mesačne a maloletej F. sumou 80,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletých, keď zohľadnil, že otec maloletých detí hradí i výdavky maloletých detí spojené so školou (ZRPŠ, poplatky do triedneho fondu, poplatky za základnú umeleckú školu a kurzy angličtiny maloletej F., za uskladnenie pupočníkovej krvi, náklady spojené so záujmovou činnosťou maloletého N. - modelárstvo). Uvedená suma predstavuje cca 1/3 výdavkov na maloleté deti vyčíslených matkou za obdobie, kedy sú maloleté deti v jej starostlivosti (č. l. 179 spisu), ktoré matky vyčíslila vo výške max. 235,- eur na dva týždne (na obe deti na jeden týždeň výdavky na stravu 60,- eur, drogériu 20,- eur, naftu 20,- eur, školské potreby 10,- eur, oblečenie 10,- eur, vitamíny a lieky 10,- eur až 15,- eur, výlety 50,- eur až 100,- eur, t. j. na každé dieťa na týždeň max. 117,50 eur). Takto určené výživné podľa názoru odvolacieho súdu zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí s bežnými výdavkami, s ohľadom na ich vek a s predpokladom zvyšovania výdavkov do budúcna ako aj vyživovaciu povinnosť zo strany matky.
40. V závere odvolací súd vo vzťahu k námietke matky, že súd nerozhodol o tom kto bude poberať prídavky na dieťa a daňový bonus, uvádza, že právomoc rozhodovať o tom, kto je oprávnenou osobou na poberanie prídavku na dieťa a uplatnenie daňového bonusu nepatrí do právomoci súdu. Ide o oblasť verejného práva a rozhodovaciu právomoc tu majú orgány sociálneho zabezpečenia, resp. finančného práva. Predmetné otázky si preto rodičia musia dohodnúť pred príslušnými orgánmi.
41. Vzhľadom na čiastočnú zmenu rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd, okrem odvolacích trov, rozhodol aj o trovách prvoinštančného konania, a to podľa § 52, § 58 C. m. p. v spojení s § 396 ods. 2 C. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov konania, t. j. ani matke, ktorá si náhradu trov konania uplatnila. Pokiaľ matka v odvolaní poukazovala na skutočnosť, že jej manžel neprejavoval patričnú vážnosť a úctu a jeho správanie u nej vyvolávalo subjektívne pocity psychického domáceho násilia, uvedené nebolo v konaní preukázané. Otec detí priznal, že matku udrel, uviedol však, že to bolo nechtiac, pričom nebolo preukázané že napadnutie matky maloletých detí zo strany otca by bolo úmyselné. Matka zároveň uvádza, že k rozpadu manželstva nedošlo jej pričinením, bola to však práve matka, ktorá opustila spoločnú domácnosť a našla si nového partnera, s ktorým začala žiť ešte počas manželstva. Rovnako priznanie náhrady trov konania neodôvodňuje ani ochota či neochota dohodnúť sa ohľadne detí, ak otec konal len tak, ako to bolo podľa jeho názoru v záujme maloletých detí. Za daného stavu, nemal odvolací súd za preukázanú existenciu dôvodov, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania matke maloletých detí, keď prihliadol i na skutočnosť, že otec maloletých detí hradil náklady znaleckého dokazovania.
42. Vo výroku I., ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, ktorý nebol napadnutý odvolaním žiadneho z účastníkov konania, ponechal odvolací súd rozsudok okresného súdu nedotknutý.
43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)