Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-143-2025.pdf
PDF · 124.77 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/143/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej Okály, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, D., t.č. E. XX, D., proti manželke, ktorá návrh na rozvod nepodala: F. B., G. H., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., t.č. I. X, J., za účasti maloletého dieťaťa: K. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, D., t.č. E. XX, D., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, takto
r o z h o d o l :
I. Súd manželstvo účastníkov konania A. B., nar. X.X.XXXX, a F. B., G. H., nar. X.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v Krompachoch, zapísané v knihe manželstiev L. M. D., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom 1 r o z v á d z a .
II. Na čas po rozvode súd z v e r u j e mal. K. B., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
III. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. K. B., nar. XX.X.XXXX, výživným vo výške 130,- € mesačne počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
IV. Styk matky s mal. Lilianou sa n e u p r a v u j e .
V. Súd v prevyšujúcej časti návrh otca z a m i e t a .
VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.9.2025 domáhal, aby súd jeho manželstvo s manželkou rozviedol. V návrhu uviedol, že manželstvo uzavreli po trojročnej známosti. Okrem menších nedorozumení bolo manželstvo pomerne harmonické. Po narodení dcéry sa manželka často vyjadrovala, že sa nechce o dcéru strať a prenášala starostlivosť na jeho plecia a počas doby, keď bol na brigáde, starali sa o maloletú jeho rodičia. Postupne sa manželka vyjadrovala, že chce žiť ako za slobodna – chodiť s partiou von a užívať si. V apríli 2025 opustila spoločnú domácnosť. Po mesiaci zavolala z utajeného čísla, že si chce vziať dcéru. Keď prišla, odmietol a kontaktoval políciu. Snažil sa ju prehovoriť, aby sa vrátila, čo odmietla. Neuviedla kde býva, len že v Bratislave a nenechala na seba kontakt. Vzťahy medzi nimi sú z uvedených dôvodov tak vážne rozvrátené, že manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Po prerušení manželského spolužitia už nie je nádej na jeho obnovenie. Preto navrhuje manželstvo s odporkyňou rozviesť. K návrhu navrhovateľ pripojil kópiu sobášneho listu a rodného listu mal. K..
2. Súd uznesením č.k. 10P/143/2025-27 zo dňa 20.11.2025 ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves za kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa – K. B., nar. XX.X.XXXX na jeho zastupovanie v konaní.
3. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava správou zo dňa 5.12.2025 súdu oznámila, že manžel ani manželka v súčasnosti nie sú poberatelia dávok v nezamestnanosti a nemocenských dávok. dávky v nezamestnanosti, ani nemocenské dávky ku dňu podania správy nepoberajú, nie sú poberateľmi dôchodku a ani o invalidný dôchodok ku dňu podania správy nepožiadali.
4. Dňa 15.12.2025 bola súdu doručená správa kolízneho opatrovníka, z obsahu ktorej súd zistil, že otec maloletej K., A. B., býva v súčasnosti na adrese D., N. E. XX spolu so svojou dcérou u jeho rodičov, O. a J. B.. Rodina spoločne obýva trojizbový rodinný dom, v ktorom otec s dcérou užíva jednu miestnosť, zvyšok domácnosti užívajú spoločne. Izbu majú účelne a prakticky zariadenú, pre dcéru má všetky potrebné veci. O maloletú sa stará výlučne otec, ten ju kúpe, prebaľuje aj kŕmi. Zakupuje jej Nutrilon AR2, ktorý jej predpisuje detská lekárka L. C.. Na mesiac potrebuje 6 balení, za ktoré dopláca 16 €. Zakupuje jej plienky, na mesiac asi 5 – 6 balíkov, čo je asi 200 € mesačne a zakupuje jej aj dojčenskú vodu. Jej zdravotný stav je dobrý, na prehliadky chodí spolu so svojou mamou. Maloletá K. má reflux, pije špeciálne mlieko. Vyvíja sa primerane veku, keď ju chytí za ruky, začína už chodiť. V súčasnosti ju trápia zúbky, ale papá už aj tuhú stravu. Otec je nezamestnaný, na jeho účet je mu vyplácaný rodičovský príspevok v sume 351,80 € a prídavok na maloletú K. v sume 60 €, ktorých žiadateľom je matka maloletej. Rodičom na chod domácnosti prispieva podľa možností, no vypomáhajú mu aj jeho rodičia. S manželkou sa spoznal počas štúdia na škole. Matka, F. B., bola v minulosti umiestnená v CDR Spišská Nová Ves, po dovŕšení 18 rokov veku bývala v rodinnom dome v D., ako mladý dospelý. Manželstvo uzatvorili v minulom roku, dieťa chceli obaja. Už pred pôrodom matka odmietala dcéru a po pôrode sa už o ňu odmietala starať, pomáhali im jeho rodičia. Matka odišla z ich spoločnej domácnosti v mesiaci apríl 2025, pričom otec veril, že sa vráti, dával jej ešte šancu. Otec nechce využiť pomoc referátu poradensko-psychologických služieb, údajne je matka tehotná, čaká dieťa s iným mužom. Na podanom návrhu trvá v celom rozsahu, s manželkou nechce už obnoviť spolužitie. Otec nemá vedomosť o tom, kde sa matka maloletej K. zdržiava. Vyjadrenie matky k predmetnému návrhu im nie je známe.
5. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 18.11.2025 súd zistil, že od 1.11.2024 F. B. nie je a nikdy nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nebola poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov, nebola v okruhu spoločne posudzovaných osôb pre účely nároku na pomoc v hmotnej núdzi a príspevkov. Je poberateľkou prídavku na dieťa ako dieťa – žiadateľ od 1.1.2024 doposiaľ, pretože navštevuje strednú odbornú školu, od 1.11.2025 poberá prídavok na dieťa v sume 60 € mesačne. Je poberateľkou štátnych sociálnych dávok – prídavku na dieťa od 1.1.2025 do trvá v sume 60 € mesačne na dieťa K. B., nar. XX.X.XXXX a je poberateľkou rodičovského príspevku od 1.1.2025 do trvá v sume 351,80 € mesačne. Navrhovateľ A. B. nie je a nikdy nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nebol poberateľom pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov, nebol v okruhu spoločne posudzovaných osôb pre účely nároku na pomoc v hmotnej núdzi a príspevkov, nebol poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok (rodičovského príspevku, prídavku na dieťa), príspevku na starostlivosť o dieťa, ani príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.
6. V konaní boli vytýčené termíny informatívneho stretnutia rodičov za prítomnosti koordinátora Okresného súdu Spišská Nová Ves, a to na deň 22.12.2025, 21.1.2026 a 16.2.2026, na ktoré sa opakovane dostavil len navrhovateľ. Doručenie predvolania u manželky, ktorá návrh na rozvod manželstva nepodala, doručenie predvolanie nebolo riadne vykázané.
7. Matke boli následne doručované písomnosti cestou polície, a to návrh na začatie konania spolu s výzvou na vyjadrenie k návrhu, procesné poučenie, potvrdenie o pridelení sudcu, ktoré osobne prevzala dňa 12.1.2026.
8. V aktualizovanej správe zo dňa 1.6.2026 kolízny opatrovník uviedol, že otec maloletej býva aj naďalej na adrese D., N. E. XX spolu so svojou dcérou u jeho rodičov, O. a J. B.. Rodina spoločne obýva trojizbový rodinný dom, ktorý majú v prenájme. Otec s dcérou užíva jednu miestnosť, zvyšok domácnosti užívajú spoločne. Izbu majú účelne a prakticky zariadenú, pre dcéru má všetky potrebné veci. Starostlivosť o maloletú K. zabezpečuje otec, ktorý sa o ňu dokáže postarať. Je nezamestnaný, nie je evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie. Na jeho účet je mu vyplácaný rodičovský príspevok v sume 364,80 € a prídavok na maloletú K. v sume 60 €, ktorých žiadateľom je matka maloletej. Dcére zakupuje už obyčajné mlieko a k tomu papá aj tuhú stravu. Zatiaľ je plienkovaná, otec jej zakupuje plienky na mesiac v sume 150 €. Jej zdravotný stav je dobrý, na prehliadky chodí spolu so svojou mamou. Maloletá K. má reflux, ale lieky neužíva žiadne, postupe sa jej to upravuje. Rodičom na chod domácnosti prispieva podľa možností, niekedy mu vypomáhajú aj jeho rodičia. Matka maloletej sa o maloletú K. nezaujíma, naposledy ju videla v mesiaci jún 2025. Od uvedenej doby sa neozvala, na jej výživu ničím neprispieva. Rodičia nie sú v žiadnom kontakte, otec má kontakt iba na sestru matky, ale ani tá nemá žiadne informácie o nej. Otec na podanom návrhu trvá aj naďalej, s matkou maloletej K. nechce obnoviť spolužitie. Žiada maloletú K. zveriť do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazať výživným v sume 150 € mesačne.
9. Vzhľadom k tomu, že na informatívnom stretnutí rodičov nedošlo k uzatvoreniu rodičovskej dohody, súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 22.6.2026, na ktoré predvolal oboch manželov a kolízneho opatrovníka. Na pojednávanie sa nedostavila manželka, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnila zo zdravotných dôvodov. Preto súd v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) pojednával v neprítomnosti manželky, ktorá návrh na rozvod manželstva nepodala.
10. Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu a uviedol, že manželstvo navrhuje rozviesť, maloletú K. zveriť do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazať výživným vo výške 150 € mesačne od rozvodu do budúcna. Styk matky s maloletou nežiadal upraviť. Vo svojej výpovedi uviedol, že s matkou sa spoznali v škole, tri roky pred svadbou. Z manželstva pochádza mal. K.. Dovtedy spolu s manželkou žili v spoločnej domácnosti. Dôvod, prečo sa rozišli bol, že manželka chcela mať svoj život a nechcela sa starať o maloletú dcéru aj keď mala na to všetky podmienky. Odkedy odišla, nevrátila sa. On známosť s inou ženou nemá. Býva v rodinnom dome s rodičmi a mal. K.. Nemôže pracovať, lebo sa stará o maloletú. Dostáva 424 € rodičovský príspevok vrátane prídavku na dieťa. Matka na maloletú ničím neprispieva. Nemá o matke žiadnu vedomosť. Matka s dcérou nie je v žiadnom kontakte. Maloletá je zdravá, osobitné výdavky nemá. Celý rodičovský príspevok má rozrátaný na mesiac. Dlhy nemá žiadne. Nevlastní žiaden majetok.
11. Kolízny opatrovník v prednese na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na podanej správe zo dňa 15.12.2025 a 1.6.2026. Sociálnym zisťovaním bolo preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť dieťaťu poskytuje otec. Matka sa o dieťa nezaujíma už dlhšiu dobu, naposledy dieťa videla v júni 2025. Na výživu dieťaťa ničím neprispieva. Rodičia nie sú v žiadnom kontakte. V starostlivosti otca neboli úradom zistené nedostatky, preto odporúča v prípade rozvodu maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazať výživným primeraným podľa metodiky Ministerstva spravodlivosti SR, nakoľko majetkové pomery matky nie sú známe. Navrhuje aplikovať princíp potencionality. Matka maloletej sa doposiaľ o dieťa spontánne nezaujíma, preto doporučil styk neupravovať.
12. Súd na pojednávaní vypočul aj navrhovateľom navrhovaného svedka O. B., ktorý uviedol, že navrhovateľ je jeho syn. Syn nepracuje, pretože sa stará o dieťa. Jeho manželka odišla a doteraz neprišla domov. Na dieťa matka neplatí nič. Syn býva u neho. Vnučka má reflux. Synovi spolu s manželkou pomáhajú, môže u nich bývať a neplatí im nič.
13. Dokazovanie súd vykonal oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to sobášnym listom, rodným listom mal. Liliany, osobnými a majetkovými pomermi navrhovateľa, správou sociálnej poisťovne na navrhovateľa aj manželku, ktorá návrh na rozvod manželstva nepodala, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves o prešetrení pomerov, odpisom registra trestov na matku, správou z CESDAP na obidvoch rodičov, lustráciou v registri obyvateľov obidvoch rodičov, prehľadom minimálnej mzdy na Slovensku v roku 2026, na základe čoho zistil tento stav veci:
14. Manželia uzavreli manželstvo dňa 26.1.2024, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Krompachy, vo zväzku 13, ročník 2024, na strane 44, pod poradovým číslom 1. U oboch manželov išlo o manželstvo prvé. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa - K., nar. XX.X.XXXX. Manžel zotrval na písomne podanom návrhu. Uviedol, že ich manželstvo je trvalo rozvrátené. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a ani sa nestýkajú, teda manželstvo neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a obnova manželského spolužitia v súčasnej dobe už nie je možná. Manželka
opustila spoločnú domácnosť a doposiaľ sa nevrátila. O maloletú K. neprejavuje záujem, vôbec sa s ňou nekontaktuje a tiež neplatí žiadne výživné.
15. Z predloženého rodného listu maloletej K. B., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že matkou maloletej je F. B., nar. X.XX.XXXX a otcom A. B., nar. X.X.XXXX.
16. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
17. Podľa 23 ods. 2 vety prvej Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
18. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
19. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
20. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
21. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
22. Podľa § 93 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.
23. Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
24. Súd na základe vykonaných dôkazov uvádza, že vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli navrhovateľa k podaniu návrhu na rozvod. Súd je toho názoru, že manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní manželstvo funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad na rozhodnutie súdu v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
25. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených funkcii už v súčasnosti neplní.
26. Pokiaľ ide o výchovnú funkciu manželstva, tá by mala spočívať v spoločnej výchove maloletého dieťaťa, ktoré spolu s manželmi žije v spoločnej domácnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto funkciu uvedené manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní, keďže z výpovedí ako aj zo správy kolízneho opatrovníka má súd za preukázané, že rodičia spoločne maloletú K. nevychovávajú, starostlivosť o maloletú realizuje len otec. Matka o maloletú dlhodobo neprejavuje žiaden záujem a ani sa s ňou nesnaží skontaktovať.
27. Pokiaľ ide o spoločenskú funkciu manželstva, tá sa prejavuje tým, že manželia ako rodina by mali žiť spolu a mali byť mať (prejavovať) vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas. Súd má v konaní za
preukázané, že manželstvo dlhodobo neplní túto svoju spoločenskú funkciu, nakoľko manželia spolu dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko manželka opustila spoločnú domácnosť.
28. Nepotvrdilo sa ani to, že by uvedené manželstvo účastníkov plnilo naďalej aj svoju biologickú funkciu, ktorá sa prejavuje v ich intímnom spolunažívaní, keďže podľa tvrdenia oboch účastníkov už dlhodobo nevedú spolu intímny život.
29. Rovnako je preukázané, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní ani hospodársku funkciu, ktorá sa inak prejavuje vo forme spoločného hospodárenia, kam patrí prispievanie na úhradu potrieb rodiny podľa možnosti, schopností a majetkových pomerov toho-ktorého z manželov. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že manželia taktiež dlhodobo hospodária oddelene.
30. Za týchto okolnosti preto súd konštatuje, že vážnosť dôvodov rozvratu, vzhľadom na absenciu vyššie uvedených základných funkcii manželstva vo vzťahu účastníkov tohto konania, je daná.
31. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu, táto je dostatočne daná vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Túto skutočnosť je možné preukázať nepriamo, a to z dôvodu, že manželia v čase podania návrhu na rozvod manželstva zdieľali spoločnú domácnosť a to tak, že sa určenie trvalosti rozvratu odvíja skôr od zistenia podmienok, v akých v tejto domácnosti žijú (či si pomáhajú - napr. žena stále varí a perie aj pre manžela, alebo on ju vozí autom, či sa ekonomicky spolupodieľajú na bývaní a chode rodiny a pod.). Ak už žiadnu z týchto funkcií neplnia a tento stav trvá dostatočne dlhý čas, pričom absentuje vôľa obnoviť spolužitie, potom takisto je možné považovať rozvrat za trvalý.
32. V tomto konaní bolo preukázané, že navrhovateľ na podanom návrhu na rozvod trvá, chce sa rozviesť a zo správania obidvoch manželov je možné jednoznačne vyvodiť, že nemajú záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva. Zo strany obidvoch manželov teda nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo svoj základný účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, akým rodina založená manželstvom nepochybne má byť.
33. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
34. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia nepochybne vyplýva, že s konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave pomerov manželov ako rodičov k maloletej dcére na čas po rozvode.
35. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
36. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
37. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
38. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
39. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
40. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
41. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
42. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
43. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
44. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
45. V čase vyhlásenia tohto rozsudku suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 38,92 € mesačne na jedno dieťa.
46. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
47. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
48. Podľa článku 4 Základných princípov CMP, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
49. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého, d) styku s maloletým.
50. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
51. Podľa §116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
XX. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
53. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
54. Pokiaľ šlo o zverenie maloletej K. do osobnej starostlivosti otca, súd mal za preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletých nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletá je takmer od narodenia v starostlivosti otca, ktorý sa o ňu stará, pričom vo výkone tejto jeho starostlivosti neboli zistené kolíznym opatrovníkom doteraz žiadne nedostatky. Matka sa na starostlivosti o maloletú nijakým spôsobom nepodieľa, po narodení dieťaťa opustila spoločnú domácnosť a viac sa nevrátila. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd nevidel žiadnu prekážku v tom, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti otca, a preto výrokom II. tohto rozsudku zveril do osobnej starostlivosti otca, pričom právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok súd určil len otcovi, nakoľko matka tieto svoje práva, resp. povinnosti nevykonáva a o maloletú sa nezaujíma, a preto existuje predpoklad, že by ich prípadný výkon zo strany matky nebol aktuálne v záujme maloletej.
55. Pokiaľ ide o výživné na maloletú K., súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb každého dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
56. Otec je nezamestnaná, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Je poberateľom rodičovského príspevku v sume 364,80 € a prídavku na mal. Lilianu v sume 60 € mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí mu finančne pomáhajú. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 18.11.2025 otec nie je a nikdy nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nebol poberateľom pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov, nebol v okruhu spoločne posudzovaných osôb pre účely nároku na pomoc v hmotnej núdzi a príspevkov, nebol poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok (rodičovského príspevku, prídavku na dieťa), príspevku na starostlivosť o dieťa, ani príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Podľa správy Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 5.12.2025 otec nie je poberateľom dávok v nezamestnanosti a nemocenských dávok.
57. Matka nepracuje, nemá žiaden príjem. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že naposledy bola zamestnaná od 1.2.2026 do 11.2.2026, pričom jej vymeriavací základ za uvedené obdobie predstavuje výšku 439,20 € a úhrn poistného 41,26 €. Okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemá. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 18.11.2025 matka nie je a nikdy nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Menovaná je poberateľkou prídavku na dieťa ako dieťa – žiadateľ od 1.1.2024 doposiaľ, pretože navštevuje strednú odbornú školu, od 1.11.2025 poberá prídavok na dieťa v sume 60 € mesačne. Je poberateľkou štátnych sociálnych dávok – prídavku na dieťa od 1.1.2025 do trvá v sume 60 € mesačne na dieťa K. B., nar. XX.X.XXXX a je poberateľkou rodičovského príspevku od 1.1.2025 do trvá v sume 351,80 € mesačne. Okrem uvedených dávok nie sú menovanej vyplácané žiadne iné dávky ani peňažné príspevky. Podľa správy Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 5.12.2025 matka nie je poberateľkou dávok v nezamestnanosti a nemocenských dávok.
58. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej K., prihliadajúc na skutočnosť, že maloletá je v osobnej starostlivosti otca, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej takto nedostáva zo strany matky, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, avšak zároveň prihliadajúc na súčasne osobné a
majetkové pomery matky, súd ustálil výšku výživného na maloletú sumu 130 €, pričom pri rozhodovaní o návrhu otca vychádzal z potencionality príjmu matky, a to vzhľadom na jej vek a možné pracovné skúsenosti. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že naposledy bola zamestnaná od 1.2.2026 do 11.2.2026, pričom jej vymeriavací základ za uvedené obdobie predstavuje výšku 439,20 € a úhrn poistného 41,26 €. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že musí byť v schopnostiach a možnostiach matky dosiahnuť aspoň príjem v minimálnej výške, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletá je v osobnej starostlivosti otca, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorá sa maloletej takto nedostáva zo strany matky, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, avšak zároveň prihliadajúc na potencionálny príjem otca a vek maloletej, súd ustálil výrokom III. tohto rozsudku výšku výživného na mal. K. sumou 130 € mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna. Súd pre úplnosť uvádza, že uložená vyživovacia povinnosť matky v sume 130 € mesačne predstavuje 18 % čistej minimálnej mzdy platnej v roku 2026, ktorá pre prvý stupeň náročnosti predstavuje mesačne sumu 915 € v hrubom a čo po odpočítaní daní a odvodov je výška minimálnej čistej mzdy okolo 725,90 € (18% zo sumy 725,90 je 130,662), pričom súd v tejto časti odkazuje na zaužívanú súdnu prax a metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom platnú od roku 2024, dostupnú na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
59. Súd výrokom IV. styk matky s maloletou K. neupravil, nakoľko matka sa o maloletú vôbec nezaujíma a nie je s ňou v žiadnom kontakte. Preto súd ponechal styk s maloletou bez úpravy v potencionálne najširšom možnom rozsahu pre prípad, ak by matka v budúcnosti prejavila záujem s tým, že o tejto čiastkovej otázke je možné, aby na návrh ktorejkoľvek z nich, rozhodol súd.
60. Otec navrhoval určiť zo strany matky pre mal. Lilianu výživné vo výške 150 € mesačne, pričom súd sa pri svojom rozhodovaní odchýlil od petitu otca a určil sumu nižšiu, t.j. 130 €, a preto výrokom V. návrh otca v prevyšujúcej časti zamietol.
61. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
62. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
63. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
64. O trovách tohto konania súd v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého zákonného ustanovenia v mimosporovom konaní v zásade nemá právo na náhradu trov konania žiaden z účastníkov. Súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov a tiež z dôvodu, že každý z účastníkov si bude znášať svoje náklady sám, vzhľadom na statusový charakter konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.