Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_90Cb-71-2026.pdf
PDF · 101.39 KB
Case nature
Subarea
90Cb/71/2026
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: Advokátska kancelária JUDr. Bacmaňák, spol. s.r.o., so sídlom Zvolenská 4014/31, 036 01 Martin, IČO: 55 075 339, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s.r.o., so sídlom Stankovany 549, 034 92 Stankovany, proti žalovanému: UnIQ estate s.r.o., so sídlom Lermontovova 3, Bratislava- mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 052 030, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom postúpeným tunajšiemu súdu dňa 21.5.2026 sa žalobca domáha, aby súd v jeho prospech nariadil zabezpečovacie opatrenie a to zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec Martin, okres Martin a to nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, ako:
- parcela KN C Č.. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 158 m2,
- parcela KN C Č.. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2,
- parcela KN C Č.. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 34 m2.
2. Žalobca /navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia/ v rámci skutkových tvrdení, odôvodňujúcich návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že disponuje judikovanou peňažnou pohľadávkou voči žalovanému vo výške 57.078,70 EUR s príslušenstvom, ktorá mu bola priznaná platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 30.3.2026 sp. zn. 4Up/437/2026, pričom právnym podkladom rozhodnutia bola Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytového priestoru s príslušenstvom a pozemkov tvoriace parkovacie státia, uzatvorená dňa 7.2.2024 medzi žalobcom a žalovaným. Predmetom zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy je záväzok žalobcu v pozícii budúceho kupujúceho a záväzok žalovaného v pozícii budúceho predávajúceho za podmienok stanovených v zmluve uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytového priestoru spolu s príslušenstvom a pozemkov tvoriacich parkovacie státia, na základe ktorej budúci predávajúci prevedie na budúceho kupujúceho vlastnícke právo k predmetu budúceho prevodu. Kúpna cena za budúci prevod vlastníckeho práva k predmetu budúceho prevodu bola stanovená dohodu strán na sumu vo výške 260 633,33 EUR bez DPH. Žalobca má v zmysle č. 8.8 zmluvy o budúcej zmluve voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % z kúpnej ceny s DPH, a to za každý deň omeškania. Žalobca si napriek omeškaniu žalovaného v dĺžke blížiacemu sa k dvom rokom, v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4Up/437/2026 uplatnil zmluvnú pokutu od 1.9.2024 do 1.9.2025, teda za 365 dní omeškania v celkovej výške 57 078,70 EUR. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom zo dňa 30.3.2026 sp. zn. 4Up/437/2026 neprávoplatne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 57.078,70 EUR, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,00 EUR a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 3.077,96 EUR.
Vo vzťahu k výstavbe bytového domu žalobca uvádza, že prvotné problémy nastali takmer bezprostredne po podpise zmluvy o budúcej zmluve a úhrade prvej splátky kúpnej ceny vo výške 20 % kúpnej ceny, čo predstavovalo sumu 62.552,- EUR. Napriek skutočnosti, že žalovaný obdŕžal začiatkom roka 2024 viaceré úhrady prvých častí kúpnych cien na zazmluvnené byty, bezprostredne potom stavebné práce na niekoľko mesiacov pozastavil, pričom žalobca má za to, že tieto finančné prostriedky použil na úhradu úplne odlišných záväzkov, ktoré nesúviseli s výstavbou bytového domu a pravdepodobne ani s hospodárením samotného žalovaného ako obchodnej spoločnosti. Počiatkom februára 2024 do konca apríla 2024 (t. j. takmer 3 mesiace), sa napriek plánovanému a zmluvne deklarovanému termínu ukončenia výstavby (do 31.8.2024) na stavbe prakticky žiadne stavebné práce nerealizovali. Následne až v polovici mája 2024 (cca po 4 mesiacoch od podpisu zmluvy) sa zrealizovala strešná časť 3. poschodia, resp. podlahová časť 4. podlažia, na ktorom mal byť vystavaný žalobcov bytový priestor, pričom v takomto štádiu bez výraznejšej zmeny zostala prinajmenšom do polovice septembra 2024, t. j. do času presahujúceho žalovaným deklarovaný dátum realizácie diela. V tomto období, t. j. po deklarovanom dátume vyhotovenia bytového domu, tento polyfunkčný objekt nebol ukončený ani do štádia hrubej stavby, dokonca stále absentovalo vo výstavbe celé jedno podlažie.
Žalobca zaslal dňa 7.8.2024 na e-mailové adresy oboch konateľov žalovaného dôraznú žiadosť o poskytnutie informácie, posledný pokus o zmier v ktorej uvádza, že spôsob, akým žalovaný stavbu realizuje, resp. nerealizuje, považuje za značne nekorektný a neprofesionálny, keďže nebol dodržaný žiadny žalovaným deklarovaný časový medzník, v zmysle ktorého bolo plánované ukončenie hrubej stavby do 1Q/2024 ,pričom ani hrubá stavba k danému dňu nebola ani len zďaleka ukončená, pritom celá výstavba mala byť ukončená a skolaudovaná najneskôr do 31.8.2024.
Po urgenciách zo strany žalobcu a snahách o zmierlivé riešenie danej situácie, žalovaný opakovane zavádzajúcim spôsobom klamlivo deklaroval žalobcovi dátum ukončenia stavby, ktorý postupne posúval zo zmluvne dojednaného dátumu 31.8.2024, na termín do konca marca 2025 s odovzdávaním bytov v apríli 2025, následne sa daný dátum posunul na september 2025. Uplynutím viac ako roka po zmluvne dohodnutom termíne, žalovaný mailovo informoval dňa 30.9.2025 žalobcu s prísľubom dokončenia a odovzdania bytu do konca januára 2026, tento termín však opätovne nedodržal a žalobcu ani po jeho uplynutí o stave veci nijako neinformoval.
Obavu z ohrozenia budúcej exekúcie vzbudzuje v žalobcovi aktuálna situácia, spočívajúca v neustále narastajúcom počte neuspokojených veriteľov s pohľadávkami po splatnosti voči žalovanému. Nad rámec toho, že sa na oficiálnych facebookových stránkach mesta Martin opakovane objavujú informácie o insolventnosti žalovaného, ktorý má záväzky dlhodobo po splatnosti voči svojim dodávateľom tovarov a služieb, rovnako tak pribúda počet bývalých zazmluvnených záujemcov o byty v predmetnom developerskom projekte, ktorí žalovanému uhradili zálohy, prípadne aj ďalšie časti kúpnych cien. Následne pre značné omeškanie s realizáciou stavby a neustále nedodržiavanie dohôd zo strany žalovaného, od zmlúv odstúpili, avšak pre insolventnosť a úplnú absenciu finančných prostriedkov im žalovaný nemal a ani nemá z čoho predmetné úhrady vrátiť, a to aj napriek ich plne legitímnym nárokom. Nad rámec množstva neuspokojených veriteľov s ich pohľadávkami po splatnosti voči žalovanému, sa v súčasnosti podľa všeobecne dostupných informácií vedú voči žalovanému ďalšie minimálne 3 súdne konania o zaplatenie - vrátenie uhradených záloh za byty po odstúpení, konkrétne konanie sp. zn. 18Up/1159/2025 o zaplatenie 28.500,- EUR, v ktorom vystupuje na strane žalobcu p. S. W., konanie sp. zn. 36Up/1159/2025 a konanie sp. zn. 39Up/133/2025 o zaplatenie 32.380,00 EUR s prísl.. Zároveň opakovane, minimálne pri dvoch bytoch nastala situácia, kedy žalovaný predal byt č. D súčasne žalobcovi v konaní 18Up/1159/2025, ako aj žalobcovi v konaní 39Up/133/2025, čo bol jeden z dôvodov odstúpenia od zmlúv. Rovnako tak bol súbežne 2x predaný aj byt s označením A, pričom keď oň žalobca prejavil záujem, samotný žalovaný uviedol, že s predmetným bytom je situácia pomerne komplikovaná, nakoľko ho má aktuálne zazmluvnený p. Y., avšak stále z neho nie je vrátená ani zálohová platba ďalšej záujemkyni, ktorá mala súbežne popri p. Y. dojednaný a čiastočne uhradený daný byt.
Keďže existencia viacerých záložných práv reálne predstavuje ohrozenie výkonu rozhodnutia, keďže prednostne sa zo zálohu uspokojujú pohľadávky záložných veriteľov je reálne riziko, že na majetku žalovaného v krátkej dobe vzniknú ďalšie záložné práva iných veriteľov. V prípade, ak by boli v budúcnosti uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zabezpečené ešte aj ďalším záložným právom v prospech iných veriteľov (a to ešte nad rámec aktuálne evidovaného záložného práva v
prospech veriteľa W.. E. O. zapísaného na príslušnom LV), výrazne by sa zhoršilo postavenie žalobcu v prípade výkonu rozhodnutia.
K primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia žalobca uvádza, že hodnota potenciálneho zálohu predstavuje na základe odborného vyjadrenia znalca Ing. Č., ev. č. XXXXXX zo dňa 13.05.2026 všeobecnú hodnotu dotknutých parciel celkom 39.185,23 EUR, pričom hodnota peňažnej pohľadávky veriteľa predstavuje sumu vo výške 57.078,70 EUR. Z tohto hľadiska má žalobca za to, že navrhované zabezpečovacie opatrenie je primerané.
Žalobca ďalej uvádza, že v zmysle Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy nedošlo k dokončeniu bytového domu a predmetného bytu do 31.8.2024 a žalobcovi takto vznikol nárok na odstúpenie od zmluvy a možnosť žiadať o vrátenie prvej splátky kúpnej ceny vo výške 62.552,- EUR. Celková pohľadávka žalobcu voči žalovanému teda môže reálne vzniknúť na úrovni, ktorá presahuje sumu 159 000,- EUR. Napriek tomu, že hodnota pohľadávky žalobcu jednoznačne prevyšuje hodnotu požadovaného zálohu, žalobca zaujal stanovisko nezahrnúť do návrhu aj samotný bytový dom z dôvodu, aby ho žalovaný mohol dokončiť a uvedené bytové, či nebytové priestory previesť na ostatných zazmluvnených záujemcov a generovať zisk z ich predaja.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca do konania predložil nasledovné listinné dôkazy: platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 30.3.2026 sp. zn. 4Up/437/2026, zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytového priestoru s príslušenstvom a pozemkov tvoriace parkovacie státia zo dňa 7.2.2024, LV č. XXXX, XXXX, potvrdenie o úhrade prvej splátky kúpnej ceny, fotografie staveniska zo dňa 21.2.2024, 27.2.2024, 23.4.2024, 14.5.2024, 15.9.2024, mailové dopyty ohľadom opätovného započatia stavebných prác zo dňa 26.3.2024, 4.4.2024, 5.4.2024, 19.4.2024, e- mailová dôrazná žiadosť o poskytnutie informácie, posledný pokus o zmier zo dňa 7.8.2024, listinná dôrazná žiadosť o poskytnutie informácie, posledný pokus o zmier zo dňa 8.8.2024 spolu s podacím lístkom, email od p. Y. zo dňa 17.10.2024 - deklarované ukončenie stavby do konca marca 2025 s odovzdávaním bytov v apríli 2025, mail zo dňa 11.12.2024 - opätovné upozornenie, že termín výstavby a odovzdania priestoru je pre žalobcu veľmi dôležitý aj z hľadiska nastavenia a plánovania ďalších pracovných procesov, komunikáciu z 04.03.2026 až 12.03.2026, facebookovú komunikáciu s p. W., odborné vyjadrenie znalca Ing. Č., ev. č. XXX XXX zo dňa 13.5.2026, facebook príspevky uverejnené na stránke Martin- naše mesto bez cenzúry, Uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/16/2025
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm c/, d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
Podľa § 343 ods. 1,2,3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa odseku 3 výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
5. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností sporových strán, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Zabezpečovacím opatrením sa dočasne a predbežne upravujú pomery sporových strán, pričom pred jeho nariadením nie je potrebné zisťovanie všetkých skutočností potrebných pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o nevyhnutnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane sporu - okrem existencie predmetného peňažného nároku však musí žalobca osvedčiť aj to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Povinnosť tvrdenia a osvedčovacia povinnosť v tomto type konania zaťažuje žalobcu- navrhovateľa (čl. 8 CSP). To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zo zákonnej formulácie § 343 ods. 1 CSP teda vyplývajú štyri základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to: zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť len na návrh, musí existovať spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia musí zabezpečovať peňažnú pohľadávku a musí existovať obava z budúceho zmarenia exekúcie (IV. ÚS 241/2025-45).
6. Súd má z predložených listinných dôkazov za osvedčené, že žalovaný je podľa LV č. XXXX výlučným vlastníkom nehnuteľností na ktoré žiada žalobca zriadiť záložné právo podľa § 343 CSP. Z uvedeného listu vlastníctva ďalej vyplýva zriadené záložné právo na pozemok reg. C KN parc. č. XXX/X a stavbu rodinný dom so súp. číslom 79 na pozemku reg. C KN parc. č. XXX/X v prospech W.. E. O. zmluvou o zriadení záložného práva - V 3102/24. Na základe Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 7.2.2024 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným má súd za osvedčené, že žalobca ako budúci kupujúci sa v bode 2.1 tejto zmluvy zaviazal uzavrieť s budúcim predávajúcim (žalovaný) zmluvu o prevode vlastníctva bytového priestoru spolu s príslušenstvom a pozemkov tvoriacich parkovacie státia, na základe ktorej budúci predávajúci prevedie na budúceho kupujúceho vlastnícke právo k predmetu budúceho prevodu v zmysle § 5 a nasl. zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v spojení s § 588 Občianskeho zákonníka. Predmetom prevodu je byt č. G, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu, a spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom bytovým domom. Podľa bodu 5.1 Zmluvy o budúcej zmluve bol žalovaný povinný dokončiť výstavbu predmetu budúceho prevodu najneskôr do 31.8.2024. Podľa bodu 8.8 tejto zmluvy v prípade, ak sa budúci predávajúci dostane do omeškania s dokončeným výstavy predmetu budúceho prevodu (najneskôr do 31.8.2024), budúci kupujúci ma voči budúcemu predávajúcemu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % z kúpnej ceny s DPH a to za každý deň omeškania. V prípade omeškania budúceho predávajúceho so splnením termínu dokončenia výstavby o viac ako 6 mesiacov, má budúci kupujúci právo z tohto dôvodu od tejto zmluvy odstúpiť a budúci predávajúci je povinný vrátiť budúcemu kupujúcemu uhradenú celú časť kúpnej ceny do 15 dní odo dňa účinnosti odstúpenia od zmluvy. Z predloženého platobného rozkazu sp. zn. 4Up/437/2026 zo dňa 30.3.2026 vydaného v upomínacom konaní Okresným súdom Banská Bystrica vyplýva, že žalovaný je v čase rozhodovania o zabezpečovacom opatrení neprávoplatne povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 57.078,70 EUR a príslušenstvo pohľadávky. Z platobného príkazu na úhradu / FIT 2.0 (EB) zo dňa 9.2.2024 vyplýva, že žalobca zaplatil žalovanému sumu 62.552,- EUR pričom v poznámke uviedol, že sa jedná o prvú splátku kúpnej ceny v zmysle zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 7.2.2024 s dátumom splatnosti 9.2.2024. Z mailovej komunikácie predloženej do konania vyplýva aktívne
dožadovanie sa informácii ohľadne výstavby zo strany žalobcu a omeškanie žalovaného s dokončením a odovzdaním predmetu zmluvy o budúcej zmluve. Z elektronickej konverzácie s p. S. W. a komentárov vo facebook skupine Martina- naše mesto bez cenzúry, vyplývajú negatívne skúsenosti osôb v súvislosti s predmetnou výstavbou.
7. Po preštudovaní návrhu s prílohami súd dospel k záveru, že tento je nie je dôvodný a to z nižšie uvedených dôvodov. Argumentačná línia žalobu v návrhu je postavená hlavne na skutočnostiach, že Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. 4Up/437/2026 vydal platobný rozkaz v ktorom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 57.078,70 EUR s príslušenstvom, žalovaný je v nepriaznivej finančnej situácii a tiež, že sa voči žalovanému v dôsledku omeškania s dokončením výstavby vedú súdne konania, ktoré budú mať bezprostredný vplyv na jeho schopnosť plniť záväzky. V prvom rade súd uvádza, že argumentácia žalobcu v časti, že jeho pohľadávka je „judikovaná“ by prichádzala do úvahy v prípade právoplatného rozhodnutia, pričom z návrhu vyplýva iba vydanie platobného rozkazu Okresným súdom Banská Bystrica a to ešte 30. marca 2026. Vzhľadom na dlhší časový odstup od vydania Platobného rozkazu je možné odôvodnene predpokladať, že žalobca v tomto čase už vie či platobný rozkaz nadobudol alebo nenadobudol právoplatnosť, to však v návrhu neuviedol a konštatovanie obmedzil na tvrdenie, že jeho pohľadávka je judikovaná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že upomínací súd v zmysle Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon č. 307/2016 Z.z.), nevykonáva dokazovania a platobný rozkaz vydá ak sú splnené procesné podmienky vrátane poplatkovej povinnosti a nie sú dôvody na odmietnutie návrhu, pričom v zmysle § 6 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z.z. návrh odmietne iba ak návrh nie je prípustný v zmysle § 3 ods. 5 a ods. 6 Zákona č. 307/2016 Z.z. ,alebo ak uplatňovaný nárok nemožno odôvodnene predpokladať. Návrh žalobcu v zmysle právneho titulu z ktorého si návrh uplatňuje, je možné odôvodnene predpokladať, avšak argumentácia žalobcu je relevantná prevažne v časti preukázania tohto nároku a nie v časti preukázania predpokladu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a to možného ohrozenia exekúcie. Žalobca síce pomerne rozsiahle argumentuje prečo považuje prípadné ohrozenie exekúcie za preukázané, avšak táto skutočnosť z predložených listinných dôkazov nevyplýva a ostáva v rovine tvrdení. Inými slovami zo žiadneho listinného dôkazu predloženého do konania žalobcom nevyplýva, že žalovaný je skutočne v nepriaznivej finančnej situácii a teda nebude môcť plniť svoje záväzky. Z tohto hľadiska je tiež zrejme že v zmysle LV č. XXXX a LV č. XXXX vlastní žalovaný všetky na týchto listoch vlastníctva uvedené nehnuteľnosti, ktoré po scudzení, čiže transformácii majetku žalovaného do likvidnej formy v podobe finančných prostriedkov budú predstavovať aktívum z ktorého je možné vysporiadať zmluvné záväzky súvisiace s výstavbou, pričom prípadné opačné tvrdenie nie v konaní osvedčené v miere potrebnej na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Do konania predložené listinné dôkazy teda odôvodňujú právny titul uplatnenej pohľadávky a nie ohrozenie prípadnej exekúcie na majetok žalovaného. Výnimkou je do istej miery predložená komunikácie osôb zainteresovaných do výstavby žalovaného na facebook stránke Martin- naše mesto bez cenzúry a komunikácia s p. W., avšak z týchto dôkazov vyplývajú ,,zlé skúsenosti“ s predmetnou výstavbou a osobami konajúcimi za žalovaného a súdne spory zainteresovaných osôb a nie nepriaznivá finančná situácia žalovaného. Taktiež emailová komunikácia medzi žalobcom a p. Y. za žalovaného z 30.09.2025 a 05.10.2025, na ktorú poukázal žalobca nepreukazuje nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, naopak v zmysle tohto emailu bol žalovaný pripravený ,,ukončiť zmluvu a vrátiť finančné prostriedky“. Z argumentácie Okresného súdu Žilina v rozhodnutí sp. zn. 5C/16/2025, ktorým súd vyhovel obdobnému návrhu, síce vyplýva, že „súd má za to, že žalobkyňa odôvodnene nadobudla obavu, že žalovaný nemá dostatok finančných prostriedkov“ a tunajší súd konštatuje, že aj žalobca v tomto konaní takúto obavu odôvodnene mohol nadobudnúť, avšak ako už bolo vyššie uvedené, súd nemá preukázané, že žalovaný je skutočne v nepriaznivej finančnej situácii. Zhrňujúc argumentáciu súdu, žalobca sa návrhom domáha pomerne zásadného zásahu do vlastníckeho práva žalovaného, pričom predložené dôkazy v časti osvedčenia, že žalovaný skutočne je v nepriaznivej finančnej situácii a teda exekúcia bude ohrozená, sú vágne, nedostatočné na zriadenie sudcovského záložného právo na označených nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného.
8. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako plne úspešnej strane by mal priznať podľa § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania. Avšak keďže žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak ako he uvedené vo výroku II tohto rozhodnutia a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Nariadené zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak / § 332 ods. 1 CSP v spojení s § 344 CSP./. Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava III do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach / § 357 písm. d) CSP/. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania /§ 127 CSP/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ /§ 363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné /§ 358 CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.