Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46C/21/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Forgáčovou v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO: 50 387 189, so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., IČO: 55 732 453, so sídlom Kuzmányho 4, Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 319,97 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 319,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 319,97 Eur od 08.06.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 21.12.2023, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 04.07.2024 domáhal proti žalovanému zaplatenia celkovej sumy 319,97 Eur s príslušenstvom. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia náhrady škody vzniknutej v súvislosti s poistnou udalosťou evidovanou u žalovaného pod č. XXXXXXXXXX. Tvrdil, že v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného bol poškodený nútený zabezpečiť svoje potreby prenájmom náhradného vozidla od žalobcu, za ktorý žalobca vystavil faktúru č. XXXXXX. Nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla si poškodený uplatnil u žalovaného, ktorý však poistnú udalosť podľa tvrdenia žalobcu nevybavil v zákonnej lehote, čím sa dostal do omeškania. Následne poškodený postúpil žalobcovi svoju pohľadávku voči žalovanému z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, pričom postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené. Žalobca svoj nárok právne odôvodnil ustanoveniami a , a o povinnom zmluvnom poistení, ako aj .

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v rámci upomínacieho konania dňa 04.01.2024 platobný rozkaz č. k. , voči ktorému podal žalovaný odôvodnený odpor. Na žiadosť žalobcu o pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa , postúpil Okresný súd Banská Bystrica dňa 14.02.2024 vec na prejednanie tunajšiemu súdu.

3. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu včasný odpor, v ktorom uplatnený nárok v celom rozsahu neuznal a označil ho za neodôvodnený a nepreukázaný. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Namietal, že žalobca nepreukázal vznik ani rozsah uplatneného nároku, keďže pre skončenie šetrenia poistnej udalosti bolo potrebné predložiť podklady od havarijného poisťovateľa poškodeného, ktoré napriek výzvam neboli doložené ani poškodeným, ani žalobcom, ani havarijným

poisťovateľom. Uviedol, že nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla je odvodený od primárneho nároku na náhradu škody na poškodenom motorovom vozidle, a preto bez preukázania oprávnenosti tohto nároku nie je možné posúdiť ani dôvodnosť sekundárneho nároku na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla. Súčasne namietal aj výšku uplatneného nároku, keď tvrdil, že náklady na prenájom náhradného vozidla za deň 23.3.2023 neboli účelne vynaložené, keďže oprava poškodeného vozidla bola podľa faktúry autoservisu ukončená už 22.3.2023. Podľa žalovaného má poškodený nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla len do ukončenia opravy poškodeného vozidla, pričom neskoršie prevzatie opraveného vozidla bez preukázaného dôvodu nemôže ísť na ťarchu poisťovateľa. Na podporu svojich tvrdení poukázal na stanovisko Národnej banky Slovenska, ako aj na rozhodovaciu prax všeobecných súdov a Ústavného súdu Českej republiky. Z uvedených dôvodov považoval žalobu za nedôvodnú a domáhal sa jej zamietnutia v celom rozsahu.

4. Žalobca v podanej replike zotrval na podanej žalobe, pričom námietky žalovaného označil za neopodstatnené a účelové. Uviedol, že náklady na prenájom náhradného motorového vozidla predstavujú skutočnú škodu, ktorá je v zmysle ustálenej judikatúry a nahraditeľná, ak boli vynaložené účelne a v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Zdôraznil, že poškodený bol v dôsledku dopravnej nehody nútený využívať náhradné vozidlo počas celej doby, keď nemohol používať svoje vlastné vozidlo, pričom dĺžku opravy ani okamih odovzdania opraveného vozidla nemohol ovplyvniť. Tvrdil, že všetky rozhodné listinné dôkazy boli žalovanému predložené už v rámci likvidácie poistnej udalosti a zároveň boli pripojené k žalobe, čím uniesol dôkazné bremeno o vzniku, rozsahu aj účelnosti uplatneného nároku. K námietke žalovaného týkajúcej sa absencie podkladov od havarijného poisťovateľa uviedol, že havarijný poisťovateľ náklady na opravu poškodeného vozidla poškodenému v plnom rozsahu uhradil, čím bola podľa žalobcu preukázaná oprávnenosť primárneho nároku, a tým aj nároku na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla. Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu, žalobca namietal, že rozhodujúce je obdobie skutočného obmedzenia poškodeného v užívaní vozidla, nie dátum uvedený na faktúre za opravu. Tvrdil, že poškodenému bolo oznámené dokončenie opravy a vozidlo mu bolo vydané až 23.3.2023 po úhrade opravy z vlastných prostriedkov, pričom v ten istý deň vrátil aj náhradné vozidlo. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodovaciu prax krajských súdov, podľa ktorej nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla trvá do okamihu, keď poškodený môže svoje vozidlo reálne opätovne používať.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na argumentácii uvedenej v odpore proti platobnému rozkazu. Uviedol, že skutočnosť, že havarijný poisťovateľ poškodeného uhradil náklady na opravu vozidla z havarijného poistenia, sama osebe nepreukazuje zodpovednosť poistenca žalovaného ani žalovaného za vznik škody. Podľa žalovaného havarijný poisťovateľ plnil z poistného vzťahu z havarijného poistenia, nie z titulu zodpovednosti za škodu, pričom na neexistenciu zodpovednosti poistenca žalovaného podľa jeho názoru poukazuje aj to, že havarijný poisťovateľ si voči žalovanému neuplatnil regresný nárok. Z tohto dôvodu žalovaný naďalej zastával názor, že nebola preukázaná jeho povinnosť nahradiť žalobcovi škodu z povinného zmluvného poistenia. Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla, namietal, že žalobca nepreukázal tvrdenie, podľa ktorého bol poškodený o ukončení opravy informovaný až 23.3.2023. Tvrdil, že poškodené vozidlo bolo opravené už 22.3.2023 a poškodený si ho mohol v ten deň prevziať, pričom nebolo preukázané nič, čo by tomu bránilo. Ak si vozidlo prevzal až nasledujúci deň, podľa žalovaného si tým sám predĺžil dobu prenájmu náhradného vozidla a spôsobil si vznik ďalších nákladov, ktoré nemožno považovať za účelne vynaložené. S poukazom na ustanovenia a preto navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

6. Žalobca vo vyjadrení k ďalšiemu podaniu žalovaného namietal miestnu nepríslušnosť Mestského súdu Bratislava IV a trval na tom, že vec má byť prejednaná na miestne príslušnom súde podľa miesta vzniku škodovej udalosti, ktorým je Okresný súd Liptovský Mikuláš, pričom zdôraznil, že výber miestnej príslušnosti patrí výlučne žalobcovi a nemožno ho zbaviť tohto práva. K veci samej uviedol, že zodpovednosť poistenca žalovaného bola preukázaná, keďže škoda na čelnom skle vznikla v dôsledku odrazu kamienka z vozidla škodcu, čo bolo potvrdené aj záznamom o dopravnej nehode podpísaným škodcom. Zdôraznil, že ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa a nasl. , ktorej sa nemožno zbaviť, pričom škoda vznikla okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke vozidla. Žalobca ďalej odmietol tvrdenia žalovaného o nedostatku zodpovednosti a označil ich za účelové, poukazujúc aj na stanovisko Národnej banky Slovenska a judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej

škoda spôsobená odletujúcim predmetom z vozidla je škodou z prevádzky. Uviedol, že skutočnosť, že havarijný poisťovateľ neuplatnil regres voči žalovanému, nemá vplyv na existenciu zodpovednosti poistenca žalovaného. K nároku na náhradu za prenájom náhradného vozidla žalobca zopakoval, že poškodený bol oprávnený ho užívať počas celej doby, kedy nemohol používať svoje vozidlo, pričom rozhodujúce je skutočné obmedzenie v užívaní vozidla, nie formálne údaje z faktúry. Na podporu svojich tvrdení predložil čestné prehlásenie poškodeného, podľa ktorého bolo vozidlo opravené a sprístupnené až 23.3.2023, kedy bola zároveň uhradená oprava z vlastných zdrojov z dôvodu nevybavenia poistnej udalosti krycím listom. Zároveň poukázal na judikatúru, najmä rozhodnutie Krajského súdu v Žiline a nález Ústavného súdu SR, podľa ktorých účelnosť nákladov na prenájom náhradného vozidla trvá do momentu, kedy je opravené vozidlo reálne vrátené do dispozičnej sféry poškodeného. Trval na tom, že nájom náhradného vozidla do 23.3.2023 bol účelný, keďže až týmto dňom došlo k faktickému ukončeniu obmedzenia poškodeného.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 22.06.2026. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a zároveň súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Žalobca na pojednávaní vo veci samej zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a odkázal na svoje predchádzajúce písomné podania a predložené listinné dôkazy.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dokladmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to: Správa o nehode zo dňa 10.03.2023, Faktúra A. XXXXXX vystavená dňa 22.03.2023 na úhradu opravy vozidla vo výške 1.834,58 Eur, Pokladničný blok o úhrade 1.834,58 Eur zo dňa 23.03.2023, Zmluva o prenájme vozidla č. XXX/XXX zo dňa 20.03.2023, Faktúra č. XXXXXX zo dňa 23.03.2023 na sumu 319,97 Eur, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 23.03.2023, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 23.03.2023, upomienka zo dňa 19.10.2023, Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti SetCar sk, a.s. podpísané poškodeným, Likvidácia škodovej udalosti zo dňa 10.03.2023, Písomné vysvetlenie k uplatnenému nároku zo dňa 23.11.2023, e-mailová komunikácia žalovaného, odpoveď a poskytnutie informácii zo dňa 11.03.2019, vyrozumenie k poistnej udalosti č. 2340018386 havarijného poisťovateľa, Čestné prehlásenie poškodeného zo dňa 23.03.2023, z ktorého dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

9. Zo správy o nehode súd zistil, že dňa 10.03.2023 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo Audi Q7, ev. č. B., vo vlastníctve spoločnosti Orto Pro, s. r. o. Zo správy o nehode zároveň vyplynulo, že škoda vznikla v dôsledku odskočenia kameňa spod kolies motorového vozidla Volvo FH, ev. č. C., ktorého prevádzkovateľ mal ku dňu škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu u žalovaného.

10. Z faktúry č. A. vystavenej autoservisom dňa 22.03.2023 súd zistil, že cena opravy poškodeného vozidla predstavovala sumu 1 834,58 Eur. Z pokladničného dokladu vyplynulo, že uvedená suma bola poškodeným uhradená dňa 23.03.2023.

11. Zo zmluvy o nájme motorového vozidla č. XXX/XXXX zo dňa 20.03.2023 súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ prenechal poškodenému do dočasného užívania motorové vozidlo Nissan Qashqai, ev. č. D., na dobu opravy poškodeného vozidla za dohodnuté denné nájomné vo výške 80 Eur. Z predložených listín zároveň vyplynulo, že náhradné vozidlo bolo poškodeným užívané v období od 20.03.2023 do 23.03.2023, keď bolo po prevzatí opraveného vozidla žalobcovi vrátené.

12. Žalobca následne vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX za prenájom náhradného vozidla za obdobie od 20.03.2023 do 23.03.2023 v celkovej sume 319,97 Eur s DPH.

13. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.03.2023 poškodený postúpil žalobcovi svoju pohľadávku voči žalovanému predstavujúcu nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 319,97 Eur spolu s príslušenstvom a všetkými právami s pohľadávkou spojenými. Súčasne sa zmluvné strany dohodli na započítaní odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu na úhradu nájomného za prenájom náhradného vozidla. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené dňa 23.03.2023.

14. Z oznámenia havarijného poisťovateľa Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s., súd zistil, že po likvidácii poistnej udalosti bolo poškodenému priznané poistné plnenie vo výške 1 834,58 Eur, zodpovedajúce nákladom na opravu poškodeného vozidla.

15. Z písomného vysvetlenia žalovaného zo dňa 23.11.2023 vyplynulo, že žalovaný poistné plnenie neposkytol s odôvodnením, že podľa jeho názoru neboli preukázané všetky predpoklady vzniku jeho povinnosti plniť podľa , keďže na ukončenie šetrenia považoval za potrebné predloženie ďalších podkladov, najmä zo strany havarijného poisťovateľa poškodeného.

16. Z čestného vyhlásenia poškodeného zo dňa 12.02.2024 mal súd za preukázané, že poškodenému bolo dňa 23.03.2023 zo strany príslušného autoservisu oznámené ukončenie opravy jeho motorového vozidla značky Audi Q7, evidenčné číslo: B.. Vzhľadom na skutočnosť, že v tom čase nedošlo k likvidácii faktúry za opravu predmetného vozidla zo strany poisťovne formou vydania krycieho listu, poškodený sumu za opravu dňa 23.03.2023 uhradil z vlastných finančných prostriedkov a následne si vozidlo zo servisu prevzal. Taktiež z neho vyplynulo, že poškodený predmetné motorové vozidlo užíva na dennej báze, a to za účelom dochádzania do zamestnania, ako aj na zabezpečenie výkonu svojej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ako „zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

18. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

19. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

20. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

21. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

23. Podľa (ďalej len ), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

24. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

25. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. V úvode sa súd zaoberal posúdením svojej miestnej príslušnosti. V tejto súvislosti konštatuje, že Okresný súd Banská Bystrica, ako súd upomínací, postúpil vec tunajšiemu súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie a rozhodnutie, postupom podľa v spojení s o upomínacom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko žalobca v zákonnej lehote podal návrh na pokračovanie v konaní na vecne a miestne príslušnom súde. Mestský súd Bratislava IV pôvodne s postúpením veci Okresným súdom Banská Bystrica nesúhlasil, pričom argumentoval tým, že skutočnosť zakladajúca právo na náhradu škody nastala v obvode Liptovského Mikuláša. S poukazom na preto považoval za miestne príslušný Okresný súd Liptovský Mikuláš. O tomto nesúhlase s postúpením sporu rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.02.2026, sp. zn. -115 tak, že nesúhlas tunajšieho súdu nie je dôvodný. Nadriadený súd v citovanom rozhodnutí dospel k záveru, že Mestský súd Bratislava IV nebol v zmysle oprávnený ex offo skúmať svoju miestnu príslušnosť. V danom prípade totiž nešlo o výlučnú miestnu príslušnosť a zo strany žalovaného nebola v zákonom stanovenej lehote vznesená žiadna námietka miestnej nepríslušnosti.

27. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 10.03.2023 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo Audi Q7, ev. č. B., vo vlastníctve spoločnosti Orto Pro, s. r. o., ani to, že motorové vozidlo Volvo FH, ev. č. C., ktorého prevádzkou mala byť škoda spôsobená, bolo v čase škodovej udalosti poistené u žalovaného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že poškodený si počas opravy svojho vozidla prenajal od žalobcu náhradné motorové vozidlo, že žalobca za jeho prenájom vystavil faktúru č. XXXXXX na sumu 319,97 Eur, ako ani skutočnosť, že poškodený postúpil žalobcovi svoju pohľadávku voči žalovanému z titulu náhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla a postúpenie pohľadávky bolo žalovanému riadne oznámené.

28. Spornou medzi stranami zostala predovšetkým otázka, či žalobca preukázal existenciu nároku na náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla voči žalovanému. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal vznik zodpovednosti jeho poistenca za škodu, keďže poškodený si uplatnil nárok na opravu vozidla z havarijného poistenia a žalovaný nemal k dispozícii podklady od havarijného poisťovateľa. Z uvedeného dôvodu považoval skutkový stav za neobjasnený a poistné plnenie neposkytol. Ďalej namietal, že náklady za posledný deň prenájmu náhradného vozidla neboli účelne vynaložené, keďže podľa faktúry autoservisu bola oprava vozidla ukončená už dňa 22.03.2023. Žalobca naopak tvrdil, že poškodený mohol svoje vozidlo reálne opätovne užívať až dňa 23.03.2023, keď mu bolo po úhrade opravy odovzdané, pričom až v tento deň súčasne vrátil prenajaté náhradné vozidlo. Žalobca zároveň namietal, že žalovaný nepreukázal existenciu žiadnych okolností spochybňujúcich zodpovednosť svojho poistenca ani nepreukázal, že poškodený mohol vozidlo prevziať skôr alebo že dĺžku opravy svojím konaním ovplyvnil.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že ku škodovej udalosti došlo dňa 10.03.2023 a že poškodenie vozidla Audi Q7 vzniklo v dôsledku odskočenia kameňa spod kolies motorového vozidla Volvo FH poisteného u žalovaného. Táto skutočnosť vyplýva zo správy o nehode podpísanej účastníkmi škodovej udalosti, ktorú žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil. Zo správy o nehode zároveň nevyplývajú žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by škoda vznikla iným spôsobom alebo z príčin nesúvisiacich s prevádzkou poisteného motorového vozidla.

30. Z faktúry autoservisu č. A. súd zistil, že oprava poškodeného motorového vozidla bola vyúčtovaná dňa 22.03.2023 v sume 1 834,58 Eur. Z pokladničného dokladu zároveň vyplynulo, že poškodený túto sumu uhradil až dňa 23.03.2023. Zo zmluvy o nájme motorového vozidla, faktúry žalobcu č. XXXXXX, čestného vyhlásenia poškodeného, ako aj z ďalších listinných dôkazov mal súd preukázané, že poškodený užíval náhradné motorové vozidlo od 20.03.2023 do 23.03.2023, pričom v deň 23.03.2023 bolo náhradné vozidlo žalobcovi vrátené po prevzatí opraveného vozidla.

31. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Pokiaľ žalovaný namietal, že nebola preukázaná zodpovednosť jeho poistenca za vznik škody, súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Zo správy o nehode vyplýva, že poškodenie vozidla vzniklo v dôsledku odskočenia kameňa spod kolies motorového vozidla poisteného u žalovaného. Takáto škoda vzniká pri prevádzke motorového vozidla a zakladá objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa podľa a nasl. . Žalovaný v konaní nepreukázal existenciu žiadnej liberačnej okolnosti podľa ani nepredložil dôkazy spochybňujúce priebeh škodovej udalosti zachytený v správe o nehode. Skutočnosť, že poškodený využil na úhradu opravy havarijné poistenie, nemá sama osebe žiadny vplyv na existenciu zodpovednosti poistenca žalovaného ani na povinnosť žalovaného poskytovať poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia. Rovnako ani skutočnosť, že havarijný poisťovateľ si prípadne ešte neuplatnil regresný nárok, nemá vplyv na nárok poškodeného na náhradu ďalšej škody, ktorú predstavujú účelne vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla.

32. Za nedôvodnú považoval súd aj námietku žalovaného smerujúcu proti účelnosti posledného dňa prenájmu náhradného vozidla. Hoci faktúra za opravu bola vystavená dňa 22.03.2023, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodený opravu uhradil a vozidlo mohol reálne prevziať až dňa 23.03.2023. Až týmto okamihom sa opravené vozidlo dostalo späť do jeho dispozičnej sféry a poškodený ho mohol opätovne používať. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že poškodený mohol vozidlo prevziať už dňa 22.03.2023 alebo že zotrvanie vozidla v autoservise bolo spôsobené jeho pasivitou. Samotné tvrdenie žalovaného bez vykonania dôkazov nepostačuje na vyvrátenie skutkových tvrdení žalobcu. Súd pri posudzovaní účelnosti nákladov vychádzal aj z ustálenej rozhodovacej praxe, podľa ktorej nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla trvá do okamihu, keď sa opravené vozidlo reálne dostane späť do dispozičnej sféry poškodeného. Nie je preto rozhodujúci okamih vystavenia faktúry za opravu alebo administratívne ukončenie opravy, ale možnosť poškodeného vozidlo opätovne užívať.

33. Pokiaľ žalovaný odôvodňoval neposkytnutie poistného plnenia tým, že nemal k dispozícii podklady od havarijného poisťovateľa, súd túto obranu nepovažoval za dôvodnú. Žalovaný mal k dispozícii správu o nehode, doklady preukazujúce vznik škody, faktúru za opravu, doklady o prenájme náhradného vozidla aj zmluvu o postúpení pohľadávky. Z týchto listín bolo možné spoľahlivo posúdiť vznik aj rozsah uplatneného nároku. Žalovaný nepreukázal, aké ďalšie rozhodujúce skutočnosti mali byť zisťované prostredníctvom podkladov havarijného poisťovateľa ani akým spôsobom by tieto mohli mať vplyv na vznik alebo rozsah jeho povinnosti plniť.

34. Súd preto dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii škody, jej výške, príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a nákladmi na prenájom náhradného vozidla, ako aj vo vzťahu k preukázaniu aktívnej vecnej legitimácie. Naopak, žalovaný svoje tvrdenia o neexistencii zodpovednosti poistenca, neúčelnosti posledného dňa nájmu ani o potrebe ďalších podkladov žiadnymi vykonanými dôkazmi nepreukázal. Za týchto okolností súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal náhradu škody vo výške 319,97 Eur podľa v spojení s o povinnom zmluvnom poistení.

35. O príslušenstve pohľadávky, t. j. o úroku z omeškania, súd rozhodol podľa v spojení s nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Podľa citovaných ustanovení patrí veriteľovi za obdobie omeškania úrok z omeškania, ktorého výška je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na to, že k prvému dňu omeškania žalovaného (t. j. k 08.06.2023) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky na úrovni 4,00 % ročne, zákonná výška úroku z omeškania predstavuje fixne 9,00 % ročne (4,00 % + 5 percentuálnych bodov) až do úplného zaplatenia. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania dňom nasledujúcim po márnom uplynutí zákonnej trojmesačnej lehoty na ukončenie šetrenia a likvidáciu poistnej udalosti v zmysle , súd žalobcovi priznal uplatnený nárok na náhradu škody spolu s fixným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 08.06.2023 až do zaplatenia, tak ako to bolo navrhnuté v žalobnom návrhu.

36. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s , keď úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

37. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. )