Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-3-2021.pdf
PDF · 90.67 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/3/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast. Advokátska kancelária Bobák, Bollová a spol. s r. o., so sídlom Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti povinnému: FINATECH, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Bezručova 16, IČO: 44 140 827, výmaz z OR SR dňa 25. 11. 2017, o zaplatenie 1 825,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. marca 2015 č. k. 11Er/216/2015-25 takto
rozhodol:
Odvolací súd konanie z a s t a v u j e .
Oprávnenému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 a 2, § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na peňažné plnenie, keď poukazoval na rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave, spisovej značky 14988/14 zo dňa 22. 08. 2014, ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 24. 09. 2014 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o pripojení zo dňa 16. 10. 2012 uzatvorená medzi účastníkmi na základe ktorej sa oprávnený, ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému telekomunikačné služby. Súčasťou zmluvy o pripojení je aj dodatok k zmluve o pripojení, ktorý v časti záverečné ustanovenia, v bode 3.12 obsahuje rozhodcovskú doložku. Oprávnený a povinný sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov existujúcich, ako aj zo zmlúv uzavretých medzi nimi v budúcnosti, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude vybraný žalobcom zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Podaním zo dňa 19. 02. 2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 02. 03. 2015 súdny exekútor JUDr. Anetta Demešová , Exekútorský úrad so sídlom vo Vrábľoch, 02. marca 2015, požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je do 10. 06. 2010 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (s účinnosťou od 11. 06. 2010 je tento zákon zrušený zákonom číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov). Zákon č. 258/2001 Z. z. v ustanovení § 2 písm. a) definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere
boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra). V predmetnej exekúcii sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvykle, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna, typová zmluva), na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je špecifikovaná vyššie. Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie § 40 ZoRK o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie § 35 ZoRK vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol (v zmysle § 35 ZoRK v spojení s § 159 O. s. p.) viazaný. Vo vyššie uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol
- nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 57 Exp., či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) bolo potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Toto skúmanie bol exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Mohol preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať, ako pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrovala len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Porovnaj tiež nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v ktorom sa judikuje: "rozhodčí soud není orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svuj osud". Za neprehliadnuteľnú nemohol neoznačiť súd úroveň rozhodcovského rozsudku z hľadiska reflektovania rozhodcu na spotrebiteľské právo. Rozhodnutie rozhodcu sa výrazne javilo ako zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa. Nevysporiadal sa s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo tzv. úver ako absolútny obchod pritom nebol žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej kvality života bežných ľudí, nevidel súd iné východisko, ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom ku konštatovaniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky súd nemohol akceptovať ani exekučný titul, nakoľko tento je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to zmocnený nebol, pretože konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je. Ak by súd takýto titul akceptoval, exekúcia by bola vedená na podklade akéhosi rozhodnutia, ktoré však
nie je vykonateľné, a teda absentuje jeden zo základných predpokladov pre vedenie exekúcie, a to predloženie exekučného titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný. Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia, pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a z dôvodu, že rozhodnutie súdu príslušného na výkon exekúcie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že posudzovaný vzťah založený zmluvou o pripojení, ktorý mal byť základom pre rozhodnutie exekučným titulom, nie je úverový vzťah. Nie je zrejmé, v čom vzhliadol exekučný súd potrebu aplikovať zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Najdôležitejší dôvod, pre ktorý rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, považoval posúdenie právneho vzťahu založeného zmluvou o pripojení za spotrebiteľský. Preto ani súd príslušný rozhodnúť o merite veci, ani exekučný súd nemohol pristúpiť k posudzovaniu zmluvných podmienok z hľadiska ich možnej neprijateľnosti, pretože sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. Ako ďalší dôvod uviedol s poukazom na § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Samotným rozhodnutím však právoplatný exekučný titul nezrušil. Tým rozhodcovský rozsudok aj naďalej zostáva právoplatným rozhodnutím, na základe ktorého bolo oprávnenému priznané právo. Mal za to, že napadnutým rozhodnutím, ktorým súd zamietol vydať poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, bolo oprávnenému zasiahnuté do jeho ústavného práva konať pred súdom, a to v rámci vykonávacieho konania. Ďalej uviedol, že nedostatok vnútroštátnej procesnej úpravy tak, ako ju predpokladá judikatúra ESD, nemôže byť na ujmu uplatňovaniu práv súkromnoprávneho subjektu v občianskom súdnom konaní. V zmysle vyššie uvedeného navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie, zrušil a následne navrhol, aby príslušný súd na výkon exekúcie udelil poverenie na vykonanie exekúcie na základe žiadosti súdneho exekútora. V prípade úspechu si týmto zároveň uplatnil právo na náhradu trov konania.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 CSP pred prejednaním veci a rozhodnutím o odvolaní, skúmajúc procesné podmienky (§ 161 CSP), za splnenia ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť a zistení, že povinný v rámci konania stratil procesnú subjektivitu, dospel k záveru, že konanie je potrebné podľa § 62 CSP zastaviť.
4. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 10. februára 2015, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Anetta Demešová, spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom v Bratislave sp. zn. 14988/14 zo dňa 22. augusta 2014, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 20. septembra 2014 a vykonateľnosť dňa 24. septembra 2014. Súdny exekútor doručil prvoinštančnému súdu dňa 02. marca 2015 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, proti ktorému podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Lustráciou v obchodnom registri SR odvolací súd zistil, že povinný dňa 25. novembra 2017 zanikol bez právneho nástupcu.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného v príslušnom znení ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 37 ods. 1 a 3 prvej vety Exekučného poriadku v príslušnom znení účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
8. Podľa § 161 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
10. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
13. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
14. Ustanovenie § 161 ods. 1 CSP ukladá súdu povinnosť skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania. Vada konania spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky môže byť buď odstrániteľná, alebo neodstrániteľná. Ak súd zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, musí uznesením konanie zastaviť. Ak ide o odstrániteľnú vadu konania, musí najskôr subsidiárne vyčerpať všetky procesné možnosti nápravy absencie tejto procesnej podmienky, pričom nemôže v danom konaní vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. A až v prípade, ak by tieto možnosti nápravy nedostatku procesnej podmienky zlyhali, v nasledujúcich prípadoch súd uznesením konanie zastaví. Medzi základné procesné podmienky okrem iných, ktoré má súd skúmať po celý čas aj bez návrhu je splnenie procesnej podmienky - spôsobilosť byť účastníkom konania.
15. Spôsobilosťou byť účastníkom konania znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Civilný sporový poriadok v ustanovení § 61 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Citované ustanovenie sa teda odvoláva na hmotné právo, t. j. Občiansky zákonník. Hmotno-právna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u právnických osôb, ktoré sa zapisujú do obchodného registra odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra ak osobitný zákon neustanovuje inak a zaniká dňom výmazu z tohto registra ak osobitné zákony neustanovujú inak. Vzhľadom k tomu, že spôsobilosť byť stranou sporu (účastníkom konania) je nevyhnutnou procesnou podmienkou, k nedostatku procesnoprávnej subjektivity preto prihliada súd aj bez návrhu v každom štádiu konania. Ak v priebehu konania súd zistí, že strana sporu (účastník konania) stratila procesnú subjektivitu, teda právnická osoba zanikne, súd podľa povahy veci posúdi, či má konanie zastaviť alebo či môže v ňom pokračovať. V prípade ak právnická osoba, ktorá je stranou sporu (účastníkom konania) zanikla, t. j. stratí právnu subjektivitu, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom. Ak niet právneho nástupcu, nemôže súd ďalej v konaní pokračovať, pretože v spojitosti s nedostatkom procesnej subjektivity ide o neodstrániteľnú vadu konania vedúcu obligatórne k zastaveniu konania.
16. Lustráciou v obchodnom registri SR odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 27CbR 12/2016-61 zo dňa 02. marca 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. novembra 2017, bola zrušená spoločnosť FINATECH s. r. o., bez likvidácie. Z obchodného registra Okresného súdu Nitra, odd. Sro, vložka č. 22336/N sa vymazala dňa 25. novembra 2017 obchodná spoločnosť FINATECH s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Bezručova 16, IČO: 44 140 827. Dôvod výmazu „ex offo“. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že povinný zanikol bez právneho nástupcu dňa 25. novembra 2017 v rámci odvolacieho konania. Ako už bolo vyššie uvedené, procesná subjektivita je jednou z podmienok konania, pričom súd v priebehu celého konania z úradnej moci skúma, či právnická osoba ako strana
sporu (účastník konania) má procesnú subjektivitu. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že zánikom povinného bez právneho nástupcu došlo k neodstrániteľnej procesnej vade, ktorá pre odvolací súd zakladá povinnosť v zmysle ustanovenia § 161 CSP v spojení s § 64 CSP konanie zastaviť.
17. Sumarizujúc vyššie uvedené, z dôvodu zániku povinného ako účastníka exekučného konania bez právneho nástupcu, odvolací súd konanie zastavil.
18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. K zastaveniu konania došlo na základe právnej skutočnosti, ktorú nemožno pričítať na ťarchu žiadnej zo strán (účastníkov), pričom práve tá (zánik povinného) mala za následok zastavenie konania. S poukazom na skutočnosť, že v konaní niet subjektu, ktorému by mohla byť uložená povinnosť na náhradu trov odvolacieho konania v prospech oprávneného, ktorý nezavinil zastavenie konania, rozhodol odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že oprávnenému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči povinnému nepriznáva.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).