Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Ek-1526-2020.pdf
PDF · 77.38 KB
Case nature
Subarea
9Ek/1526/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 684 618, zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom 810 05 Bratislava-Petržalka, o vymoženie 105,22 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Kuna, so sídlom Mliekarenská 8, 821 09 Bratislava, IČO: 42 354 811, sp. zn. 430EX 289/20, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14.05.2026, sp. zn. 9Ek/1526/2020, takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť oprávneného zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súdny úradník uznesením zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 430EX 289/20 zo dňa 31.03.2026, vydanému súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kunom.
2. Uviedol, že exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov vo výške 73,80 eur s DPH.
3. Oprávnený podal proti upovedomeniu o zastavení exekúcie súdnym exekútorom námietky v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote s tým, že nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Súdny exekútor nevykonal osobné zisťovanie hnuteľného majetku na adrese trvalého pobytu povinného a nepožiadal o súčinnosť osoby žijúce na adrese trvalého pobytu povinného ani tretie osoby, ktoré sú spoluvlastníkmi povinného. U povinného, ktorý je fyzickou osobou, možno predpokladať, že musí mať z čoho žiť, musí mať príjem, a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcií.
4. Súdny exekútor k námietkam oprávneného uviedol, že nevykonal fyzické zisťovania hnuteľného majetku v bydlisku povinného, nakoľko povinný má od roku 2018 hlásený pobyt bezdomovca na Mestskej časti Bratislava – Petržalka. Povinný nie je zdravotne poistený na území Slovenskej republiky od roku 2015. Podľa registra obyvateľov je ženatý otec dvoch detí, ale ani manželka a deti nemajú pobyt na území SR. Povinný nie je zamestnaný, nie je poberateľom dôchodkových dávok, nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky ani bankového účtu. Je vlastníkom motorového vozidla zn. ŠKODA Fabia, ev. č. C., dátum registrácie: 11.01.2012. Tomuto vozidlu skončila platnosť technickej kontroly a od 14.03.2018 je bez zákonného poistenia.
5. Súdny úradník vec posúdil podľa § 61n ods. 1 písm. d), ods. 3, 4 Exekučného poriadku a uviedol, že zisťovanie zexekvovateľného majetku povinného subjektu je zverené do právomoci resp. pôsobnosti (kompetencie) povereného súdneho exekútora. V prípade zistenia, že majetok
povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí zákonom ustanovenej doby, je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného subjektu. Súdny úradník uviedol, že po komunikácii so súdnym exekútorom zistil správnosť vydania upovedomenia o zastavení exekúcie. K námietke týkajúcej sa možnosti uloženia donucovacieho opatrenia, súdny úradník poukázal na skutočnosť, že účelom donucovacieho opatrenia nemá byť sankcionovanie povinného a taktiež že nemožno prostredníctvom donucovacích opatrení vymáhať splnenie peňažnej povinnosti. K námietke nespísania hnuteľného majetku povinného súdny úradník uviedol, že prípadný pokyn na vykonanie súpisu hnuteľných, resp. zisťovanie majetku v mieste sídla, resp. bydliska povinného, prípadne na inom mieste, nemožno považovať za pokyn záväzný pre exekútora. Takýto pokyn je totiž v rozpore so spôsobmi zisťovania majetku podľa vyhlášky a zasahuje do oprávnenia exekútora určovať spôsob vykonania exekúcie. Exekútor aj na takýto pokyn prihliadne a zváži vzhľadom na majetkové pomery povinného a hospodárnosť konania uskutočnenie aj miestneho zisťovania. Záverom súdny úradník uviedol, že dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu na námietku oprávneného je skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, resp. samotné splnenie vymáhanej povinnosti. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne oprávneného, ktorý vo svojich námietkach vyjadril len svoje domnienky.
6. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť oprávnený, ktorý uviedol, že exekútor vykonal iba lustrácie elektronicky prístupných registrov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie a to vrátane dopravného inšpektorátu, ale nie fyzické zisťovanie na mieste samom a spísanie hnuteľného majetku podliehajúceho exekúcii. Súdny exekútor tak nevykonal riadne zisťovanie všetkého majetku povinného. Splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie exekútorom pre nedostatok majetku tak nebolo súdnym exekútorom preukázané. Oprávnenému nie je zrejmé, prečo počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu exekúcie predajom hnuteľných vecí, ktorých povinný je vlastníkom/spoluvlastníkom. Oprávnený nepredpokladá, že povinný naozaj nevlastní žiaden hnuteľný majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach, kde žije resp. v jeho domácnosti nachádza. Negatívne výsledky lustrácií v evidenciách (kataster nehnuteľností, evidencia motorových vozidiel, bankové inštitúcie, Sociálna poisťovňa) nepreukazujú trvalú a definitívnu nemajetnosť povinného, ale len stav k určitému časovému okamihu.
7. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
8. Súdny úradník dostatočne a správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami. Súd musí konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie.
9. Na podporu správnosti uznesenia súdneho úradníka súd dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní, t. j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora.
10. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti vykonania exekúcie. Treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností.
11. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci, nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Šablónovitosť a všeobecnosť podanej sťažnosti vyplýva z tohto, že oprávnený v nej nereaguje na konštatovanie súdneho exekútora, ktorý výslovne uviedol, že vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného je nemožné. Exekútor nevie, kde konkrétne sa povinný zdržiava. Oprávnený však napriek tomuto v sťažnosti žiada vykonať (toto nemožné) fyzické zisťovanie hnuteľného majetku v mieste, kde sa povinný zdržiava. Toto evokuje skôr snahu oprávneného len zbaviť sa resp. oddialiť povinnosť úhrady trov exekučného konania, ako navrhnúť konštruktívny ďalší postup v exekúcii.
12. Súdny exekútor pri vydaní upovedomenia o zastavení exekúcie vychádza zo stavu, ktorý je zaznamenaný za zákonom stanovené obdobie piatich rokov, teda nie z aktuálneho stavu vyplývajúceho len z určitých lustrácii. Na základe celého výkonu exekúcie po zákonom stanovenú dobu piatich rokov dochádza k záveru, na podklade jednotlivých aj lustráciami zistených skutočností, že stav majetku povinného nie je dostatočný pre vykonanie exekúcie. Súčasne je potrebné uviesť, že tento stav nemusí byť nemenný, teda nikdy nepreukazuje trvalú a definitívnu nemajetnosť povinného. Preto je vždy (aj po zastavení exekúcie) možnosťou oprávneného iniciovať nový návrh na vykonanie exekúcie. To je však aktuálne len pri zmene majetkových pomerov povinného.
13. Je teda nutné uviesť, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Preto ani evidenčné vlastníctvo vozidla povinným nič nemení na jeho relatívnej nemajetnosti. Predmetné vozidlo nie je dohľadateľné, navyše neprešlo technickou kontrolou a nie je ani povinne zmluvne poistené.
14. Možno tak konštatovať, že súdny exekútor pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným poriadkom. Súd prvej inštancie preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu súdneho úradníka ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 250 ods. 1 CSP), keď napadnuté uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).