Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-125-2026.pdf
PDF · 72.11 KB
Case nature
Subarea
12CoP/125/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka C. D. E., F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. G., A. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom D. H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., I. XXXX/X a otec: D. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., K. XXX/X, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/47/2026 - 18 zo dňa 21.04.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala schválenia dočasnej dohody rodičov o úprave styku otca s maloletým do 30.06.2026. Súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že rodičia v konaní vedenom na prvostupňovom súde pod sp. zn. 32P/42/2025 uzavreli na pojednávaní dňa 05.02.2026 dočasnú dohodu o styku otca s maloletým, o ktorej však nebolo rozhodnuté, keďže konanie bolo následne zastavené. Pri posudzovaní návrhu vychádzal z § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. Prihliadal na charakter neodkladného opatrenia ako mimoriadneho procesného prostriedku slúžiaceho na bezodkladnú úpravu pomerov účastníkov a konštatoval, že v danom prípade nebola osvedčená naliehavá potreba takéhoto zásahu. Za podstatné považoval, že tvrdenia matky smerujú predovšetkým k absencii rozhodnutia o dohode rodičov a k sporom pri jej realizácii, čo samo osebe nezakladá dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Mal za to, že matka neosvedčila ani existenciu ohrozenia práv maloletého vyžadujúceho okamžitú intervenciu súdu.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Namietala, že predmetom jej návrhu nebolo posudzovanie správania otca, ale absencia rozhodnutia o dočasnej dohode rodičov o úprave styku, ktorá bola podľa jej názoru uzavretá v záujme maloletého. Zdôraznila, že rodičia sa na pojednávaní dňa 05.02.2026 dohodli na dočasnej úprave styku otca s maloletým do 30.06.2026, pričom súd prvej inštancie túto dohodu vyhodnotil ako zodpovedajúcu vôli maloletého, avšak o nej nerozhodol. Následkom toho vznikol stav právnej neistoty, keďže popri právoplatnom rozhodnutí upravujúcom styk rodičov existuje dočasná dohoda rodičov bez právnej záväznosti a vykonateľnosti.
Namietala, že bez schválenia dohody súdom sa nemôže domáhať jej výkonu, pričom poukázala aj na vznik konfliktov pri realizácii styku a na nemožnosť efektívneho riešenia vzniknutej situácie. Uviedla, že súd prvej inštancie mal v záujme právnej istoty a v záujme maloletého dieťaťa dohodu schváliť a nesprávne vyhodnotil podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z týchto dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vo veci rozhodol tak, že schváli dočasnú dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletým do 30.06.2026.
5. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že po podaní návrhu matky preveroval aktuálne pomery maloletého, pričom vykonal pohovor s maloletým v škole, pohovory s rodičmi a komunikoval aj so školskou psychologičkou. Účelom šetrenia bolo zistiť mieru ohrozenia maloletého v súvislosti s pretrvávajúcimi konfliktmi medzi rodičmi. Konštatoval, že psychický stav maloletého sa od posledného konania podstatne nezmenil, avšak miera jeho ohrozenia bola vyhodnotená ako nízka. Súčasne uviedol, že v rodine sa majú realizovať opatrenia smerujúce k eliminácii konfliktov a odporučil zamerať sa najmä na riešenie psychického stavu maloletého a jeho liečbu v súlade s odporúčaniami odborníkov.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal uznesenie napadnuté súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, považujúc ho za vecne správne.
7. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vzal do úvahy dovtedy vykonané dokazovanie a podklady, ktoré mal k dispozícii, pričom dospel k správnemu záveru, keď tento návrh zamietol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len konštatuje správnosť jeho záverov. Dodáva, že ani podľa jeho názoru neexistuje naliehavá potreba úpravy pomerov k maloletému zásahom súdu, a teda neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Inštitút neodkladného opatrenia je mimoriadnym procesným prostriedkom, ku ktorému súd pristupuje len vo výnimočných prípadoch, ak je potrebná bezprostredná ochrana práv maloletého.
8. V prejednávanej veci rodičia uzavreli dohodu o úprave styku otca s maloletým na časovo obmedzené obdobie, podľa ktorej aj fakticky postupovali. Je pravdou, že takáto dohoda nebola schválená súdom, čo má za následok jej nevykonateľnosť, avšak uvedená okolnosť nemá vplyv na jej platnosť či účinnosť. Odvolací súd zdôrazňuje, že ide o dôsledok postupu samotných rodičov, ktorí si neupravili výkon rodičovských práv spôsobom predpokladaným právnym poriadkom. Za tejto situácie nemožno dospieť k záveru o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov len z dôvodu, že dohoda rodičov nemá povahu vykonateľného rozhodnutia. Neodkladné opatrenie neslúži na dodatočné schvaľovanie dohôd účastníkov ani na odstraňovanie dôsledkov ich procesného postupu.
9. Odvolací súd sa zaoberal aj odvolacími námietkami matky, avšak tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Matka v odvolaní poukazovala predovšetkým na absenciu rozhodnutia o dohode rodičov a na následnú právnu neistotu pri realizácii styku. Ako už bolo uvedené vyššie, samotná existencia dohody rodičov, ktorá nebola schválená súdom, nezakladá stav právnej neistoty odôvodňujúci zásah formou neodkladného opatrenia, ale predstavuje dôsledok rozhodnutia rodičov, ktorí nevyužili zákonné prostriedky na jej formalizáciu.
10. Pokiaľ matka poukazovala na konflikty medzi rodičmi a ich dopad na maloletého, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zo správy kolízneho opatrovníka vyplývajú skutočnosti týkajúce sa psychického stavu maloletého a vzťahových problémov medzi rodičmi, ktoré si môžu vyžadovať prijatie vhodných opatrení. Tieto okolnosti však presahujú rámec posudzovaného konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého predmetom je výlučne otázka splnenia podmienok pre dočasnú úpravu pomerov. Prípadná potreba zásahu do pomerov maloletého z dôvodu jeho psychického stavu alebo konfliktov medzi rodičmi môže byť predmetom samostatného konania pred súdom prvej inštancie. V posudzovanej veci tieto zistenia nie sú spôsobilé založiť záver o splnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže sa netýkajú potreby bezodkladnej úpravy pomerov v rozsahu návrhu matky.
11. Napokon odvolací súd prihliadol aj na skutočnosť, že predmetná dohoda rodičov bola časovo obmedzená do 30.06.2026, teda jej účinky sú v čase rozhodovania odvolacieho súdu takmer vyčerpané. Za tejto situácie by nariadenie neodkladného opatrenia nemalo reálny význam a neslúžilo by účelu, na ktorý je tento procesný prostriedok určený.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie matky ako nedôvodné vyhodnotil a napadnuté uznesenie potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP, nezistiac osobitné okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé náhradu trov konania niektorému z účastníkov priznať.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).