Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27P-94-2026.pdf
PDF · 90.65 KB
Case nature
Subarea
27P/94/2026
Uznesenie
Okresný súd Poprad v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých: A. B., nar. XX. XX. XXXX a maloletý B. B., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, deti rodičov: matky C. B., D. E., nar. XX. XX. XXXX bytom F. XXX/ XX, XXX XX F. G. a otca H. B., D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX F. G., t. č. E. XX, XXX XX F. G., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
Maloletá A. B., nar. XX. X. XXXX a maloletý B. B., nar. XX. XX. XXXX s a z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky C. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorá j e o p r á v n e n á maloletých zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok.
Otec H. B., nar. XX. XX. XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. sumou 100,00 eur mesačne a na výživu maloletého B. sumou 100,00 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom doručenia rozhodnutia osobe povinnej z vyživovacej povinnosti a v prevyšujúcej časti sa návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o výživnom z a m i e t a.
Styk otca s maloletými s a n e u p r a v u j e .
II. Toto neodkladné opatrenie t r v á do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 27P/72/2026, ak dovtedy nezanikne inak.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom z 21.5.2026 sa matka domáha nariadenia neodkladného opatrenia, a to úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva
2. Návrh matka odôvodnila tvrdeniami, že na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva. Z manželstva pochádzajú 3 deti, t. č. 2 maloleté. O deti sa stará matka v mieste ich trvalého bydliska. Dňa 20.5.2026 sa zúčastnili informatívneho stretnutia na Okresnom súde Poprad, pracovisko Kežmarok, kde manžel sprvoti súhlasil, že bude dobrovoľne prispievať na maloleté deti výživným, napokon si to rozmyslel a rodičovskú dohodu odmietol podpísať. Z dôvodu opakujúce sa manželovej nevery došlo k narušeniu manželského spolužitia. Otec sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti ku svojej matke (7.5.2026). Odvtedy spolu komunikujú len prostredníctvom SMS správ alebo sprostredkovane cez dospelú dcéru. Celá starostlivosti o domácnosť a 2 maloleté deti je na matke, pričom poberala len dávku v hmotnej núdzi vo výške 431 eur, ktorú má t. č. pozastavenú. Poberá prídavky na deti vo výške 120,- eur. Otec neprispieva ani na domácnosť, ani na svoje deti žiadnou sumou, pričom nelegálne pracuje a jeho príjem je mesačne cca 2000,- eur. Matka je nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR ako
uchádzačka o zamestnanie. Manžel sa vyjadril, že na výživu detí nebude prispievať, kým nebude mať rozhodnutie súdu. Maloletý navštevuje 5. ročník základnej školy a maloletá 2. ročník strednej odbornej školy. Mesačné výdavky tvoria poplatky za plyn 112,- eur, elektrinu 58 eur, vodu 44,50, telefón, TV, internet a splátka televíznych prijímačov 96,52 eur. Pravidelné výdavky sú aj náklady na stravu cca 300 eur mesačne, drogéria a hygienické potreby 10 eur, školské potreby cca 5 eur mesačne, cestovné do školy 60 eur mesačne, výdavky na kaderníka 60 eur / 4 mesiace, ZRPŠ ZŠ 15 eur, ZRPŠ SŠ 20 eur, lieky. Oblečenie a obuv sezónne 100-150 eur, prípadne podľa potreby. Navrhla zveriť maloletých do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať platením výživného a styk s maloletými neupraviť.
3. Z predloženej kópie sobášneho listu vyplýva, že matka a otec dňa 1.9.2007 uzavreli v Spišskej Belej manželstvo, z rodných listov je preukázané, že dňa X.X.XXXX sa rodičom narodil maloletý B. a XX.X.XXXX sa narodila mal. A..
4. Na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva rodičov, je vedené pod sp. zn.: 27P/72/2026.
5. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 27P/72/2026 a konkrétne správy procesného opatrovníka zo dňa 19.5.2026 v ňom obsiahnutej je preukázané, že dňa 4.5.2026 OSPODaSK realizovalo návštevu rodiny v mieste trvalého bydliska. Počas šetrenia bola prítomná matka maloletých. Maloletá A. bola v tomto čase v škole. Rodina býva v murovanom dome v osobnom vlastníctve matky. Hygiena v domácnosti je na dobrej úrovni. Maloletý B. potvrdil vyjadrenie matky o tom, že so sestrou vedia o podanom návrhu. Vyjadril podporu matky. Uviedol, že s otcom sa stretávajú podľa toho ako sa s ním dohodnú. V deň návštevy sa mal maloletý B. s otcom stretnúť za účelom kúpy mobilu. B. je žiakom 6. ročníka základnej školy. A. je žiačkou 2. ročníka strednej odbornej školy, odbor kuchár. Ošetrujúcim pediatrom je MUDr. Belušová. Matka má nedokončené štúdium na strednej škole, odbor kaderník. Aktuálne je nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR Kežmarok. Príjem matky pozostáva z dávky v hmotnej núdzi, príspevku na bývania a prídavku na dieťa, spolu 577€/m. Podľa slov matky odišiel otec zo spoločnej domácnosti z dôvodu opakujúcej sa nevery. Od tohto času neprispieva na výživu mal. detí žiadnym spôsobom. Uviedla, že má vedomosť o tom, že otec pracuje brigádne. Dňa 8.5.2026 sa na OSPODaSK Kežmarok dostavil otec mal. detí. Otec uviedol, že po odchode zo spoločnej domácnosti býva v dome jeho rodičov. K dispozícií má jednu izbu a spoločné priestory. Otec je nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR Kežmarok. Vyjadril súhlas s podaným návrhom.
6. Na pojednávaní konanom 22.6.2026 matka (manželka) navrhla prerušenie konania. Uviedla, že chce dať manželovi šancu. Manžel jej v priebehu mesiaca jún dal na výživu maloletých sumu 200 eur mesačne. Otec (manžel) v tomto konaní potvrdil platbu výživného, uviedol, že nie je zamestnaný, nemá žiadne brigády, peniaze mu občas dá jeho matka.
7. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec maloletých t. č. nie je zamestnaný, nepoberá žiadne dávky a dôchodky vyplácané Sociálnou poisťovňou..
8. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa § 330 prvej vety CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
17. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho nariadení, a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné bezodkladne zabrániť jej rozširovaniu.
18. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nariadi súd vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu resp. aj z listinných dôkazov k nemu pripojených.
19. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z .z. zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
20. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
21. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy, najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečie, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom.
22. V konaní mal súd za osvedčené, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Súd do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletým, a to s poukazom na princípy právnej istoty. S poukazom na nezhody medzi rodičmi a zámer manželky rozviesť sa, ktorému predchádzal odchod manžela zo spoločnej domácnosti považoval súd
za potrebné a v záujme maloletých neodkladným opatrením ich zveriť do starostlivosti matky s cieľom zabezpečiť maloletým stabilitu, ochranu ich duševného, telesného a citového vývinu. Nakoľko matka sa o maloletých t. č. osobne stará a zabezpečuje im v spoločnej domácnosti všetky ich potreby, prezumuje sa, že s nimi práve ona trávi najviac času, deti sú na matku nepochybne naviazané, a preto súd má za to, že zverenie maloletých do jej starostlivosti je momentálne najvhodnejším riešením. V naznačenom smere súd taktiež poukazuje aj na priebeh konania o rozvod, ktoré síce bolo prerušené, avšak nie je doposiaľ právoplatne skončené. V rámci tohto prebiehajúceho konania otec počas informatívneho stretnutia konaného 20.5.2026 súhlasil pre prípad rozvodu so zverením maloletých do osobnej starostlivosti matky bez úpravy styku. Súd zároveň z rovnakých dôvodov vyhovel návrhu, ktorým má súd poveriť matku zastupovaním maloletých v bežných veciach a správou ich majetku. Súd zdôrazňuje, že nariadené neodkladné opatrenie je len dočasné, nakoľko bude trvať len do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.: 27P/72/2026, v rámci ktorého súd vykoná ďalšie dokazovanie a až na základe riadne vykonaného dokazovania rozhodne o definitívnej úprave rodičovských práv a povinností.
23. Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie..
26. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
27. Vzhľadom na potrebu zabezpečovania bežnej výživy maloletých súd považoval za potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov, a preto otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu sumou 100,00 eur mesačne na každé z maloletých detí. Súd nemá v tomto konaní preukázané žiadne príjmy otca. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovne nie je riadne zamestnaný a nepoberá žiadne príspevky či dôchodky, avšak ako to bolo preukázané v konaní o rozvod manželstva, otec v priebehu mesiaca aj napriek svojej nezamestnanosti dobrovoľne prispel na výživu svojich detí sumou 200 eur. Súd preto usudzuje, že otec t. č. má príjmy, avšak neoficiálne a je schopný a spôsobilý prispievať na výživu detí aspoň sumou po 100 eur, nie len sumou minimálneho výživného. Výživným určeným neodkladným opatrením sa zabezpečujú len tie najzákladnejšie potreby dieťaťa, nevyhnutné na jeho prežitie. Vo zvyšku súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti požadovaného výživného zamietol, nakoľko matkou požadovanú sumu výživného považoval súd za nezodpovedajúcu a neprimeranú požiadavke ukladania vyživovacej povinnosti neodkladným opatrením len v nevyhnutnej miere.
28. Úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletým vykonaná týmto neodkladným opatrením je len dočasná, nakoľko neodkladné opatrenie v časti vyživovacej povinnosti súd nariadil len do času právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva. Podrobné dokazovanie ohľadom majetkových, finančných a zárobkových možností a schopností oboch rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, bude predmetom dokazovania v konaní o veci samej.
29. Vzhľadom k tomu, že matka nenavrhla úpravu styku otca s maloletými a rovnaký postoj k otázke styku otec vyslovil v konaní o rozvod manželstva a z predložených dôkazov ani nevyplýva potreba úpravy styku, súd styk otca s maloletými neupravil. Keďže v danom prípade ide o neodkladné opatrenie a nie o rozhodnutie vo veci samej, posúdenie úpravy aj v tejto čiastkovej otázke bude predmetom dokazovania vo veci samej.
30. Trvanie neodkladného opatrenia súd limitoval najdlhšie do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva, kedy bude po riadne vykonanom dokazovaní vyriešená rozvodu manželstva a následnej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým na čas po rozvode manželstva pre prípad, že manželstvo rodičov bude rozvedené.
31. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaného § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.