Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31C-133-2024.pdf
PDF · 99.83 KB
Case nature
Area
Subarea
31C/133/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou A. B. C., v právnej veci žalobcu: D. E., C.. F. G. H., IČO: XX XXX XXX, A. I. XXXX/XX, XXX XX J. - A. K. L. A., zast.: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: C. A., nar. XX.XX.XXXX, A. I. XXXX/X, XXX XX A., zast.: JUDr. Marta Vícenová, advokátka, Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, o zaplatenie 4.957,55 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná j e p o v i n n á žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť sumu 4.957,55 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.957,55 Eur od 13.09.2024 do zaplatenia.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu 12.09.2024, ktorému bola pridelená spisová značka 31C/133/2024, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 4.957,55 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 13.09.2024 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že ako poisťovateľ uzatvoril s poistníkom M. L. poistnú zmluvu č. návrhu XXXXXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. J. N. s EČV A.. Dňa 23.06.2022 v čase o 23.30 hod došlo v A. k dopravnej nehode, kde žalovaná ako vodička motorového vozidla zn. J. N. s EČV: A., v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodila požitím alkoholických nápojov, narazila do zaparkovaného motorového vozidla zn. F. E. s ECV: A., ktoré poškodila. Škodu na poškodenom motorovom vozidle zn. F. E. s EČV: A. likvidovala poisťovňa O. E., C. a listom zo dňa 02.09.2022 žiadala žalobcu o refundáciu vyplateného poistného plnenia v sume vo výške 5.382,22 Eur. Žalobca dňa 27.12.2022 poukázal poisťovni O. E., C. sumu vo výške 4.957.55 Eur (suma vo výške 5.632,22 Eur znížená o sumu 674,67 Eur titulom amortizácie). Nakoľko žalovaná viedla motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky a súčasne neoznámila poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v zákonnej 15 dňovej lehote, žalobcovi vznikol voči nej nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za ňu vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Žalobca vyzval žalovanú výzvou zo dňa 10.01.2023 na náhradu poskytnutého plnenia v sume vo výške 4.957.55 Eur. Žalovaná výzvu neprevzala a táto bola vrátená žalobcovi dňa 13.01.2023.
2. V predmetnej veci súd rozhodol platobným rozkazom č.k. 31C/133/2024-50 zo dňa 28.01.2025, proti ktorému doručila žalovaná odôvodnený odpor. Proti nároku žalobcu žalovaná namietla, že zo žalobcom tvrdených skutočností a ním predložených dôkazov nie je dostatočne a bez pochybností preukázaný skutkový a právny stav veci a že výška a dôvodnosť nároku žalobcu nevyplýva z predložených listinných
dôkazov. Žalovaná spochybnila aj výšku škody a účelnosť vynaložených nákladov (ďalej nešpecifikovala, ktoré náklady neboli vynaložené účelne ani aká bola podľa nej skutočne spôsobená škoda). Žalobca podľa nej navyše svoj nárok právne kvalifikoval podľa neaktuálneho znenia zákona č. 381/2001 Z.z., pričom neaplikoval novelizované znenie § 12 cit. zák. upravujúce maximálne limity uplatňovanej výšky postihu. Žalovaná má za to, že v predmetnom konaní má postavenie spotrebiteľa.
3. Žalobca v replike poukázal na znenie ust. § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. a uviedol, že regres je podľa neho uplatnený v súlade so zákonom, keďže žalovaná v čase nehody viedla motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a žalobcovi vznik poistnej udalosti neoznámila. Námietky žalovanej týkajúce sa výšky škody považuje žalobca za účelové. Vo faktúre č. XXXXXXXXXX bola škoda vyčíslená na sumu 5.632,22 Eur bez DPH, pričom žalobca poukázal na ním priložené fotografie poškodeného vozidla, z ktorých je zrejmé, že rozsah škody zodpovedá jednotlivým položkám vo faktúre, ktorou bola škoda vyčíslená. Obrana žalovanej navyše nemá oporu v zákone, keď len paušálne spochybnila výšku škody bez namietania jednotlivých položiek uvedených vo faktúre. K právnej stránke veci uviedol žalobca, že podľa neho sa majú aplikovať ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom v čase vzniku nehody, avšak ak by sa aj aplikovalo aktuálne znenie cit. zákona, toto neustanovuje maximálny limit uplatneného regresu pre prípady porušenia zákazu viesť vozidlo pod vplyvom návykovej látky.
4. Žalovaná v duplike zotrvala na svojej pôvodnej, už zhora uvedenej argumentácií.
5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 22.06.2026, na ktorom strany zotrvali na svojich procesných podaniach a súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: Návrh poistnej zmluvy "Automat" č. XXXXXXXXXX, Výpis inkasného účtu poistnej zmluvy, Oznámenie škodovej udalosti - havarijné poistenie z 06.07.2022, uznesenie P./Q. z 24.06.2022, Uplatnenie práva na náhradu škody O. E., C. zo dňa 02.09.2022, faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2022, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 27.12.2022, Q. R.: Platba ID XXXXXXXXX, Výzva na zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho časti zo dňa 10.01.2023 s vrátenou obálkou, fotodokumentácia poškodenia vozidla č.l. 68-74. Súd tiež oboznámil prítomných, že mu je z úradnej činnosti známe odsúdenie žalovanej trestným rozkazom Okresného súdu Malacky č.k. 7T/19/2023-157 zo dňa 03.04.2023, a to v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá je predmetom tohto sporu, preto predmetný trestný rozkaz pripojil do súdneho spisu a na pojednávaní strany jeho prečítaním oboznámil s jeho obsahom. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci, pričom vychádzal z ustanovení právnych predpisov účinných v čase rozhodovania súdu. V zmysle princípu nepravej retroaktivity sa zákonom č. 177/2024 Z.z. novelizované ustanovenie § 12 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorým novo prišlo k obmedzeniu výšky regresného nároku poisťovateľov voči poistenému (§ 12), musí aplikovať aj na všetky k 01.08.2024 neskončené konania, pretože prechodné ustanovenie § 28e zákona č. 177/2024 Z. z. rieši iba otázku členstva v kontrolnej komisii (§ 23 zákona o č. 381/2001 Z.z.) a nie otázku aplikácie § 12 v novelizovanom znení účinnom od 01.08.2024. Súd preto vychádza z okamžitej aplikability novelizovaného ustanovenia aj na všetky dosiaľ neskončené spory.
6. V predmetnom konaní sa žalobca domáha voči žalovanej tzv. postihového práva v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež len ako „Zákon o PZP“). V konaní súd považuje za nesporné, že žalovaná ako vodička zavinila dopravnú nehodu, že motorové vozidlo viedla v čase nehody pod vplyvom alkoholu a že pri nehode došlo ku škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Motorové vozidlo vedené žalovanou bolo v čase spôsobenia nehody poistené u žalobcu, pričom poistníkom bola osoba odlišná od žalovanej. Nesporné je tiež to, že žalobca nahradil poškodenému vzniknutú škodu v žalovanej sume formou poskytnutia poistného plnenia na základe riadne uzavretej poistnej zmluvy. Žalovaná v konaní sporovala len výšku škody, ktorú považovala za žalobcom nepreukázanú a namietala, že žalobca nesprávne aplikoval na uplatnený nárok zákonnú limitáciu výšky náhrady poistného plnenia uvedenú v ust. § 12 ods. 2 Zákona o PZP.
7. Podľa § 2 písm. f) Zákona o PZP, na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.
8. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
9. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) Zákona o PZP, poistený je povinný oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.
10. Podľa § 12 ods. 1 písm. c) Zákona o PZP, poisťovateľ má proti poistenému právo na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody vrátane inej ujmy spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak poisťovateľ preukáže, že poistený viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky alebo sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky.
11. Podľa § 12 ods. 1 písm. h) Zákona o PZP, poisťovateľ má proti poistenému právo na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody vrátane inej ujmy spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak poisťovateľ preukáže, že poistený spôsobil škodu vrátane inej ujmy motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, v dôsledku čoho bolo sťažené alebo znemožnené riadne prešetrovanie poisťovateľom potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie.
12. Podľa § 12 ods. 2 Zákona o PZP, výška náhrady poistného plnenia alebo jeho časti, na ktorú vznikne poisťovateľovi právo podľa
a) odseku 1 písm. a) až g), j) a k) nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti, b) odseku 1 písm. h) a i) nesmie presiahnuť 50 % úhrnu poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti, c) odsek 1 písm. h) nesmie presiahnuť 30 % úhrnu poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti, ak porušenie povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 trvá kratšie ako 15 dní, d) odseku 1 písm. j) nesmie presiahnuť 50 % úhrnu poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti, ak sa preukážu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré poistený porušil povinnosť podľa odseku 1 písm. j).
13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
14. Z dikcie ustanovenia § 12 ods. 1 Zákona o PZP vyplýva, že poisťovateľ má nárok na náhradu poistného plnenia za podmienok uvedených pod písmenami a) až k) nielen proti osobe, ktorá uzavrela s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti, ale aj proti poistenému, ktorý nie je touto osobou. Zákon v citovanom ustanovení teda priznáva poisťovni tzv. postihové právo aj proti iným subjektom, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, než je poistník. Zákon výslovne nevymedzuje okruh osôb, ktoré treba považovať za osoby poistené. Úmyslom zákonodarcu však bolo vymedziť okruh osôb, ktorých zodpovednosti sa poistenie týka, čo najširšie. Tomu zodpovedá aj samotné znenie ustanovenia § 4 ods. 1 Zákona o PZP, obsahom ktorého nie je taxatívny výpočet osôb, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie. Okruh týchto subjektov je tu určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žiadnu výnimku z okruhu osôb v závislosti na tom, či niektorá osoba zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo zodpovednosti založenej na zavinení v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, zákon neupravuje. To znamená, že poisteným podľa tohto zákona je nielen prevádzkovateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj osoby zodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených v ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka, ktorou môže byť napr. ako v tomto prípade aj vodič vozidla. Ustanovenie § 2 písm. f) Zákona o PZP v spojení s § 4 ods. 1 Zákona o PZP treba preto vykladať tak, že poisteným sa rozumie každý, kto za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá, bez zreteľa na to, či ide o osobu zodpovedajúcu za škodu na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo o osobu zodpovedajúcu za podmienok uvedených v ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na vyššie uvedené je potom treba interpretovať aj ustanovenie § 12 ods. 1 Zákona o PZP tak, že poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia, okrem poistníka, proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Poisťovňa má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi motorového vozidla (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 54/2009).
15. Keďže v posudzovanej veci súd vychádzal z (nesporných) zistení, že žalovaná ako vodič zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobila škodu na majetku tretej osobe, za ktorú zodpovedá v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, je žalovaná osobou, na ktorú sa vzťahuje poistenie zodpovednosti v zmysle § 2 písm. f) v spojení s § 4 ods. 1 Zákona o PZP a teda je poisteným podľa uzavretej poistnej zmluvy na motorové vozidlo, ktoré v čase nehody viedla. Keďže žalovaná ako poistená spôsobila dopravnú nehodu nesporne pod vplyvom návykovej látky, má žalobca voči nej nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré v dôsledku takej nehody vyplatil poškodenému, a to s poukazom na ust. § 12 ods. 1 písm. c) Zákona o PZP. Žalovanú preto súd zaviazal na úhradu sumy 4.957,55 Eur, ktorá predstavuje výšku žalobcom vyplateného poistného plnenia poisťovni poškodeného.
16. Žalovaná v konaní uvádzala, že sporuje výšku škody a že žalobcom uplatnená výška škody nemá oporu v ním predložených dôkazoch. Jej popretie skutkových tvrdení žalobcu však súd nepovažoval za účinné, keď v zmysle ust. § 151 ods. 2 CSP je strana na účinné popretie skutkových tvrdení protistrany povinná uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Žalovaná len paušálne uviedla, že výška škody, ktorú uvádza žalobca, nie je preukázaná a že tiež nie je preukázaná účelnosť poškodeným vynaložených nákladov. Neuviedla však už, ktoré z vynaložených nákladov poškodeného, podrobne špecifikovaných vo faktúre č. XXXX XXXXXX dodávateľa S. C. L., C., IČO: XXXXXXXX, neboli podľa jej názoru vynaložené účelne a prečo. Podľa názoru súdu, naopak, z vykonaného dokazovania jasne plynie, že poškodenému T. D., F. XX, XXX XX U., vznikli v súvislosti s poškodením jeho vozidla dopravnou nehodou zavinenou žalovanou náklady na uvedenie jeho vozidla do pôvodného stavu vo výške 5.632,22 Eur bez DPH (6.758,66 Eur vrátane DPH). Poškodený si škodu uplatnil vo svojej poisťovni O. E., C., ktorá na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom svojej organizačnej zložky: O. E., C., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: XX XXX XXX, a ktorá mu titulom havarijného poistenia jeho vozidla vyplatila poistné plnenie vo výške 5.382,22 Eur. Uvedená spoločnosť následne listom zo dňa 02.09.2022 vyzvala žalobcu na refundáciu tejto sumy z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Listom zo dňa 27.12.2022 oznámil žalobca poškodenému, že rovnakého dňa ukončil šetrenie poistnej udalosti a že poisťovni poškodeného poukazuje sumu 4.957,55 Eur (sumu 674,67 Eur odpočítal od sumy nákladov poškodeného bez DPH titulom amortizácie vozidla). Z potvrdenia o exkase vyplýva, že predmetná suma bola odúčtovaná z účtu žalobcu dňa 29.12.2022. Výška nároku žalobcu je tak ním predloženými dôkazmi jednoznačne preukázaná a pokiaľ mala žalovaná akékoľvek námietky proti jednotlivým položkám žalobcom uhradeným poškodenému, mala povinnosť tieto námietky súdu riadne predniesť a zdôvodniť.
17. Napokon sa súd zaoberal tou časťou procesnej obrany žalovanej, v zmysle ktorej bol žalobca povinný ním uplatnený nárok na náhradu poistného plnenia krátiť v zmysle ust. § 12 ods. 2 Zákona o PZP. Keďže nárok na náhradu poistného plnenia žalobcovi vznikol z dôvodov uvedených v § 12 ods. 1 písm. c) Zákona o PZP, je nutné aplikovať zákonnú limitáciu stanovenú v ust. § 12 ods. 2 písm. a) Zákona o PZP, v zmysle ktorého výška náhrady poistného plnenia nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti. Keďže výška žalobcom uplatnenej náhrady je totožná ako je výška poistného plnenia poskytnutá žalobcom poškodenému, resp. jeho poisťovni, je nutné konštatovať, že žalobca si nárok uplatnil v rámci zákonom stanoveného limitu. Limity ustanovené zákonodarcom v ostatných písmenách odseku 2 § 12 Zákona o PZP sa na žalobcov nárok neuplatňujú, pretože tento je založený na porušení povinnosti žalovanej viesť vozidlo bez ovplyvnenia užitím návykovej látky, a to bez ohľadu na skutočnosť, či by žalobca mal nárok na náhradu poistného plnenia od žalovanej aj z iných dôvodov. Vzhľadom na uvedené súd nárok žalobcu nijako nekrátil a priznal ho v plnej uplatnenej výške, ktorá sa zhodovala s výškou vyplateného poistného plnenia.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou dlhu, vzniklo žalobcovi právo požadovať tiež úroky z omeškania. Vzhľadom na absenciu inej zákonnej úpravy sa uplatní ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Úroky z omeškania žalobca žiadal podľa žaloby od 13.09.2024 do zaplatenia, pričom súdu preukázal, že žalovanú vyzval na náhradu poistného plnenia listom zo dňa 10.01.2023, ktorý bol doručovaný poštou žalovanej dňa 13.01.2023 a vrátený žalobcovi s poznámkou adresát neznámy (napriek doručovaniu na adresu uvedenú žalovanou v súvislosti s poistnou udalosťou, ako vyplýva z oznámenia o škodovej udalosti i uznesenia o vznesení obvinenia žalovanej). V tomto liste žalobca žalovanej určil 15-dňovú lehotu na zaplatenie plynúcu od doručenia výzvy, ktorá začala plynúť najskôr dňa 14.01.2023 (deň nasledujúci po dni, kedy pošta vykonala pokus o doručovanie v zmysle predloženej vrátenej obálky) a uplynula 30.01.2023. Žalovaná sa tak do omeškania so zaplatením dostala dňa 31.01.2023 a preto súd konštatuje, že v čase, od ktorého žalobca žiada priznať úroky z omeškania, žalovaná v omeškaní nepochybne bola. Súd s poukazom na uvedené žalobcovi vyhovel aj v tejto časti jeho žaloby a nárok na úroky z omeškania mu priznal tak, ako žalobca požadoval.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Pri rozhodovaní o náhrade trov posudzoval súd úspech v spore. Žalobca bol so žalobou v celosti úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).