Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_104Em-2-2025.pdf
PDF · 149.5 KB
Case nature
Subarea
104Em/2/2025
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci oprávnených A. B., narodený XX.XX.XXXX a B. B., narodený XX.XX.XXXX, obaja bytom C. XX/XXX, D., právne zastúpení JUDr. Lucia Sukopová, advokátka so sídlom Františkánska 5, Trnava, a povinného E. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX, C. I., právne zastúpený JUDr. Hedviga Gallová, advokátka so sídlom Karpatské námestie 10, Bratislava, v konaní o výkon rozhodnutia – rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 104P/95/2024-16 zo dňa 23.04.2025 vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti J. F., narodený XX.XX.XXXX, B. F., narodený XX.XX.XXXX, F. F., narodený XX.XX.XXXX, všetci bytom G. H. XXX, C. I., v konaní zastúpené opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, za účasti Okresnej prokuratúry Trnava, Dolné Bašty 1, Trnava, takto
r o z h o d o l :
I. Súd nariaďuje výkon súdneho rozhodnutia rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 104P/95/2024-80 zo dňa 23.04.2025, právoplatného a vykonateľného dňa 02.05.2025, ktorým súd schválil súdny zmier o úprave styku oprávnených B. B., narodenej XX.XX.XXXX a A. B., narodeného XX.XX.XXXX s maloletými deťmi J. F., narodeným XX.XX.XXXX, B. F., narodeným XX.XX.XXXX a F. F., narodeným XX.XX.XXXX.
II. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá oprávneným B. B., narodenej XX.XX.XXXX a A. B., narodenému XX.XX.XXXX, povinnému E. F., narodenému XX.XX.XXXX a maloletým deťom J. F., narodenému XX.XX.XXXX, B. F., narodenému XX.XX.XXXX a F. F., narodenému XX.XX.XXXX povinnosť podrobiť sa sociálnemu, psychologickému alebo inému odbornému poradenstvu realizovanému akreditovaným subjektom TENENET o.z., so sídlom Oravská 3083/4, Senec, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie účastníkov, akceptácie postavenia starých rodičov v živote maloletých detí a psychologickej pomoci maloletým deťom, a to v rozsahu 30 hodín, pričom poradenstvo bude poskytované formou individuálneho poradenstva oprávneným, povinnému a maloletým deťom a formou spoločného poradenstva, s tým, že vhodnú formu a presný čas stretnutí určí poverený psychológ, resp. pracovník TENENET o. z., s účinnosťou od vyhlásenia tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom podaným na Okresnom súde Trnava dňa 28.10.2025 sa starí rodičia maloletých detí J. F., nar. XX.XX.XXXX, B. F., nar. XX.XX.XXXX a F. F., nar. XX.XX.XXXX ako oprávnení domáhali výkonu právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 104P/95/2024-80 zo dňa 23.04.2025, ktorým súd schválil súdny zmier v nasledovnom znení: „Otec sa zaväzuje umožniť starým rodičom styk s maloletými deťmi J., B., F., každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod., kedy maloleté deti riadne a včas na styk pripraví. Starí rodičia maloletých detí si ich prevezmú a následne odovzdajú v mieste bydliska otca. V prípade choroby maloletých, resp. iných závažných dôvodov nemožnosti uskutočnenia styku, uvedené skutočnosti otec oznámi najneskôr 24 hodín vopred e-mailom starým rodičom, zároveň im umožní styk v náhradnom termíne. V návrhu sa uvádza, že predmetný rozsudok bol vyhlásený na základe kompromisu oprávnených s povinným, hoci oprávnení mali pôvodne oveľa širšiu predstavu o stretávaní sa s maloletými deťmi, nakoľko počas života matky maloletých detí sa s nimi stretávali v oveľa častejších intervaloch a v celkovo dlhšom čase, a to aj
s prespaním. Povinný, na ktorého podnet došlo k dohode o stretávaní sa oprávnených s maloletými deťmi v obmedzenom čase nedodržal predmetný rozsudok, a to ani jedenkrát. Oprávnení sa v termínoch určených vo vykonateľnom súdnom rozhodnutí vždy o stretnutie pokúšali a doteraz pokúšajú, avšak zo strany povinného neprichádza k žiadnemu motivovaniu maloletých detí k stretnutiu. Účastníci konania na základe svojho záväzku v konaní vedenom pod sp. zn. 104P/95/2024 sa niekoľko mesiacov zúčastňujú odborného poradenstva v Centra pre deti a rodiny (ďalej aj ako „CDR“) Pečeňady. Pracovníci CDR Pečeňady pracovali aj s maloletými deťmi, aj s oprávnenými a povinným, chodili k povinnému do jeho domácnosti, riešili spoločne aj nerealizáciu stretnutí v zmysle vykonateľného rozsudku. Po preverení celej situácie, vrátane rozhovorov s maloletými deťmi, sa vyjadrili, že deti by síce k oprávneným išli, avšak otec (povinný) s tým nesúhlasí. Pracovali síce aj s otcom, navštevovali jeho domácnosť, snažili sa mu ponúknuť pomoc – napr. žeby sa prvé stretnutie zrealizovalo pod dohľadom ich CDR, avšak neúspešne. Oprávnení súhlasili nielen s prítomnosťou pracovníkov CDR na stretnutiach, ale aj s prítomnosťou povinného, aby mal povinný istotu, že všetko bude v poriadku – avšak neúspešne. Povinný naďalej stretnutia odmietal. Tvrdil, že deti nechcú ísť. Pritom však z logiky veci vyplýva, že minimálne najmladší F. sa v takomto zmysle z dôvodu útleho veku ani nemohol vyjadriť a ani nemohol tvrdiť, že oprávnení „boli k nemu zlí“, nakoľko s nimi naposledy trávil čas, keď mal len niekoľko mesiacov a bol len bábätkom. Je teda evidentné, že v celom konaní ide len o neochotu povinného umožniť stretnutia oprávnených s mal. deťmi. Ku dnešnému dňu sa tak neuskutočnilo ani jedno stretnutie. Otec - povinný - teda napriek tomu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť len pred pár mesiacmi, ho opakovane porušuje a fakticky ho nedodržal ani raz, napriek podpore a pomoci z CDR Pečeňady. Na svoje konanie pritom nemal žiadne ospravedlniteľné dôvody, konal len základe svojej svojvôle, pričom sa snažil „skryť“ za názor maloletých detí. Pri každom stretnutí však bolo očividné, že najstarší syn J. povie oprávneným vetu naučenú otcom a jeho správanie nie je vôbec autentické, naopak, je vynútené. Uvedené bolo preukázané v priebehu spolupráce s CDR Pečeňady, ktoré potvrdilo, že maloleté deti by sa chceli so starými rodičmi stretávať, ale otec s tým nesúhlasí. Povinný si zrejme neuvedomuje, že tým ubližuje v prvom rade maloletým deťom, ktoré vždy mali k oprávneným pekný vzťah, a majú nárok na to, aby trávili čas aj s nimi, spočiatku aspoň v zmysle vykonateľného rozsudku, neskôr aj v dlhšom čase. Z konania povinného jednoznačne vyplýva, že opakovane nedodržal dobrovoľne súdne rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a je pravdepodobné, vzhľadom na jeho postoj, že tak ani v budúcnosti nemieni robiť. Nakoľko ani na základe odbornej pomoci poskytnutej CDR Pečeňady povinný nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu je uložená vykonateľným súdnym rozhodnutím, a to opakovane, oprávneným nezostáva iná možnosť, len sa domáhať výkonu tohto rozhodnutia súdom. Vzhľadom k tomu, že povinný sa dobrovoľne nepodrobil tomu, čo nariaďuje vydané vykonateľné súdne rozhodnutie, t.j. náročky zmaril odovzdanie maloletých detí oprávneným v termínoch určených v rozsudku, oprávnení navrhli, aby súd zabezpečil výkon rozhodnutia vykonaním potrebných úkonov podľa ust. § 376 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
2. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 22.12.2025 uviedol, že návrh na výkon rozhodnutia považuje za predčasne podaný a nekorešpondujúci so záujmom maloletých detí. Uviedol, že na styk v zmysle rozsudku sa maloleté deti snaží pripraviť, avšak maloleté deti sú po smrti svojej matky natoľko traumatizované a naviazané na svojho otca, že odmietajú kamkoľvek odísť bez jeho prítomnosti. Nie je pravdou, že by huckal svoje deti proti starým rodičom. Deti nehovoria žiadne "naučené vety otcom", ich správanie je autentické a prirodzené. Otec maloletých detí neodmieta psychologické poradenstvo maloletých detí, ktoré sám hodnotí ako nevyhnutné.
3. Dňa 20.04.2026 právna zástupkyňa oprávnených doložila do spisu dva zvukové záznamy, ku ktorým uviedla, že ide o nahrávky z domácnosti otca maloletých detí, zachytávajúce správanie otca a reakcie detí. Zvukové záznamy našli starí rodičia (oprávnení) vo svojej poštovej schránke, v obálke bez uvedenia mena odosielateľa, nevedie uviesť, kým boli vyhotovené. Majú ich k dispozícii viac, sú podobného obsahu, vybrané dve nahrávky sú len ukážkou toho, čo všetko musia maloleté deti strpieť v domácnosti otca a takisto toho, v akom duchu sa otec vyjadruje o starých rodičoch maloletých detí v ich prítomnosti, pričom dodávajú, že práve z obsahu nahrávok je zrejmé, z akého dôvodu maloleté deti údajne nechcú stráviť ani len krátky čas so starými rodičmi. Starí rodičia sa rozprávali s viacerými obyvateľmi ulice, na ktorej býva otec s maloletými deťmi, a viacerí z nich im hovorili, že otec na deti kričí, vulgárne im nadáva a bije ich. Žiadny z nich však nechcel ísť tieto skutočnosti potvrdiť pred súdom. S obsahom nahrávok oboznámili starí rodičia aj detského ombudsmana, v snahe ochrániť práva maloletých detí.
4. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 20.04.2026 za prítomnosti oprávnených, povinného, ich právnych zástupcov a procesného opatrovníka maloletých detí, pričom vykonal dokazovanie výsluchom oprávnených, povinného, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to návrhom (č. l. 1-2), uznesením o ustanovení procesného opatrovníka zo dňa 28.11.2025 (č. l. 14), sprievodným listom k zvukovým záznamom zo dňa 20.04.2026 (č. l. 35), podaním súrodencov zomrelej K. F. (č. l. 39), poskytnutím informácií o maloletých žiakoch ZŠ a MŠ C. I. zo dňa 16.04.2026 (č. l. 40-42), potvrdením ZŠ a MŠ C. I., školskej psychologičky o psychologickej starostlivosti o J. F. zo dňa 14.01.2026 (č. l. 43) a zvukovými nahrávkami označenými ako Dokument 3_22.wav a Dokument 3.17.wav.
5. Oprávnení prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní uviedli, že trvajú na podanom návrhu, nakoľko majú za to, že otcovi dali dosť času na to, aby sa postupne zmieril s tým, že im má umožniť aspoň na pár hodín 1 krát v mesiaci tráviť čas s maloletými deťmi, avšak do dňa pojednávania sa neudialo ani jedno stretnutie. Maloletý J. po tom, čo starí rodičia prídu k domu otca, im len zakričí, že s nimi nechcú ísť. Nakoľko predtým bol vzťah nielen J., ale aj B. k starým rodičom veľmi vrúcny, oprávnení sú presvedčení, že nejde o vyjadrenie jeho skutočného postoja, ale urobí tak kvôli tomu, aby bol otec spokojný. Majú za to, že len otec môže viesť maloleté deti k tomu, aby sa stretli so starými rodičmi. A ak otec dôvodí, že J. a B. nechcú ísť k ním, môže viesť k stretnutiu aspoň najmladšieho F., avšak tak nerobí. Z postoja otca je zrejmé, že súdne rozhodnutie nebude plniť dobrovoľne. Súčasne majú oprávnení za to, že je nevyhnutná psychologická pomoc pre maloleté deti, aj vzhľadom na stratu matky, ale aj vzhľadom na to, čo aktuálne prežívajú. Musia spracovať aj odtrhnutie od celej rodiny matky, pričom predtým boli zvyknuté tráviť u starých rodičov, ale aj ďalšej rodiny zo strany matky veľa času, vrátane výletov trvajúcich niekoľko dní. Poukázali na dôkazy, ktoré predložili, z ktorých vyplýva, že maloleté deti nemajú v domácnosti otca vytvorené zdravé prostredie a aj s poukazom na tento fakt sa psychologická pomoc javí ako nevyhnutná. Otec však dlhodobo psychologickú pomoc pre maloleté deti odmieta, tvrdiac, že ju nepotrebujú. Čo sa týka návrhu na výkon rozhodnutia, K predloženým zvukovým záznamom právna zástupkyňa oprávnených uviedla, že viacerí susedia otca a maloletých naznačili, že situácia je zlá, počujú, že otec kričí po deťoch, údajne ich aj bije. Domnievajú sa, že nahrávky mohli byť vyhotovené práve nejakým susedom, avšak nevedia to verifikovať. Aj z nahrávok, v ktorých je zachytené, ako sa otec vyjadruje na adresu starých rodičov a ich dcéry H., vyplýva, že otec nevytvára prostredie motivujúce deti ísť k starým rodičom. K obsahu nahrávok ďalej uviedla, že si ani nevie predstaviť, čo deti prežívajú v takýchto situáciách, je možné, že časom si už aj zvykli na takéto správanie otca, ktoré ale rozhodne nie je správne a nie je v záujme maloletých detí.
6. Povinný prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že v konaní o maloleté deti treba prihliadnuť predovšetkým na záujem a potreby maloletých detí, keďže v danom prípade ide o veľmi citlivú otázku, keďže maloleté deti stratili tragicky svoju matku, čo samozrejme má veľmi rozsiahli vplyv na psychiku detí, ktoré následkom tejto tragédia sa citovo úplne upli na svojho otca a je pochopiteľné, že sa boja, že by ho stratili. Sú na neho tak silne citovo naviazané, že odmietajú akúkoľvek tretiu osobu vo svojom živote. Na dohodu o úprave styku otec pristúpil najmä vzhľadom k tomu, že v tom čase mal veľmi dobrý vzťah s dcérou oprávnených, ktorá mala byť akousi spojkou, ktorá by deti priviedla k starým rodičom, začala celú situáciu riešiť. Došlo však k roztržke v rámci rodiny oprávnených a ich dcéra spoluprácu v tejto veci odmietla. Maloleté deti nechcú odísť so starými rodičmi, keď pre nich prídu, schovajú sa v izbe, iba cez okno kričia, že nechcú s nimi ísť. Otec nevie, ako má túto situáciu riešiť, nechce však toto deťom prikazovať. Popiera, že by nesúhlasil s psychologickými sedeniami maloletých detí, práve naopak, sám ich inicioval. Otec v tejto súvislosti predložil súdu záznam zo sedenia u školskej psychologičky, ktorá dala stanovisko, že najstarší J. nepotrebuje pravidelné sedenia, pretože sa už zmieruje so svojou životnou situáciou a je v poriadku. Napriek tomu sa však každý týždeň s psychologičkou stretáva a má možnosť sa vyrozprávať a pokiaľ by tam bol nejaký náznak problému, má za to, že by to pani psychologička signalizovala. Takisto aj mladší B. sa prostredníctvom škôlky podrobuje odbornému poradenstvu a výchove, ani pri ňom nie sú signalizované žiadne problémy správania alebo nejaké psychické zhoršenie zdravotného stavu. Je pravdou, že otec to má ťažké, ide o troch chlapcov, sú situácie, keď sú ako živé deti aj nezvládnuteľní, avšak otec sa snaží robiť všetko čo najlepšie v prospech svojich detí.
7. Opatrovník maloletých detí k predmetu konania uviedol, že úrad nedisponuje správami a dôležitými skutočnosťami, ktoré by mali brániť stretávaniu sa detí so starými rodičmi. I napriek tomu, že maloletý J. sa vyjadruje, že starých rodičov odmieta a nechce sa stretávať, rovnako B. hovorí o tom, že starí rodičia ho chcú uniesť, opatrovník nevzhliada dôvod na to, aby sa deti nestretávali so starými rodičmi, nakoľko
do smrti ich matky trávili s nimi čas, boli na nich zvyknutí a v tomto smere je skôr potrebné apelovať na otca, aby deti motivoval k tomu, aby sa deti so starými rodičmi stretávali.
8. Povinný v rámci výsluchu k predmetu veci uviedol, že čo sa týka stretávania so starými rodičmi, mal snahu to riešiť hneď po vydaní súdneho rozhodnutia, chlapci tam ale stále nechceli ísť, tak sa dohodli so sestrou matky, že sa pokúsia chalanov prehovoriť na to, aby tam išli. Lenže oprávnený na F. zaútočil a následne sa bála prísť k nim, aby po nej neútočil ďalej. Tým pádom dohoda, ktorej súčasťou bolo, že aj ona s chlapcami pôjde k starým rodičom, padla a povinný tak nemal najmenší dôvod chalanov viac prehovárať. Čo sa týka nahrávok, pripustil, že na chalanov je prísny, nadáva, poprel však, že by ich udrel; namietal, že by použil všetky slová, ktoré na nahrávke bolo počuť, má podozrenie, že nahrávka bola zostrihaná. Uviedol tiež, že v súvislosti s nahrávkami bol vypovedať na polícii v Trstíne, nahrávky boli odovzdané zo strany riaditeľky školy alebo starostu obce. Maloletí sa často klčkujú, zasiahne, aby sa nestala nehoda. Povinný pripustil, že na slovník si musí dávať pozor, občas vybuchne, je si vedomý, že jeho správanie nie je správne. Myslí si, že sa ho deti neboja, vedia, že keď kričí, že spravili niečo zlé, nekričí bezdôvodne. Pokiaľ ide jeho prístup k motivácii maloletých na styk s oprávnenými, povinný uviedol, že sa maloletých vždy pýta a pokiaľ mu povedia, že tam nechcú ísť, má za to, že nemá dôvod ich ďalej pripravovať. Dodal, že chlapci sú dosť rozumní na to, aby vedeli povedať, čo je dobré, čo je zlé. Uviedol tiež, že starý otec ich neustále sleduje, napriek tomu, že býva v inej obci, sa často náhle objaví pred dverami, keď zrovna vychádza otec s deťmi z domu. Na otázku opatrovníka maloletých detí, prečo nesúhlasil so zapojením odborného tímu CDR do realizácie styku, povinný uviedol, že dôvodom bolo správanie oprávneného, ktorý prvotne zaútočil na svoju dcéru, teraz hádže špinu na povinného, neustále ich sleduje, pričom dodal, že podal na oprávneného aj trestné oznámenie za sledovanie, aj trestné oznámenie za ohováranie.
9. Na pojednávaní dňa 28.05.2026 súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, a to školskej psychologičky B. A. L., starostu obce C. I. M. B. N., kamarátky B. E. a oboznámením správy OO PZ Trstín.
10. Právna zástupkyňa oprávnených na pojednávaní uviedla, že zotrvávajú na podanom návrhu, pričom aktualizovala, že ani po poslednom pojednávaní vo veci neprišlo k stretnutiu oprávnených s maloletým deťmi, nakoľko im to povinný neumožnil.
11. Právna zástupkyňa povinného uviedla, že návrh považujú za nedôvodný, tvrdenia oprávnených sú podľa povinného účelové v snahe starých rodičov odňať maloleté deti zo starostlivosti otca. K zvukovým záznamom uviedla, že išlo o nezákonne získaný dôkaz, ktorý navyše považuje za umelo vytvorený, nie je zrejmé, z akého je obdobia a kto ho vyhotovil, a preto navrhuje na takýto dôkaz v konaní neprihliadnuť.
12. Výsluchom svedkyne B. A. L., ktorá je školskou psychologičkou, bolo zistené, že maloletý J. ju ako školskú psychologičku navštevuje pravidelne od začiatku školského roka. Na začiatku bol veľmi uzavretý, odmietal komunikovať, neskôr sa otvoril, detaily nechcel hovoriť. Najviac rozoberali ako sa cíti po smrti matky, to vedel pekne vyjadriť. Neskôr sa začal správať v triede uzavretejšie kvôli šikanovaniu zo strany spolužiaka, zo strany školy bola vec riešená trestným stíhaním, J. sa potom začal správať veľmi nervózne, bol napätý, začal sa báť chodiť do školy. Vždy za psychologičkou chodil bez ohľadu na to, čo sa dialo, vždy bol otvorený. O otcovi odmietal hovoriť, nemala bližšie informácie, ako sa správa, alebo akým spôsobom s ním komunikuje, mala však za to, že majú dobrý vzťah, v škole sa často chválil, napr. že mu robí desiatu, palacinky, že sa stará, ale nemá bližšie informácie, čo sa týka tej komunikácie zo strany otca k nemu. Po tom, ako boli škole doručené nahrávky, keď sa ho pýtala, že či otec na neho kričal, alebo niečo podobné, tak sa vyjadril, že ocino na nich kričí, keď vymýšľajú. Po ďalšom dopytovaní to chápala tak, že viac-menej je to kvôli vymýšľaniu. Viac to už potom nestopovala, keďže vedela, že prebieha konanie a nechala vec v rukách kompetentných. Zranenia na maloletom si všimla len v súvislosti s útokmi spolužiaka. Maloletý J. je v škole zaradený v kolektíve veľmi dobre, boli aj v škole v prírode, prítomní učitelia boli s jeho správaním veľmi spokojní, dávali pozor, či nebude nejaký úzkostlivý, utiahnutý, či tam nebude napr. nespavosť alebo niečo podobné, ale boli veľmi pekné svedectvá. Svedkyňa tiež uviedla, že ohľadom témy otca bol uzavretý, ohľadom iných tém bol otvorenejší, hovoril o nich sám od seba. Nesťažoval sa, že by im otec bránil v styku so starými rodičmi, hovoril, že to sám nechce. Opisoval situácie, niečo v tom zmysle, že chodia za nimi s nejakými transparentami alebo niečo v takomto kontexte. Má za to, že tam vznikla tá nedôvera, strach z toho, že jednoducho on tam chodiť nechce, že je mu to nepríjemné. Táto téma sa otvorila až keď starý otec prišiel do škôlky za B., ktorý sa potom
bál, že budú musieť od otca odísť. Postoj k otcovi popísala ako ambivalentný, lebo na jednej strane ho veľmi obdivuje ako otca, chce byť úplne ako on, veľa vecí od neho kopíruje a nenechá si vysvetliť v tejto fáze, že niektoré veci nie vždy sú správne a dajú sa robiť inak. On to má v sebe nastavené, že sú veľmi ohrození. Svedkyňa ďalej uviedla, že maloletý sa s otcom akoby identifikoval, pritom niektoré veci by on ako dieťa mal prežívať a cítiť vzhľadom na jeho vek inak, správa sa príliš ako dospelý. Toto si on nevie uvedomiť, že aj keď otca ľúbi, aj keď ho obdivuje, stále on je dieťa a má nárok na detstvo. Toto mu nejde vysvetliť ani citlivo, ani rozumne, bez toho, aby to bral ako osobný útok, lebo už teraz komunikuje veľmi zranene, akýkoľvek protinázor berie možno trošku konfliktne, čiže toto mu nejde teraz príliš vysvetliť, že nemusíš uvažovať ako dospelý. Nie v zmysle, že by predčasne dospel, len sa parentifikuje, to fungovanie s ním treba jednoducho nastaviť tak, aby to nebral, že robí niečo zlé, lebo on nič zlé nerobí, on sa snaží adaptovať na tú situáciu, v ktorej je. Je to bežný jav u detí, ktoré si prešli ťažkou traumou, takéto známky tam už boli aj po smrti matky, dlhšie trvalo, kým sa rozohral, kým sa uvoľnil, kým začal fungovať uvoľnenejšie, u týchto detí je to častý jav. Pokiaľ ide o vzťah s maloletým F., svedkyňa uviedla, že o ňom hovorí ako o takej oáze, že sú také najkrajšie chvíle, keď je s F., že vlastne najradšej trávi ten čas s ním. O B. hovorí s takým trošku smiechom, že sa aj pohádajú, aj pobijú, ale oboch ich má veľmi rád. Dlho si myslela, že sú deti v rodinnom prostredí spokojné, že sú šťastné, ale odkedy počula predmetné nahrávky, jej názor už nie je taký sebaistý. Do vypočutia nahrávok mala v sebe iba taký výstražný trojuholník, že prečo nehovorí o otcovi, vnímala to ako zvláštne. O matke hovorí veľmi otvorene, chýba mu. V tejto súvislosti dodala, že preto aj bola zle vyhodnotená jeho pozornosť v škole, lebo špeciálna pedagogička, ktorá sa tým zaoberala, zistila, že je to na 100% v poriadku, lebo keď je maloletý J. na hodine medzi ostatnými spolužiakmi a príde mu nejaká spomienka v súvislosti s matkou, čo nikto iný nemôže ani tušiť, čo sa jemu deje v hlave, to nie je, že je nepozorný, on sa v tom momente vlastne nevie mentálne vrátiť späť na tú hodinu. A to nie je porucha, to je normálny traumatický vývoj. Keď funguje jeden na jedného, napríklad na sedení, tak je všetko v poriadku, lebo si to všimnú, že teraz ho treba navigovať. K otázke vhodnosti intervencie psychológa a poskytovania psychologickej pomoci uviedla, že túto možnosť hodnotí s určitosťou ako vhodnú, maloletý pekne spolupracuje, keď si vytvorí vzťah, aj za dobu, ktorú s ním ona spolupracuje, vidí progres.
13. Z výsluchu svedka M. B. N., starostu obce C. I. bolo zistené, že predmetné zvukové nahrávky boli doručené riaditeľke školy, ktorá predtým podala vo veci oznámenie na Obvodné oddelenie PZ v Trstíne. Následne si ich vypočul aj on. S príslušnými policajtami hovorili o situácii, ktorá je známa im ako zástupcom obce. Otec maloletých detí nebol riešený poriadkovou komisiou alebo podobne, obec neeviduje ani žiadne sťažnosti, ani oficiálne, ani neoficiálne, že by sa po obci hovorilo niečo na otca, ani od susedov nebolo nič hlásené. Zisťoval aj od učiteliek, ktoré učia jednotlivé deti, pričom takisto neboli nahlásené žiadne sťažnosti alebo problémy, ani čo sa týka dochádzky, odievania alebo podobne. Preverovali, či na deťoch boli vidieť nejaké modriny alebo podobne, nič nebolo nahlásené alebo zistené. O šikane voči maloletému J. v škole informácie nemal. Povinného pozná len z videnia a z informácií, ktoré sú mu známe po tom, čo sa udialo v rodine. Potvrdil, že počul o tom, že oprávnení raz pred domom maloletých mali použiť transparenty, na ktorých malo byť napísané niečo v duchu vráťte nám vnúčatá.
14. Z výsluchu svedkyne B. E. bolo zistené, že ako dlhoroční rodinní kamaráti sa obe rodiny stretávali veľmi často. Aktuálne sa stretávajú v zásade na sviatky detí, ale aj mimo toho, najmä cez leto, dá sa povedať, že je to veľmi blízky, pravidelný a častý kontakt. Čo sa týka nahrávok, má o nich vedomosť od povinného, osobne ich nepočula. Z jej pohľadu sa však povinný príkladne stará o deti, považuje ich za úžasných, šikovných, otec ich vedie k zručnosti, k vareniu, k nehe, k citlivosti, zažila momenty, ako sa k sebe túlia. Myslí si, že keby chlapci mali obavy alebo strach z otca, že by jej to povedali, ale zároveň to ako možnosť vylúčila. Deti sú podľa nej na otca veľmi naviazané. Nezažila otca, že by požíval alkoholické nápoje nad normálnu mieru, ani že by bol niekedy agresívny, či už pod vplyvom alkoholu, alebo bez neho. Pokiaľ ide o vzťahy povinného a oprávnených, uviedla, že ich vníma ako naštrbené. Na začiatku po smrti matky boli vzťahy lepšie, bežne starí rodičia chodili do domácnosti otca, neskôr sa vzťahy zhoršili, vyhrotili sa a povinný povedal dosť. Sprostredkovane vie, že maloletý J. nechcel ísť zo školy domov, lebo vedel, že je tam dedko a bál sa. Uviedla tiež, že krátko po smrti matky išli na turistický výlet, ktorý bol organizovaný obcou, sestra matky H. tam vystúpila s tým, že povinný je psychopat, alkoholik, že mali by mu zobrať deti, takto to povedala priamo svedkyni. Nevie o tom, že by otec motivoval deti k styku, rozumie, že tlak na otca je veľký, deti ho takisto vnímajú, povinný rešpektuje názory a hlavne pocity maloletých. Potvrdila, že za života matky matka aj s deťmi normálne chodili k starým rodičom.
15. Z výsluchu oprávnených súd zistil, že po rozhodnutí súdu prvú sobotu v mesiaci prišli obaja k povinnému domov, zazvonili, povinný prišiel aj s J., dotlačil ho k bránke a povedal: „J. povedz!“ J. povedal: „My k vám nejdeme.“ Povinný ho otočil, celá komunikácia skončila. Na ďalší krát J. prišiel, oči si zakrýval rukou, zase povedal, že k nim nejdú, povinný ho otočil, pokus o stretnutie skončil. Ďalšie stretnutia každý mesiac - otvorí sa okno, zaznie: „My k vám nejdeme,“ zavrie sa a koniec, pričom ako keby povinný stál za oknom. Týmto spôsobom to vždy prebiehalo, oprávnení deti nevideli už 22 mesiacov.
16. Z výsluchu povinného bolo zistené, že sa detí pýta, či k starým rodičom chcú ísť. Chlapci k nim nechcú ísť a povinný ich rozhodnutie rešpektuje. Uviedol, že ich musí nútiť, aby povedali oni sami, že tam nechcú ísť, aby to nehovoril on. Povinný priznal, že sa vzťahy aj nastavenie maloletých detí po vydaní rozhodnutia súdu zmenilo. Za ten čas, čo k nim oprávnení chodili po smrti matky maloletých, do toho 16. augusta robili také veci, ktoré všetky nasvedčovali tomu, že niečo plánujú. Povinný sa domnievam, že plánovali to, ako by mu zobrali deti a má za to, že to presne tam aj smeruje. Starý otec bol dennodenne u nich, o pol 8 večer, keď pripravoval deti na spánok. Dennodenné sledovanie, dennodenné telefonáty, minimálne 10 – 15 telefonátov za deň, psychický nátlak na jeho osobu, chlapci si to všimli, že nie je niečo v poriadku. Uviedol tiež, že dal maloleté deti starým rodičom na výlet na južné Slovensko, pričom im jasne povedal, že do Maďarska nemôžu ísť, pretože nemajú pasy. Po 2 týždňoch mu J. povedal, že v Maďarsku boli bez pasov, bez vedomia otca. V ďalšom poukázal na to, že pani O. spravila finančnú zbierku chlapcom na hypotéku. Od začiatku júla disponovala s peniazmi v hodne 45 tisíc euro a nechcela im tieto peniaze dať, zadržovala ich, dostali sme ich až 19. augusta 2024 po vyhrážaní, že na ňu bude podané trestné oznámenie za spreneveru. Chlapci o tomto všetkom vedia. K príprave maloletých detí na styk povinný uviedol, že chlapcov sa vždy opýta, či tam chcú ísť. Dokiaľ mu neodpovedia, že tam chcú ísť, považuje za zbytočné chystať im potrebné veci. Odmieta ich nasilu do styku tlačiť, uvádza, že na to nemá dôvod.
17. Procesná opatrovníčka maloletých detí na pojednávaní oboznámila, že bol vykonaný pohovor s maloletým J., ako aj s maloletým B.. B. požiadal, aby jeho výpoveď bola utajená. J. chcel, aby o jeho výpovedi otec vedel. Čo sa týka J., sám potvrdil skutočnosť, že so starými rodičmi sa nestretáva a prebieha to takým štýlom, že otvorí okno a povie starým rodičom, že s nimi nechce ísť. J. boli predostreté návrhy, či by si vedel predstaviť, že by to stretnutie so starými rodičmi prebehlo napr. na pôde školy, kde bude prítomný psychológ, pracovníci sociálno-právnej ochrany detí, keby si deti zažiadajú aj otec, ale J. jasne povedal, že nechce byť so starými rodičmi. Dôvody uvádzal väčšinou v množnom čísle, my nechceme, my si to neželáme. Pri odpovediach extrémne rozmýšľal nad tým, čo povie. Nehovoril to prirodzene - čo si on želá, rozmýšľal nad tými odpoveďami, ako by si to možno otec želal, ako by to otec spravil. Procesný opatrovník uviedol svoje hodnotenie, že deti sa boja nielen starého otca, ale boja sa aj otca. J. jasne povedal, keď na nich otec kričí, keď sa vulgárne vyjadruje, F. pri tom plače. F. musí následne upokojovať. Z tohto pohľadu si myslí, že extrémne zle na nich vplýva nielen samotný otec, ktorý J. informuje o veciach, o ktorých by absolútne nemal vedieť, otec by sa s ním nemal rozprávať ako so seberovným kamarátom. J. vie o súde, vie o nahrávkach, povedal, že to asi bola suseda, ktorej sa on sám išiel pýtať, že či to spravila a podobne. Je zavalený informáciami a vecami, ktoré by absolútne v jeho veku nemal riešiť. Poukázala na prejav maloletého – keď sa ho opatrovníčka pýtala, či sa stane, že otec si dá pivo alebo či pije, povedal, že áno dá si pivo, ale nie je pri tom agresívny. Tá fráza z neho hneď vypadla, nebol dopytovaný, ako reaguje otec po pive. J. tiež povedal, že sa otca pýtal na to, ako dopadol súd, na čo mu mal otec odpovedať v zmysle, že je to zle. Keď bol maloletý dopytovaný, či si pamätá ako neposlúchali alebo ako vymýšľali, nevedel si spomenúť. Opatrovníčka má za to, že maloletý má naučené niektoré frázy, preberá vzorce správania od otca, síce povie, že nechce ísť za dedkom, ktorého sa tiež bojí, zároveň však otec neprispieva k pozitívnemu motivovaniu. Poukázala na negatívne dopady na deti, keď videli starých rodičov s transparentami. Bola to možno šou pre obec, ale maloletí nevedia, prečo to starí rodičia robili. Zhodnotila, že maloletí sa naozaj boja aj starých rodičov, aktuálne si nevie predstaviť, že by sa maloletí s nimi stretli. Boja, že ich starí rodičia unesú. Zdôraznila však, že maloleté deti v ich veku nemá dostatočnú predstavu o tom, čo to únos znamená, má za to, že to museli mať vysvetlené alebo napočúvané. Boja sa toho, že dedko príde zase pred školu a unesie ich. Opisovali situáciu, kedy išli s otcom zo školy a starý otec za nimi mali ísť pomaly na aute, čo rozhodne nie je vhodné a maloletým to neprospieva. Zhrnula, že deti by sa mali stretávať so svojimi starými rodičmi, ale na druhej strane je tam strach, či už z otca alebo zo starých rodičov. Odporúča preto psychologickú pomoc a podporu pre všetky deti, aj maloletého F., má za to, že klinický psychológ je dostatočný odborník na to, aby vedel posúdiť aj jeho správanie.
18. Z odpovede Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave zo dňa 30.04.2026, sp. zn. ORPZ-TT- OPP6-2026/008857-002, na žiadosť úradu o poskytnutie súčinnosti a podanie správy k prebiehajúcemu konaniu vyplýva, že voči otcovi maloletých detí E. F. bolo pod sp. zn. ORPZ-TT-OPP6-2026/007510 začaté priestupkové konanie, a to na základe oznámenia riaditeľky ZŠ s MŠ C. I. J. P. zo dňa 27.03.2026. V rámci objasňovania priestupku starý otec maloletých detí A. B., nar. XX.XX.XXXX doložil do spisového materiálu zvukové nahrávky, kde je zrejmé, že otec maloletých detí na ne vulgárne nadáva a nevhodne sa správa, pričom nie je vylúčené, že otec môže byť pod vplyvom alkoholu. Objasňovanie vo veci nie je ukončené.
19. Predmetné zvukové nahrávky predložené do konania oprávnenými boli dňa 01.06.2026 zo strany súdu zaslané Okresnej prokuratúre Trnava spolu s oznámením, že v prebiehajúcom konaní boli zistené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu.
20. Dňa 02.06.2026 bolo do konania doručené podanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, v ktorom sa uvádza, že po detailnom vypočutí nahrávok, ktoré prijali dňa 29.05.2026, vyjadrujú obavu zo správania sa a konania otca detí, ktorého správanie sa ku svojim vlastným deťom nemá žiadne zábrany, rešpekt ani úctu, vyjadruje sa na ich adresu vulgárne, ponižujúco, dehonestujúco a bezcitne. Voči deťom je správanie sa otca nekontrolovateľné, impulzívne a agresívne. Zo zvukových záznamov je zrejmé, že deťom je ubližované nielen psychicky, ale aj fyzicky a ďalšie zotrvanie detí v starostlivosti otca môže mať nielen negatívne, ale až fatálne následky. Majú za to, že na základe doposiaľ zistených a preukázaných skutočností, obsahu zvukových nahrávok, otcovho nerešpektovania rozhodnutí súdu a samotného vyjadrenia maloletého J., ktorý okrem iného vyjadril obavu a strach zo svojho otca, je potrebný a nevyhnutný zásah súdu voči konaniu a správaniu sa otca.
21. Podaním zo dňa 03.06.2026 Okresná prokuratúra Trnava oznámila svoj vstup do konania podľa § 13 ods. 1 v spojení s § 370 ods. 1, § 373 Civilného mimosporového poriadku.
22. Podaním zo dňa 03.06.2026 Okresná prokuratúra Trnava upovedomila súd o odovzdaní podnetu týkajúceho sa podozrenia zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, kde ako podozrivý vystupuje E. F., nar. XX.XX.XXXX, na ďalšie konanie vyšetrovateľovi Odboru kriminálnej polície OR PZ v Trnave.
23. V rámci preverovania možností vykonania opatrení smerujúcich k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti, bolo vykonané preverovanie podmienok účasti účastníkov na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve (§ 378 CMP, § 3 ods. 2 vyhlášky č. 207/2016 Z.z.). Akreditované zariadenie TENENET, n.o. zaradené do zoznamu Centier pre deti a rodiny podľa § 45 zákona č. 305/2005 Z. z. (ktoré poskytuje služby aj v odvetví ? klinickej psychológie a psychoterapie), po ozrejmení predmetu konania a podstatných skutkových okolností predmetnej právnej veci prostredníctvom poverenej osoby p. B. L. O. dňa 02.06.2026 podporilo predpoklad vhodnosti intervencie do pomerov účastníkov zo strany zariadenia za účelom dobrovoľného splnenia povinnosti uloženej rozhodnutím súdu. Bolo verbalizované významné vyťaženie zariadenia s tým, že im doručené vykonateľné rozhodnutia o uložení povinnosti účastníkom podrobiť sa poradenstvu v ich zariadení zaraďujú do programu práce, súčinnosť neodmietajú.
24. Na pojednávaní dňa 22.06.2026 oprávnení právom záverečnej reči uviedli, že aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je potrebné, aby bol výkon rozhodnutia nariadený, povinný nedodržal ani raz povinnosť vyplývajúcu mu z vykonateľného rozhodnutia. Po poslednom pojednávaní vo veci sa stalo, že na stretnutie podľa rozsudku išla len stará matka, jej dospelý syn a jeden z vnukov, ktorý má 14 rokov a maloleté deti s nimi komunikovali z okna, maloletý F. dokonca zakýval, deti boli uvoľnené a síce maloletý J. nakoniec povedal, že s nimi nejdú, ale bolo to skôr z povinnosti, nebolo vidno, že by išlo o jeho autentický prejav, skôr išlo o to, že otec bol prítomný a maloletý J. zrejme cítil, že toto je tá správna odpoveď starej matke na otázky, či idú s nimi aspoň na zmrzlinu. Syn starej matky sa pokúšal povinného presvedčiť, aby pustil deti aspoň na pár minút na zmrzlinu, avšak napriek tomu, že starý otec sa stretnutia nezúčastnil, tak povinný aj tak nesúhlasil, ani len s krátkym stretnutím, hoci videl, že deti by s tým nemali problém. Aj z vykonaného dokazovania je zrejmé, že práve vplyvom povinného začal najmä maloletý J. odmietať starých rodičov a kým ešte pred rokom bolo pri práci
s rodinou zistené, že maloleté deti by išli k starým rodičom, ale otec im to neumožní, vplyvom povinného začal maloletý J. odmietať toto stretnutie verbálne, avšak ako bolo zistené, stalo sa tak pod silným vplyvom otca. Keď aj otec tvrdí, že rešpektuje názor maloletého J., mohol by umožniť stretnutie starých rodičov s ostatnými deťmi, avšak tým, že ho neumožňuje, potvrdzuje najmä to, že on si neželá, aby sa maloleté deti stretávali so starými rodičmi. Vzťah starých rodičov s maloletými deťmi bol vždy veľmi intenzívny, chodievali s nimi na niekoľkodňové dovolenky, bez problémov u nich prespávali. Po smrti matky prišli maloleté deti v krátkej dobe aj o širšiu rodinu zo strany matky. Vzťah s rodinou otca je pritom veľmi vlažný, takže ani z tejto strany nemajú deti kompenzovanú prítomnosť starých rodičov a širšej rodiny. Je preto nevyhnutné výkon rozhodnutia nariadiť, aby sa deti mohli konečne aspoň na krátky čas stretnúť so starými rodičmi. V konaní bolo preukázané, že je skutočne potrebná odborná pomoc, a to pomoc klinického psychológa najmä pre J. a B. a bolo preukázané, že psychologickú pomoc potrebuje aj povinný, napriek tomu, že ju dlhodobo odmietal. Túto pomoc povinný odmietal zabezpečiť pre svoje deti, ktoré nemali ako spracovať traumu zo straty matky, ale aj novú životnú situáciu, kedy celú starostlivosť o deti prevzal otec, pričom v konaní bolo preukázané, že táto starostlivosť je pre otca náročná a nevie ju zvládať s pokojom a rozvahou, čo žiaľ vplýva na maloleté deti, ich prežívanie a ich psychický vývoj. Je potrebné, aby v rámci uloženia výchovného opatrenia bola poskytnutá rodine pomoc v primeranom rozsahu. V rámci odbornej pomoci tak môže dôjsť aj k urovnaniu alebo napraveniu vzťahu maloletého J. najmä so starým otcom, ktorý bol vykresľovaný zo strany otca veľmi negatívne, čo bolo zistené následne z vyjadrení maloletého. Starý otec sám nemá ako ovplyvniť svoj obraz pred maloletým, otec má tak neobmedzené možnosti vykresľovať starého otca vo veľmi zlom svetle. Odborná pomoc môže pomôcť pri zlepšení vzťahu maloletého J. so starým otcom, nakoľko tento vzťah bol pred prerušením kontaktu so starými rodičmi veľmi dobrý. Oprávnení tak záverom navrhli, aby súd nariadil výkon rozhodnutia a aby zároveň uložil výchovné opatrenie, v rámci ktorého bude rodine poskytnutá psychologická pomoc klinickým psychológom v potrebnom rozsahu.
25. Otec ani jeho právna zástupkyňa sa pojednávania vo veci dňa 22.06.2026 nezúčastnili, pričom právna zástupkyňa svoju neúčasť ospravedlnila.
26. Procesný opatrovník právom záverečnej reči uviedol, že nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia považuje za dôvodné, nakoľko dokazovaním bolo preukázané, že doteraz sa starí rodičia ako navrhovatelia nestretávajú so svojimi vnúčatami, pričom je nevyhnutné, aby otcovi a maloletým deťom bola nariadená pomoc prostredníctvom klinického psychológa. Za dôležité však považuje, aby sa do tohto procesu zapojili aj starí rodičia, nakoľko by to mohlo mať len pozitívny vplyv na ďalšie stretávanie sa a komunikáciu s deťmi.
27. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava právom záverečnej reči uviedla, že návrh považuje za dôvodný, keďže z vykonaného dokazovanie vyplynulo, že otec maloletých detí neumožňoval stretávať sa so starými rodičmi, pričom udržiavať kontakt s rodinou zo strany matky považuje za súladné so záujmami maloletých deti. Preto navrhla, aby súd rozhodol tak, že nariadi výkon rozhodnutia a zároveň uloží výchovné opatrenie, ktorým nariadi psychologické poradenstvo otcovi za účelom zlepšenia komunikácie a zlepšenia vzťahu detí so starými rodičmi.
28. Podľa § 370 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
29. Podľa § 371 ods. 4 CMP na výkon neodkladného opatrenia je miestne príslušný súd, ktorý neodkladné opatrenie nariadil a ak neodkladné opatrenie nariadil odvolací súd, je miestne príslušný súd prvej inštancie; odseky 2 a 3 a § 113 sa nepoužijú.
30. Podľa § 372 CMP účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný.
31. Podľa § 373 CMP na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.
32. Podľa § 374 ods. 1 CMP súd na prejednanie veci nariadi pojednávanie.
33. Podľa § 375 CMP súd rozhoduje uznesením.
34. Podľa § 376 ods. 1, 2, 3 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd aj bez návrhu.
35. Podľa § 377 ods. 2, 3, 4 CMP proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné. Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti. Odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou, aby súd prvej inštancie výkon rozhodnutia uskutočnil.
36. Podľa § 378 ods. 1 CMP po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti.
37. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu.
38. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, ak súd zistí, že plnenie rozhodnutia možno dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadi neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie nariadiť po predchádzajúcom posúdení vhodnosti a predpokladaného času trvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má poradenstvo vykonať.
39. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie výkonu rozhodnutia, písomnými vyjadreniami účastníkov, ako aj predloženými listinnými dôkazmi, vykonaním výsluchov účastníkov ako aj navrhnutých svedkov na pojednávaniach nariadených v predmetnej právnej veci dospel súd na základe vykonaného dokazovania k záveru, že návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia bol podaný dôvodne. Právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 104P/95/2024-80 zo dňa 23.04.2025 súd schválil súdny zmier starých rodičov maloletých detí J. F., B. F. a F. F. a ich otca, ktorého predmetom bola úprava styku starých rodičov s maloletými deťmi. Starí rodičia sa domáhali v súdnom konaní úpravy styku so svojimi vnúčatami po tragickej smrti matky maloletých detí a ich dcéry, nakoľko otec, ktorý sa po smrti matky o maloleté deti osobne stará, im neumožňoval styk s deťmi v žiadanom rozsahu, pričom starí rodičia a maloleté deti mali medzi sebou vybudovaný blízky vzťah. V zmysle právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia sú starí rodičia oprávnení prevziať maloleté deti do starostlivosti od ich otca každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod., pričom povinnosťou otca je umožniť starým rodičom styk a maloleté deti naň riadne pripraviť, v prípade choroby maloletých, resp. iných závažných dôvodov nemožnosti uskutočnenia styku, uvedené skutočnosti oznámiť najneskôr 24 hodín vopred e-mailom starým rodičom a zároveň im umožniť styk v náhradnom termíne.
40. Podľa aktuálnej právnej úpravy súd v konaní o výkon rozhodnutia súdu vo veciach maloletých neskúma existenciu tzv. ospravedlniteľných dôvodov, spočívajúcich v správaní sa povinného a oprávneného pri plnení povinnosti a pri realizácii práv vyplývajúcich z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, prípadne správanie sa a názor maloletého dieťaťa, ktoré by bránili nariadeniu výkonu rozhodnutia a na ktoré by súd mohol prihliadať pri rozhodovaní a prípadne výkon rozhodnutia nenariadiť (porov. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 15CoE/10/2024 - 95 zo dňa 24. januára 2025). Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou súdu pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia je predovšetkým spoľahlivo zistiť, či je exekučný titul vykonateľný, či nastali po vzniku exekučného titulu okolnosti, ktoré by spôsobili zánik uloženej povinnosti a či povinný (v danom prípade otec maloletých detí) dobrovoľne plní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú existenciu vykonateľného exekučného titulu, súčasne nemal za preukázané, že by po jeho vzniku nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik uloženej povinnosti; existenciu takýchto okolností
napokon ani žiaden z účastníkov v konaní netvrdil. Úlohou súdu preto bolo zistiť, či sa povinný podrobuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu.
41. V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k realizácii styku starých rodičov ako oprávnených z exekučného titulu s maloletými deťmi v rozsahu a za podmienok dohodnutých oprávnenými a povinným a schválených súdom rozsudkom sp. zn. 104P/95/2024-80 zo dňa 23.04.2025 nedošlo po vydaní rozsudku ani jediný raz. Napriek tomu, že oprávnení, realizujúc svoje práva na styk s maloletými deťmi, sa v čase určenom v rozsudku dostavia na miesto bydliska povinného a maloletých detí za účelom ich prevzatia, povinný im maloleté deti do starostlivosti neodovzdá. Z výsluchu účastníkov vyplynulo, že po vydaní rozsudku došlo k ďalšiemu naštrbeniu vzťahov medzi povinným a oprávnenými, v dôsledku ktorého povinný stratil motiváciu podporovať styk a riadne pripraviť maloletých na stretnutie s oprávnenými. Z výsluchov účastníkov a svedkov, najmä školskej psychologičky, ako aj z pohovoru procesnej opatrovníčky s maloletým J. mal súd súčasne za preukázané, že povinný nevytvára podmienky pre zamedzenie vplyvu jeho názorov, postojov a emocionálneho prežívania na maloleté deti, najmä na maloletého J., u ktorého boli identifikované prejavy parentifikácie ako nežiaduceho javu vo vývine dieťaťa, kedy dieťa preberá vývinovo neprimeranú zodpovednosť za emocionálnu, fyzickú alebo psychickú pohodu svojej rodiny. Súčasne boli v priebehu dokazovania zistené aj nevhodné prejavy správania sa oprávnených, najmä starého otca, ktoré v maloletých deťoch, v kontexte vývoja celej situácie, dôvodne vzbudili pocit strachu a neochoty stretávať sa so starými rodičmi. Dôsledkom je, že maloleté deti (J. a B.) verbalizujú odmietanie styku so starými rodičmi, pričom otec neplnenie povinností vyplývajúcich mu z rozhodnutia súdu ospravedlňuje práve postojom a prežívaním maloletých detí.
42. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že vzťahy medzi oprávnenými a povinným sú vážne narušené a bez ich reparácie v miere potrebnej pre konštruktívnu komunikáciu najmä vo vzťahu k maloletým deťom je ťažké predpokladať dobrovoľné realizovanie styku maloletých so starými rodičmi, ktorý bol súdom v základnom konaní o veci samej vyhodnotený ako prospešný pre zdravý vývin maloletých detí. Zároveň mal súd preukázané, že plynutím času došlo v dôsledku negatívneho prístupu k realizácii styku najmä zo strany povinného, ale aj oprávnených k narušeniu pozitívnych emocionálnych väzieb medzi maloletými deťmi a ich starými rodičmi a bolo by v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí trvať na nútenom výkone rozhodnutia bez náležitého odborného posúdenia kvality narušenia vzťahov, ale najmä ich postupnej nápravy s dôrazom na zdravý psychický vývin maloletých detí. Na základe uvedeného, prihliadajúc na procesné návrhy oprávnených, procesného opatrovníka maloletých detí, ako aj Okresnej prokuratúry Trnava, kladúc dôraz na najlepší záujem maloletých detí, preto súd dospel k záveru, že v danom prípade je pre plnenie rozhodnutia nevyhnutná intervencia zo strany odborného subjektu za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie účastníkov, opätovnej akceptácie postavenia starých rodičov v živote maloletých detí a psychologickej pomoci maloletým deťom, a preto v súlade s § 3 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z.z. rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým uložil všetkým účastníkom konania povinnosť podrobiť sa sociálnemu, psychologickému alebo inému odbornému poradenstvu, ktoré bude realizovať akreditovaný subjekt TENENET o.z., so sídlom Oravská 3083/4, Senec, zapísaný v zozname Centier pre deti a rodiny podľa § 45 zákona č. 305/2005 Z. z. Súd pri výbere subjektu prihliadal tiež na skutočnosť, že subjekt TENENET o.z. poskytuje služby aj v odvetví klinickej psychológie a psychoterapie, ktoré boli v priebehu konania zo strany účastníkov opakovane pertraktované ako potrebné pre pomoc najmä maloletým deťom, a to najmä v súvislosti s procesom vysporiadania sa so stratou matky, ako aj v súvislosti s aktuálnym výchovným prostredím, keď v priebehu konania boli zistené vážne podozrenia na nedostatky v starostlivosti otca. Súd má to, za to, že v prípade identifikovania tejto potreby v priebehu odborného poradenstva budú pre účastníkov vytvorené efektívne podmienky pre komplexné sanovanie potrieb maloletých detí priamo v subjekte, ktorý bude so situáciou v rodine oboznámený. Zvolený rozsah 30 hodín činnosti súd s poukazom na charakter neodkladného opatrenia považoval za nevyhnutný pre naplnenie účelu tohto opatrenia, pričom voľbu vhodnej formy, rozsahu a ostatných podmienok ponechal na zvážení povereného psychológa, resp. pracovníka zvoleného subjektu v závislosti od výsledkov odborného posúdenia veci.
43. Záverom súd dôrazne apeluje na účastníkov konania, aby v záujme maloletých detí rešpektovali súdom uloženú povinnosť a vyvinuli maximálnu snahu o efektívnu súčinnosť so subjektom TENENET o.z. v zmysle pokynov poverených pracovníkov za účelom reparácie vzájomných vzťahov s cieľom nastolenia podmienok pre dobrovoľnú realizáciu styku v zmysle právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré v čase jeho vydania reflektovalo vôľu samotných účastníkov a záujmy maloletých detí.
44. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a vzhľadom na to, že v konaní bolo preukázané, že povinný dobrovoľne neplní povinnosti vyplývajúce mu z rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 104P/95/2024-80 zo dňa 23.04.2025, rozhodol súd vo výroku I. uznesenia o nariadení výkonu predmetného rozhodnutia súdu a súčasne vo výroku II. za účelom nastolenia podmienok pre realizáciu styku starých rodičov s maloletými deťmi v zmysle predmetného rozsudku uložil účastníkom povinnosť podrobiť sa účasti na odbornom poradenstve, pričom v závislosti od výsledkov poradenského procesu bude zvolený ďalší postup v konaní o výkon rozhodnutia súdu, prípadne bude posúdená možnosť zásahu do pomerov účastníkov v samostatnom konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu môže podať povinný odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti (§ 377 ods. 2 CMP).
Odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou, aby súd prvej inštancie výkon rozhodnutia uskutočnil (§ 377 ods. 3 CMP).
Oprávnení, procesný opatrovník a prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava sa po vyhlásení rozhodnutia pred súdom v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku účinne vzdali práva podať odvolanie, a preto by ich odvolanie nebolo právne účinné.