Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-31-2026.pdf
PDF · 93.64 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/31/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Stanislavom Húrošom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, dieťa otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XX, XXX XX F. G., štátny občan SR a matky: G. H., I. J., nar. XX.XX.XXXX, t. č. na neznámom mieste, štátny občan Nemeckej spolkovej republiky, o návrhu otca o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
r o z h o d o l :
I. Maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca A. B., nar. XX.XX.XXXX. Právo zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa majú obidvaja rodičia.
II. Matka G. H., I. J., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého dieťaťa A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 145,- Eur mesačne, vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Styk matky s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27.04.2026, doručeným súdu dňa 29.04.2026 domáhal úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu. 1.1. Návrh odôvodnil tým, že maloletá od približne desiateho mesiaca svojho veku žije s ním v spoločnej domácnosti, pričom jej zabezpečuje všetku osobnú starostlivosť, výchovu, bývanie, predškolskú dochádzku a zdravotnú starostlivosť. Ďalej uviedol, že matka maloletej sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, jej presné miesto pobytu nie je známe a približne tri roky nie je s maloletou ani s otcom v kontakte. Na výchove a starostlivosti o maloletú sa nepodieľa a na jej výživu dobrovoľne prispieva sumou 50,- Eur mesačne. Otec poukazoval na to, že maloletá je na neho citovo naviazaná a žije v stabilnom a vyhovujúcom prostredí, preto žiadal, aby súd upravil právne pomery a zveril maloletú do jeho osobnej starostlivosti.
2. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 22.06.2026, na ktoré sa dostavil navrhovateľ, ako aj kolízny opatrovník, ktorí mali doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Bez ospravedlnenia sa nedostavila matka maloletého, ktorej súd doručil predvolanie na pojednávanie v súlade s § 106 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď súdu sa nepodarilo zistiť jej aktuálny pobyt. Súd v súlade s § 180 CSP následne vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa. 1.
2.1. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom kolízneho opatrovníka a oboznámením listinných dôkazov podstatných pre rozhodnutie vo veci: podstatný obsah spisu 6P/31/2026; lustrácie v dostupných informačných systémoch týkajúce sa účastníkov konania; návrh č.l. 1-2; potvrdenie o pobyte mal. dieťaťa č.l. 3; potvrdenie o návšteve školy mal. dieťaťa č.l. 4; rodný list mal. dieťaťa č.l. 5; správa o povesti ÚK Obce Španie Pole zo dňa 06.05.2026 č.l. 14; správa Základnej školy P. E. Dobšinského Teplý Vrch o maloletej zo dňa 07.05.2026 č.l. 17; správa zo sociálneho zisťovania ÚPSVaR RS zo dňa 21.05.2026 č.l. 19; 2.2. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu, žiada aby súd maloletú zveril do jeho starostlivosti, o ktorú sa stará už 7 rokov. Matka o maloletú nemá záujem, nekontaktuje ani mňa, ani maloletú. Naposledy bola matka s maloletou v kontakte telefonicky približne 3 roky dozadu. Ja som opustil spoločnú domácnosť v Nemecku spolu s maloletou, keď táto mala 10 mesiacov cca, preto si maloletá na matku ani nepamätá. Keď som opúšťal spoločnú domácnosť, matka maloletej sa vyjadrila, že sa o maloletú nedokáže postarať a bola s mojím rozhodnutím uzrozumená. V súčasnosti nemám vedomosť kde by sa matka maloletej mohla nachádzať. Počas nášho spolužitia sme v Nemecku bývali v podnájme a v tom čase k miestu bydliska sme nemali žiadne bližšie väzby, či už rodinné alebo majetkové. Podľa mojich vedomostí má matka maloletej ďalšie 2 deti, ktoré sú plnoleté. Jej majetkové a zárobkové pomery mi nie sú známe. Maloletá považuje moju súčasnú manželku za svoju matku, keďže sa o ňu od malička stará. Matka maloletej mi mesačne posiela výživné v sume 50,- Eur na účet, z jej nemeckého účtu. 2.3. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že sa stotožňuje s návrhom navrhovateľa. Otec sa stará o dieťa už asi 6 rokov, čo nám potvrdil aj starosta obce. Má s maloletou vytvorený blízky vzťah, tak isto aj maloletá s jeho manželkou. Matka maloletej je na neznámom mieste, asi v Nemecku. O dieťa sa nezaujíma, nekontaktuje ho. Navrhujeme vyhovieť podanému návrhu, nakoľko je to v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Čo sa týka výšky výživného, toto ponechávame na uvážení súdu. 2.4. Zo správy o povesti ÚK Obce Španie Pole zo dňa 06.05.2026 č.l. 14 vyplýva, že otec maloletej žije v obci C. D. spolu so svojou terajšou manželkou v prenajatom rodinnom dome. Počas pracovných turnusov otca sa o maloletú riadne stará jeho manželka. Maloletá pravidelne navštevuje predškolskú prípravu v Základnej škole v Teplom Vrchu, pričom jej dochádzka je zabezpečovaná motorovým vozidlom. Zo správy ďalej vyplýva, že o maloletú je riadne postarané a otec sa podľa svojich možností aktívne zapája do života obce, pričom nebol riešený obecným úradom. Zo správy zároveň vyplynulo, že matka maloletej sa v obci C. D. nezdržiava, maloletú opustila približne vo veku šiestich mesiacov a od tej doby o ňu nejaví záujem. Obci nie je známe ani miesto jej súčasného pobytu. 2.5. Zo správy Základnej školy P. E. Dobšinského Teplý Vrch o maloletej zo dňa 07.05.2026 č.l. 17 vyplýva, že maloletá navštevuje materskú školu od školského roka 2025/2026 a v súčasnosti pokračuje v plnení povinného predprimárneho vzdelávania na základe žiadosti otca a jeho súčasnej manželky. Otec spolu s manželkou pravidelne komunikujú s materskou školou, zaujímajú sa o výsledky, správanie a napredovanie maloletej a spolupracujú s pedagogickými zamestnancami. Maloletá prichádza do materskej školy primerane pripravená a hygienicky upravená, jej dochádzka je pravidelná a absentuje len výnimočne. Zo správy ďalej vyplynulo, že maloletá je primerane adaptovaná na prostredie materskej školy, zapája sa do každodenných aktivít a školských podujatí. Napriek občasným prejavom impulzívnejšieho správania a oslabenej miery rešpektovania autority dospelých, ktoré sú primerané individuálnym osobnostným prejavom dieťaťa a nie sú závažného charakteru, škola eviduje postupné pokroky v oblasti sociálneho správania, adaptácie a celkového fungovania v kolektíve. Pokračovanie plnenia povinného predprimárneho vzdelávania hodnotí škola ako opodstatnené a prínosné. Zo správy zároveň vyplynulo, že biologická matka maloletej počas dochádzky dieťaťa do materskej školy školu nikdy osobne ani telefonicky nekontaktovala a neprejavovala záujem o výchovno-vzdelávací proces maloletej. Všetku komunikáciu so školou a zabezpečovanie záležitostí týkajúcich sa maloletej realizujú otec a jeho manželka, ktorí maloletú do materskej školy pravidelne privádzajú a vyzdvihujú. 2.6. Zo správy zo sociálneho zisťovania ÚPSVaR RS zo dňa 21.05.2026 č.l. 19 vyplýva, že otec žije spolu s maloletou a svojou manželkou v rodinnom dome, ktorý poskytuje primerané bytové, hygienické a materiálne podmienky pre riadny vývin maloletého dieťaťa. Maloletá má k dispozícii vlastnú izbu a v domácnosti neboli zistené žiadne nedostatky. Otec pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti stavebných prác, dosahuje priemerný mesačný príjem približne 2.000,- Eur a zabezpečuje potreby domácnosti a maloletej. Matka dobrovoľne prispieva na výživu maloletej sumou 50,- Eur mesačne. Zo šetrenia vyplynulo, že otec zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú od jej desiateho mesiaca veku, maloletá je zdravá, riadne navštevuje predškolské zariadenie a v starostlivosti o ňu neboli zistené žiadne nedostatky. Pomery matky nebolo možné preveriť, keďže sa zdržiava na neznámom mieste. Podľa vyjadrenia otca, ktoré bolo potvrdené starostom obce, matka ponechala maloletú v
jeho starostlivosti približne vo veku desiatich mesiacov a dlhodobo sa s maloletou nekontaktuje ani neprejavuje o ňu záujem. Zo sociálneho zisťovania ďalej vyplynulo, že vzťahy v domácnosti otca sú usporiadané a pokojné, medzi otcom a maloletou existuje pozitívny citový vzťah založený na dôvere a vzájomnej blízkosti, pričom so starostlivosťou o maloletú pomáha aj manželka otca, ku ktorej má maloletá taktiež vytvorený pozitívny vzťah. Neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by negatívne vplývali na riadnu starostlivosť o maloletú alebo ohrozovali jej zdravý vývin. Z pohovoru vykonaného s maloletou vyplynulo, že sa u otca cíti bezpečne a spokojne, má s ním veľmi dobrý vzťah a želá si aj naďalej žiť v jeho domácnosti. Maloletá uviedla, že dobrý vzťah má aj s manželkou otca. Počas pohovoru neboli zistené známky nátlaku a vyjadrenia maloletej boli spontánne a primerané jej veku. Kolízny opatrovník na základe vykonaného sociálneho zisťovania dospel k záveru, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre riadny vývin a výchovu maloletej a v súlade s jej najlepším záujmom odporučil návrhu otca vyhovieť a maloletú zveriť do jeho osobnej starostlivosti.
3. Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 1. 2. 3. 3.1. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 3.2. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 3.3. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 3.4. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 3.5. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
4. V súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov súd vykonané dôkazy hodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav veci. 4.1. Na základe vykonaného dokazovania a po posúdení, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady a podmienky na zabezpečenie riadneho a zdravého vývoja maloletej, súd prihliadol na skutočnosť, že starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne otec, pričom v jeho starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Súd preto dospel k záveru, že zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca je v najlepšom záujme maloletej. 4.2. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z ustanovení Zákona o rodine upravujúcich rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, pričom prihliadal najmä na odôvodnené potreby maloletej a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Súd zároveň prihliadol aj na mieru osobnej
starostlivosti jednotlivých rodičov o maloleté dieťa, keďže mal preukázané, že o maloletú sa stará výlučne otec, zatiaľ čo matka sa na jej osobnej starostlivosti nijako nepodieľa. Pri posudzovaní schopností a možností matky súd vychádzal z princípu potenciality príjmov, podľa ktorého je potrebné prihliadať nielen na skutočne dosahovaný príjem povinného rodiča, ale aj na príjem, ktorý by mohol dosahovať pri využití svojich schopností a možností. S prihliadnutím na vek, zdravotný stav a pracovné schopnosti matky má súd za to, že je dôvodné vychádzať z predpokladu, že by mohla dosahovať príjem minimálne na úrovni minimálnej mzdy v Slovenskej republike. Hrubá minimálna mzda v roku 2026 predstavuje sumu 915,- Eur mesačne, čo zodpovedá čistej mzde približne 728,90 Eur mesačne (bez uplatnenia daňového bonusu, s uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka). Súd pri určení výšky výživného zároveň podporne prihliadol na Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom vypracovanú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa ktorej by pri vyživovacej povinnosti k jednému dieťaťu vo veku 6 – 9 rokov malo výživné predstavovať približne 20 % čistého príjmu povinného rodiča, pokiaľ jeho vyživovacia povinnosť nie je v relevantnej miere kompenzovaná osobnou starostlivosťou o dieťa. Vychádzajúc z uvedeného percentuálneho podielu z čistého príjmu vo výške približne 728,90 Eur, predstavuje výživné po zaokrúhlení sumu 145,- Eur mesačne, ktorú súd považuje za primeranú. 4.3. Súd zároveň styk matky s maloletou neupravil, pričom v priebehu konania nevzhliadol zákonný dôvod na iné rozhodnutie, keď navrhovateľ, ako aj kolízny opatrovník nežiadali rozhodnúť o úprave styku. 4.4. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd v prejednávanej veci nevzhliadol také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota, matka maloletého dieťaťa.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 CMP).
Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie navrhovateľ a kolízny opatrovník, nakoľko sa tohto svojho práva v súlade s ustanovením § 368 CSP po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdal.