Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41P-79-2026.pdf
PDF · 115.35 KB
Case nature
Subarea
41P/79/2026
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti W.: 1/ T., narodený XX.XX.XXXX a 2/ E., narodený XX.XX.XXXX, obe deti trvale pobytom L. 4, R., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky: M. V., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom L. 4, R., toho času bytom S. XXX, A. a otca: T. W., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. 7, R., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava II (ďalej len „súd") 27.05.2026, sa matka maloletých detí W. domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté deti do dočasnej osobnej starostlivosti matky, otcovi by uložil povinnosť odovzdať maloletého T. bezodkladne do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca prispievať na výživu maloletého T. sumou 300 eur mesačne a maloletého E. sumou 300 eur mesačne, uložil tiež otcovi povinnosť zaplatiť zameškané výživné pre maloletého E. za obdobie troch rokov spätne pred podaním návrhu v sume 10.800 eur. Zároveň matka žiadala, aby súd uložil povinnosť otcovi zdržať sa akéhokoľvek neoprávneného zasahovania do osobnej starostlivosti matky o maloleté deti a zakázal otcovi približovať sa k matke a maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a zakázal otcovi vstupovať do blízkosti súčasného obydlia navrhovateľky na adrese S. XXX, A..
2. Uznesením tunajšieho súdu, č. k. 41P/79/2026-24 z 28.05.2026, súd vylúčil na samostatné konanie časť návrhu navrhovateľky, matky, na nariadenie neodkladného opatrenia v bode označenom číslom 6. návrhu - zákaz odporcovi T. W. približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a zákaz odporcovi vstupovať do blízkosti súčasného obydlia navrhovateľky na adrese S. XXX, A., na samostatné konanie.
3. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia skutkovo odôvodnila tým, že maloletý T. W. (10 rokov) a maloletý E. W. (3 roky) pochádzajú zo vzťahu navrhovateľky a otca, ktorí nie sú manželia. Do nedávna žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome rodičov otca v R. - D. R.. V tomto dome s deťmi žila sama aj v čase, keď bol otec vo výkone trestu odňatia slobody. Otec bol v minulosti odsúdený za týranie matky a mal uloženú podmienku. Pred približne 8 mesiacmi sa vrátil z výkonu trestu odňatia slobody, kde sedel 1 rok za jazdu bez vodičského oprávnenia. Kvôli tomu mu bola premenená aj stará podmienka za týranie a nariadený prísny probačný dohľad. Po návrate z väzenia otec začal opäť užívať omamné látky a priamo v dome svojich rodičov začal predávať a distribuovať drogy. Kvôli tejto drogovej činnosti ho v súčasnosti intenzívne rieši a sleduje kriminálna polícia a vyšetrovatelia. Otec bol za predaj drog obvinený už pred 4 rokmi (toto stíhanie stále trvá) a teraz v tejto trestnej činnosti pokračuje. O mladšieho E. sa od
jeho narodenia starala výlučne matka, otec na neho za celú dobu troch rokov spätne neprispieval vôbec a nepodieľal sa na jeho výchove. Z tohto dôvodu žiadala okrem bežného výživného (ktoré zohľadňuje aktuálnu krízovú situáciu a drahé podnájomné bývanie) aj o určenie spätného výživného pre maloletého E. za posledné 3 roky pred podaním tohto návrhu v sume 300 eur mesačne, čo predstavuje sumu 10.800 eur. V osobnej starostlivosti chce pokračovať, otec nejaví o reálne potreby detí otcovský záujem a finančné prostriedky investuje do drog. Pred 1,5 až 2 mesiacmi matku pod vplyvom vyhodil z domu. Usmrtil papagája žaka, ktorého choval bez dokladov. Kvôli tomuto psychickému týraniu, urážkam pred deťmi a týraniu zvieraťa matka podala na otca pred týždňom trestné oznámenie. V dome otca zostal maloletý T.. Hoci sa oňho stará a učí sa s ním jeho stará matka (matka otca), syn žije v absolútne nebezpečnom prostredí. V dome sa denne pohybujú drogy a kriminálne závadové osoby, pričom hrozí policajný zásah. Syn T. je psychicky zničený a kvôli strachu odmieta kontakt s matkou. Mladšieho E. má matka pri sebe, otca sa panicky bojí a odmieta k nemu ísť. Keď chcela deti vidieť, otec s matkou jej odpojili domový zvonček a zablokovali ju, aby ju od detí úplne izolovali. Otec bez jej vedomia vybavil pre E. škôlku a sfalšoval jej podpis na prihláške. Vzhľadom na to, že otec berie a predáva drogy v mieste bydliska a rieši ho kriminálna polícia, je pobyt detí v tomto dome život ohrozujúci. Otec matku bez finančných prostriedkov vyhodil z domu. Momentálne s maloletým E. prechodne býva v podnájme na adrese S. XXX, A., kde na základe zmluvy o nájme uhrádza vysoké náklady spojené s bývaním 700 eur mesačne. Maloletý E. aktuálne nenavštevuje materskú školu, starostlivosť o neho zabezpečuje v plnom rozsahu matka a z tohto dôvodu nemá objektívnu možnosť zamestnať sa a plynule generovať vlastný príjem. Navrhované bežné výživné v sume 300 eur na každé dieťa a zaplatenie zameškaného spätného výživného pre E. je nevyhnutné na pokrytie dlhov, nákladov na bývanie a základných potrieb detí, aby rodina neskončila v hmotnej núdzi.
4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka pripojila nasledujúce listinné dôkazy: fotokópiu rodného listu maloletého T. (č. l. 4), ftk. rodného listu mal. E. (č. l. 5), ftk. úryvkov bližšie nešpecifikovaných listín (č. l. 6 - 7), neúplnú zmluvu (prvé tri strany) o nájme nehnuteľnosti uzatvorenú medzi B.. H. H. a M. V. (č. l. 8), prvú stranu obžaloby č. 2 Pv 994/16/1102-22 z 21.03.2017 (č. l. 11), textovú komunikáciu (č. l. 12 - 14).
5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP"), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
15. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
16. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
17. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
18. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
19. Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. V danom prípade ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie spravuje CMP, za aplikácie všeobecnej subsidiarity CSP. CMP upravuje odlišnosti od všeobecného procesného režimu CSP ako generálneho procesného kódexu. Aj z nadpisu tretej časti CMP „Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu" je nepochybné, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení v mimosporových konaniach s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci aplikoval príslušné ustanovenia oboch procesných kódexov. Pretože konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný obsahom návrhu.
21. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu a rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia. Predpokladom jeho nariadenia
je teda existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletých detí. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
22. Zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 CSP).
23. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené.
24. Názor súdu uvedený v odseku vyššie vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu (§ 360 až 368 CMP), ktorý počíta v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloleté deti ocitnú bez akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť ich ochranu, vo veciach výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloleté deti.
25. Súd v rámci rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z návrhu matky, ako aj z listinných dôkazov pripojených k návrhu, vykonal lustráciu v súdnom registri, pričom zistil nasledovný skutočný a právny stav veci:
26. Z registra tunajšieho súdu zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38P/295/2018-54 z 03.09.2019, právoplatným 26.10.2019, súd zastavil konanie, ktorým sa otec maloletého T. domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému T..
27. Uznesením Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38P/306/2019-18 z 21.11.2019, právoplatným 24.01.2020, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletého T. W., nar. XX.XX.XXXX dočasne zveril do osobnej starostlivosti starej matky N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. 7, R.. Súd uložil starej matke maloletej N. W., nar. XX.XX.XXXX povinnosť podať v lehote do 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia návrh vo veci samej - zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že návrh starej matky maloletého T. na nariadenie neodkladného opatrenia je v plnom rozsahu dôvodný. Maloletý sa nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti starej matky, v ktorej bol ponechaný po tom, čo jeho otec nastúpil 04.10.2019 do výkonu trestu odňatia slobody. Matka maloletého sa pritom vo výkone trestu odňatia slobody nachádza už od 05.08.2019, ani predtým však nevykonávala riadnu a trvalú osobnú starostlivosť o maloletého. Starí rodičia pritom participovali na starostlivosti o maloletého v zásade od jeho narodenia, keďže maloletý býval spolu so svojím otcom v ich domácnosti, kde má vytvorené všetky podmienky pre svoj riadny vývin. Keďže sa na strane oboch rodičov maloletého vyskytla vyššie uvedená situácia, najvhodnejším riešením bolo dočasné zverenie maloletého do osobnej starostlivosti starej matky ako najbližšej príbuznej, ktorú úpravu pomerov na strane maloletého vyhodnotil súd ako súladnú s jeho záujmami.
28. Uznesením Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38P/26/2020-21 z 02.06.2020, právoplatným 27.06.2020, súd zastavil konanie, ktorým sa stará matka maloletého T. domáhala zverenia maloletého do svojej náhradnej osobnej starostlivosti. Dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie návrhu starej matky, ktorá súdu oznámila, že rodičia boli prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a sú schopní prevziať starostlivosť o maloletého.
29. Z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia súd zistil, že matka s otcom a maloletými deťmi žili v rodinnom dome rodičov otca v R. a aktuálne žije matka s maloletým E. na adrese S. XXX, A. v prenajatom byte, kde sa presťahovala, vykonáva osobnú starostlivosť o maloletého E. v plnom rozsahu. G. T. aktuálne žije v domácnosti s otcom, ktorú matka nepovažuje za bezpečnú pre výchovu maloletého dieťaťa. Rodičia maloletých detí manželstvo neuzatvorili.
30. Z neúplného trestného oznámenia č. l. 6 a 7 vyplýva iba to, že rodičia žili v spoločnej domácnosti s rodičmi otca, v roku 2021 otec nastúpil na výkon trestu a odvtedy žila matka v domácnosti s rodičmi otca a maloletými deťmi. V auguste 2025 prišiel otec domov z výkonu trestu odňatia slobody, správal sa k navrhovateľke agresívne, fyzicky na ňu útočil, vyhodil ju z ich spoločného bývania približne pred mesiacom, od vtedy si hľadá bývanie aj s 3-ročným synom, ich deti boli svedkami denných hádok, nezhôd a fyzického násilia. Starší syn býva u svojho otca, ktorý ho hucká proti nej a prekáža jej v kontakte s dieťaťom. T. W. usmrtil papagája.
31. V danom prípade súd nemal za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí matkou navrhovanou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností, a to formou neodkladného opatrenia.
32. K časti 1. a 2. návrhu matky (odovzdanie maloletého E. a zverenie maloletých detí T. a E.): Keďže matka sa svojím návrhom domáhala dočasného zverenia oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, súd považuje za nutné objasnenie nasledovného. Civilný mimosporový poriadok striktne rozlišuje pojmy zverenie a dočasné odovzdanie maloletého dieťaťa. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Zákon o rodine upravuje otázku zverenia maloletého dieťaťa v rámci rozhodovania súdu vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). V prípade podľa § 367 ods. 1 CMP nejde o zverenie do výchovy, ale používa sa pojem starostlivosť, keďže ide len o jednu zložku v rámci obsahu výchovy ako takej. Neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého podľa § 367 CMP je osobitným druhom neodkladného opatrenia, ktoré sa aplikuje na prípady, v ktorých je potrebné odovzdať dieťa do starostlivosti toho, koho súd označí, pričom môže ísť tak o fyzickú, ako aj o právnickú osobu. Avšak táto forma neodkladného opatrenia nie je aplikovateľná na daný prípad, nakoľko matka sa fakticky domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, zverenia maloletého T. a aj E. do svojej osobnej starostlivosti (tiež určenia výživného a iné), pričom podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pri ktorom lehota na rozhodnutie v danej veci je 30 dní.
33. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti dočasného zverenia maloletých detí T. a E. do osobnej starostlivosti matky súd zamietol. Matka v podanom návrhu neosvedčila potrebu bezodkladnej a naliehavej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, nakoľko potreba bezodkladnej úpravy pomerov by bola daná výlučne za predpokladu, ak by mal súd za osvedčené, že sa maloleté deti ocitli v situácii vyžadujúcej si okamžité riešenie, z dôvodu, že nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté deti a tie sú tak vystavené možným nepriaznivým následkom, nakoľko len takáto situácia by vyžadovala nariadenie neodkladného opatrenia súdu bez vykonania dôkazov. Pokiaľ ide o dôvody uvádzané matkou ako denný pohyb kriminálne závadových osôb v bydlisku maloletého T., ktorý kvôli strachu odmieta kontakt s matkou, tieto nie je možné považovať za osvedčené skutočnosti, ktoré by samy o sebe bez ďalšieho odôvodňovali potrebu upraviť osobnú starostlivosť o maloleté deti formou neodkladného opatrenia za situácie, keď matka nijak neosvedčila ňou uvádzané skutočnosti. Súd v tomto štádiu konania nemá za osvedčené také pomery v rodine, ktoré by odôvodnili závažný zásah, ako je zverenie do osobnej starostlivosti. Maloletý E. sa fakticky nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá sa s ním odsťahovala zo spoločnej domácnosti. To znamená, že maloletému E. je poskytovaná starostlivosť zo strany oprávnenej a povinnej osoby. Dočasné zverenie maloletého E. do jej osobnej starostlivosti by sa navyše minulo svojmu účinku, pretože by len konštatovalo už existujúci právny stav. Matka síce popisuje dôvody, pre ktoré považuje osobnú starostlivosť otca za nevhodnú a podľa jej názoru by bolo v najlepšom záujme maloletých detí, aby boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Takáto argumentácia však svojou povahou patrí do konania vo veci samej. Súd z obsahu návrhu nezistil, že by boli inak porušované práva maloletých detí. Súd tiež poukazuje na to, že nezhody a konfliktné prostredie medzi rodičmi sami o sebe nezakladajú naliehavú potrebu pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pokiaľ nedochádza v uvedenom prostredí k ohrozeniu osobnej starostlivosti o maloleté deti, ich priaznivého
fyzického a duševného vývinu. Tento stav však z návrhu nevyplynul. Sumarizujúc uvedené, súd dospel k záveru, že mu nateraz neprináleží rozhodnúť v zmysle návrhu matky neodkladným opatrením, ktorému nepredchádza možnosť dostatočného dokazovania ako v konaní vo veci samej, tak podstatne a bez dostatočného osvedčenia dôvodnosti návrhu a potreby bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí, preto súd rozhodol tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
34. K časti 3. a 4. návrhu matky (výživné a spätné výživné): Matka vo svojom návrhu tvrdila, že otec od narodenia maloletého E. na jeho výchovu neprispieval vôbec, preto žiadala určiť okrem výživného 300 eur mesačne na maloletého T., 300 eur mesačne na maloletého E. aj spätné výživné na maloletého E. v celkovej sume 10.800 eur. Súd nezistil skutočnosti odôvodňujúce neodkladným opatrením nariadiť platenie výživného otcovi. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, teda ak je nutné zabezpečiť výživu maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere na uspokojovanie jeho základných osobných (životných) potrieb. Zároveň pri určovaní povinnosti platiť výživné je potrebné osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie podľa § 366 CMP, určuje rozsah vyživovacej povinnosti rodiča vo výške, aby boli vykryté len nevyhnutné výdavky maloletého dieťaťa. Až v ďalšom štádiu konania (vo veci samej) súd zisťuje schopnosti a možnosti rodiča prispievať na výživu maloletého dieťaťa v závislosti od jeho majetkových a zárobkových pomerov a určí výšku vyživovacej povinnosti na základe tohto kritéria. Matka nepredložila súdu žiadne listinné dôkazy, z ktorých by tiež vyplývalo, že výživa a potreby maloletých detí sú ohrozené. Matka tvrdila, že náklady spojené s bývaním sú 700 eur mesačne, avšak tieto náklady a ani iné náklady vôbec neosvedčila. Z jej samotných tvrdení si súd nemôže vyvodiť záver odôvodňujúci nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle jej návrhu, keď matka tiež neuviedla aké výdavky má s výživou toho-ktorého dieťaťa spojené. Netvrdila tiež ani zvýšené náklady maloletých detí a už vôbec nevyčíslila svoje náklady a náklady na maloleté deti, ktoré pravidelne vynakladá. V návrhu matky tiež absentujú informácie z akého príjmu žije, resp. z čoho uhrádza nájom v sume 700 eur mesačne. Preto súd nemôže ani objektívne posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku. Matka neosvedčila skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že v dôsledku nedostatočnej participácie otca, by základná výživa a potreby maloletých detí boli ohrozené. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť iba argumentácia matky, že otec na výživu maloletého E. neprispieva a matka uhrádza vysoké nájomné.
35. Zároveň nie je možné priznať formou neodkladného opatrenia zameškané výživné, nakoľko takýto výrok by nahradil výrok vo veci samej bez vykonania potrebného dokazovania. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine možno priznať zameškané výživné najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Návrh matky však tieto podmienky nespĺňa. Po prvé z dôvodu, že podľa jej vyjadrenia doposiaľ žila s otcom a maloletými deťmi v spoločnej domácnosti, avšak návrh na určenie výživného, resp. zameškaného výživného na maloletého E. podala až po viac ako troch rokoch od jeho narodenia. Po druhé, nariadiť neodkladné opatrenie v časti zameškaného výživného, ktorého sa matka domáhala z dôvodu potreby pokrytia dlhov, nákladov na bývanie a až potom základných potrieb detí, nie je dôvodné. Výživné určené neodkladným opatrením má slúžiť na výživu maloletého dieťaťa a nie na úhradu dlhov matky. Po tretie, matka neuviedla z akého dôvodu sa domáha určenia výživného spätne za tri roky, resp. prečo tento návrh už nepodala skôr, teda neuviedla žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mal súd zohľadniť. Na základe uvedeného súd návrhy matky na nariadenie neodkladného opatrenia aj v tejto časti výživného a priznania spätného výživného zamietol.
36. K časti 5. návrhu matky: Matka ďalej žiadala o zdržanie sa otca akéhokoľvek neoprávneného zasahovania do jej osobnej starostlivosti o maloleté deti, čo však z hľadiska práva nie je vykonateľnou povinnosťou. Ide o neurčitú formuláciu, z ktorej nie je zrejmé, čoho konkrétne, akého správania či zásahu, sa má otec voči maloletým deťom zdržať, preto nie je možné vyhovieť návrhu matke ani v tejto časti. Nie je zrejmé, aká konkrétna potreba bezodkladnej úpravy pomerov by mala byť rozhodnutím súdu riešená. Nespokojnosť jedného z rodičov s aktuálnym rozsahom rodičovských práv a povinností alebo jeho presvedčenie, že by bolo vhodnejšie nastavenie iného režimu, nemôže bez ďalšieho zakladať dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia musí byť existencia hroziaceho zásahu osvedčená konkrétnymi okolnosťami, ktoré nasvedčujú jeho reálnosti a bezprostrednosti. Takéto okolnosti však ani v tejto časti osvedčené neboli. Návrh matky zároveň nemožno považovať za vykonateľný a ani za zodpovedajúci účelu neodkladného opatrenia.
37. K časti 6. návrhu matky: Vzhľadom na skutočnosť, že súd vylúčil na samostatné konanie návrh matky na zákaz nepribližovania sa otca k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a zákaz otca vstupovať do blízkosti bydliska navrhovateľky, predmetom rozhodovania v tomto konaní ostal návrh v časti, ktorým matka žiadala zakázať otcovi približovať sa k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Súd konštatuje, že matka neosvedčila ohrozenie života a zdravia maloletých detí, ktoré by odôvodňovali dočasný zákaz priblíženia sa otca k maloletým deťom. Neuviedla žiadne skutkové tvrdenie, ktoré by privodilo záver o ohrození maloletých detí, pričom poukazovala na správanie otca voči nej a domácemu zvieraťu, papagájovi. Neuviedla, že by sa otec niekedy nevhodne správal voči maloletým deťom alebo by maloleté deti fyzicky neudrel. Zákaz priblíženia sa je pritom najzávažnejším a najprísnejším zásahom do výkonu rodičovských práv a k takejto úprave možno pristúpiť len v naliehavých a dostatočne odôvodnených prípadoch, keď je nepochybné, že takéto rozhodnutie je v záujme maloletého dieťaťa, čo ale nie je daný prípad. Preto návrh aj v tejto časti zamietol.
38. Pre úplnosť súd uvádza, že samotné narušenie vzájomných vzťahov navrhovateľky s otcom maloletých detí po odchode matky zo spoločnej domácnosti nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia ani v časti zákazu otcovi priblížiť sa k maloletým deťom. Jeho nariadenie nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti" do preukázania či vyvrátenia podozrenia, ktoré musí byť podložené konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu, keďže ide o zásadné obmedzenie základných práv zo strany orgánov verejnej moci a citeľný zásah do inak neodňateľného práva každej osoby na jej súkromný život v zmysle čl. 19 ods. 2 Ústavy SR. Ani na základe tvrdení matky v podanom trestnom oznámení (navyše bez uvedenia dátumu, kedy bolo podané a jeho úplného znenia) nemožno jednoznačne a nepochybne považovať za osvedčené také nebezpečné správanie otca, ktoré by predstavovalo bezprostredné, reálne ohrozenie duševného a fyzického zdravia maloletých detí.
39. Inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, ale nato, aby neodkladne zasiahol v prípade, že dochádza k ohrozeniu práv maloletých detí, ak sú splnené všetky podmienky na jeho nariadenie, čo nie je tento prípad. Vyhovenie návrhu matky bez osvedčenia rozhodujúcich skutočností by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia. Na základe vyššie uvedených skutočností, kedy súd nemal za osvedčené naplnenie procesných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, návrh matky v celom rozsahu zamietol.
40. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
41. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d) CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).