Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Cpr-2-2025.pdf
PDF · 73.86 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cpr/2/2025
Uznesenie
Okresný súd Nitra v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., B. D. E., A. F. XX, zastúpená JUDr. Ladislavom Csákóm advokátom so sídlom Rožňava, Hviezdoslavova 4, IČO: 35 544 163, proti žalovanému: Miloš Berkeš – BISTRO MILOŠ, s miestom podnikania Levice, Malý Kiar 112, IČO: 44 669 569, zastúpený JUDr. Martinom Kanásom, advokátom so sídlom Nitra, Školská 3, IČO: 42 119 987, o určenie, že úraz je pracovným úrazom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra 02.07.2025 domáhala určenia, že úraz je pracovným úrazom. Žalobu odôvodnila tým, že ako zamestnankyňa sa dostala do pracovnoprávneho vzťahu so žalovaným, ako zamestnávateľom na základe pracovnej zmluvy uzavretej v Leviciach dňa 14.06.2023, na základe ktorej nastúpila u žalovaného 15.06.2023 do práce, pričom ako zamestnankyňa vykonávala najmä pomocné práce v kuchyni, ako to je bližšie špecifikované v písomnom vyhotovení uvedenej pracovnej zmluvy zo 14.06.2023. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou v trvaní troch mesiacov. Ustanovený týždenný pracovný čas bol určený na 5 pracovných dní v rozsahu 20 hodín týždenne. Žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti pohostinskej činnosti ako samostatne zárobkovo činná osoba. Uviedla, že dňa 04.10.2023 na pracovisku zamestnávateľa v pracovnom čase, počas výkonu jej pracovnej činnosti utrpela vážny pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví spolu s trvalými následkami. Počas výkonu pracovnej činnosti prechádzala s vedierkom cez kuchyňu do miestnosti na umývanie, pričom kvôli nevhodným pracovným podmienkam sa pošmykla a spadla na nohu tak, že došlo k vyvrtnutiu jej ľavého členka. Následne po poskytnutí rýchlej a bezodkladnej zdravotnej pomoci sa zistilo, že utrpela aj zlomeninu vnútorného členka s posunom. Ďalej uviedla, že kvôli pracovnému úrazu musela byť aj hospitalizovaná a v priebehu veľmi krátkej doby po úraze sa musela podrobiť aj operačnému zákroku.
2. Žalobkyňa k žalobe pripojila ako dôkazy pracovnú zmluvu, prepúšťacie správy, odpoveď na podanie
- Inšpektorát práce, záznam z nemocnice, odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, podnet na prešetrenie pracovného úrazu.
3. Žalovaný doručil vyjadrenie k žalobe, kde uviedol, že si nie je vedomý svojho pochybenia, a teda neuznáva udalosť, ktorá sa mala stať 04.10.2023 ako pracovný úraz. Úraz, o ktorom žalobkyňa uvádza, že sa stal 04. 10. 2023 bol zapríčinený výlučne konaním žalobkyne, ktorá ako prechádzala z jedného miesta na druhé vyliala vodu z vedra, ktoré mala v ruke a na tom sa mala pošmyknúť. Ďalej uviedol, že v celom návrhu a listinách, ktoré doložila žalobkyňa nie je ani len spomenuté, že je invalidnou dôchodkyňou. Presne takto isto túto skutočnosť zatajila aj jemu, keď nastupovala do pracovného pomeru a zatajila mu, že je invalidnou dôchodkyňou a k tomuto sa mala priznať a povedať to až zamestnankyniam na pracovisku. Dôvod, z akého je invalidná do dnes nevie, iba sprostredkovane z toho, čo povedali zamestnankyne, že vraj kvôli nohám, že ťažko chodí. Podanie žaloby mu príde nefér a pritom zatajiť takéto podstatné skutočnosti. On ako zamestnávateľ sa vždy a čestne správa k zamestnancom, avšak prístup žalobkyne, ktorá hneď po tom, ako sa mala pošmyknúť odmietla akúkoľvek jeho pomoc, že ju zoberie na vyšetrenie, prešla sama možno nejakých 300 metrov až k taxíku a prestala s ním komunikovať .
4. Podaním doručeným súdu dňa 02.10.2025 právny zástupca žalovaného súdu oznámil, že právni zástupcovia komunikujú spolu ohľadom pokusu o mimosúdne riešenie a urovnanie.
5. Dňa 01.06.2026 doručila žalobkyňa späťvzatie žaloby z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, predmetom ktorej je aj toto súdne konanie a z neho vyplývajúce nároky.
6. Súd 02.06.2026 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril, či so späťvzatím žaloby súhlasí. Na výzvu súdu reagoval žalovaný podaním doručeným súdu 11.06.2026, v ktorom uviedol, že so späťvzatím žaloby súhlasí a žiada, aby konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa využila svoje dispozičné oprávnenie disponovať s predmetom konania a doručila súdu späťvzatie žaloby, ktorým vzala žalobu späť v celom rozsahu. Súd doručoval späťvzatie žaloby žalovanému a zároveň ho vyzval na vyjadrenie, či so späťvzatím žaloby súhlasí. Žalovaný v odpovedi na výzvu súdu reagoval tak, že so späťvzatím žaloby súhlasí. S poukazom na splnenie zákonných podmienok pre rozhodnutie súdu o späťvzatí žaloby, súd rozhodol tak, že predmetné konanie o určenie, že úraz je pracovným úrazom zastavil.
11. Keďže uznesenie o zastavení konania podľa § 145 ods. 1 CSP je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP v tomto uznesení rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania.
12. V prejednávanej veci žalobkyňa vzala žalobu späť z dôvodu, že so žalovaným uzatvorili mimosúdnu dohodu.
13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. V tomto smere súd uvádza, že v prípade, ak dôjde k späťvzatiu žaloby z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody týkajúcej sa celého predmetu sporu, nie je dôvod na to, aby sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepostupovalo obdobne ako v prípade, keď súd schvaľuje hmotnoprávnu dohodu sporových strán ako súdny zmier v zmysle § 148 CSP (súd v tejto súvislosti komparatívne poukazuje na to, že aj česká doktrína civilného procesu – napr. Svoboda, K. Řízení v prvním stupni. Civilní proces z pohledu účastníka. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 636, s. 644, a česká súdna prax – napr. uznesenie Krajského soudu v Plzni sp. zn. 13 Co 719/99 z 23.11.1999, pri rozhodovaní o náhrade trov konania posudzuje prípady späťvzatia žaloby
z dôvodu uzavretia dohody na mimosúdnom vyriešení veci rovnako ako prípady skončenia konania zmierom).
15. V prípade, ak je hmotnoprávna dohoda sporových strán schvaľovaná ako súdny zmier podľa § 148 CSP, prichádzajú do úvahy dve možnosti rozhodnutia o náhrade trov konania. Prvou je, že sporové strany priamo do obsahu schvaľovaného zmieru zahrnú aj dohodu o trovách konania. V takom prípade ju súd schváli už ako súčasť hmotnoprávnej dohody sporových strán a o náhrade trov konania osobitne už nerozhoduje. Druhou, ak sa sporové strany na náhrade trov konania nedohodnú v hmotnoprávnej dohode o predmete sporu, je, že súd rozhodne o trovách konania podľa zásady procesného úspechu žalobcu a žalovaného (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022 – ďalej aj len „Komentár k CSP“, § 148).
16. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva, hoci žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, keď vzala žalobu späť, pretože v zmysle mimosúdnej dohody, ktorú strany sporu mimosúdne uzavreli, sa dohodli, že si nebudú proti sebe uplatňovať nároky na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že sa sporové strany dohodli aj o náhrade trov konania, a to tak, že žiadna strana si neuplatní nárok na náhradu trov konania, súd vychádzajúc z už uvedených východísk rozhodovania o náhrade trov konania v prípade späťvzatia žaloby v dôsledku uzavretia mimosúdnej hmotnoprávnej dohody o predmete sporu, dospel k záveru, že nahradenie autoritatívneho rozhodnutia súdu o náhrade trov konania dohodou sporových strán o náhrade trov konania, je nutné rešpektovať a nenahrádzať ju autoritatívnym súdnym rozhodnutím o náhrade trov konania podľa zásady procesného úspechu žalobcu a žalovaného zakotvenej v § 255 ods. 1 CSP, ktorá sa inak pri absencii dohody o náhrade trov konania v prípade, ak došlo k späťvzatiu žaloby z dôvodu uzavretia mimosúdnej hmotnoprávnej dohody o predmete sporu, aplikuje.
17. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako uviedol vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.