Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-66-2026.pdf
PDF · 169.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-14C/36/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C., D. X, zastúpeného opatrovníčkou E. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C., D. X, žalobca zastúpený JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Čajakova 5, proti žalovanému: Pivovar STEIGER a.s., so sídlom Vyhne 24, IČO: 36 051 691, zastúpenému Advokátska kancelária ABELOVSKÝ - PETRUŇO, s.r.o., so sídlom vo Zvolenie, Tehelná 189, IČO: 56 542 623, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 13. januára 2026 sp. zn. K3-14C/36/2019
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 13. januára 2026 č.k. K3-14C/36/2019-537.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 13. januára 2026 č.k. K3-14C/36/2019-537 rozhodol nasledovne: I. Žalobu zamieta. II. Žalovaný má nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu proti žalobcovi s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie. III. Štát má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobcovi s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
2.1 Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa (pôvodne) domáhal od žalovaného zaplatenia na bolestnom v sume 1.717 € a na sťažení spoločenského uplatnenia v sume 29.764 €, všetko spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 15.02.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2.2 Žalobca dôvodil, že ku škode na zdraví došlo dňa 06.09.2018 v obci C. o 17:30 hod. po kúpe pív Stein svetlé pivo 10 %, DMT 7.11.2018 L 05:37 á 0,5 l v sklenenej zelenej fľaši, ktorého výrobcom a distribútorom je žalovaný. Žalobca otváral doma pivo v sklenenej fľaši, na ktorej pod veľkým tlakom odstrelilo vrchnák a ten ho vážne zasiahol a poškodil mu ľavé oko. Prítomná bola manželka žalobcu E. B. a žalobcu ihneď zaviezla do Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, ÚPS - Očná ambulancia na prvotné ošetrenie a vyšetrenie, kde po vyšetrení bola vyhotovená lekárska správa s kontrolou na druhý deň. Žalobca podstúpil intenzívne liečenie, avšak poškodenie je tak vážne, že je fakticky na úrovni slepoty ľavého oka. Žalobca požiadal Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Košice- mesto o rozbor a skúšku fľašového piva, ktoré kúpil s doručením neotvorenej fľaše piva. Regionálna veterinárna a potravinová správa Košice-mesto postúpila žiadosť žalobcu dňa 08.10.2018 Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Žiar nad Hronom, ale bez doručenia neotvorenej fľaše. Inšpektorom bola vykonaná kontrola u výrobcu, ale bolo zistené, že výrobok sa už v prevádzke nenachádzal a bol
distribuovaný, a preto sa nedala prešetriť opodstatnenosť podnetu. Žalobca následne dňa 29.10.2018 doručil neotvorenú fľašu predmetného piva Štátnemu veterinárnemu a potravinovému ústavu Košice, skúšobné laboratórium VEHYDIS, ktoré rozbor vykonalo a vyhotovilo protokol o skúškach č. XXXX/ XX z 05.11.2018, kde v závere uviedol, že vzorka vo vyšetrovacích senzorických skúškach nie je v súlade s požiadavkami Čl. 14 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28.01.2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva a je nevhodné na ľudskú spotrebu pre prítomnosť sedimentu a netypické výrazne, dlhotrvajúce penenie z fľaše po otvorení. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že došlo k porušeniu predpisov pri výrobe a balení fľaškového piva, v dôsledku vysokého tlaku vo fľaši po jej otvorení vrchnák natrvalo poškodil ľavé oko žalobcu, a teda ide o zodpovednosť žalovaného za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. 2.3 Žalobca si uplatnil odškodnenie na bolestnom za 90 bodov podľa položiek 22-5 bodov, 41-20 bodov, 45a - 65 bodov, spolu 90 bodov podľa zákona č. 437/2004 Z.z., kde podľa § 5 ods. 1,2 za 90 bodov pri hodnote 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR v roku 2017 bola v sume 954 €, čo je 19,08 € za jeden bod, resp. za 90 bodov celkovo v sume 1.717,20 €, po zaokrúhlení 1.717 €. Žalobca si zároveň uplatnil aj odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku z 18.12.2018 vo výške 390 bodov podľa zákona č. 437/2004 Z.z., kde za 390 bodov pri hodnote 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR v roku 2017 bola v sume 954 €, čo je 19,08 € za jeden bod, resp. za 390 bodov celkovo v sume 7.441,20 €. Žalobca uviedol, že po podaní návrhu na dohodu so žalovaným nedošlo k akejkoľvek reakcii. Podľa § 6 ods. 1,2 citovaného zákona žiadal navýšenie aspoň o 300 % na sumu 7.441 € x 4 = 29.764 €, a to z dôvodu, že u mladého žalobcu došlo k strate zraku na ľavom oku, čo spôsobuje obmedzenie v pracovnoprávnom vzťahu, spoločenskom, športovom aj rodinnom živote a čo viedlo k vážnym psychickým následkom. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania, ku prvému dňu omeškania od doručenia výzvy žalovanému, t.j. 8% ročne z uplatnenej sumy od 15.02.2019 do zaplatenia.
3.1 Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 20.11.2024 výrokom I. uložil žalovanému povinnosť uhradiť náhradu z titulu bolestného vo výške 1.641,60 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 15.02.2019 do zaplatenia, náhradu z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 7.113,60 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 15.02.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, výrokom III. konanie v časti nároku zo sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 18.603 € s príslušenstvom zastavil, výrokom IV. konanie v časti nároku uplatnených úrokov z omeškania v prevyšujúcej časti zastavil, výrokom V. žalobcovi priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100% a napokon výrokom VI. štátu priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 3.2 Krajský súd Košice uznesením zo dňa 13.05.2025 č.k. 6Co/37/2025-476 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a súvisiacich výrokoch V. a VI. a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Predmetom konania ostala suma bolestného vo výške 1.641,60 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 15.02.2019 do zaplatenia a náhrada z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 7.113,60 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 15.02.2019 do zaplatenia.
5. Súd prvej inštancie po vrátení veci po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ust. § 1, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 písm. a/, b/ a c/, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 písm. b/, § 6 ods. 1 a 3 zákona č. 294/1999 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom v platnom znení (ďalej aj zák. č. 294/1999 Z.z.).
6. Súd dospel k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by bol výrobok v čase jeho dodania do obehu, k 01.06.2018, vadný. Žalovaný dal výrobok do distribúcie k 01.06.2018, o čom svedčia predložené listinné dôkazy - faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.06.2018, dodací list č. XXXXXXXXX zo dňa 01.06.2018, nakladací list zo dňa 01.06.2018, záznam o prevádzke zo dňa 01.06.2018, pričom toto sporné pivo bolo predané a odovzdané obchodnej spoločnosti Kaufland Slovenská republika, v. o. s.. Tieto okolnosti ani neboli sporné. Ku škodovej udalosti došlo až dňa 06.09.2018. Čo sa týka otázky šarží, súd šaržu L5 5:37 a L5 5:42 považoval za tú istú, líšia sa len v čase a minúte naplnenia fľaše, čo mal za preukázané z čestného prehlásenia F. G., vedúcej výroby žalovaného.
7. Vykonané skúšky a z nich vyhotovené protokoly o skúške zo dňa 23.10.2018 (VPÚ DK) a zo dňa 05.11.2018 (VPÚ KE), súd považoval za rovnocenné a oba za dôveryhodné, teda, že jedna vzorka bola jedným ústavom označená za vadnú a druhá druhým ústavom, tento nezistil žiadnu vadu, pričom
podľa názoru súdu sa jednalo o rovnakú šaržu L5. Čo sa týka znaleckého posudku č. X/XXXX, tento len konštatoval, že pri vadách v akosti (ako konštatoval protokol o skúške zo dňa 05.11.2018) mohol vzniknúť v pivovej fľaši taký tlak, ktorý mohol spôsobiť úraz prezentovaný žalobcom, avšak súčasne znalec uviedol, že tlak mohol byť vo fľaši udržateľný a tiež, že otváranie fľaše nemuselo byť správne, ale muselo byť použité otváranie iným spôsobom, napr. o stôl.
8. Podľa názoru súdu sa tak žalobcovi nepodarilo preukázať, že by žalovaný v čase distribúcie výrobku, k 01.06.2018, dal do distribúcie vadný výrobok, teda, že porušil právnu povinnosť, tiež tak nie je daná ani príčinná súvislosť. Naopak, podľa názoru súdu sa žalovanému podarilo preukázať, že v čase distribúcie výrobok nebol vadný, a to predloženými listinnými dôkazmi - protokolom o stáčaní zo dňa 07.05.2018 (ten preukazuje, že sporné pivo bolo stočené za vhodných podmienok z hľadiska teploty a tlaku), príjemkou zo skladu zo dňa 07.05.2018 (ktorá preukazuje, že pivo bolo skladované v optimálnej teplote, pričom za optimálnu teplotu skladovania možno považovať do 25°C, čo uviedol znalec v znaleckom posudku č. X/XXXX, pričom sporné pivo bolo skladované od 07.05.2018 do 01.06.2018 v teplotách od 16°C do 21°C), protokolom o degustácii zo dňa 10.10.2018 (ktorý preukazuje, že sporné pivo bolo z hľadiska degustačných skúšok v poriadku a toto nevykazovalo žiadne vady), z vyššie uvedeného protokolu o skúške č. XXXXX/XXXX zo dňa 23.10.2018 (ktorý potvrdil, že sporné pivo Stein nevykazovalo žiadne vady z hľadiska degustačného, ako i senzorického a súčasne potvrdil, že v spornej potravine piva Stein nebol zistený taký tlak, ktorý by obsahom pivovej fľaše či jej korunkový uzáver, explodoval, resp. vymrštil) a napokon z odpovede zo dňa 25.10.2018 Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žiaru nad Hronom, ktorá vykonávala kontrolu u žalovaného a konštatovala, že sporné pivo Stein bolo s vyhovujúcim výsledkom senzorického a mikrobiologického vyšetrenia.
9. Neboli tak splnené predpoklady na náhradu škody, keďže okrem vzniku škody (ktorá nebola sporná), nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného ani daná príčinná súvislosť. Podľa názoru súdu tak boli naplnené predpoklady ust. § 5 ods. 1 písm. b/ vyššie cit. zákona, v zmysle ktorého sa výrobca zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, ak preukáže, že podľa okolností, ktoré vzniku škody predchádzali, možno vychádzať z toho, že výrobok nebol vadný v čase jeho uvedenia do obehu alebo vada výrobku nastala neskôr. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
10. Napokon súd konštatoval, že v konaní ani nebolo preukázané, či sa vôbec jednalo o vadný výrobok, resp. že vada výrobku nastala neskôr po 01.06.2025, keďže vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že by tomu tak bolo, a to s poukazom na predložené znalecké posudky, ktoré si odporujú (v otázke vadnosti piva Stein a predložených vzoriek) a tiež vzhľadom na skutočnosť, že predmetné posudky potvrdili, že pivo nebolo otvárané bežne ale bolo otvárané inak, napr. o stôl, a teda aj miera zavinenia žalovaného nebola už predmetom dokazovania (vzhľadom na vyššie uvedené body 38- 40) a tiež s poukazom, že samotný žalobca ani v konaní nevypovedal (ani nebol navrhnutý jeho výsluch) za účelom objasnenia sporých okolností, ktoré sa udiali dňa 06.09.2018, čo je podľa názoru súdu neobvyklé.
11. Čo sa týka (ne)doručenia návrhu na uzatvorenie mimosúdnej dohody, ktorá je procesnou podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde súd uviedol, že túto okolnosť bližšie neskúmal, avšak mal za to, že podľa váhy zásielky (0,028 Kg), ktorá je zrejmá z podacieho lístka zo dňa 13.02.2019, táto evokuje, že žalovanému nebola doručená len plná moc predchádzajúceho PZ žalobcu, ale obsahom listovej zásielky muselo byť viac listín, a teda aj výzva na zaplatenie bolestného, ako tvrdí žalobca.
12. Súd nevykonal ďalšie navrhované dôkazy zo strany žalobcu na poslednom pojednávaní a to - predvolanie znalca, keďže podľa názoru súdu znalec nedá odpoveď na otázku, či v čase distribúcie bol výrobok vadný alebo nie, preto výsluch znalca považoval za nadbytočný a nehospodárny.
13.1 O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1,2, § 263 ods. 1 CSP a konštatoval, že žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania, keď zobral žalobu čiastočne späť, o ktorom súd rozhodol vo svojom prvom rozhodnutí a voči ktorému nebolo podané odvolanie. Vo zvyšku bol žalobca v konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov konania. Naopak žalovaný bol v konaní úspešný, preto má nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu proti neúspešnému žalobcovi. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP.
13.2 O nároku na náhradu trov konania štátu rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení s poukazom na čl. 4 základných princípov CSP. V rámci konania boli z prostriedkov štátu uhrádzané trovy znaleckého dokazovania, ktoré neboli celkom pokryté preddavkami strán, preto má štát nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti neúspešnému žalobcovi.
14.1 Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmenil napadnutý rozsudok a žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 14.2 Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP žalobca videl v tom, že súd síce formálne aplikoval zákon č. 294/1999 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, avšak jeho výklad tejto právnej úpravy je v rozpore s jej zmyslom a účelom, keďže neprípustne preniesol dôkazné bremeno o bezvadnosti výrobku v čase jeho uvedenia do obehu na žalobcu a poprel princíp objektívnej zodpovednosti výrobcu. Zároveň je daný odvolací dôvod podľa písm. f/, keďže skutkové závery súdu sú výsledkom arbitrárneho hodnotenia dôkazov, najmä, postavenia protokolu štátneho kontrolného orgánu o závadnosti výrobku a na rovnakú úroveň s dôkazmi zabezpečenými žalovaným bez preukázania identity vzorky a technologickej relevantnosti, ako aj ignorovania znaleckých záverov o mechanizme vzniku nadmerného tlaku. Súčasne je daný odvolací dôvod podľa písm. d/, keďže skutkový stav neobstojí pre nevykonanie navrhnutých dôkazov, najmä výsluchu znalca ustanoveného súdom, ktorý bol nevyhnutný pre úplné objasnenie technologických a fyzikálnych príčin vzniku škody. Napokon je daný aj odvolací dôvod podľa písm. b/, keďže konanie trpí vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozsudok je nepreskúmateľný, vnútorne rozporný, nerešpektuje záväzný právny názor odvolacieho súdu vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení a nevyporiadava sa s podstatnými argumentmi žalobcu, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. 14.3 Žalobca po opísaní skutkového stavu uviedol charakteristiku technologickej analýzy a technologického procesu pri výrobe piva, konštatoval, že znaleckým dokazovaním bol zistený tlak 4,2 bar, čo predstavuje extrémne prekročenie technologických noriem, ide o hodnotu viac než dvojnásobne až trojnásobne prevyšujúcu hornú hranicu bežného prevádzkového tlaku, takýto tlak sa v technologicky stabilnom výrobku nemôže vyskytnúť. Poukázal na technologické hľadisko výroby piva a uviedol, že z technologického hľadiska je jednoznačné, že kombinácia extrémneho tlaku, sedimentu a netypického penenia je typickým prejavom poruchy výrobného alebo stabilizačného procesu piva. Tieto javy nemôžu vzniknúť bežným skladovaním spotrebiteľom, spotrebiteľ nemá technickú možnosť zaviesť do uzavretej fľaše mikroorganizmy ani vyvolať sekundárne kvasenie bez porušenia obalu. Z technologického pohľadu je teda vada výrobku viazaná na fázu výroby alebo plnenia, teda na obdobie, kedy mal výrobca plnú kontrolu nad kvalitou a bezpečnosťou výrobku. Zistený tlak 4,2 bar zároveň nemožno vysvetliť ako krátkodobú odchýlku spôsobenú teplotou. Aj pri výraznom ohreve by nárast tlaku rozpusteného CO2 v technologicky stabilnom pive nedosiahol takúto extrémnu hodnotu bez biologickej produkcie plynu. Zároveň žalobca poukázal na bezpečnostné limity obalového systému fľaša-uzáver, na to, ako je navrhnutý korunkový uzáver a uzavrel, že z technologického a bezpečnostného hľadiska prekročenie tlaku 4,2 bar predstavuje jasný dôkaz, že výrobok žalovaného bol vadný a nebezpečný v dôsledku výrobnej poruchy. Fyzikálny mechanizmus vzniku úrazu žalobcu priamo nadväzuje na technologickú poruchu výrobku a prekročenie bezpečnostných limitov obalu. Nadmerný vnútorný tlak vo fľaši vytvoril mechanické podmienky, pri ktorých sa korunkový uzáver stal projektilom schopným spôsobiť vážne poranenie. Z technologického, bezpečnostného a fyzikálneho hľadiska je preto jednoznačné, že príčinou škody nebolo náhodné správanie žalobcu, ani bežné riziko spojené s otváraním nápoja, ale výrobná porucha výrobku žalovaného. Z hľadiska právneho posúdenia veci je potrebné vychádzať z toho, že podľa zákona č. 294/1999 Z.z. je výrobok vadný, ak neposkytuje bezpečnosť, ktorú možno od neho oprávnene očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na jeho prezentáciu, účel použitia a čas uvedenia do obehu. Ide o objektívne kritérium bezpečnosti, ktoré sa neposudzuje podľa subjektívnych predstáv výrobcu, ale podľa legitímnych očakávaní priemerného spotrebiteľa. Priemerný spotrebiteľ, ktorý si zakúpi fľaškové pivo v maloobchodnej sieti oprávnene očakáva, že výrobok je technologicky stabilný, že jeho vnútorný tlak sa pohybuje v normovaných hodnotách, a že otvorenie fľaše bežným spôsobom nebude sprevádzané mechanickým útokom kovového uzáveru na jeho zdravie. Oprávnené očakávanie bezpečnosti zahŕňa aj to, že výrobok nebude prekračovať bezpečnostné rezervy obalu, ktoré výrobca pozná a zohľadňuje pri výrobe a pri návrhu. Uviedol, že vada výrobku existovala už v čase uvedenia výrobku do obehu, resp. bola nevyhnutným dôsledkom nedostatočnej technologickej stability zabezpečenej výrobcom. Žalovaný nepreukázal žiadny liberačný dôvod v zmysle zákona, najmä nepreukázal, že by výrobok nebol vadný v čase jeho uvedenia na trh. Z fyzikálneho hľadiska
bol projektilový efekt uzáveru priamym dôsledkom nadmerného tlaku, ktorý prekročil bezpečnostnú rezervu obalu. Mechanizmus úrazu je teda priamo prepojený s výrobnou poruchou. Príčinná súvislosť medzi vadou výrobku a škodou na zdraví žalobcu je tak nielen pravdepodobná, ale logicky a fyzikálne nevyhnutná. Napadnutý rozsudok však tieto technologické, bezpečnostné a fyzikálne súvislosti nevyhodnotil v ich vzájomnej prepojenosti. Súd sa uspokojil s formálnym konštatovaním, že žalobca nepreukázal existenciu vady v čase uvedenia výrobku do obehu, pričom neaplikoval objektívny test bezpečnosti výrobku a neprihliadol na technologickú realitu sekundárneho kvasenia. Odmietnutie výsluchu znalca a nevykonanie ďalších dôkazov zakladá odvolací dôvod podľa písm. d/, keďže skutkový stav nebol objasnený v potrebnom rozsahu. 14.4 Žalobca namietal rozhodnutie súdu, že je arbitrárne a svojvoľné, pretože súd mal k dispozícii objektívny protokol štátneho kontrolného orgánu o závadnosti výrobku, znalecký posudok o extrémnom vnútornom tlaku a fyzikálne vysvetlenie mechanizmu vzniku úrazu. Tieto dôkazy vytvárali ucelený technologický a kauzálny obraz výrobnej vady. Napriek tomu sa s týmto obrazom vecne nevysporiadal, neanalyzoval technologické príčiny sekundárneho kvasenia, nehodnotil význam sedimentu ako biologického dôkazu kontaminácie, nevyvodil dôsledky z extrémneho tlaku prekračujúceho bezpečnostné limity obalu a neprepojil tieto zistenia s mechanizmom vzniku škody. Namiesto toho sa obmedzil na formalistické konštatovanie o neunesení dôkazného bremena žalobcom, čím úplne obišiel podstatu objektívnej zodpovednosti výrobcu. 14.5 Žalobca namietal aj výrok o náhrade trov konania a trov štátu, ktoré považuje za vecne aj právne nesprávne a predčasné, odporujúce základným zásadám spravodlivosti civilného procesu. Uviedol, že súd neaplikoval ust. § 257 CSP na posudzovací prípad, nezohľadnil pritom kritéria aprobované právnu praxou. Neprihliadol na zdravotný stav žalobcu, ktorý je zásadnou okolnosťou. V dôsledku úrazu žalobca utrpel trvalé poškodenie zraku, čo zásadne ovplyvnilo jeho pracovné schopnosti, každodenný život a sociálne pomery. Ide o dlhodobý zdravotný hendikep, ktorý má charakter zdravotného postihnutia v materiálnom zmysle. Takýto postup fakticky znamená sankcionovanie žalobcu za to, že sa domáhal ochrany svojho zdravia prostredníctvom súdu. Rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné aj z hľadiska individuálneho posúdenia okolnosti prípadu. Súd sa nezaoberal povahou sporu ako sporu o ochranu zdravia ani sociálnymi a zdravotnými pomermi žalobcu, ani otázkou proporciality zásahu do jeho majetkových pomerov. Žalobca navrhol, aby odvolací súd v prípade zrušenia alebo zmeny napadnutého rozsudku rozhodol o trovách konania nanovo a priznal ich žalobcovi, prípadne, aby nepriznal žalovanému ani štátu náhradu trov konania alebo, aby ich primerane moderoval s prihliadnutím na osobitné okolnosti prípadu, zdravotný stav žalobcu a zásad jej spravodlivosti. Žalobca je poškodený spotrebiteľ, ktorý utrpel vážny úraz oka s trvalými následkami. Žalovaný je profesionálny výrobca potravín s podstatne silnejším ekonomických a procesným postavením. Napriek tejto nerovnováhe súd mechanicky priznal žalovanému aj štátu náhradu trov konania bez akéhokoľvek individuálneho posúdenia okolnosti prípadu. Uloženie povinnosti nahradiť trovy konania profesionálneho výrobcu a štátu predstavuje pre žalobcu extrémnu finančnú záťaž, ktorá je v zjavnom nepomere k jeho životnej situácii a k povahe uplatňovaného nároku. Poukázal na to, že sa jedná o spor s náhradou škody. Ďalej, že žalobca má postavenie spotrebiteľa, ktoré si vyžaduje osobitný prístup. Poukázal na zdravotný stav žalobcu a zhoršenie zdravotného stavu, čo viedlo k potrebe ustanoviť opatrovníka a k obmedzeniu jeho právnej spôsobilosti, čo je objektívne potvrdené rozhodnutím orgánov verejnej moci. Za tejto situácie je mimoriadne nespravodlivé a v rozpore so základnými princípmi spravodlivosti, aby bol žalobca, ktorého zdravotné postihnutie bolo spôsobené vadným výrobkom žalovaného, ešte dodatočne finančne zaťažený trovami konania v prospech žalovaného a štátu. Skutočnosť, že následky úrazu viedli až k obmedzeniu právnej spôsobilosti žalobcu, podčiarkuje závažnosť ujmy spôsobenej vadným výrobkom a výrazne posilňuje potrebu aplikácie korektívu spravodlivosti pri rozhodovaní o trovách konania.
15.1 Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie je neopodstatnené, stotožnil sa s argumentáciou súdu a s jeho závermi. 15.2 Uviedol, že žalobca v odvolaní v čl. II až VI uvádza hodnotiace úsudky k stavu veci, častokrát odborného či technického charakteru, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na záver odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí, ktorý uviedol, že predmet sporu nespočíval len na tom, aby žalobca preukázal vadnosť výrobku, ale vzhľadom na obranu žalovaného mal žalobca preukázať aj to, že tvrdenú vadu mal výrobok už v čase jeho uvedenia do obehu, teda v čase jeho dispozície do obchodnej siete, odkiaľ sa dostal do dispozície žalobcu. Vzhľadom na vykonané dokazovanie má žalovaný za to, že dané bolo jednoznačne preukázané, že sporné pivo Stein bolo pri uvedení na trh z hľadiska akosti v poriadku, nevykazovalo žiadne vady, a to tak z hľadiska degustačného, senzorického i mikrobiologického. Žalovaný neporušil žiadne právne predpisy týkajúce sa výroby,
skladovania a distribúcie spornej potraviny, piva Stein. Uvedené preukazoval protokolom o stáčaní zo dňa 07.05.2018, príjemkou zo skladu zo dňa 07.05.2018 vrátane dokladu preukazujúceho teplotu v sklade, protokol o degustácii piva zo dňa 10.10.2018, protokol o skúške č. XXXXX/XXXX zo dňa 23.10.2018 a listinu označenú ako Vec: Odstúpenie podania - odpoveď zo dňa 25.10.2018 č. XXXX/ XXXX/XXXX. Z uvedených listín vyplynulo, že neboli zistené nedostatky daného výrobku. S poukazom na ust. § 4 ods. 1 a § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 294/1999 Z.z. uviedol, že žalovaný ako výrobca neuviedol do obehu na trh spornú potravinu pivo Stein, ktoré by vykazovalo akúkoľvek vadu. Zotrval na svojej argumentácii, že pivo stočené v čase 5:42 hod. je toho istého druhu a tej istej výroby, kvality a akosti ako pivo stočené v čase o 5:37 hod., pričom poukázal na listiny predložené a založené v súdnom spise. Z uvedeného má za to, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil. Pokiaľ žalobca uviedol, že po zakúpení spornej potraviny piva Stein, bola fľaša neporušená, nebola vystavená neprimeraným teplotným podmienkam ani mechanickému poškodeniu a žalobca s ňou zaobchádzal bežným spôsobom určeným výrobcom, žalovaný uviedol, že uvedené tvrdenie žalobcu nebolo žiadnymi dôkazmi preukázané, dokazovanie vykonané súdom totiž nepreukázalo, akým spôsobom bolo v období odo dňa 01.06.2018 do dňa 06.09.2018 so spornou potravinou nakladané, akým spôsobom a za akých podmienok bolo uskladnené, či boli dodržané právne predpisy týkajúce sa požiadaviek na podmienky skladovania piva a podobne, a to tak v obchodnej spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s., ako aj u samotného žalobcu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že zaobchádzal so spornou potravinou bežným spôsobom určeným výrobcom, toto tvrdenie je v rozpore s vykonaným dokazovaním, keďže obidva znalecké posudky vyhotovené v rámci konania konštatovali, že žalobca nepoužil pri otváraní spornej fľaše piva pákový systém otvárania s riadnym protipohybovým otváračom, tento s určitosťou použil pri otváraní spornej fľaše neobvyklý, neprimeraný, a teda nebezpečný spôsob otvárania fľaše, čím vlastne si sám zavinil úraz a škodu spôsobenú úrazom v danom prípade znáša v plnom rozsahu sám žalobca. 15.3 Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval technologickými procesmi a znakmi, ktoré sú typické pre výrobnú poruchu, žalovaný uviedol, že žalobca uvedené závery vyhodnotil ničím nepreukázaným a nepodloženým tvrdením. Vykonané dokazovanie nepotvrdilo, že žalobcom tvrdené vady v akosti potraviny, zakalenosť a penivosť spôsobili žalobcom tvrdené následky v podobe zvýšenia tlaku v pivovej fľaši v takej miere, že došlo k vystreleniu jej vrchnáka. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva žiaden objektívny zákonný dôkaz o tom, že pivová fľaša obsahujúca spornú potravinu mala v sebe práve z dôvodu zakalenosti a penivosti tak vysoký tlak, ktorý by mohol po otvorení fľaše explodovať. Odborné závery znaleckého posudku č. X/XXXX znalca G. F. A. C., H. vrátane jeho doplnenia vyvrátili vyššie uvedené tvrdenie žalobcu, keď znalec konštatoval, že sporná potravina, ktorej výrobcom bol žalovaný, bola pasterizovaná, v dôsledku čoho nemôže za normálnych okolností a predpísaných podmienok vzniknúť v pivovej fľaši tak vysoký tlak, ako to popisuje žalobca, resp. že vada v akosti potraviny v podobe zakalenosti či penivosti piva, nemá žiaden vplyv na zvýšenie tlaku v pivovej fľaši. 15.4 K argumentom týkajúcim sa výrobnej poruchy pri spracovaní a stáčaní spornej potraviny uviedol, že žalobcom konštatované vady v podobe zakalenia, vysokej penivosti sú vady spôsobené práve nesprávnym skladovaním, čo vyplynulo zo znaleckého posudku znalca G. F. A. C., H. Z obsahu odvolania žalobcu a ani z obsahu súdneho spisu nie je zrejmé, o akú technologickú analýzu žalobca svoje tvrdenia opiera. V priebehu súdneho konania nebola žiadna technologická analýza spornej potraviny vykonaná s výnimkou senzorických a mikrobiologických skúšok vykonaných štátnym veterinárnym a potravinovým ústavom, laboratóriom Dolný Kubín a laboratórium Košice, ktorých výsledky sú zachytené v protokoloch o skúškach. Pokiaľ žalobca naznačil, že žalovaný pri výrobe, spracovaní či stáčaní spornej potraviny nedodržal technologické štandardy, toto tvrdenie žalobcu je nielenže špekulatívne, ale aj v rozpore s vykonaným dokazovaním. Poukázal pritom na výsledky mikrobiologických vyšetrení spornej potraviny, ktoré uskutočnil Štátny veterinárny a potravinový ústav, laboratórium Dolný Kubín a laboratórium Košice, z ktorých protokolov vyplynulo, že v rámci mikrobiologického vyšetrenia, ktoré skúmali prítomnosť koliformných baktérií a kvasiniek, boli všetky hodnoty spornej potraviny v poriadku. 15.5 Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že vo fľaši bol vnútorný tlak vo výške cca 4,2 barov, ktorý prekračuje technologické normy pre fľaškové pivo, k tomu uviedol, že samotný znalec pri vypracovaní znaleckého posudku nemal vedomosť o právnej norme, ktorá by upravovala hladinu tlaku vo fľaši pri tomto type korunkového uzáveru piva, pričom poukázal na korešpondenciu znalca B. s pani F. C., zamestnankyňou ŠVaPU Košice, z ktorých aj citoval. 15.6 Čo sa týka odvolania vo vzťahu k trovám konania žalovaný uviedol, že rozhodnutie aj v tejto časti je vecne správne a zákonné, nakoľko súd pri rozhodovaní vychádzal zo zásady úspechu vo veci. Aplikáciu ust. § 257 CSP žalobca navrhuje až v podanom odvolaní, pričom ním prezentované tvrdenia nepredstavujú okolnosti, pre ktoré by bolo možné odchýliť sa od zásady úspechu v spore. Pokiaľ žalobca poukázal na postavenie žalobcu ako slabšej strany v podobe spotrebiteľa žalovaný uviedol,
že takéto postavenie samo o sebe nepredstavuje okolnosť, pre ktorú by bolo možné odchýliť sa od zásady úspechu v spore. Ak by sme prijali argumentáciu žalobcu, že samotné postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany sporu je dôvodom pre aplikáciu daného ustanovenia, zakladalo by to dôvod na aplikáciu daného ustanovenia vždy, ak pôjde o takýto typ sporu, čo je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľné. Spotrebiteľ je nepochybne slabšou stranou, a preto CSP modifikuje v jeho prospech priebeh súdneho konania, avšak ochrana spotrebiteľa nemôže byť absolútna, zbavujúca ho akýchkoľvek povinností plniť si svoje záväzky, a to len z titulu, že ide o spotrebiteľa. Uvedené platí o to viac, že žalobca je zastúpený advokátom, čím sa oslabuje jeho postavenie ako slabšej strany v spore, keďže disponuje kvalifikovanou právnou pomocou. Pokiaľ žalobca poukázal na svoj zdravotný stav a sociálnu situáciu žalovaný uviedol, že nenesie žiadnu zodpovednosť za úraz oka, ktorý sa stal žalobcovi, a teda za poškodenie zdravia žalobcu. V prípade, ak by bol žalovaný zodpovedný za zhoršenie zdravotného stavu žalobcu z dôvodu, že spoločnosť uviedla na trh vadný výrobok, bol by žalobca v súdnom konaní úspešný. Žalovaný odmieta tvrdenia žalobcu, že za zhoršenie zdravotného stavu je zodpovedný žalovaný. Poukázal na to, že od marca 2019 bol žalobca hospitalizovaný, a to z dôvodu vážneho úrazu, ktorý utrpel (pád z lešenia), pričom z toho dôvodu je od toho času ležiacim pacientom, o ktorého sa musí manželka starať, pričom táto mu bola zároveň z tohto dôvodu aj ustanovená ako opatrovník (písomné podanie zo dňa 25.12.2019). Z uvedeného vyplýva, že po úraze oka, ktorý mal žalobca utrpieť od 06.09.2018, tento naďalej pracoval a viedol samostatný život, čo potvrdila opatrovníčka žalobcu E. B. na pojednávaní dňa 28.06.2023. K zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu došlo z dôvodu pádu žalobcu z lešenia a nie z dôvodu úrazu oka. Je teda zavádzajúce tvrdenie žalobcu prezentované v jeho odvolaní, že k zásadnému zhoršeniu zdravotného stavu došlo v dôsledku škodovej udalosti, ktorá je predmetom sporu. Skutočnosť, že žalobca má zhoršený zdravotný stav je nepochybne veľmi závažná skutočnosť, avšak, ani táto sama o sebe nie je okolnosťou, pre ktorú by bolo možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre čiastočné, resp. úplné nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, pričom poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/31/2019. Z obsahu súdneho spisu nijak nevyplýva, že by finančné a majetkové pomery žalobcu boli tak kritické, že by objektívne nebol schopný uhradiť trovy konania protistrany. Žalobca svoje tvrdenia o extrémnej finančnej záťaži nijak bližšie nezdôvodnil a ani nepreukázal. Sám inicioval začatie súdneho konania, preto si musel byť vedomý zodpovednosti za podanú žalobu a musel zobrať do úvahy aj procesnú zodpovednosť strany konania. Žalovaný zdôraznil, že rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania musí byť výnimočným rozhodnutím prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu ust. § 257 CSP. 15.7 Na základe vyššie uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania.
16. Žalobca v odvolacej replike, žalovaný v odvolacej duplike a žalobca v následnom podaní zo dňa 24.05.2026 zotrvali na svojich argumentáciách uvedených v odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu, ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.
17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
18. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v tomto rozsahu, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.06.2026 o 9:30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 15.06.2026 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
20. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d/), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).
21. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené žalobcom v odvolaní nie sú naplnené.
22. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
23. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Žalobca v podstatnej časti už len opakuje argumenty uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožnili prijať iné závery.
25. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalobcu, keďže boli už uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.
26. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
27. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví, ktorá mu mala byť spôsobená dňa 06.09.2018 v obci C. o 17:30 hod., a to vystrelením uzáveru po otvorení fľašového piva Stein svetlé pivo 10 %, DMT 7.11.2018 L 05:37 á 0,5 l, ktorého výrobcom a dodávateľom je žalovaný, do oka, v dôsledku čoho má oko trvalo poškodené.
28. Odvolací súd už v zrušujúcom uznesení upriamil súd prvej inštancie na správne právne posúdenie predmetu sporu, pričom súd v novom rozhodnutí vychádzal z ustanovení zák. č. 294/1999 Z.z..
29.1 V zmysle ust. § 1 ods. 1 zák. č. 294/1999 Z.z., výrobca zodpovedá za škodu spôsobenú vadným výrobkom na zdraví alebo na živote poškodeného alebo na veci inej, ako je vadný výrobok, ak je obvykle určená na osobné použitie alebo na osobnú spotrebu, ktorá poškodenému slúžila prevažne na tento účel, ak poškodený preukáže, že výrobok je vadný, škodu a príčinnú súvislosť medzi vadným výrobkom a škodou. 29.2 Podľa ust. § 5 ods. 1 cit. zákona, výrobca sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, ak preukáže, že a) výrobok neuviedol do obehu, alebo b) podľa okolností, ktoré vzniku škody predchádzali, možno vychádzať z toho, že výrobok nebol vadný v čase jeho uvedenia do obehu alebo vada výrobku nastala neskôr, alebo c) výrobok nevyrobil na predaj alebo na iné užitie alebo použitie na podnikateľské účely, ani ho nedistribuoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, alebo d) vada výrobku je dôsledkom splnenia povinnosti vyplývajúcej výrobcovi zo všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo e) stav vedeckých a technických poznatkov v čase uvedenia výrobku do obehu neumožňoval vadu výrobku zistiť.
30. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení pre vznik práva na náhradu škody spôsobenej vadným výrobkom bolo nevyhnutné skúmať a preukázať, že boli súčasne naplnené základné predpoklady zodpovednosti za škodu: a) poškodený preukáže, že výrobok je vadný, b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi vadným výrobkom a vzniknutou škodou. Právna úprava vychádza z objektívnej zodpovednosti výrobcu, avšak v § 5 ods. 1 upravuje liberačné dôvody, ktoré výrobcu zbavujú zodpovednosti.
31. Súd prvej inštancie preto správne skúmal predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom nielen jednotlivo ale aj konkrétnu žalobcom tvrdenú (a podľa neho preukázanú) vadnosť výrobku vo väzbe na vznik škody, a teda príčinnú súvislosť medzi vadnosťou výrobku a škodou. Príčinná súvislosť je totiž daná vtedy, ak je škoda podľa povahy a obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom vadnosti výrobku, ktorá existovala v čase jeho uvedenia do obehu. Zodpovednosť žalovaného vzhľadom na liberačné dôvody uvedené v ust. § 5 ods. 1 cit. zákona totiž nespočívala v zodpovednosti za vadnosť výrobku mesiac pred dátumom spotreby, ale v zodpovednosti za vadu, ktorá tu existovala od začiatku, t.j. už v čase, kedy výrobok opustil sféru žalovaného a bol uvedený do obehu a že táto vada bola v príčinnej súvislosti so škodou. Ak by výrobok nespĺňal kvalitatívne požiadavky, nemohol byť uvedený do obehu a následne distribuovaný.
32. Nedôvodne preto žalobca namietal, že súd neprípustne preniesol dôkazné bremeno o bezvadnosti výrobku v čase jeho uvedenia do obehu na žalobcu a poprel tým princíp objektívnej zodpovednosti výrobcu. Odvolací súd nespochybňuje, že žalobca preukázal existenciu vadného výrobku. Skutočnosť, kedy došlo k vade výrobku, okrem okamihu jeho uvedenia do obehu, však nebola skúmaná. Preukázať bezvadnosť výrobku v čase jeho uvedenia do obehu bolo úlohou žalovaného, ak mal v úmysle vyviniť sa z objektívnej zodpovednosti.
33. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že v čase distribúcie výrobku k 01.06.2018 bol do distribúcie daný vadný výrobok, pričom svoj záver oprel o listinné dôkazy citované v bode 38 odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Tieto dôkazy teda vyhodnotil jednotlivo ale aj vo vzájomnej súvislosti, pričom uvedené dôkazy predstavujú podklad pre logický záver o naplnení predpokladov podľa ust. § 5 ods. 1 písm. b/ cit.zákona, v dôsledku čoho sa výrobca – žalovaný zbavil zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi.
34. Odvolacia argumentácia žalobcu týkajúca sa technologickej analýzy vlastností predmetného výrobku a technologického procesu výroby produktu (v bode III. až VI.) obsahuje hodnotiace úsudky žalobcu odborného a technického charakteru, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
35. Pokiaľ žalobca poukázal na znaleckým dokazovaním zistený tlak 4,2 bar, čo predstavuje podľa neho extrémne prekročenie technologických noriem, odvolací súd uvádza, že znalec v znaleckom posudku č. X/XXXX (F. B., G.) síce uviedol, že bol laboratórne zistený tlak 4,145 atm (420 kPA), avšak zároveň uviedol, že vzhľadom na to, že sklenená fľaša na pivo znesie tlak až 14 bar = 13,8 atm a jej korunkový uzáver 7-12 bar, teda min. 6,9 atm, tento tlak mohol byť v predmetnej fľaši udržateľný. Zároveň však znalec v bode 2 a 3 (str. 9 ZP) uviedol, že cit. „porovnaním príkladom vo fľaši sektu, či šampanského vína sa nachádza tlak 2,5-3,5 bar (2,47-3,45 atm) a tento tlak je schopný pri nesprávnom otváraní, či nakladaní spôsobiť jednoznačne vážny úraz, z čoho vyvodil, že laboratóriom ŠVPÚ Košice zistený tlak 420 kPA (4,2 bar resp. 4,145 atm) mohol spôsobiť popísaný úraz oka človeka. Treba však aj uviesť, že pákový systém otvárania s riadnym protipohybovým otváračom pravdepodobne tu nebol použitý, pretože ten by nasmeroval uzáver stranou, ale muselo byť použité otváranie iným spôsobom napr. o stôl, kovovou pákou napr. nožom či ináč.“ Na závere nesprávneho spôsobu otvárania fľaše sa však zhodli obaja znalci, keď znalec G. F. C. H. v znaleckom posudku č. X/XXXX uviedol, že „ak má pivo pri otváraní vyššiu teplotu alebo sa fľašou zatrasie, tak bude prudko vytekať pena, ale korunka nikdy nevystrelí ako raketa. Môže ísť o nesprávnu manipuláciu pri otváraní. Pri normálnom spôsobe teda nemohlo dôjsť k poškodeniu. Poškodený mohol otvárať pivo nožom resp. zubami alebo iným spôsobom, vtedy je pravdepodobné, že korunka môže vystreliť.“ Zároveň znalec podotkol, že korunkové uzávery znesú tlak do 4 atm (ŠVPÚ v Košiciach namerali vo fľaši tlak 420 kPa, t.j. 4,13 Atm). Nie je však známe, či bolo zariadenie, na ktorom merali tlak certifikované štátnou skúškou resp. kedy naposledy.
36. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou žalobcu o extrémnom prekročení technologických noriem a s tvrdením, že v dôsledku tohto tlaku bol uzáver fľaše vymrštený a spôsobil žalobcovi ujmu na zdraví.
37. Pokiaľ žalobca poukázal na existenciu sedimentu a netypického penenia, čo je podľa neho typickým prejavom poruchy výrobného alebo stabilizačného procesu piva, a teda vadnosti sporného tovaru už od počiatku, odvolací súd uvádza, že súdom vykonané dokazovanie nepotvrdilo, že zakalenosť a penivosť piva malo vplyv na následok v podobe zvýšenia tlaku v pivovej fľaši v takej miere, že došlo k vystreleniu vrchnáka.
38. Zároveň nebolo preukázané a ani to nebolo predmetom dokazovania, či zakalenosť a penivosť sú typické prejavy výrobnej poruchy tak, ako to tvrdí žalobca, nakoľko v spore nebola vykonaná technologická analýza danej potraviny.
39. Navyše záver o existencii zakalenej tekutiny so sedimentom s výrazným dlhotrvajúcim penením po otvorení vyplynul iba z protokolu o skúškach zo dňa 05.11.2018, vykonaných na vzorke dodanej žalobcom, ktorá od 01.06.2018 bola v obehu, a teda distribuovaná na predaj, ale nie z protokolu o skúškach zo dňa 23.10.2018. Nebolo zrejmé, kde a za akých podmienok bol výrobok uskladnený od 01.06.2018, až kým sa dostal do sféry žalobcu pri kúpe dňa 05.09.2018.
40. Naproti tomu protokol zo dňa 23.10.2018 uvádzal výsledok skúšky na vzorke dodanej žalovaným, priamo z banky výrobkov, ktorá bola uskladnená u žalovaného náležitým spôsobom, teda spôsobom zodpovedajúcim právnym predpisom a najmä spôsobom, ktorý žalovaný preukázal. V uvedenom protokole sa uvádza, že pri senzorickom hodnotení vzhľad a farba - bolo konštatované pivo číre, bez zákalu, zlatožltej farby. Skúška bola vykonaná na vzorke doručenej žalovaným dňa 16.10.2018, DMT, DS 07.11.2018, označenie výr. dávky L5 05:37. V záverečnej časti Posúdenie súladu/nesúladu bolo uvedené: cit. „Dodaná vzorka vo vyšetrovaných ukazovateľoch je v súlade s požiadavkami Výnosu MP SR a MZ SR zo 6. Februára 2006 č. XXXXX/XXXX-XX, ktorým sa vydáva hlava PK SR upravujúca mikrobiologické požiadavky na potraviny a na obaly na ich balenie, Príloha č. 17 k štvrtej hlave druhej časti potravinového kódexu: V. Pivo odst.2. Pivo pasterizované a na základe senzorického hodnotenia je v súlade s požiadavkami Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín.“
41. Nakoľko zásadnou otázkou pre rozhodnutie v spore bolo zodpovedanie otázky, či sporný výrobok bol alebo nebol vadný v čase jeho uvedenia do obehu alebo vada výrobku nastala neskôr, v dôsledku čoho bol daný liberačný dôvod pre zbavenie sa zodpovednosti žalovaného za škodu, odvolací súd uvádza, že nebolo dôvodné a hospodárne realizovať výsluch znalca F. B., G. na návrh žalobcu, nakoľko znalec by nebol schopný zodpovedať otázku, či sporný výrobok bol alebo nebol vadný v čase jeho uvedenia do obehu alebo vada výrobku nastala neskôr. Posledná vzorka piva, ktorá mohla svedčiť o ne/kvalite tovaru v čase distribúcie bola totiž predmetom skúšky ŠVPÚ, VPÚ v Dolnom Kubíne – závery ktorého sú obsahom protokolu o skúške zo dňa 23.10.2018.
42. Z vyššie uvedených dôvodov nebolo potrebné vykonanie dokazovania v smere uvedenom žalobcom, preto správne súd prvej inštancie návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom znalca uznesením vyhláseným na pojednávaní zamietol.
43. Žalobca tiež namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené a je nepreskúmateľné.
44. Nepochybne právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 1 CSP patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu (por. napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 119/03-30, sp. zn. IV. ÚS 115/03) a jednoznačne vyplýva i z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, cˇ. 303-A, s. 12, § 29, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, pretože špecifická odpoveď sa vyžaduje len na argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci (por. Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra
1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Súd je teda povinný uviesť dôvody pre svoje rozhodnutie, avšak táto povinnosť nemôže byť chápaná ako príkaz predložiť detailnú odpoveď na každý argument, ktorý strana sporu v konaní uvedie. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia totiž neznamená, že všeobecný súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (sp. zn. II. ÚS 76/07). Ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že sa strana sporu s právnym názorom súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia (por. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 188/06).
45. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu nevyhovel a závery, ktoré prijal primerane a zrozumiteľne vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd nerozhodol v prospech žalobcu a neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv.
46. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa aplikácie ust. § 257 CSP na rozhodnutie o náhrade trov konania odvolací súd uvádza nasledovné:
47. V prejednávanom spore súd správne aplikoval ust. § 255 ods.1 CSP, v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP. Pokiaľ však súd uviedol, že nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie je v tejto otázke vecne správne.
48. V zmysle ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).
49. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.
50. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
51. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.
52. K aplikácii ust. § 257 CSP dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.
53. Z uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.
54. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.
55. Pokiaľ žalobca ako dôvod hodný osobitného zreteľa považoval okolnosti, ktoré ho viedli k podaniu žaloby, odvolací súd uvádza, že je právom každého subjektu obrátiť sa s návrhom na začatie konania na súd, pričom podanie takého návrhu mu nemôže byť na ujmu. Musí však znášať následky svojho procesného neúspechu v spore, a to aj v podobe náhrady trov konania v prospech úspešnej strany sporu.
56. K argumentácii žalobcu, že má postavenie spotrebiteľa, odvolací súd uvádza, že iba táto samotná skutočnosť nie je okolnosťou osobitného zreteľa, v dôsledku ktorej by mal súd pristúpiť k aplikácii ust. § 257 CSP. Ako správne uviedol žalovaný, ust. § 290 a nasl. CSP modifikuje v jeho prospech priebeh súdneho konania, avšak ochrana spotrebiteľa nemôže byť absolútna, zbavujúca ho akýchkoľvek povinností, napr. aj úhrady trov konania v prípade svojho neúspechu. Ani postavenie žalovaného ako profesionálneho výrobcu nie je okolnosťou osobitného zreteľa, nakoľko nemožno žalovaného sankcionovať za jeho úspech v spore iba preto, že je podnikateľským subjektom a profesionálnym výrobcom. Je rovnocennou stranou v spore, tak ako žalobca, a preto sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalobcu, že žalovaný má procesne silnejšie postavenie.
57. V spore neboli preukázané ani také sociálne pomery žalobcu, ktoré by boli dôvodom pre aplikáciu ust. § 257 CSP. Žalobca argumentoval svojimi sociálnymi pomermi až v odvolaní ako neúspešná strana sporu, pričom svoje sociálne pomery žiadnym spôsobom nepreukázal, a to ani v súvislosti s jeho argumentáciou v odvolaní.
58. Pokiaľ žalobca poukázal na zdravotné pomery a zhoršenie zdravotného stavu, ktoré je priamym následkom škodovej udalosti, odvolací súd uvádza, že zdravotný stav žalobcu po škodovej udalosti bol preukazovaný lekárskymi správami, ako aj lekárskymi posudkami. Okrem toho opatrovníčka žalobcu vypočutá v spore sa vyjadrila k otázke zdravotného stavu žalobcu na pojednávaní dňa 28.06.2023 keď uviedla, že aj napriek úrazu žalobca nastúpil do práce asi po dvoch alebo troch týždňoch, niekedy v októbri 2018. Všetko to čo robil, robil aj pred úrazom, bolo to pre neho ťažké, nemal taký odhad, ale po úraze viedol aj motorové vozidlo. Zlom nastal v marci 2019, keď žalobca utrpel úraz, prelomila sa pod ním doska na lešení a on spadol, z výšky 6 m, udrel si hlavu, ktorou padol na betón, mal polámané rebrá. Bol v bezvedomí, mal vývod, vôbec nereagoval, nerozprával. Z obsahu spisu vyplynulo, že mu bol ustanovený opatrovník (čl. 234, 193). Z uvedeného vyplýva, že zhoršenie zdravotného stavu nenastalo v súvislosti s poradením oka (teda nie je daná kauzálna súvislosť medzi úrazom oka a zhoršením zdravotného stavu), ale nastalo v súvislosti s úplne iným úrazom, a následky úrazu oka neviedli k obmedzeniu právnej spôsobilosti žalobcu, ale k obmedzeniu právnej spôsobilosti došlo v súvislosti s iným úrazom žalobcu, preto argumentácia žalobcu v odvolaní je zavádzajúca. Navyše žalobca na účely aplikácie ust. § 257 CSP ani nepreukázal svoj aktuálny zdravotný stav, ktorý by mal byť dôvodom individuálneho posúdenia prípadu.
59. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že v danej veci nie sú dané výnimočné okolnosti, ktoré by boli dôvodom pre aplikáciu ust. § 257 CSP.
60. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok, vrátane výroku o náhrade trov konania a trov štátu, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
61. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalovanému. Odvolací súd preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ani odvolací súd nevzhliadol dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP, nakoľko podľa jeho názoru neboli dané osobitné dôvody spočívajúce v charaktere predmetu sporu ani v osobe žalobcu pre nepriznanie náhrady trov úspešnému žalovanému z dôvodov uvedených bližšie v časti týkajúcej sa argumentácie k odvolacím námietkam žalobcu.
62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).