Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/32/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudkýň JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Evy Kyselovej, na verejnom zasadnutí konanom 23. júna 2026 prejednal odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo 6.3.2026 a takto

r o z h o d o l :

Podľa , , z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo 6.3.2026 v časti – vo výroku o treste a výroku o uloženom ochrannom opatrení.

Na základe , pri nezmenenom výroku o vine rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo 6.3.2026,

obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom B. C. XXX, D. C., t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Ilava,

o d s u d z u j e :

Podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 3 (tri) roky a zároveň obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom, a to podľa potreby a konkrétneho určenia probačného a mediačného úradníka.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo 6.3.2026 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a § 140 písm. f) Tr. zák., na skutkovom základe, že:

dňa 6.7.2025 v čase okolo 21.05 hod. v spoločnej domácnosti na poschodí rodinného domu č. XXX v obci B., D. C., prišiel do priestorov spálne za svojou matkou E. B., od ktorej, poznajúc jej reakcie a jej vzťah k nemu ako synovi a z tohto dôvodu neočakávajúc výraznejší odpor, opakovane slovne požadoval pohlavný styk

a opakovane sa jej pýtal, prečo mu ho nemôže dať, na čo sa E. B. zo strachu pred fyzickým atakom od neho vzdialila do chodby domu a vysvetľovala mu, že sa to nesmie, pričom A. B. počas toho, ako na matku opätovne naliehal, aby s ním mala pohlavný styk, si stiahol nohavice aj boxerky a začal sa pred ňou uspokojovať, počas toho mu E. B. opätovne vysvetľovala, že sa to nesmie, kedy v reakcii na to jej A. B. pozrel do očí a dôrazne jej dvakrát povedal, že ju zabije, a tiež uviedol, že ak mu nedá sex, tak ju zabije, následne vyvrcholil a presunul sa do svojej detskej izby.

Za to ho okresný súd odsúdil podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 6.3.2026 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku obžalovaný podal odvolanie a prokurátor sa vzdal práva podať odvolanie (č.l. 281 súdneho spisu).

Dňa 26.3.2026 obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne doručil súdu odôvodnenie odvolania (č.l. 299-300 súdneho spisu), v ktorom uviedol, že nie je pravdou, že by po celý čas trestného stíhania svoje protiprávne konanie iba popieral, pretože počas pobytu vo väzbe, keď žiadal o prepustenie z väzby, opakovane uvádzal, že si uvedomil nesprávnosť svojho konania a vyjadril aj ľútosť nad svojím protiprávnym konaním. Počas cca 8 mesiacov trvania väzby sa riadne podrobuje liečbe, so spoluväzňami vychádza dobre, dodržiava ústavný režim a správa sa bezproblémovo. Ako pred súdom potvrdila aj samotná poškodená E. B., za svoje konanie sa jej obžalovaný aj ospravedlnil. Obžalovaného jeho protiprávne konanie veľmi mrzí. Doposiaľ nikdy nebol trestne stíhaný, ani odsúdený za žiaden trestný čin, a teda viedol riadny život. Na hlavnom pojednávaní vypovedal aj súdom ustanovený súdny znalec z odvetvia psychiatrie a odvetvia sexuológie MUDr. Stanislav Kollár, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 112/2025 a náležite preskúmal duševný stav obžalovaného. Závery tohto posudku sú veľmi dôležité pre objektívne posúdenie všetkých okolností dôležitých pre správne, zákonné a spravodlivé rozhodnutie o treste (jeho druhu a výmere). Ako vyplynulo zo znaleckého dokazovania, obžalovaný netrpí duševnou chorobou v pravom zmysle slova, ani vážnou duševnou poruchou, netrpí a ani v čase skutku netrpel poruchou sexuálnej preferencie – t.j. sexuálnou deviáciou v medicínskom zmysle slova, sklony k sexuálne motivovanej trestnej činnosti či násilnému sexuálnemu správaniu vo všeobecnosti taktiež nemá, jeho konanie nebolo chorobne motivované, a teda z medicínskeho hľadiska súdny znalec nepovažuje jeho pobyt na slobode za nebezpečný pre spoločnosť, trpí však na zmiešanú poruchu osobnosti, touto trpí prakticky už od detstva, spolu s emočnou nestabilitou, ADHD a hyperkinetickou poruchou, ktoré mu komplikujú život a v dôsledku ktorých sa niekedy, najmä keď je v strese a pod tlakom, „zatne“ a je potom pre neho veľmi ťažké komunikovať. K takémuto „zatnutiu“ u obžalovaného došlo aj na prvom hlavnom pojednávaní dňa 12.2.2026, keď mal obžalovaný možnosť urobiť vyhlásenie podľa , t.j. že je vinný, resp. že nepopiera spáchanie skutku, pre ktorý je trestne stíhaný, pričom tento právny inštitút bol obžalovanému počas návštevy obhajkyne vo väzbe podrobne a zrozumiteľne vysvetlený. Obžalovaný sa počas návštevy opakovane vyjadril, že také vyhlásenie na hlavnom pojednávaní urobia, vedel, že také vyhlásenie by bolo možné použiť pri ukladaní trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Tento „skrat“ v jeho správaní mu veľmi poškodil a bol spôsobený okrem obáv zo súdneho konania aj tým, že deň pred termínom prvého hlavného pojednávania obžalovaný (čo v čase konania prvého hlavného pojednávania obhajkyňa obžalovaného nevedela) musel podstúpiť extrakciu troch zubov, bol po lokálnej anestézii a vytrpenej bolesti unavený a podráždený. Vzhľadom na to, že zmiešaná porucha osobnosti nie je duševnou chorobou v pravom zmysle slova, súdny znalec ochrannú liečbu obžalovaného nenavrhol, ale výslovne uviedol, že v istej miere je možné nežiaduce prejavy správania sa obžalovaného korigovať medikamentóznou liečbou a dlhodobou psychoterapiou. Ďalej obhajoba poukázala na to, že priamo v odôvodnení rozsudku samosudkyňa uviedla, že skutku sa obžalovaný dopustil v stave zníženej príčetnosti, a teda by sa lepším prostriedkom na nápravu

obžalovaného a ochranu spoločnosti malo javiť skôr adekvátne ochranné liečenie než taký dlhý a prísny trest odňatia slobody. Vzhľadom na všetky okolnosti tohto prípadu, najmä na to, že doposiaľ obžalovaný nebol trestne stíhaný ani odsúdený, skutku sa dopustil vo veku blízkom veku mladistvého, skutku sa dopustil aj v dôsledku svojej choroby, resp. poruchy, ktorou trpí od detstva, ktoré vôbec nemal ľahké, ochranné liečenie by v jeho prípade zabezpečilo ochranu spoločnosti pred prípadným rizikom recidívy lepšie než uložený neprimerane prísny a dlhý trest odňatia slobody. Celý skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, sa udial „v slovnej rovine“, poškodenej sa obžalovaný fyzicky ani nedotkol, žiaden fyzický útok na poškodenú ani len nenaznačil, nezahnal sa na ňu, nemal žiadnu zbraň a potom, čo poškodená nevyhovela jeho neprípustnej a protiprávnej požiadavke, sa obžalovaný sexuálne uspokojil sám, dobrovoľne a bez zásahu inej osoby, ktorá by ho „spacifikovala“, teda sám upustil od ďalšieho protiprávneho konania a odišiel do svojej izby. Žiada preto nadriadený súd, aby dôsledne prehodnotil výmeru trestu odňatia slobody uloženého súdom prvého stupňa, ktorý trest považuje vzhľadom na vyššie uvedené špecifické okolnosti za neprimerane prísny a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by úplne postačil aj trest kratšieho trvania. Preto navrhuje, aby nadriadený súd zmenil výrok o treste a sám rozhodol o výmere trestu odňatia slobody a uložil obžalovanému trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v súlade s ust. § 39 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 Tr. zák. a aby pri jeho ukladaní zohľadnil spôsob spáchania tohto trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, všetky vyššie spomenuté poľahčujúce okolnosti, nakoľko priťažujúce okolnosti v tomto prípade neboli zistené, osobu obžalovaného ako páchateľa, jeho osobné pomery aj možnosť jeho nápravy.

Súčasťou spisového materiálu nie je vyjadrenie prokurátora ani poškodenej k odvolaniu obžalovaného.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor uviedol, že ak sa súd rozhodne uložiť obžalovanému alternatívny trest s podmienečným odkladom jeho výkonu a s probačným dohľadom, tento trest bude postačujúci na dosiahnutie účelu trestu. Poškodená uviedla, že obžalovaný sa jej ospravedlnil, povedal, že jeho konanie bolo skratové. Príčinou bolo, že sa spoznal s F. v detskom domove. Ona by navrhovala nejaké liečenie, aby nemal enormné výkyvy nálad. Ďalej poškodená doplnila, že má byt, o ktorom na hlavnom pojednávaní hovorila, tento dostali a obžalovaný by v ňom mohol s ňou a s dcérou bývať s tým, že by jej pomáhala mama. S týmito ďalšími osobami po návrate z reedukačného centra nemal obžalovaný žiadne konflikty. Matka obžalovaného doplnila aj adresu nového bydliska. Ďalej poškodená uviedla, že sa nevie zaručiť, či by sa obžalovaný dostavil k probačnému a mediačnému úradníkovi vzhľadom na zmenu jeho nálad a rovnako nevie zaručiť, že by rešpektoval uložené liečenie. Obhajkyňa s poukazom na písomné dôvody podaného odvolania akcentovala individualizáciu ukladaného trestu vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav obžalovaného, za ktorý nemôže. Určitým momentom, ktorý mohol ovplyvniť jeho konanie, je aj aktuálne vedené trestné konanie, kde obžalovaný vystupuje ako poškodený za skutok, ktorý sa stal v reedukačnom zariadení. Vo výkone väzby sa obžalovaný podrobuje psychologickému poradenstvu a opakovane navštívil aj psychiatra. V prípade, že bude obžalovanému uložená ochranná liečba, je ochotný takéto poradenstvo, resp. psychoterapiu absolvovať. Obžalovaný uviedol, že sa k tejto veci nevie vyjadriť, ale ďalej by vykonával asi liečbu a potom nevie. Následne pokračoval, že by si našiel nejakú jednoduchšiu robotu a po čase by sa radšej odsťahoval z domu. Vedel by si vytvoriť podmienky samostatného bývania.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa , zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej , odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s , odvolanie spĺňa náležitosti , a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle , a preto odvolací súd nepostupoval podľa

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Odvolací súd na podklade podaného odvolania obžalovaného (rešpektujúc jeho rozsah a dôvody) vykonal prieskum napadnutého rozsudku v celom rozsahu a po vyhodnotení všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Krajský súd vyhodnotil uložený trest obžalovanému ako neprimerane prísny a uložené ochranné opatrenie ako nezákonné. Uvedené zistenia krajský súd viedli k zrušeniu rozsudku prvostupňového súdu v časti – vo výrokoch o treste a ochrannom opatrení z dôvodov podľa ,

Krajský súd v konaní o odvolaní obžalovaného nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa. Obžalovaný bol zo spáchania trestnej činnosti usvedčený procesne správne zabezpečenými a vykonanými dôkazmi, medzi ktoré patria najmä výpoveď svedkyne poškodenej E. B., svedkov – F. B., G. B., znalecký posudok v spojení s výsluchom znalca MUDr. Stanislava Kollára, z odvetvia psychiatrie, relevantné listinné dôkazy – najmä lekárske správy a správy o pobytoch obžalovaného v jednotlivých výchovných zariadeniach, v ktorých prebýval až do svojej plnoletosti, správy z výkonu väzby.

Predmetné dôkazy, ktorých podrobný opis je súčasťou napadnutého rozhodnutia, okresný súd vyhodnotil v súlade so základnou zásadou trestného konania, uvedenou v Tieto úvahy sú logické, presvedčivé zodpovedajúce komplexnému vyhodnoteniu všetkých vo veci vykonaných dôkazov. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov a tieto sám na základe vnútorného presvedčenia vyhodnotil s totožným výsledkom. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok o vine, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol, a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery.

Zároveň konanie obžalovaného bolo aj správne právne kvalifikované ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods.2 písm. b), c) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a s poukazom na § 140 písm. f) Tr. zák. Ohľadom tejto časti napadnutého rozsudku krajský súd nedisponoval s konkrétnymi odvolacími námietkami, preto vykonal všeobecný prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine, ako i prieskum konania, ktoré predchádzalo odvolaním napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, pretože z pohľadu zákona a spravodlivosti žiadny trest nemôže obstáť pri nezákonnom rozhodnutí o vine páchateľa.

Podstatná časť odvolacej argumentácie obžalovaného smerovala do výrokov o treste, pričom obhajoba poukázala na celý rad dôvodných konkrétnych skutočností, ktoré by mal súd vziať do úvahy pri ukladaní trestu, nakoľko tento považovala za neprimerane prísny predovšetkým s ohľadom k druhu uloženého trestu. V tomto smere argumentovala aj uloženým ochranným opatrením a zníženou príčetnosťou obžalovaného.

Po preskúmaní aj týchto častí rozhodnutia prvostupňového súdu, s ohľadom na odvolaciu argumentáciu obžalovaného, ako aj konečný návrh prokurátora, dospel krajský súd k záveru, že v súlade s právnym názorom prokurátora si u obžalovaného splní účel trestu i trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s určením primeranej skúšobnej doby s probačným dohľadom a v rámci neho uloženej povinnosti podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na

ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Trest ukladaný za spáchanú trestnú činnosť má byť zákonný, primeraný a spravodlivý a rešpektovať zásady pre ukladanie trestov uvedené v ust. § 34 Tr. zák.

upravuje otázku ukladania trestov vo viacerých ustanoveniach, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť, je účel trestu ( Tr. zák.) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery ( Tr. zák.). Trest je primárne určovaný zákonom, teda zákonnou trestnou sadzbou, a až sekundárne aplikačnou úvahou súdu o primeranosti výšky uloženého trestu, avšak len v rámci sadzby ustanovenej . Primeranosť trestu v konkrétnom prípade závisí od závažnosti spáchaného trestného činu, ktorú primárne už zákonodarca vyjadruje nastavením trestnej sadzby, a následne od okolností prípadu a osoby páchateľa.

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Teda súdom uložený trest má zohľadňovať závažnosť spáchanej trestnej činnosti, jej následok, má mať dostatočný výchovný účinok, má odsúdiť páchanie trestnej činnosti, zabrániť páchanie ďalšej činnosti nielen páchateľov, ale zároveň má mať dostatočne preventívny charakter aj vzhľadom k ostatným členom spoločnosti. Má zohľadňovať osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Dokazovanie v tomto smere okresný súd vykonal v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o treste a z jeho výsledkov vychádzal odvolací súd pri svojom rozhodovaní. Obžalovaný nemá záznam v registri trestov, bola mu uložená pokuta za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu vo výške 10 eur. Pri právnej kvalifikácii stíhaného skutku ako zločinu vydierania podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody v sadzbe 4 až 10 rokov. S poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zák., t.j. keď horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšuje 8 rokov, súd musel uložiť obžalovanému trest odňatia slobody.

Úvahy o treste, jeho druhu a výmery, prvostupňový súd odvíjal od toho, že obžalovaný neurobil vyhlásenie o vine a vzhľadom na zákonom ustanovenú trestnú sadzbu by mu mohol uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu len s probačným dohľadom, ktorý by nebol podľa súdu efektívny a účelný. Tento trest dokonca označil za formálny pre nemožnosť jeho vykonateľnosti, nakoľko obžalovaný sa dopustil trestného činu voči svojej matke, od ktorej je závislý, býva s ňou v spoločnej domácnosti, keďže nie je schopný zabezpečovať svoje základné potreby pre svoju nesamostatnosť. Tiež zdôraznil aj zdravotný (psychický) stav obžalovaného. Preto by neprichádzalo do úvahy uložiť obžalovanému možné obmedzenia a povinnosti ako zákaz vstupu do obydlia poškodenej, zákaz priblížiť sa k poškodenej, prípadne príkaz zamestnať sa. Akcentoval tiež osobu obžalovaného, ktorá nerešpektuje rodiča ani iné autority. Tiež okresný súd konštatoval, že u obžalovaného existujú dve poľahčujúce okolnosti – doposiaľ viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.) a skutku sa dopustil vo veku blízkom veku mladistvých (§ 36 písm. d/ Tr. zák.). U obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný neprejavil účinnú ľútosť a spáchanie skutku po celý čas popieral. Súd poukázal aj na správanie obžalovaného pred samotným skutkom, keď pre jeho nezvládnuteľné správanie bol umiestnený v reedukačnom centre, z ktorého bol prepustený 3.4.2025, pričom skutku sa dopustil 6.7.2025. Argumentoval aj vyjadrením znalca, že predpoklad recidívy u obžalovaného je rovnako vysoký, či by lieky užíval, alebo nie, a tiež tým, že nežiaduce osobnostné prejavy obžalovaného boli v priebehu jeho života dvakrát najviac korigované, a to počas približne ročného pobytu v reedukačnom zariadení a počas aktuálneho pobytu vo väzbe. Súd tak uloženie trestu odňatia slobody na jeho dolnej hranici, vo výmere 4 roky, považoval za primerané.

S vyššie uvedenými úvahami okresného súdu sa krajský súd nestotožnil. Úvahy prvostupňového súdu o uloženom treste nemožno považovať za komplexné s poukazom na všetky okolnosti, ktoré je v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. potrebné brať do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, ktoré majú zásadný vplyv na individualizáciu trestu, teda najmä spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V tejto súvislosti je vhodné zvlášť zdôrazniť § 33a Tr. zák., ktorý kladie dôraz na primeranosť ukladaných sankcií, akcentuje sa povaha a závažnosť činu, osoba páchateľa a jeho pomery; páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Krajský súd osobu páchateľa vyhodnotil vo všetkých súvislostiach. Je zrejmé, že matka – poškodená mala s obžalovaným – synom od detstva výchovné problémy. Obžalovaný bol postupne umiestňovaný vo výchovných zariadeniach nahrádzajúcich rodinnú starostlivosť až po reedukačné zariadenie a navštevoval od detstva psychiatra. Tieto výchovné problémy pramenia z osobnostnej štruktúry obžalovaného, nemajú chorobný základ. Na strane druhej však tieto výchovné problémy v minulosti nevyústili do protiprávneho konania voči tretej osobe násilného charakteru, s výnimkou jedného drobného priestupku. Do spáchania stíhaného zločinu obžalovaný viedol riadny život, čo konštatoval aj okresný súd. Z hľadiska hodnotenia osoby tak treba prihliadnuť aj na túto významnú skutočnosť – poľahčujúcu okolnosť, pretože ide o prvotrestaného páchateľa, mladého človeka, na prevýchovu ktorého je primárne nevyhnutné pôsobiť miernejšími prostriedkami trestného práva. Ďalej je potrebné zohľadniť skutočnosť, že obžalovaný bol za toto konanie stíhaný vo väzbe od 7.7.2025, teda do právoplatného rozhodnutia krajského súdu obžalovaný vykonával väzbu takmer jeden rok. Zároveň tento jeho pobyt vo väzbe ústav vyhodnotil ako bezproblémový, obžalovaný riadne dodržiaval ústavný poriadok. Ani táto okolnosť nie je zanedbateľná pri vyhodnotení možnosti nápravy osoby obžalovaného. Naviac na verejnom zasadnutí poškodená potvrdila, že sa jej obžalovaný za svoje konanie ospravedlnil a pomenovala aj dôvod jeho správania, že sa zoznámil vo výchovnom zariadení s dievčaťom, čo bolo motívom jeho konania.

K pomerom páchateľa, ktoré majú vplyv na úvahy o treste u obžalovaného, jednoznačne treba zaradiť jeho zdravotný stav. Z tohto pohľadu treba prihliadnuť na závery znalca psychiatra, ktorý síce vylúčil u obžalovaného duševnú chorobu alebo duševnú poruchu v pravom slova zmysle, ale zistil, že trpí zmiešanou poruchou osobnosti. Ide o trvalú štruktúru jeho osobnosti a zároveň o celoživotnú medicínsky neovplyvniteľnú abnormnú variantu charakterových a temperamentných rysov osobnosti. Obžalovaný netrpel a ani v súčasnosti netrpí tzv. poruchou sexuálnej preferencie, nemá sklony k sexuálne motivovanej trestnej činnosti či násilnému sexuálnemu správaniu. Sexuálna motivácia jeho správania preto mohla byť ovplyvnená známosťou obžalovaného, ako popísala jeho matka.

Nie sú bez významu ani okolnosti skutku a následne konanie obžalovaného po skutku – po zopakovaní vyhrážok zabitím s dožadovaním sa sexuálneho uspokojenia voči poškodenej, t.j. po násilnom verbalizovaní svojej požiadavky odišiel do svojej izby a matka ako poškodená sa zaujímala o jeho stav tým, že ho opakovane kontrolovala v jeho izbe, poznajúc jeho správanie. Tieto skutočnosti sú významné pre vyhodnotenie závažnosti trestného činu, ktorú znižujú.

Po dôkladnom zhodnotení týchto individuálnych okolností prípadu v ich vzájomných súvislostiach krajský súd uzatvára, že na výchovu obžalovaného bude postačovať trest odňatia slobody vo výmere 4 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 roky s probačnym dohľadom. Probačný dohľad bude vykonávaný podľa potreby a určenia probačného a mediačného úradníka a posilnený povinnosťou obžalovaného zúčastniť sa psychoterapie. Uložená povinnosť obžalovanému mala vplyv na úvahy o primeranosti skúšobnej doby, ktorú krajský súd určil na 3 roky. Uvedené má obžalovaného motivovať, aby vzhľadom na jeho zmiešanú poruchu osobnosti sa neskôr aj sám dobrovoľne zaujímal o svoje psychické zdravie a aj týmto spôsobom predišiel a vyvaroval sa opakovaniu protiprávneho konania. Podľa názoru krajského súdu vzhľadom na zistenia znalca z odboru psychiatrie, závažnosť konania, skutočnosť, že ide o prvé násilné konanie voči najbližšej osobe, nie je potrebné trvať na zákazoch, o ktorých uvažoval okresný súd pri ukladaní tohto druhu trestu.

Obžalovaný si však musí uvedomiť, že akékoľvek ďalšie obdobné konanie, resp. násilné konanie voči osobe, od ktorej je doslova závislý po všetkých stránkach, má za následok trestnoprávny postih, v jeho prípade už len prísnejší, teda výkon trestu odňatia slobody. Počas plynutia trojročnej skúšobnej doby je povinný viesť riadny život, nedopúšťať sa žiadneho protiprávneho konania, riadne si zabezpečovať prostriedky na živobytie, zaujímať sa o získanie práce, zamestnať sa, podľa svojich schopností a možností pomáhať v spoločnej domácnosti matke a ostatným členom a takýmto spôsobom si vytvárať podmienky, aby nepáchal žiadnu trestnú činnosť, prípadne priestupky v budúcnosti. Súd apeluje na obžalovaného, aby zvážil možnosť dobrovoľnej psychiatrickej liečby, nakoľko odborná pomoc v jeho prípade by mu pomohla riešiť aj bežné problémy pri jeho základnom fungovaní v živote a osamostatnení sa.

Osobitne k probačnému dohľadu súd uvádza, že obžalovaný je povinný sa dostaviť k probačnému a mediačnému úradníkovi na jeho výzvu, dodržiavať podmienky probačného dohľadu a pokyny probačného úradníka, o ktorých bude riadne oboznámený a poučený, ako aj o následkoch ich porušenia, a zvlášť zúčastňovať sa psychoterapie v určených termínoch. V prípade nedodržania týchto pokynov, nerešpektovanie účasti na psychoterapii, alebo ak sa obžalovaný dopustí akéhokoľvek protiprávneho konania, môže probačný a mediačný úradník už v priebehu plynutia skúšobnej doby podať súdu návrh na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody.

K ochrannému opatreniu – k uloženiu ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou – krajský súd uvádza, že jeho uloženie je nezákonné. V danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre jeho uloženie a jeho uloženie nemá podklad ani vo vykonanom dokazovaní s poukazom na znalecký posudok MUDr. Stanislava Kollára, znalca z odvetvia psychiatrie.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na fakultatívne uloženie ochranného opatrenia zákon vyžaduje, aby obžalovaný spáchal trestný čin v stave zníženej príčetnosti a jeho pobyt na slobode bol nebezpečný. Stav zníženej príčetnosti je definovaný ako podstatné zníženie ovládacej alebo rozpoznávacej schopnosti u páchateľa trestného činu. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že rozpoznávacie schopnosti obžalovaného boli v čase činu zachované a ovládacie schopnosti boli v tom čase následkom zmiešanej poruchy osobnosti znížené v malej nepodstatnej (forenzne – psychiatricky nevýznamnej) miere. Konanie obžalovaného nebolo chorobne motivované, a teda z medicínskeho hľadiska znalec nepovažuje jeho pobyt na slobode za nebezpečný pre spoločnosť. Bližšie znalec uviedol, že z psychiatrického hľadiska u obžalovaného nenavrhol liečbu, lebo u neho ide o trvalú poruchu osobnosti. Obžalovaný by potreboval dlhodobo užívať nejaké lieky a tento fakt ústavné liečenie žiadnym spôsobom nemôže ovplyvniť. Ako lekár by obžalovanému odporučil, aby dlhodobo navštevoval psychiatra, čo by čiastočne mohlo pomôcť, prípadnú recidívu protispoločenského konania však nezaručí ani užívanie liekov. Inú psychiatrickú poruchu (autistického spektra), na ktorú bol obžalovaný psychiatricky vyšetrovaný v minulosti, nepotvrdil ani znalec. Ani predpoklad, že obžalovaný bol obeťou sexuálne motivovaného útoku, nemohol ovplyvniť jeho postoj a sexuálne správanie. Z uvedeného vyplýva, že neboli vôbec splnené zákonné podmienky pre uloženie ochranného opatrenia podľa zákonného ustanovenia, podľa ktorého postupoval okresný súd, ani podľa iného. Sám znalec vylúčil opodstatnenosť jeho uloženia, ako aj formy liečenia zvolenej súdom.

Nemožnosť uloženia ochranného opatrenia krajský súd vyvážil cieleným uložením povinnosti obžalovanému počas výkonu probačného dohľadu v skúšobnej dobe.

Pretože znalec vylúčil zníženú príčetnosť u obžalovaného, neprichádzal do úvahy ani procesný postup podľa § 39 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o treste. Pokiaľ ide o poľahčujúce okolnosti, súd nemohol prihliadnuť ani na okolnosť, že obžalovaný spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých (§ 36 písm. d/ Tr. zák.), ak táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť. V tomto smere nebolo vôbec vykonané dokazovanie, a to ani na návrh obhajoby. Uvedené tak indikuje, že v priebehu trestného stíhania obžalovaného nevznikli pochybnosti o tejto spôsobilosti obžalovaného v dôsledku veku obžalovaného. Aj znalec psychiater s dodatkom, že skúmanie tejto otázky patrí síce znalcovi psychológovi, podporne uviedol, že rozumová a vôľová spôsobilosť obžalovaného je primeraná veku.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, a ani v tomto smere nezistil žiadne pochybenia. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej

povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ust. alebo

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.