Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17T-6-2025.pdf
PDF · 94.26 KB
Case nature
Area
Subarea
17T/6/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Andreou Vodičkovou, v trestnej veci proti obžalovanému A. Q., H.. XX.XX.XXXX N. H., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.06.2026 v Bratislave, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
A. Q. H.. XX.XX.XXXX N. H. R. C. X. M. XX, H.-D. E.
sa uznáva za vinného, že
že dňa 16.10.2024 v čase približne 08.33 hodine pristúpil k poškodenému ml. G. S. na E. V. v Bratislave, pri priestoroch autobusovej zastávky MHD s názvom Košická v smere na most Apollo, kde po tom, ako zistil, že poškodený má pri sebe v peňaženke finančnú hotovosť, pristúpil bližšie k nemu a zakričal naňho, že ked' mu nedá zvyšné peniaze, tak ho rozkope, v dôsledku čoho poškodený dostal strach a zo svojej peňaženky vytiahol všetky bankovky ktoré mal a to 3 kusy 10,- eurových bankoviek, ktoré pod hrozbou násilia odovzdal obvinenému, následne obvinený rýchlou chôdzou odišiel s ďalšími osobami smerom k OC Nivy, Bratislava, čím takto svojim konaním pod hrozbou fyzického násilia sa zmocnil finančnej hotovosti poškodeného ml. G. S. a spôsobil mu tak škodu vo výške 30,- €,
teda
proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe
čím spáchal
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.
Za to sa
Odsudzuje
Podľa § 188 ods 2 Tr. zákona v spojení s § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d), ods. 5 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 51 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, § 51 ods. 2 Tr. zákona sa obvinenému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 4 písm. h), písm. k) Tr. zákona sa obvinenému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze :
- podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu,
- zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu pobytu na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť škodu:
- poškodenému G. S., H.. XX.XX.XXXX N. C., R. C. K. XXXX/X, K. A. vo výške 30,- Eur.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa ruší výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 22T/22/2024 zo dňa 27.09.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.02.2025 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 12.02.2025 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I na obvineného A. Q. obžalobu sp. zn. 4 Pv 200/24/1101 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie, pričom po prednesení obžaloby a po poučení podľa ustanovenia § 257 Tr. poriadku, obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písmeno b) Tr. poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, preto súd primerane postupoval podľa § 333 odsek 3 Tr. poriadku. Súd otázkami u obžalovaného zisťoval, či obžalovaný rozumie, z čoho je obžalovaný [§ 333 odsek 3 písmeno c/], či bol poučený o svojich právach [§ 333 odsek 3 písmeno d/], či rozumie právnej kvalifikácii skutku [§ 333 odsek 3 písmeno f/], či vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin [§ 333 odsek 3 písmeno g/], a či sa dobrovoľne z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaného tr. činu [§ 333 odsek 3 písmeno h/]. Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“, preto súd po pozitívnom vyjadrení prokurátora k vyhláseniu, uznesením rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň rozhodol, že dokazovanie ku skutkovým okolnostiam nevykoná, pričom vykoná len dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku o treste a výroku o nároku poškodeného na náhradu škody. Súd po vyhlásení obžalovaného v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku o tom, že je vinný, vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov postupom podľa § 269 Tr. poriadku, a to konkrétne odpis registra trestov obžalovaného, výpis z evidencie priestupkov obžalovaného, podstatný obsah pripojeného spisu MS BA I sp. zn. 22T/22/2024. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil skutkový a právny stav, tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 odsek 12 Tr. poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci kladený za vinu obžalovanému sa stal a napĺňa všetky zákonné znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a to nielen vzhľadom na vyššie spomínané vyhlásenie obžalovaného ale aj na dôkazy vykonané v prípravnom konaní - najmä výsluch poškodeného ako aj výsluchy svedkov.
V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu vyjadreného v § 34 odsek 1 Tr. zákona, v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné Tr. zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov. Podľa § 34 odsek 2 Tr. zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 odsek 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní tr. činu, najmä na
jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku tr. činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania tr. činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ tr. činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku tr. činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom tr. činu. Z výpisu z evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil 10 priestupkov a to proti majetku, na úseku cestnej premávky, na úseku verejného zdravotníctva a proti verejnému poriadku. Podľa registra trestov bol obžalovaný 2-krát súdne trestaný. Trestným rozkazom OS Nitra sp.zn. 37T/14/2023 zo dňa 22.08.2023 právoplatným dňa 30.10.2023 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona pričom sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený a trestným rozkazom MS Bratislava I sp.zn. 22T/22/2024 zo dňa 27.09.2024 právoplatným dňa 04.02.2025 bol uznaný za vinného z prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 16 mesiacov. Z pripojeného spisu MS BA I sp.zn. 22T/22/2024 vyplynulo, že skutku sa dopustil dňa 28.09.2023 a predmetný trestný rozkaz bol obžalovanému doručený dňa 25.01.2025. V otázke trestu súd dospel k nasledovnému. Obžalovaný sa dopustil skutku v trestnej veci vedenej na Mestskom súde Bratislava I pod sp. zn. 22T/22/2024 dňa 28.09.2023, pričom skutku v prejednávanej trestnej veci sa dopustil dňa 16.10.2024. Trestný rozkaz v trestnej veci vedenej na Mestskom súde Bratislava I pod sp. zn. 22T/22/2024 bol obžalovanému doručený dňa 25.01.2025. S poukazom na uvedené bolo potrebné postupovať podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona a uložiť obžalovanému súhrnný trest za zbiehajúce sa trestné činy spáchané pred skorším odsúdením. Obžalovaný sa v uvedenom období dopustil prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Súd preto ukladal súhrnný trest za tieto zbiehajúce sa trestné činy podľa zásad ustanovených pre ukladanie úhrnného trestu (§ 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona) s prihliadnutím na § 2 ods. 1 Tr. zákona. Vzhľadom na to, že súd ukladal trest za dva úmyselné trestné činy spáchané dvoma skutkami, zvýšila sa horná hranica trestnej sadzby najprísnejšie trestného činu podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, teda horná hranica trestnej sadzby zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona z 12 rokov na 16 rokov, pričom súd ukladal trest v upravenej trestnej sadzbe 7 až 16 rokov. Súd ďalej pri ukladaní trestu vychádzal z ustanovenia § 34 Tr. zákona, prihliadal na potrebu ochrany spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti obžalovaným, na požiadavku individuálnej i generálnej prevencie, ako aj na vytvorenie podmienok na jeho nápravu a vedenie riadneho života. Zároveň prihliadal na spôsob spáchania skutku, jeho následok, osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, správanie po spáchaní skutku, ako aj na jeho možnosti resocializácie. V rámci priťažujúcich okolností súd u obžalovaného nevzhliadol žiadnu. Ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona súd zohľadnil, že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a svoj čin úprimne oľutoval. Pokiaľ ide o vyhlásenie obžalovaného o vine, toto je možné zohľadniť pri rozhodovaní o treste, keď súd môže uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade, ak sú súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 Tr. zákona, aj pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa ods. 3. Vychádza sa pritom z toho, že obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby mu bolo známe budúce rozhodnutie súdu o druhu a výmere uloženého trestu (Stanovisko Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016, publikované pod č. 44/2017). Súd následne posudzoval, či sú v predmetnej veci splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona. Zo samotnej dikcie predmetného ustanovenia vyplýva, že ide o oprávnenie, nie povinnosť súdu. Bez toho, aby súd akýmkoľvek spôsobom bagatelizoval závažnosť spáchaného zločinu, dospel k záveru, že v posudzovanom prípade existujú také okolnosti prípadu a pomery obžalovaného, ktoré odôvodňujú použitie tohto inštitútu. Za rozhodujúce považoval súd predovšetkým skutočnosť, že obžalovaný už na hlavnom pojednávaní bezvýhradne uznal svoju vinu, čím významným spôsobom prispel k rýchlemu, hospodárnemu a efektívnemu priebehu trestného konania. Dobrovoľne sa vzdal vykonávania dokazovania vo vzťahu k otázke viny bez akejkoľvek garancie výsledku rozhodnutia o treste. K svojmu konaniu sa priznal,
úprimne ho oľutoval a prejavil ochotu nahradiť spôsobenú škodu. Súd prihliadol aj na samotné okolnosti skutku, keď síce išlo o závažný násilný trestný čin spáchaný na chránenej osobe, avšak jeho spáchanie nebolo sprevádzané fyzickým útokom voči poškodenému ani spôsobením ujmy na zdraví, pričom výška spôsobenej škody predstavovala sumu 30,- Eur. Uvedené okolnosti síce nijako neznižujú trestnoprávnu závažnosť konania obžalovaného, avšak v spojení s jeho postojom, priznaním, ľútosťou a reálnou možnosťou jeho nápravy predstavujú podľa názoru súdu také mimoriadne okolnosti prípadu, ktoré odôvodňujú záver, že uloženie trestu v zákonnej trestnej sadzbe od 7 do 16 rokov by v posudzovanom prípade nezodpovedalo zásade primeranosti trestu. Takto prísny trest by nezohľadňoval konkrétne okolnosti prípadu ani osobu obžalovaného, najmä jeho postoj, priznanie, úprimnú ľútosť a vytvorené predpoklady pre jeho nápravu na slobode. Súd preto dospel k záveru, že ochranu spoločnosti možno zabezpečiť aj trestom kratšieho trvania, ktorý bude vzhľadom na všetky okolnosti prípadu dostatočne represívny a súčasne vytvorí reálny priestor na resocializáciu obžalovaného. S poukazom na § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zákona súd nemohol uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, keďže dolná hranica zákonnej trestnej sadzby predstavuje 7 rokov. Po zhodnotení všetkých vyššie uvedených okolností dospel súd k záveru, že primeraným trestom bude trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Pri rozhodovaní o spôsobe výkonu uloženého trestu súd starostlivo zvažoval, či účel trestu možno dosiahnuť iba výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo postačuje jeho podmienečný odklad. Napriek tomu, že obžalovaný bol uznaný vinným zo zločinu, súd dospel k záveru, že náprava obžalovaného je reálne dosiahnuteľná aj na slobode, pokiaľ bude spojená s dlhodobým probačným dohľadom a kontrolou plnenia uložených povinností. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že ide o osobu nenapraviteľnú alebo že jeho resocializáciu možno dosiahnuť iba prostredníctvom výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd je toho názoru, že okamžitý výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody by v danom prípade nebol účinnejším prostriedkom individuálnej prevencie. Naopak, po vykonaní takéhoto trestu by bol obžalovaný prepustený na slobodu bez ďalšej kontroly zo strany štátu. Podmienečné odsúdenie spojené s probačným dohľadom však vytvára dlhodobý systém kontroly, usmerňovania a motivácie obžalovaného k vedeniu riadneho života. Po dobu piatich rokov bude pod dohľadom probačného a mediačného úradníka, pričom si musí byť vedomý, že ak nebude viesť riadny život alebo poruší uložené povinnosti, súd môže rozhodnúť o nariadení výkonu trestu odňatia slobody. Takto uložený trest preto predstavuje pre obžalovaného nielen významný represívny prostriedok, ale aj účinný motivačný faktor smerujúci k jeho náprave. Súd zároveň uložil obžalovanému primerané povinnosti spočívajúce v povinnosti podrobiť sa programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Tieto povinnosti podľa názoru súdu smerujú k odstráneniu rizikových faktorov, ktoré mohli prispieť k spáchaniu trestnej činnosti, vytvárajú predpoklady pre vedenie riadneho spôsobu života a zvyšujú pravdepodobnosť úspešnej resocializácie obžalovaného. Súd je presvedčený, že práve kombinácia podmienečného odsúdenia, dlhodobej skúšobnej doby, probačného dohľadu a uložených povinností lepšie naplní účel trestu podľa § 34 Tr. zákona ako okamžitý výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd zároveň uložil obžalovanému podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona trest zákazu pobytu na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava vo výmere 2 roky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že práve na území hlavného mesta sa obžalovaný dopustil daného skutku, pričom v Bratislave nemá vytvorené pevné rodinné ani sociálne zázemie, keďže jeho trvalý pobyt sa nachádza v meste Nitra - Horné Krškany. Súd preto dospel k záveru, že dočasné vylúčenie jeho pobytu na území hlavného mesta prispeje k eliminácii kontaktu s prostredím, v ktorom sa dopustil trestnej činnosti, čím sa zníži riziko jej opakovania a zároveň sa podporí jeho resocializácia v prirodzenom rodinnom prostredí. Výmeru 2 roky považoval súd za primeranú závažnosti spáchaného skutku, osobe obžalovaného i preventívnemu účelu tohto druhu trestu. Keďže súd ukladal súhrnný trest, podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 22T/22/2024 zo dňa 27.09.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.02.2025, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo jeho zrušením, stratili svoj podklad. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody poškodenému G. S., súd nárok vo výške 30,- Eur považoval za nesporný a preukázaný, majú-ci oporu v zistenom skutkovom stave, škoda vznikla v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného, ktoré súd vyhodnotil ako trestný čin, preto obžalovaného zaviazal k náhrade škody vo výške 30,- Eur podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I. Rozsudok môže odvolaním napadnúť a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom uvedeným v § 183 odsek 1 Tr. poriadku.