Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/6/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci žalobcov: 1. O. O. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Za vodou XX/XXXX, XXX XX Z. H., 2. H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Za vodou XX/XXXX, XXX XX Z. H., žalobcovia v 1. a 2. rade právne zastúpení: M.. A. Kovalčík, advokát, so sídlom Nám. sv. Mikuláša 20, Stará Ľubovňa, proti žalovanému: W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, právne zastúpený: M.. Z. U., advokát, so sídlom D.. sv. O. XX, Z. H., o vysporiadanie neoprávnenej stavby na pozemku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku P. súdu Z. H. č.k. X C XX/XXXX

- XXX zo dňa XX. novembra XXXX takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. P r i z n á v a žalobcom v 1. a 2. rade nárok na úplnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

X. Okresný súd Z. Ľubovňa (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom č.k. - 477 zo dňa 14. novembra 2025 rozhodol tak, že

I. Žalovaný je p o v i n n ý na vlastné náklady odstrániť v celom rozsahu neoprávnenú stavbu - oplotenie - typové v zostave UZA t.j. pletivo na betónových plotových stĺpikoch v celkovej dĺžke XX,XX m, a to z parcely KN-C č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, evidovanej na LV číslo XXXX, v katastrálnom území G. vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v 1. rade v rozsahu dĺžky XX,XX m z celkovej dĺžky XX,XX m; z parcely KN-C č. XXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, evidovanej na LV číslo XXXX, vedenom v katastrálnom území G. v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2. rade v rozsahu dĺžky XX,XX m celkovej dĺžky XX,XX m, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav:

3. Žalobcovia sa podanou žalobou po úprave petitu domáhali, aby žalovaný na vlastné náklady odstránil v celom rozsahu neoprávnenú stavbu - oplotenie - typové v zostave UZA, t.j. pletivo na betónových plotových stĺpikoch v celkovej dĺžke 56,54 m, ktoré je zamerané v rámci protokolu o zameraní jestvujúceho oplotenia, vyhotoveného M. S. geodetom zo dňa X.X.XXXX a to z parcely KN-C č. XXX/

XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, evidovanej na LV číslo XXXX v katastrálnom území G. vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v 1. rade v rozsahu dĺžky XX,XX m z celkovej dĺžky XX,XX m; z parcely KN-C č. XXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, evidovanej na LV číslo XXXX vedenom v katastrálnom území G. v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2. rade v rozsahu dĺžky XX,XX m celkovej dĺžky XX,XX m, a to do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku, alternatívne žalobcovia navrhli, aby súd rozhodol tak že prikáže, že neoprávnenú stavbu - oplotenie - a to bezodplatne do spoločného podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2. rade. R. žiadali nahradiť trovy konania.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, a to: Rozhodnutie Okresného úradu Stará Ľubovňa, X-18/2019 zo dňa 13.6.2019, Geometrický plán č. XX/XXXX, zo dňa 19.1.2004, S. B., geodet, Súčasné umiestnenie oplotenia žalovaného zakreslené na Geometrickom pláne č. XX/XXXX, zo dňa 19.1.2004, Situačný náčrt zo dňa 17.10.2023, B., s.r.o., L.. F. G. - zameranie oplotenia ďalšieho suseda žalovaného, F. Okresného úradu, odbor starostlivosti o životné prostredie, OU-SL-P.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, Listina zo dňa 3.8.2020 - Bývalá urbárna obec G., Dĺžky podľa zbgis.sk, Zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie „ VÚB Hypotéka účelová“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX-XXX dňa 12.11.2021 - preukazujúce tvrdenia o vyššie uvedenej hroziacej ujme zriadením vecného bremena, Listy vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXX z ktorých vyplýva zriadenie záložných práv, Výzva 1 - Nesplnenie špecifických podmienok úveru zo dňa XX.X.XXXX, Fotografie

- farebné, z ktorých je možné vidieť ako je pletivo zhnité, betónové stĺpy rozpadajúce sa, Osobné vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu + 4 x prílohy, ktoré graficky znázorňujú a vysvetľujú uvádzané tvrdenia žalobcami a s popretím zavádzajúcich tvrdení žalovaného, Prehlásenie bývalých vlastníkov + 5 x príloha - M. a E. C., ktoré listinami a graficky znázorňujú a vysvetľujú ich uvádzané tvrdenia v prehlásení a s popretím zavádzajúcich tvrdení žalovaného, Rozhodnutie o umiestnení stavby žalobcov, Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Starej Ľubovni, zo dňa 28.10.2009, sp. zn. XXXX/XXXXX/Ko-XXXX/CA, vrátane jeho príloh.

5. Na takto zistený skutkový aplikoval ustanovenie číslo v znení neskorších predpisov ( ďalej len ), , , a , , . Vec takto právne posúdil.

6. Skutočnosť, že oplotenie vo vlastníctve žalovaného sa nachádza na časti pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v 1. rade (parcela KN-C č. XXX, KN-C č. XXX/XX) a časti pozemku v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade (parcela KN-C č. XXX/XX) je nespornou a stranami sporu nerozporovanou skutočnosťou.

7. Nové dôkazy, ktoré produkovali žalobcovia v odvolacom konaní a následne po zrušujúcom uznesení krajského súdu, mali preukázať - vyvrátiť dobromyseľnosť žalovaného pri výstavbe oplotenia rybochovného zariadenia. Súd prvej inštancie svoje prvé rozhodnutie založil práve na tejto právnej skutočnosti. Odvolací súd v bode 86 rozhodnutia uviedol: „Za tejto dôkaznej situácie podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné favorizovať vlastníka pozemku a poskytnúť mu právnu ochranu v podobe nariadenia odstránenia neoprávnenej stavby. Niet rozumného dôvodu favorizovať staviteľa neoprávnenej stavby. Vlastnícke právo žalobcov má ústavnú ochranu a je potrebné mu priznať ochranu voči porušiteľovi zákona. Z vyššie citovaných rozsudkov najvyšších súdnych autorít vyplýva, že pri voľbe spôsobov vyporiadania existuje preferenčná postupnosť. Prvým zo spôsobov vyporiadania je nariadenie odstránenia stavby. Navyše pri preukázaní naliehavých problémov zo strany žalobcov, ktoré im nelegálna stavba pri ich legálnej výstavbe spôsobila a nepreukázaní mimoriadnych okolností pre iný spôsob vysporiadania vzájomných vzťahov sporových strán sú splnené kritéria pre štandardný spôsob vyporiadania vzájomných vzťahov v zmysle ustanovenia .“ S poukazom na ustanovenie súd dospel k záveru, že je nadbytočné a nehospodárne vyhodnocovať dôkazy, ktoré majú vyvrátiť dobromyseľnosť žalovaného pri výstavbe oplotenia.

8. V konaní neboli preukázané nové dôkazy týkajúce sa majetkového a ekonomického dopadu odstránenia stavby - oplotenia v neprospech žalovaného a taktiež nebol preukázaný ani verejný záujem na zachovaní stavby oplotenia. Tvrdenia žalovaného, že odstránenie a posunutie plota mu v budúcnosti spôsobí výrazné problémy, čo sa týka technológie a prevádzky ostali v rovine nepreukázaných tvrdení. Dôkaz predložený žalovaným - Súhrnný list stavby L.. V. S., B., (č.l. 190 rub, 191), ktorý stanovuje náklady na úpravu vyust. kanála F. F., Kolačkov vo výške 34.584,62 eur nepreukazuje čo je potrebné

upraviť - opraviť, v akom rozsahu, akým spôsobom, na čo majú byť vynaložené finančné prostriedky, preto súd naň neprihliadol.

9. S poukazom na nezmenenú dôkaznú situáciu riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu a preferenčnou postupnosťou stanovenou v ust. , súd žalobe žalobcov vyhovel a uložil žalovanému odstrániť na vlastné náklady stavbu - oplotenie z parcely reg. C č. XXX/XX v dĺžke XX,XX m a parcely reg. C č. XXX/XX v dĺžke XX,XX m kat. územia G., tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

10. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcami - oboznámenie sa so súdnym spisom tunajšieho súdu sp. zn. , ktorý prejednáva spor ďalšieho suseda žalovaného - o vyporiadanie neoprávnenej stavby oplotenia, nakoľko tento dôkaz súd považuje za irelevantný v tomto konaní.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , v zmysle ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

12. Žalobcovia boli plne úspešní v konaní, preto im súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% (vrátane odvolacieho konania), pričom výške náhrady rozhodne samostatným uznesením súdny úradník.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný a to proti obom výrokom rozsudku súdu prvej inštancie. Podané odvolanie dôvodil odvolacími dôvodmi podľa , keďže súd prvej inštancie dospel podľa odvolateľa na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a , keď súd prvej inštancie podľa odvolateľa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podanom odvolaní uvádzal, že prvostupňový súd rozhodol vo veci v podstate iba na základe skutočnosti, že „ je potrebné favorizovať vlastníka pozemku a poskytnúť mu právnu ochranu v podobe nariadenia odstránenia neoprávnenej stavby „ , pričom s ďalšími možnosťami riešenia sa nezaoberal.

14. Má za to, že ustanovenie vo svojich ustanoveniach upravuje aj ďalšie možnosti a „ favorizovanie vlastníka „ nie je dogmou a ani jediným možným riešením. Podľa neho súdený prípad je ukážkovou situáciou, keď by mal súd postupovať podľa odstavca 3 a usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno. Rybochovný areál staval a budoval až dodnes a dlhé roky ho buduje s vynaložením množstva úsilia a finančných prostriedkov. Samotné posunutie plota by znamenalo veľké až likvidačné problémy, a znamenalo by znemožnenie čerpania eurofondov v spojení s ťarchou vedenou na listoch vlastníctva č. XXX a XXX pre kat. úz. G.. V tomto prípade ide o právnu a skutkovú situáciu, keď množstvom relevantných dôkazov je preukázané, že žaloba - návrh na odstránenie plota je nedôvodná a je tu dôvod na postup súdu podľa ustanovenia , keď vzhľadom na okolnosti by mal súd návrh zamietnuť a vzťahy medzi stranami konania upraviť tak, že zriadi vecné bremeno na parcelu KN-C č.XXX/XX , zastavaná plocha o výmere XX m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom S. B. č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý autorizačne overil dňa XX.XX.XXXX L.. A. B. a úradne overila dňa 21.02.2023 L.. M. T., resp. podľa súčasného stavu ako bolo rozhodnuté v prvom rozsudku prvostupňového súdu .

15. Predmetný pozemok nadobudli žalobcovia tak, že žalobkyňa v 1. rade sa stala výlučnou vlastníčkou parciel č. KN-C č. XXX a XXX/XX na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V XX/ XXXX zo dňa 01.02.2017 a darovacej zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 23.10.2020 a obaja žalobcovia nadobudli vlastníctvo k parcele KN-C č. XXX/XX na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V XXXX/XXXX zo dňa 13.11.2019 , kedy boli parcely samostatne vyčlenené viac ako 10 rokov. Žalobkyňa v 1. rade má geodetické vzdelanie a znalosti. Pri nadobúdaní pozemkov žalobcami podľa odvolania žalovaný zistil viaceré nezrovnalosti, ktoré môžu podľa neho spôsobiť až neplatnosť nadobudnutia vlastníctva žalovanými, avšak toto nie je predmetom prebiehajúceho konania. Poukazuje na to. že už pri vypracovaní geometrického plánu geodeta p. B. zo 14.01.2009 je v ňom uvedené, že pozemky sú v prírode vytýčené kovovými rúrkami. Geometrickým plánom geodeta p. B. z 06.11.2009 konštatuje, že pozemky sú od seba oddelené rúrkami a plotom. Z toho je zrejme, že pozemky boli v prírode riadne vytýčené už od roku 2009.

Žalobcovia v konaní argumentujú aj tým, že plot je zničený, zhnitý a podobne, pričom chcem poukázať na to, že plot je poškodený iba v časti, kde vykonávali žalobcovia vtedy nepovolenú stavebnú činnosť vykonávanú ťažkými stavebnými strojmi, poškodili ho a mimo toho je plot riadne funkčný. Argumentácia žalobcov teda podľa neho nie je dôvodná a má za účelom iba všetko spochybňovať. Chce poukázať aj na to, že celý areál bol postavený aj z prostriedkov EÚ a kontrolou NKÚ Slovenskej republiky neboli zistené žiadne nedostatky. Poukazuje na to, že žaloba bola podaná v roku 2021, teda až po tom, čo sa začalo konanie ohľadne zvyšovania úrovne pozemku žalobcov. Žalobcovia nadobudli pozemok už v prírode riadne vyčlenený, ktorého hranica bola daná plotom už od roku 2008, pričom žalobcovia majú s týmto skúsenosti a vedomosť a iste boli rovnako ako ich právni predchodcovia so stavom oboznámení. Vlastníkom pozemku kde sa nachádza rybochovné zariadenie som od roku 1985. Celý areál užívam nerušene, pričom aj z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Starej Ľubovni č. XXXX/XXXXX/ Ko-XXXX/CA zo dňa 28.10.2009 , kedy nadobudli pozemok právni predchodcovia žalobkyne v 1. rade a výpovede zúčastnených osôb vyplýva, že hranice pozemkov boli v prírode dlhoročne určené a pozemky reálne vyčlenené . Žalovaný toto potvrdil právnym predchodcom žalobcov - O. C. s manželkou I. C., ktorí to rovnako potvrdili . O tom, že plot bol stavaný tak, ako to bolo zamerané pri osvedčovaní - vydržaní p. C. navyše potvrdil p. H. G. svojím potvrdením zo dňa 23.1.2021, keď konštatoval, že bol prítomný pri vytyčovaní plota medzi parcelami a nakoľko sa považoval za vlastníka a bol užívateľom susedného pozemku s umiestnením plota súhlasil. Za dôležitú považuje skutočnosť , že pri vydávaní stavebného povolenia Obvodným úradom životného prostredia v Starej Ľubovni č.j. XXXX/XXXXX-XXX.Vod/Bo zo dňa 6.8.2007 a ani pri kolaudácii rybochovného areálu kedy už bol celý areál oplotený a skolaudovaný proti rozhodnutiu Obvodného úradu životného prostredia v Starej Ľubovni č.j. XXXX/XXXXX-XXXXX zo dňa 22.11.2010 ani jeden z jeho 8 účastníkov a 13 dotknutých orgánov nevzniesol žiadne námietky, ani právni predchodcovia žalobcov a ani Urbárna obec G.. Pokiaľ by bol vedel, že plot nie je v poriadku bol by to veľmi jednoducho vyriešil v rámci prebiehajúcej F.. Žalobcovia nadobúdali vedľajší pozemok od svojich právnych predchodcov v hraniciach, ktoré boli v prírode dávno dlhodobo určené a on nemal nikdy žiadne pochybnosti a to rovnako ako ich právni predchodcovia. Pozemok teda držal a drží v dobrej viere, dobromyseľne a má za to, že vzniklo vlastnícke právo, prípadne právo vecného bremena na novovytvorenú parcelu KN-C č. XXX/XX , zastavaná plocha o výmere XX m2. ktorá bola vytvorená geometrickým plánom S. B. č. X/XXXX zo dňa XX.XX. XXXX keď splnil všetky zákonné podmienky vydržania a toto v konaní riadne uplatnil vo vzájomnom návrhu z 10.03.2023 o čom súd nerozhodol. Pre žalobcov je podľa žalovaného sporný pozemok minimálnej hodnoty a pre užívanie ich stavebného pozemku nemá žiaden význam. Pozemok, ako ho nadobudli žalobcovia , dlhodobo presne ohraničený plotom môžu riadne užívať, bez akéhokoľvek obmedzenia . Na rozdiel od žalovaného, čo by mi spôsobilo značné problémy. Žalobcovia nijako nepreukázali, že by im súčasný stav bránil v stavebnom konaní, že by spôsobil problémy. Dom je postavený a navyše v stavebnom konaní je bežné, že sa až do kolaudácie robia úpravy, pričom súčasný plot im nespôsobuje v rámci stavebného konania žiadne problémy.

16. Ako už viackrát uviedol a chce zdôrazniť, že pri posudzovaní obdobných situácií v zmysle platnej judikatúry, ako aj právnej teórie pre rozhodovanie vo veci majú podstatný vplyv : - dobromyseľnosť - keď žalovaný postupoval s dobrou vierou, pričom prípadná odchýlka na dĺžke 56,54 m nie je nijako podstatná a v čase stavby plota sa jednalo o „ kamenec“ - nevyužívanú a bezcennú pôdu. Po celý čas od výstavby až do vykonania opravy na katastri som o nijakom probléme žalovaný nevedel a žiadny problém s tým nemali ani právni predchodcovia žalobcov. Po výstavbe plota ani predtým ho nijako nikto neupozornil, že by zasiahol do iného pozemku a po celý čas som ho dobromyseľne držal a nikým nerušene užíval. Nijako a ničím nebolo preukázané, že by som ako stavebník nestaval v dobrej viere. Pripúšťa, že pri výstavbe plota v dĺžke 56,54 m mohlo dôjsť k neúmyselnému posunutiu línie - šnúrka, pričom na konci plota po odpočítaní prípustnej odchýlky sa môže jednať o posunutie v rozsahu 16 cm, čo je podľa neho nepodstatné, najmä pokiaľ vezmeme do úvahy . že sa jednalo o „ kamenec“ ladom ležiacu nevyužívanú pôdu.- hospodársky dosah - hodnota pozemku 341.60 € pri cene za XXmX a hodnote plota 2.360,00 €. a pri cene nevyhnutných úprav 34.584,62 € je neprimerane nízka a aj z hľadiska hospodárskeho významu a vynaložených nákladov a nemožnosť ďalšieho čerpania prostriedkov z eurofondov je odstránenie plota ekonomicky neúnosným, neodôvodneným a neproporcionálnym.

17. Podľa Znaleckého posudku znalca L.. M. S. č. XX/XXXX zo dňa 09.03.2023 bola vyčíslená celková cena pozemku - XX m2 vo výške 341,60 € . Ročná hodnota vecného bremena 14,87 € a jednorazová hodnota vecného bremena celého predmetného pozemku - 215,89 € a hodnota plota bola vyčíslená vo výške 2.360,00 €. Z uvedeného je zrejmý výrazný nepomer medzi cenou pozemku, vecného bremena a hodnotou stavby plota. Podľa žalovaného pri zohľadnení jeho nepretržitej dobromyseľnosti už len toto odôvodňuje , aby súd rozhodol o zriadení vecného bremena. Navyše posunutie plota by spôsobilo aj do budúcnosti výrazné problémy čo sa týka technológie a celkovej prevádzky k čomu poukazujem na vyjadrenie ichtyológa Slovenského rybárskeho zväzu L.. A. V. zo dňa 24.01.2024.

18. Podľa vyhlášky č. Úradu geodézie, kartografie a katastra SR , je u meračských prác daná uznávaná odchýlka 0.24 m. To v praxi znamená, že zasahovanie do pozemku žalobcov by bolo možno aj iba v rozsahu 16 cm. Čo pri celkovej dĺžke 56,54 m činí 6,78 m2, čo je iste zanedbateľná výmera k problémom a nákladom, ktoré by boli nutné pri odstránení plota. Pri odchýlke 0,24 m x dĺžka 56.54 m = o 13.57 m2 menej plochy z XX m2 - teda jedná sa iba o XX,XX m2, čo je vzhľadom na situáciu podľa neho nie je rozhodujúce a podstatné. Podľa ustálenej praxe súdov odstránenie stavby je iba výnimočným riešením a to za situácie, keď konanie stavebníka je úmyselné a v rozpore s dobrými mravmi, ktoré podstatne porušuje práva vlastníka pozemku, pričom v tomto prípade tak tomu nie je. 19. K uvedenému si dovoľuje poukázať na rozhodnutia súdov : Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , 22Cdo/l 569/2002, , 22Cdo/l 78/2005, a ďalších , ktoré všetky za podstatnú skutočnosť pri rozhodovaní uvádzajú, že uloženie povinnosti odstrániť neoprávnenú stavbu je najprísnejšou občianskoprávnou sankciou postihujúcou neoprávneného stavebníka za jeho protiprávne konanie. Použitie tejto sankcie je odôvodnené v takom prípade, ak stavebník pri zriaďovaní stavby nebol dobromyseľný, prípadne hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti. Navyše súdy zdôrazňujú hospodársky dosah ako aj dôležitú skutočnosť, aby nedošlo k prípadným ďalším súdnym sporom. Má za to, že žaloba tak ako bola podaná je skutkovo a aj právne nedôvodná a tvrdenia v nej uvedené nie sú preukázané . Rozsudok súdu je podľa mňa nepresvedčivý a aj nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Predmetný súdny spor vyvoláva stresovú situáciu a stav neistoty, má veľmi nepriaznivý vplyv na moje zdravie a má aj prípadný značný celoživotný finančný dosah a preto je iste v mojom záujme, aby spor bol čo najskôr právoplatne skončený . Od počiatku sporu je jednoznačné, že žalobcom nejde o dosiahnutie kompromisu a vyriešenie situácie ale ide im o osobný prospech - zrušenie rybochovného zariadenia pričom odmietli zámenu za pozemok „okapu“, čím by získali výhodnejší pozemok a rozšírili odstup domu, navrhoval som im výmenu za iný pozemok, ktorý si vyberú a napokon ponúknuté odkúpenie za 150 € za m2 považoval za neprijateľný - až provokáciu. Spochybnili všetky naše doložené dôkazy L.. S., súdneho znalca L. Z. a ichtyológa íng. V.. Žalobcovia tvrdia, že výstavbou rodinného domu sa dostali z neznalosti , napriek tomu, že pani O. má podľa mojich vedomostí odborné geodetické vzdelanie. O finančnej náročnosti ich rodinného domu nepochybujem , avšak je potrebné dodať, že celé Rybochovné zariadenie tam stojí už roky, stálo našu rodinu nemalé množstvo finančných prostriedkov, o čom svedčí aj ťarcha - vecné bremeno D., resp. LV XXX. Poukazuje na to, že po celý čas bol dobromyseľný, o neskôr zistenom stave vôbec nevedel, pozemok držal dobromyseľne, nikým nerušene viac ako 10 rokov . Zo strany žalobcu ide o úmyselné účelové vyvolanie sporu po tom, čo sa bránil v jeho konaní - navyšovaní úrovne jeho pozemku a jeho konanie považuje za zneužitie práva podľa ustanovenia , ktoré nepožíva súdnu ochranu. . Ako oprávnený držiteľ aj žalovaný má právo na ochranu. 20. Podľa platnej judikatúry a odbornej literatúry rozhodujúca je dobromyseľnosť oprávneného držiteľa, ktorá sa má posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti. Po celý čas bol vnútorne presvedčený, že je všetko v poriadku. S pozemkom roky fakticky nakladal dobromyseľne a nikým nerušene. S celkovým jeho konaním navyše korešponduje oprávnenosť držby podľa ustanovenia , druhá veta .

- podľa žalovaného sa súd nevysporiadal najmä s otázkou aplikácie ustanovenia keď nevzal do úvahy jeho argumentáciu, ktorá je podporená viacerými súdnymi rozhodnutiami, s jeho tvrdeniami sa nijako nevysporiadal , nevyvrátil ich a preto to považuje za nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov.

- súd sa nijako nevysporiadal a nereagoval na bod 81. Odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu, keď sa vôbec nevyjadril ku skutočnosti, že v danom prípade vzhľadom na všetky okolnosti mohlo dôjsť a podľa žalovaného aj došlo ku vzniku vecného bremena vydržaním, nakoľko boli splnené všetky podmienky vydržania.

- súd nijako neodôvodnil prečo nebral do úvahy jeho argumentáciu - dobromyseľnosť, nerušenosť držby a najmä neúčelnosti odstránenia plotu, pričom podľa množstva súdnych rozhodnutí je odstránenie stavby až krajným riešením.

- súhrny list stavby vydaný L. bol predbežným vyčíslením nevyhnutných nákladov, pričom pre účely konania to považujem za postačujúce a už len z toho dokladu je zrejmá neproporcionalita medzi cenou pozemku , plota a nevyhnutnými nákladmi na zabezpečenie funkčnosti technológie .

- súd sa podľa žalovaného nevysporiadal a nerozhodol o mojom vzájomnom návrhu - vzájomnej žalobe zo dňa 10.03.2023 .

21. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok. Súčasne žiadal priznať aj nárok na úplnú náhradu trov konania. Alternatívne žiadal, aby súd zriadil a opravil vecné bremeno podľa svojej úvahy a priznal mu náhradu trov konania vo výške 100 %.

22. K podanému odvolaniu vyjadrili sa žalobcovia listom zo dňa 17.12.2025, v ktorom uviedli, že vzhľadom na doterajší priebeh tohto sporového konania, rozsah písomných aj ústnych vyjadrení žalobcov, ako aj množstvo relevantných listinných dôkazov, ktoré už boli v súdnom konaní žalobcami predložené, nepovažujú za hospodárne opätovne podrobne konkretizovať ich argumentáciu a opakovane sa vyjadrovať k už vykonanému dokazovaniu len za účelom vyvracania obsahovo totožných, opakujúcich sa, zavádzajúcich a vymyslených tvrdení uvedených v odvolaní žalovaného. Žalovaný si nesprávne vysvetľuje zákonné ustanovenie . Už odvolací súd v Uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 20.5.2025 sa dostatočne v odôvodnení vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného a presvedčivo poukázal na zákonný postup a spôsoby pri vyporiadavaní neoprávnených stavieb. Žalovanému, po vrátení veci odvolacím súdom na súd prvej inštancie, bola daná možnosť doplniť dokazovanie a preukázať vlastné tvrdenia. Navrhol síce vykonať, resp. vyžiadať listinný dôkaz, avšak vyšlo najavo, že ani tento dôkaz nesplnil účel, čo do preukázania žalovaného dobromyseľnosti, či oprávnenosti konania pri výstavbe oplotenia. V krátkosti, žalobcovia v konaní na súde prvej inštancie, v spojení s konaním pred odvolacím súdom a následne opätovne po vrátení veci v konaní pred súdom prvej inštancie preukázali, že:

- sú oprávnenými vlastníkmi pozemkov,

- na pozemkoch v ich vlastníctve je postavená neoprávnená stavba - oplotenie,

- oplotenie je vo vlastníctve žalovaného,

- žalovaný pri výstavbe oplotenia nekonal dobromyseľne,

- žalovaný oplotenie postavil neoprávnene a účelovo na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov ( okrem iného žalovaný vedie tiež súdne spory s ďalšími susednými vlastníkmi vo veci neoprávnených stavieb oplotenia, kanalizácii, vývodov, a iné),

- oplotenie je nebezpečné, neochraňuje vlastníctvo žiadnej zo sporových strán, neplní účel, je staré, zhnité, betónové stĺpy sa rozpadajú,

- oplotenie je samostatná stavba, nie je technologickou súčasťou podnikateľských aktivít žalovaného, nie je to stavba vo verejnom záujme a neslúži žalovanému ani na bývanie,

- žalobcovia sú viazaní stavebným úradom postaviť nové oplotenie z titulu „projektu požiarnej ochrany“, bezpečné, ktoré bude slúžiť nielen žalobcom, ale logicky aj žalovanému, inak im hrozí obrovská škoda z titulu úverovej zmluvy a to po neuskutočnení kolaudačného konania rodinného domu,

- na pozemkoch v ich vlastníctve sa nenachádza žiadna iná technologická súčasť podnikateľských aktivít žalovaného ako to tvrdí (pozn. sám to tiež nepreukázal) a teda odstránením neoprávnenej stavby - oplotenia nedôjde k žiadnym takým zásahom, aby bol žalovaný nútený niečo konať, meniť, presúvať pokiaľ ide o toto „Rybochovné zariadenie“

23. Vzhľadom na uvedené žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, súčasne si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. K podanému vyjadreniu sa vyjadril odvolateľ listom zo dňa 15. januára 2026 (v podaní nesprávne uvedený dátum 15.01.2025), kde uviedol, že k údajnej absencii odvolacích dôvodov poukazuje na svoje odvolanie, v ktorom presne a dostatočne špecifikoval odvolacie dôvody a argumentáciu žalobcov

považuje za nedôvodnú a zavádzajúcu. K tvrdeniam žalobcov že je daná nutnosť postaviť nové oplotenie z titulu „ projektu požiarnej ochrany „ poukazuje na to, že toto nie je podmienkou ktorá by bránila kolaudácii stavby a teda nie je ohrozené žiadne právo žalobcov. Žalobcovia toto tvrdenie nedoložili žiadnym dôkazom . Navyše pokiaľ by bola ozaj nevyhnutnosť stavby iného plota , tak tento by bez akýchkoľvek problémov mohol byť postavený na mieste súčasného plota ktorý je tam roky a ktorý mimochodom poškodili pri stavbe žalobcovia. Rovnako tvrdenie žalobcov, že pri odstránení plota by nedošlo k žiadnym zásahom do technologických a podnikateľských aktivít nie je pravdou, je to iba laicky názor žalobcov, pričom poukazuje na v konaní predložené dôkazy a to najmä predložený súhrny list stavby podľa autorizovanej stavebnej inžinierky L.. V. S., - Úprava vyústenia kanála F.a F., G. kde by bola cena nového objektu € . Rovnako poukazuje na vyjadrenie ichtyológa Slovenského rybárskeho zväzu L.. A. V. zo dňa 24.01.2024, podľa ktorého by posunutie plota spôsobilo do budúcnosti výrazné problémy čo sa týka technológie a celkovej prevádzky rybochovného zariadenia . Žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú, navrhuje súdu, aby žalobu tak ako bola podaná, po jej úpravách v celom rozsahu zamietol a rozhodol v zmysle jeho odvolacieho petitu.

25. K replike odvolateľa podali dupliku žalobcovia listom zo dňa 01.02.2026, v ktorom uviedli, že v odvolaní žalovaného absentujú zákonom stanovené odvolacie dôvody. Sú všeobecne konštatované len s poukázaním na znenie zákona a bez riadneho popisu a konkretizácie dôvodov. Opätovne pre žalovaného : povinnosť výstavby nového oplotenia vyplýva z projektu požiarnej ochrany, ktorý bol predložený v súdnom konaní, je súčasťou súdneho spisu, žalovaný bol s jeho obsahom oboznámený. Okrem iného projekt požiarnej ochrany je neoddeliteľnou súčasťou celkovej projektovej dokumentácie predloženej v konaní na stavebnom úrade, na základe ktorej bolo nepochybne vydané stavebné povolenie pre rodinný dom vo vlastníctve žalobcov. Teda dokončenú stavbu ako celok bude stavebný úrad posudzovať aj v prípadnom kolaudačnom konaní. Citujeme z Vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.01.2026 4 odsek : „Navyše pokiaľ by bola ozaj nevyhnutnosť stavby iného plota, tak bez akýchkoľvek problémov mohol byť postavený na mieste súčasného plota ktorý je tam roky a ktorý mimochodom poškodili pri stavbe žalobcovia.“ Nevyhnutnosť výstavby nového oplotenia nie je predmetom tohto konania (pozn. žalobcovia na túto nevyhnutnosť v konaní síce poukazujú a aj ju preukázali ) avšak z tohto citovaného vyjadrenia žalovaného nám vyplýva, že sa žalovaný od podania žaloby len správa účelovo a to zrejme z nejakých osobných pohnútok, pretože teraz už sám poukazuje na bezproblémovú výstavbu nového oplotenia na mieste súčasného neoprávneného oplotenia na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov. To však bez odstránenia neoprávnenej stavby oplotenia nie je možné. Žalobcovia pri výstavbe rodinného domu neoprávnenú stavbu oplotenia nepoškodili. Takéto obvinenie žalovaného nie je a nikdy nebolo preukázané, na rozdiel od skutočnosti, že stavba oplotenia vo vlastníctve žalovaného je neoprávnená, oplotenie je staré, zhnité, sprachniveté, rozpadáva sa a je nebezpečné.

Žalobcovia v celom rozsahu zotrvávajú na svojich písomných a ústnych vyjadreniach, a poukazujú na všetky nimi predložené listinné dôkazy v tomto súdnom konaní, a tiež že v konaní na súde prvej inštancie, v spojení s konaním pred odvolacím súdom a následne opätovne po vrátení veci v konaní pred súdom prvej inštancie preukázali, že:

- sú oprávnenými vlastníkmi pozemkov,

- na pozemkoch v ich vlastníctve je postavená neoprávnená stavba - oplotenie,

- oplotenie je vo vlastníctve žalovaného,

- žalovaný pri výstavbe oplotenia nekonal dobromyseľne,

- žalovaný oplotenie postavil neoprávnene a účelovo na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov ( okrem iného žalovaný vedie tiež súdne spory s ďalšími susednými vlastníkmi vo veci neoprávnených stavieb oplotenia, kanalizácii, vývodov, a iné),

- oplotenie je nebezpečné, neochraňuje vlastníctvo žiadnej zo sporových strán, neplní účel, je staré, zhnité, betónové stĺpy sa rozpadajú,

- oplotenie je samostatná stavba, nie je technologickou súčasťou podnikateľských aktivít žalovaného, nie je to stavba vo verejnom záujme a neslúži žalovanému ani na bývanie,

- žalobcovia sú viazaní stavebným úradom postaviť nové oplotenie z titulu „projektu požiarnej ochrany“, bezpečné, ktoré bude slúžiť nielen žalobcom, ale logicky aj žalovanému, inak im hrozí obrovská škoda z titulu úverovej zmluvy a to po neuskutočnení kolaudačného konania rodinného domu,

- na pozemkoch v ich vlastníctve sa nenachádza žiadna iná technologická súčasť podnikateľských aktivít žalovaného ako to tvrdí (pozn. sám to tiež nepreukázal) a teda odstránením neoprávnenej stavby - oplotenia nedôjde k žiadnym takým zásahom, aby bol žalovaný nútený niečo konať, meniť, presúvať pokiaľ ide o toto „Rybochovné zariadenie. Vzhľadom na uvedené žiadali potvrdiť rozsudok a uplatnili si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), nariadil odvolacie pojednávanie ( ), zopakoval a doplnil dokazovanie vykonané súdom I. inštancie (, ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok je vo výroku vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

27. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

28. Súd I. inštancie v odvolaním napádanom rozsudku neuviedol skutkový stav veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie odvolacieho súdu, preto odvolací súd zopakoval a doplnil vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v súdnom spise: protokol o zameraní jestvujúceho oplotenia na č.l. X a č.l. XXX, rozhodnutie P.. Q. ŽP Z. H. na č.l. XX-XX, F. P. úradu Z. H., X-XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX na č.l. XXX, , B. plán č. XX/XXXX, zo dňa XX.X.XXXX, S. B., geodet na č.l. XX a XXX, , Z. umiestnenie oplotenia žalovaného zakreslené na B. pláne č. XX/XXXX, zo dňa XX.X.XXXX na č .l. XXX, , Z. náčrt zo dňa XX.XX.XXXX, B., s.r.o., L.. F. G. - zameranie oplotenia ďalšieho suseda žalovaného na č. l. XXX, , záznam P. úradu, odbor starostlivosti o životné prostredie, OU-SL-P.-XXXX/ XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX na č.l. XXX, U. zo dňa X.X.XXXX - N. urbárna obec G. na č .l. XXX, listina - W. podľa zbgis.sk na č. l. XXX, , R. o poskytnutí úveru na bývanie „ S. C. účelová“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX-XXX dňa XX.XX.XXXX na č .l. XXX, U. vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXX ( č.l. X-X a č.l. XXX-XXX) z ktorých vyplýva zriadenie záložných práv, S. X - D. špecifických podmienok úveru zo dňa XX.X.XXXX na č.l. XXX, fotografie - farebné na č. l.XXX, č.l. XXX, č.l. XXX -č.l. XXX, vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu + X x prílohy, ktoré graficky znázorňujú a vysvetľujú uvádzané tvrdenia žalobcami na č. l. XXX- č.l. XXX, A. bývalých vlastníkov + X x príloha - M. a E. C. č.l. XXX-XXX, F. o umiestnení stavby žalobcov - č.l. XX, F. P. pozemkového úradu v Z. H., zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXXX/XXXXX/Ko-XXXX/CA, vrátane jeho príloh na č .l. XXX-XXX, R. z pojednávania dňa X.XX.XXXX na č. l. XXX, z pojednávania dňa XX.X.XXXX na č. l. XXX, z pojednávania dňa X.X.XXXX na č .l. XXX, z pojednávania dňa X.X.XXXX na č. l. XXX, z pojednávania dňa 5.4.2024 na č .l. 278, z pojednávania dňa 17.10.2025 na č .l. 470, pojednávania dňa 14.11.2025 na č .l. 476, znalecký posudok č. 32/2023 na č .l. 187, geometrický plán na č.l. XXX, znalecký posudok č. 20/2024 na č .l. 250, prehlásenie Slov. rybárskeho zväzu - F. R. na č. l. XXX, vyjadrenie P. G. na č. l. XXX., Z. list stavby L.. V. S., B., (č.l. 190 rub - č .l. 191).

29. Na základe vykonaného dokazovania odvolací súd zistil tento skutkový stav: Medzi stranami nebolo sporné, že oplotenie vo vlastníctve žalovaného sa nachádza na časti pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v 1. rade ( KN-C č. XXX/XX) a časti pozemku v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade (parcela KN-C č. XXX/XX). Podľa protokolu o zameraní jestvujúceho oplotenia vyhotoveného M. S. dňa X.X.XXXX (č.l. XXX), bolo zistené že žalovaný oplotením zasahuje do pozemkov žalobcov v celkovej výmere XX m2. Jedná sa o oplotenie - typové v zostave UZA t.j. pletivo na betónových plotových stĺpikoch v celkovej dĺžke 56,54 m, zasahujúce do parcely KN-C č. XXX/XX, k. ú. G. vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v 1. rade v rozsahu dĺžky XX,XX m z celkovej dĺžky 56,54 m; do parcely KN-C č. XXX/XX k. ú. G. v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2. rade v rozsahu dĺžky 13,43 m z celkovej dĺžky 56,54 m.

30. Ako vyplýva z predložených listov vlastníctva č. XXXX, žalobkyňa v 1. rade sa stala výlučnou vlastníčkou parciel KN-C č. XXX a XXX/XX na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX a darovacej zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 23.10.2020. Obaja žalobcovia sa stali vlastníkmi parcely KN-C č. XXX/XX na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V XXXX/XXXX zo dňa 13.11.2019 . O tom, že oplotenie zasahuje sčasti do ich pozemkov, sa dozvedeli na základe zamerania č. XX/XXXX, kedy si nechali vyhotoviť Protokol o zameraní jestvujúceho oplotenia, ktoré postavil žalovaný. 31. Z predloženej listiny zo strany žalovaného (č.l. 63 rub) vyplýva, že Okresný úrad Stará Ľubovňa, katastrálny odbor rozhodnutím X-XX/XXXX zo dňa 13.6.2019 rozhodol - opravil chybný zákres hraníc parciel registra C XXX/XX, XXX/XX, XXX/X a KN C XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX vo vektorovej katastrálnej mape v k.ú. G., ďalej opravil v k. ú. G. na LV č. XXX výmeru parcely registra C XXX/XX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie z XXX mX na XXX mX, opravil výmeru parcely reg. C XXX/XX druh pozemku vodná plocha z XXX mX na XXX mX, na LV č. XXXX opravil výmeru parcely reg. C XXX/XX druh pozemku z ostatná plocha z XXXXX mX na XXXXX m2 a opravil výmeru parcely reg. C XXX/XX druh pozemku ostatná plocha z XXXX m2 na XXXX m2. Toto konanie bolo začaté z vlastného podnetu na základe žiadosti geodeta M. S..

32. V zmysle stavebného projektu výstavby rodinného domu žalobcov (č.l. 168 súdneho spisu), sú žalobcovia zaviazaní vystavať nové oplotenie z betónových tvárnic po celej dĺžke pozemku parc. č. XXX/ XX, k.ú. G. , ako súčasť protipožiarných opatrení stavby.

33. Pokiaľ ide jestvujúci plot žalovaného , z vykonaného dokazovania (predovšetkým výsluchu účastníkov a fotodokumentácie založenej v spise) vyplýva, že jestvujúce oplotenie je jednoduchým oplotením pozostávajúcim z kotviacich stĺpikov a natiahnutého pletiva, pričom sa jedná o stavbu síce funkčnú, avšak plynutím času a vplyvom poveternostných podmienok sčasti degradovanú a opotrebenú.

34. V zhode so súdom I. inštancie odvolací súd konštatuje, že v konaní neboli preukázané nové dôkazy týkajúce sa majetkového a ekonomického dopadu odstránenia stavby - oplotenia v neprospech žalovaného a taktiež nebol preukázaný ani verejný záujem na zachovaní stavby oplotenia. Tvrdenia žalovaného, že odstránenie a posunutie plota mu v budúcnosti spôsobí výrazné problémy, čo sa týka technológie a prevádzky ostali v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný tvrdil, že v dôsledku odstránenia plota bude ohrozená funkčnosť celého rybochovného zariadenia, vznikla by vysoká nemajetková ujma spojená s nevyhnutnými nákladmi na úpravu technológie, vstupu k nádržiam, a to najmä z dôvodu, že žalobcovia zdvihli pozemok o cca 1,5 m (č.l.185 rub). V tejto súvislosti žalovaný predložil súhrny list stavby úprava vyst. kanála F.a vyhotovený projektantom L.. S., ktorý uvádza ostatné náklady zo súhrnného listu v sume 34.584,62 eur. Žalobcovia v konaní tento dôkaz namietali (č.l. 197 rub) v celom rozsahu, pričom nie je jasné, z akého dôvodu, na akú stavbu, ako bola cena tvorená. Dôkaz predložený žalovaným - Súhrnný list stavby L.. V. S., B., (č.l. XXX rub, 191), ktorý stanovuje náklady na úpravu vyust. kanála F. F., G. vo výške XX.XXX,XX eur nepreukazuje čo je potrebné upraviť

- opraviť, v akom rozsahu, akým spôsobom, na čo majú byť vynaložené finančné prostriedky, preto súd naň neprihliadol. V tomto smere súd sa zhoduje s názorom žalobcov a tento dôkaz považuje za nepreukazujúci tvrdenia žalovaného o nutnosti nákladov na úpravu vyust. kanála pri odstránení plota vo výške uvedenej v súhrnom liste. Tento dôkaz nepreukazuje, čo je nevyhnutné upraviť - opraviť, resp. iným spôsobom a na čo vynaložiť finančné prostriedky.

35. Podľa predloženého znaleckého posudku L.. S., č. XX/XXXX z X.X.XXXX, bol ohodnotený pozemok

- novovytvorená parcela KN-C XXX/XX o výmere XX m2 v sume 341,60 eur (č.l. 187). Zároveň znalec L.. S. znaleckým posudkom XX/XXXX z 2.2.2024 ohodnotil bočný plot na parc. č. XXX/XX (pozn. súdu zo vyplýva, že má ísť o parcelu KN-C XXX/XX) v sume 2.360,- eur.

36. Ďalej v zhode so súdom I. inštancie odvolací súd uvádza, že žalovaný opakovane v konaní namietal navýšenie pozemkov žalobcov o 1,5 m. V tomto smere žalobcovia predložili dôkaz (č.l. 178)

- stanovisko k výstavbe rodinného domu v k.ú. G. Z. vodohospodárskeho podniku, š.p., Z. povodia W. a A. z 18.9.2020, v ktorom je uvedené: „Terén za rodinným domom sa upraví do roviny. Násyp zemného materiálu bude uložený na pôvodný terén s postupným zhutňovaním. Výška násypu závisí od sklonových pomerov pozemku. Najvyššia výška násypu bude na koncu parcely KN-C XXX/XX a bude predstavovať výšku cca 2m. Na konci pozemku bude vybudované oplotenie z bedniacich tvárnic.“ Z tohto

stanoviska SVP je zrejmé, že navýšenie pozemku žalobcovia neučinili svojvoľne, ale bolo im uložené štátnym podnikom. Predmetom tohto súdneho konania je odstránenie stavby - oplotenia, nie násyp, ktorého vybudovanie bolo žalobcom uložené. Teda argumentáciu žalovaného v súvislosti s ohrozením jeho prevádzky navýšením pozemku žalobcov vyhodnotil súd ako nesúvisiacu s predmetom konania a nedôvodnú.

37. Žalovaný v konaní uviedol, že v prípade odstránenia oplotenia a výstavby nového bude znemožnená údržba v okolí betónovej skruže pri polyfunkčnej budove Pstruhárne a taktiež i pri výpustnom kanály. Toto svoje tvrdenie podporil prehlásením L.. A. V. zo Z. rybárskeho zväzu (č.l. XXX). Tento v prehlásení uviedol: „Najdôležitejšou časťou rybochovného zariadenia je prívod pramenitej čistej vody do liahne z blízkej studne, ktorá sa nachádza cca 120 cm od jestvujúceho plota. V tomto prípade projektant rátal s rozšírením technológie, ktorá bude slúžiť na ochladzovanie vody v nádržiach. Tu je nevyhnutné nechať priestor na umiestnenie ďalších technických systémov. .... Posunutím hranice plota dôjde ku komplikácii, sťaženiu možnosti pohybu, ako aj pri umiestňovaní ďalšej technológie v blízkosti odberu vody a následne vypúšťania do recipientu. Zúženie manipulačného priestoru, posunutie hranice plota (v súčasnosti 120cm), v blízkosti výpustného kanála a studne, vznikne väčšia náročnosť na prácu/údržbu, kedy bude prístup k dotknutým objektom s technikou len z jednej strany a vznikne väčšia náročnosť na prácu.“ Súd je toho názoru, že odstránenie oplotenia je odôvodnené s poukazom na nižšie uvedené právne závery odvolacieho súdu.

38. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a namietanými procesnými vadami , to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. ).

39. Odvolací súd v zmysle ustanovení a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s právnym posúdením v rozhodnutí súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola vecne správna. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré odvolateľ uvádzal vo svojom odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok.

40. S poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

41. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia ( ). Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia". Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII)

42. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností je správne právne zdôvodnené. Súd prvej inštancie

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky oboch strán. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaný s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Napadnutý rozsudok tak nie je arbitrárny.

43. Súd I. inštancie v konaní aplikoval ustanovenie , ktoré sa týka tzv. neoprávnenej stavby.

44. Pre aplikáciu sa vyžaduje:

- stavba,

- ktorá je neoprávnene zriadená,

- ktorá je na cudzom pozemku.

45. Ustanovenie upravuje osobitný typ vlastníckych žalôb, ktoré sú špeciálne k všeobecným vlastníckym žalobám upraveným v . Kumulácia týchto žalôb však nie je vylúčená a vlastník pozemku má možnosť sa súčasne domáhať jeho vypratania i odstránenia neoprávnenej stavby na ňom. Podanie žaloby podľa sa nepremlčuje. Domáhanie sa vyporiadania neoprávnenej stavby vlastníkom pozemku v dlhšom časovom odstupe od zistenia tejto skutočnosti však môže mať vplyv na spôsob rozhodnutia súdu.

46. v ustanovuje tieto spôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby rozhodnutím súdu:

- odstránenie stavby na náklady jej vlastníka (§ 135c ods. 1),

- prikázanie stavby za náhradu do vlastníctva vlastníka pozemku, ak by odstránenie stavby nebolo účelné a vlastník pozemku s tým súhlasí (§ 135c ods. 2),

- inak, najmä zriadením vecného bremena v prospech vlastníka stavby za náhradu (§ 135c ods. 3).

47. V uvedenom poradí spôsobov vyporiadania je obsiahnutá aj ich „preferenčná postupnosť“. Súd by mal preto vždy najprv skúmať, či je možné odstránenie stavby, následne prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku a nakoniec iné možnosti vyporiadania. V tejto postupnosti je zohľadnená i hodnotová podstata celého inštitútu vyporiadania neoprávnenej stavby, účelom ktorého je chrániť vlastníka pozemku pred neoprávneným stavebným zásahom do jeho vlastníctva. Uvedeným poradím však nie je viazaný vlastník pozemku, ktorý môže ako žalobca navrhovať ľubovoľný spôsob vyporiadania a to aj alternatívne. Keďže konanie o vyporiadaní stavby je konaním, kde zo znenia vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, nie je ani súd v tomto konaní viazaný návrhmi účastníkov ( ).

48. Pri posudzovaní účelnosti odstránenia stavby treba skúmať majetkový a ekonomický dopad, resp. stratu, ktorú by to mohlo mať na jej vlastníka. Osobitný prístup si vyžadujú stavby slúžiace ako obydlie ( SR) najmä pre maloleté deti. Vo vzťahu k niektorým stavbám bude nutné zohľadniť aj prípadný verejný záujem na ich zachovaní, napríklad ak tieto budú slúžiť na verejnoprospešné účely (čistička odpadových vôd) alebo možnosť vyvlastniť dotknutý pozemok za účelom zriadenia takejto stavby. I keď to zákon výslovne neuvádza (tak, ako je to v ) práve v prípade takýchto stavieb by mal súd požiadať o stanovisko stavebný úrad. V opačnom prípade by totiž mohla hroziť nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia o odstránení stavby, ak by stavebný úrad pri takejto stavbe nevydal povolenie na jej odstránenie podľa Stavebného zákona. Stavebný úrad totiž nie je prípadným rozhodnutím súdu o odstránení stavby viazaný, a to ani z pohľadu vyhodnotenia verejného záujmu na ďalšej existencii stavby. Súčasne, ani naopak, rozhodnutie stavebného úradu o nariadení odstránenia stavby alebo povolení jej odstránenia ( a Stavebného zákona) nie je pre súd záväzné a ani nie je dôvodom na zastavenie súdneho konania vo veci .

49. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. , ktorý má v predmetnej veci právne argumentačný význam, keďže vykladá identickú právnu úpravu: „Při volbě ůsobů vypořádání neoprávněné stavby ( obč. zák.) je třeba vycházet z pořadí, v jakém zákon vypočítává jednotlivé ůsoby vypořádání neoprávněné stavby, a z principů, na nichž je založeno občanské právo. V první

řadě je vždy namístě uvažovat o odstranění stavby, kde korektivem takového postupu je účelnost odstranění neoprávněné stavby. K výkladu ustanovení § 135c obč. zák. uvedl Nejvyšší soud v rozsudku ze dne 21. listopadu 1999, sp. zn. , publikovaném pod R 42/2001 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek, že „řízení o vypořádání neoprávněné stavby je řízením, kde z právního předpisu vyplývá určitý ůsob vypořádání vztahu mezi účastníky, a kde tedy soud není vázán návrhem účastníků ( o. s. ř.); pokud dospěje k závěru, že žalobcem navržené vypořádání není přijatelné, musí upravit vztah mezi účastníky i jiným ůsobem, vyplývajícím z obč. zák.“. V tomto rozhodnutí Nejvyšší soud rovněž zdůraznil, že „omezení vlastnického práva vlastníka pozemku, na kterém byla neoprávněně zřízena cizí stavba, zřízením věcného břemene ve prospěch stavebníka je mimořádným opatřením, které připadá v úvahu je ve výjimečných případech. To je patrno i ze skutečnosti, že Listina základních práv a svobod s nuceným omezením vlastnického práva v soukromém zájmu výslovně nepočítá (to neplatí pro zákaz zneužívání vlastnického práva, případně pro zákaz imisí - viz ), tím spíše v případě, kdy jde o soukromý zájem toho, kdo do práva vlastníka zasáhl bez právního důvodu. Při řešení situace, která nastala v důsledku zřízení neoprávněné stavby, je tedy třeba brát do úvahy především ochranu práv vlastníka pozemku, do jehož práv bylo neoprávněně zasaženo; to vyplývá jak z Listiny základních práv a svobod, tak i konstrukce obč. zák., zejména z pořadí, v jakém zákon uvádí vypořádání neoprávněné stavby, a konečně z principů, na kterých je založeno občanské právo, které poskytuje ochranu tomu, do jehož práv bylo bez právního důvodu zasaženo proti tomu, kdo takto do práva zasáhl. Vznikne-li v důsledku neoprávněného zásahu do práva újma, měl by ji nést především ten, kdo do práva neoprávněně zasáhl, nepodává-li se ze zákona opak“. Jestliže vlastník pozemku souhlasí s přikázáním stavby do jeho vlastnictví za náhradu, byť takový ůsob vypořádání vztahu vlastníků výslovně sám nenavrhuje, pak musí soud, který není v tomto řízení návrhem vázán, vypořádání tohoto vztahu podle obč. zák. zvažovat. Přitom musí přihlížet k tomu, že jde o ůsob vypořádání, který nepřináší vlastníku stavby hospodářskou ztrátu, kterou by nutně znamenalo odstranění stavby. Naopak vlastník pozemku za náhradu získá stavbu, kterou bude moci na svém pozemku vlastnicky užívat. Z toho lze také dovodit, že hledisko hospodářské ztráty, byť je jen jedním z hledisek pro posouzení účelnosti odstranění neoprávněné stavby podle odst. l obč. zák., nabývá na významu v případech, kdy lze takové ztrátě přikázáním stavby vlastníku pozemku zabránit. Lze tak dospět k závěru, že zásadně nelze považovat odstranění stavby z cizího pozemku podle obč. zák. za účelné, pokud jsou splněny předpoklady pro přikázání stavby vlastníku pozemku ve smyslu obč. zák. (k tomu porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu súdu Českej republiky zo dňa 27. septembra 2005, sp. zn. , uverejnený v Súbore pod poradovým č. C 37-04).“

50. Odvolací súd je názoru, že súd I. inštancie aplikoval citovaný právny predpis na zistený skutkový stav správne. V predmetnej veci bolo vykonaným dokazovaním zistené, že žalobcovia v konaní prezentovali spravodlivé dôvody, pre ktoré by malo byť rozhodnuté v ich prospech. Na strane žalovaného v prospech zriadenia vecného bremena k pozemku na ktorom zriadil neoprávnenú stavbu svedčia dôvody týkajúce sa technologickej prevádzky rybochovného zariadenia a s tým súvisiace problémy. Na strane žalobcov akcentujú dôvody súvisiace s výstavbou rodinného domu a nevyhnutnými terénnymi úpravami, ktoré sú podľa projektovej dokumentácie a stavebného povolenia povinní vykonať. Za tejto dôkaznej situácie podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné favorizovať vlastníka pozemku a poskytnúť mu právnu ochranu v podobe nariadenia odstránenia neoprávnenej stavby. Niet rozumného dôvodu favorizovať staviteľa neoprávnenej stavby. Vlastnícke právo žalobcov má ústavnú ochranu a je potrebné mu priznať ochranu voči porušiteľovi zákona.

51. Z vyššie citovaných rozsudkov najvyšších súdnych autorít vyplýva, že pri voľbe spôsobov vyporiadania existuje preferenčná postupnosť. Prvým zo spôsobov vyporiadania je nariadenie odstránenia stavby. Navyše pri preukázaní naliehavých problémov zo strany žalobcov, ktoré im nelegálna stavba pri ich legálnej výstavbe spôsobila a nepreukázaní mimoriadnych okolností pre iný spôsob vysporiadania vzájomných vzťahov sporových strán sú splnené kritéria pre štandardný spôsob vyporiadania vzájomných vzťahov v zmysle ustanovenia .

52. Aj podľa odvolacieho súdu niet dôvodov odkloniť sa v predmetnej veci od štandardných postupov pri vyporiadaní neoprávnenej stavby, keďže mimoriadne okolnosti vo veci nie sú naplnené. V konaní nebolo preukázané , žeby odstránenie oplotenia bolo neúčelné. Vzhľadom na znalcom vyčíslenú hodnotu oplotenia cca 2360 € nejedná sa o výnimočne hodnotnú stavbu, ktorá je navyše aj čiastočne stavebne degradovaná, preto odvolací súd nezistil naplnenie podmienok neúčelnosti takéhoto postupu.

53. Na doplnenie odvolací súd v záujme vysporiadania sa s jednotlivými odvolacími námietkami žalovaného uvádza nasledovné: Pokiaľ poukazoval odvolateľ na skutočnosť, že v predmetnej veci sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal s možnosťou vzniku vecného bremena vydržaním k pozemku, na ktorom je umiestnená neoprávnená stavba k tomuto odvolací súd uvádza , že úprava neoprávnenej stavby v ustanovení je komplexná, ak ide o stavbu zriadenú na cudzom pozemku je potrebné na úpravu práv a povinností vlastníka pozemku a vlastníka stavby použiť výlučne ustanovenie ako ustanovenie špeciálne a to aj vo vzťahu k ustanoveniam v spojení s ustanovením , , ktoré upravujú vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Úprava neoprávnenej stavby v ustanovení je komplexná vrátane možnosti zriadenia vecného bremena (za náhradu) pre vlastníka stavby. Je preto vylúčené, aby súd rozhodol o oprávnenosti užívania stavby na cudzom pozemku, respektíve jej ponechania na základe vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Vzhľadom na špeciálnu úpravu vymedzenú v je aplikácia všeobecnej právnej úpravy v danom prípade vylúčená, respektíve nesprávna. V konaní bolo preukázané, že žalovaný pri zriadení stavby oplotenia areálu rybochovného zariadenia zasiahol do pozemkov žalobcov. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že oplotenie zrealizoval legálne na základe platných povolení pri výstavbe tohto zariadenia, odvolací súd na vysvetlenie uvádza: Cudzím pozemkom pre staviteľa je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo, prípadne iné právo umožňujúce výstavbu. Ak stavebník zriadi stavbu na takomto pozemku, ide o neoprávnenú stavbu. Neoprávnenú stavba treba odlíšiť od nepovolenej stavby, t.j. stavby, na ktorú nebolo v stavebnom konaní vydané povolenie podľa stavebnoprávnych predpisov ( v čase výstavby účinný , v znení neskorších predpisov).Treba uviesť, že napriek tomu, že na stavbu bolo vydané stavebné povolenie v zmysle citovaných predpisov, môže ísť o neoprávnenú stavbu. V tomto konaní teda nebolo podstatné, či stavba oplotenia žalovaného bola povolená resp. nepovolená v zmysle predpisov stavebného práva , ale keďže bola zriadená sčasti na pozemkoch žalobcov bez ich súhlasu , jedná sa o stavbu neoprávnenú v zmysle .

54. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na bod 81 predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v tomto smere odvolací súd podával teoretický výklad ustanovenia , v ktorej súvislosti nevylúčil teoretickú právnu možnosť vydržania vecného bremena zodpovedajúceho právu stavby zo strany vlastníka stavby. Odvolací súd v tomto bode neuvažoval s vydržaním pozemku pod neoprávnene zriadenou stavbou, tak ako to uvádza odvolateľ.

55. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na skutočnosť, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s jeho vzájomnou žalobou, ktorú v predmetnej veci podal podaním zo dňa 10.03.2023 k tomuto odvolací súd uvádza, že sa súd prvej inštancie postupoval v predmetnej veci správne. Podľa úpravy vymedzenej v paragrafe 147 môže žalovaný uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou, pričom sa na ňu primerane použijú ustanovenia o žalobe ak ide o prejav, ktorým žalovaný uplatňuje procesný spôsob obrany bez toho, aby navrhoval prisúdenia plnenia nad rámec žaloby. Súd taký prejav posudzuje len ako prostriedok procesnej obrany. V režime až 3 súd rozhoduje o usporiadaní pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. Súd v tomto konaní nie je prísne viazaný návrhom žalobcu na konkrétny spôsob usporiadania veci. Podľa , , súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. V predmetnej veci, keďže usporiadanie vzťahov medzi stranami vyplýva z citovaného ustanovenia až 3 súd prvej inštancie nebol viazaný ani žalobným návrhom žalobcu ani podaním žalovaného označeným ako vzájomná žaloba. Správne posúdil podanie žalovaného označené ako vzájomná žaba len ako procesnú obranu žalovaného. Prejav vôle žalovaného aj keď bol formálne označený ako vzájomná žaloba materiálne predstavoval len poukázanie na alternatívny zákonom predpokladá iný spôsob usporiadania pomerov, s ktorým sa súd musí vysporiadať v rámci rozhodovania o pôvodnej žalobe. Odvolací súd pripomína, že pre právne posúdenie je rozhodujúci obsah úkonu podľa nie to ako ho strana označí. Z ustálenej rozhodovacej praxe to vyplýva, že ak žalovaný požaduje iba iný spôsob riešenia už otvoreného predmetu sporu, ide výlučne o jeho procesnú obranu. Keďže zákon priamo ponúka zriadenie vecného bremena ako jeden zo spôsobov riešenia, požiadavka žalovaného, aby súd aplikoval tento spôsob plní primárne funkciu procesnej obrany. Ustanovenie slúži ako základ procesnej obrany neoprávneného stavebníka.

56. Pokiaľ odvolateľ namietal, že sa súd nijako nevysporiadal s aplikáciou a nevzal do úvahy jeho argumentáciu, odvolací súd uvádza, že sa s touto odvolacou námietkou nestotožňuje, pretože súd prvej inštancie uviedol prečo favorizuje postup podľa pred postupom podľa . Keďže zvolil prvý zo spôsobov, pri ktorých existuje preferenčná postupnosť a tento spôsob vyporiadania neoprávnenej stavby riadne odôvodnil, neexistuje dôvod na to, aby sa zaoberal s druhým a tretím spôsobom vysporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby vymedzenými v a . Na zdôraznenie správnosti odvolací súd opakuje, že základným spôsobom vysporiadania neoprávnenej stavby v zmysle je jej odstránenie. K tomuto odvolací súd uvádza, že samotná dobromyseľnosť automaticky nezaručuje ponechanie stavby na cudzom pozemku. Aj za predpokladu dobromyseľnosti žalovaného pri výstavbe oplotenia z vykonaného dokazovania vyplynulo, že záujem žalovaného na ponechaní stavby nemôže prevážiť nad právom žalobcov, ak by ďalšie obmedzenia vlastníka pozemku bolo neprimerané, tak ako tomu bolo v tomto prípade. 57. Na základe podnetu žalovaného v odvolacom konaní z verejne dostupného portálu katastra nehnuteľností súd zistil, že k rodinnému domu žalobcov bolo vydané rozhodnutie o určení súpisného číslo po vykonanej kolaudácii. Odvolateľ uvádzal, že z tohto dôvodu neobstojí tvrdenie žalobcov, že pre jestvujúce oplotenie nevedia stavbu skolaudovať. Podľa názoru odvolacieho súdu, táto skutočnosť (kolaudácia rodinného domu) nijako nemení v konaní preukázanú skutočnosť, že žalobcovia sú povinní na dotknutom pozemku namiesto jestvujúceho oplotenia vystavaného žalovaným postaviť oplotenie z betónových tvárnic ako súčasť požiarnej bezpečnosti ich stavby podľa doloženej projektovej dokumentácie v rámci výstavby ich rodinného domu a rozhodnutia stavebného úradu. 58. Odvolací súd preto podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie v I. zamietavom výroku ako vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol i o nároku na náhradu trov konania súvisiacim II. výrokom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na správne a úplné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti trov konania, kde priznaná náhrada trov súvisí s úspechom žalobcov v konaní.

59. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, je potrebné uviesť, že v odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia , lebo odvolanie žalovaného bolo nedôvodné, preto im zásadne patrí náhrada trov odvolacieho konania. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . Žalobcom , ktorí boli v odvolacom konaní úspešní , odvolací súd priznal nárok na ich náhradu, voči neúspešnému žalovanému, a to v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. ).

60. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).