Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Pc/6/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou, v právnej veci navrhovateľky - manželka: G.. D. M., narodená XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XXX W., H., zastúpená: obhajca s. r. o., so sídlom Jakubovo Námestie 13, Bratislava, IČO: 45 439 711 a manžela navrhovateľky: P. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XXX W., H., o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov: G.. D. M., rodená P., narodená XX.XX.XXXX a P. M., narodený XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F., zväzok X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX sa rozvádza.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka sa návrhom doručeným súdu dňa 24.02.2026 domáhala rozvodu manželstva uzavretého s manželom dňa 18.09.2021. V návrhu uviedla, že ich manželstvo je vážne, hlboko a trvalo rozvrátené a neplní svoj účel. Poukázala na to, že do manželstva vstupovala s úprimným úmyslom vytvoriť harmonické partnerské spolužitie a založiť rodinu, avšak postupne medzi manželmi vznikali závažné konflikty, rozdielne predstavy o spoločnom živote a dlhodobé komunikačné problémy. Tvrdila, že správanie manžela voči nej nadobudlo znaky psychického tlaku, opakovane dochádzalo ku konfliktom vo finančných otázkach, absolvovali párovú terapiu a ďalšie formy odbornej pomoci, ktoré však neviedli k obnove ich vzťahu. Za rozhodujúci okamih označila incident vo februári 2026, po ktorom dospela k definitívnemu rozhodnutiu ukončiť manželské spolužitie. Uviedla, že od 13.02.2026 manželia spolu nežijú, nehospodária a neudržiavajú manželské spolužitie, pričom obnovenie ich vzťahu nepovažuje za možné.

2. Manželovi bol návrh doručený dňa 07.04.2026, k návrhu sa písomne nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na rozvod manželstva, sobášnym listom a výsluchom manželky a manžela.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 18.09.2021 po približne ročnej známosti a spoločnom spolužití. Z manželstva nepochádzajú maloleté deti. V čase rozhodovania už manželia spolu nežili, neviedli spoločnú domácnosť, spoločne nehospodárili a ani neudržiavali manželské spolužitie.

5. Manželka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu na rozvod manželstva. Uviedla, že na manžela sa už nepozerá ako na partnera a nevie si s ním predstaviť ďalší spoločný život. Potvrdila, že obaja mali záujem založiť rodinu, avšak zdravotné komplikácie na strane oboch manželov, opakované

sklamania a následne aj časté zmeny zamestnania manžela sa negatívne premietli do ich manželského spolužitia. Uviedla, že dlhodobo zabezpečovala chod domácnosti, keďže mala stabilné zamestnanie a hypotekárny úver, pričom po návrate z práce bola zo strany manžela vystavená opakovaným otázkam a kontrole, čo v nej vyvolávalo psychické napätie. Za ďalší zdroj konfliktov označila rozdielne predstavy o nakladaní s finančnými prostriedkami, časté telefonáty manželových rodičov, ako aj opakované hádky, ktoré narúšali ich vzájomné spolužitie. Za rozhodujúci moment označila incident z februára 2026 počas jazdy motorovým vozidlom, keď sa po konflikte u jej rodičov cítila správaním manžela natoľko ohrozená a tento incident označila za rozhodujúci impulz k ukončeniu manželského spolužitia. Po tomto incidente požiadala manžela, aby opustil spoločnú domácnosť, a od februára 2026 spolu manželia nežijú. Zároveň uviedla, že napriek absolvovaniu párovej terapie, poradenstva a ďalších pokusov o záchranu manželstva medzi nimi zanikla vzájomná dôvera, citová blízkosť i intimita, pričom v závere spolu žili skôr ako spolubývajúci než ako manželia. Jednoznačne vyhlásila, že obnovenie manželského spolužitia nepovažuje za možné.

6. Manžel na pojednávaní s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Uviedol, že manželku stále ľúbi, záleží mu na nej a je presvedčený, že ich manželstvo je možné zachrániť. Poukázal na to, že počas manželstva sa snažil vytvoriť pre manželku zázemie, zabezpečoval chod domácnosti, varil, pral, upratoval a podporoval ju najmä počas obdobia jej pracovného vyťaženia a zdravotných problémov. Zdôraznil, že absolvovali párovú terapiu, spoločné dovolenky a ďalšie aktivity s cieľom zachovať manželstvo. Vo svojej výpovedi sa podrobne vyjadril aj k svojim pracovným pomerom. Tvrdil, že jednotlivé zamestnania menil z dôvodu snahy nájsť vhodnejšie pracovné uplatnenie a zabezpečiť lepšie finančné podmienky pre spoločný život manželov. Poprel, že by sa práci vyhýbal alebo že by nechcel prispievať na chod domácnosti. Uviedol, že aj v období medzi jednotlivými zamestnaniami sa aktívne usiloval nájsť si nové pracovné uplatnenie. Manžel ďalej uviedol, že obaja mali záujem založiť rodinu, avšak zdravotné komplikácie na strane oboch manželov tento plán oddialili. Tvrdil, že manželku podporoval, dohliadal na užívanie liekov a snažil sa jej byť oporou. Podľa jeho názoru sa však manželka postupne začala viac orientovať na pracovný život, pričom medzi nimi dochádzalo k čoraz častejším konfliktom. Poukazoval aj na to, že mu prekážalo jej obliekanie, neskoré návraty domov a spôsob komunikácie, pričom tieto okolnosti podľa neho negatívne vplývali na ich vzájomný vzťah. Súčasne však potvrdil, že medzi manželmi dlhodobo dochádzalo ku konfliktom, absolvovali párovú terapiu, ich komunikácia sa postupne zhoršovala a po februári 2026 prestali viesť spoločnú domácnosť. Uviedol, že po odchode zo spoločného bytu mu bol znemožnený návrat, keďže boli vymenené zámky. Napriek uvedenému zotrval na stanovisku, že si želá pokračovanie manželstva a verí v možnosť obnovenia ich spoločného života.

7. Podľa ustanovenia o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o rodine) zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

8. Podľa ustanovenia § 23 ods. l. zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

9. Podľa ods.2 citovaného zákonného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

10. Podľa ods.3 citovaného zákonného ustanovenia súd pri posudzovaní miery zvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a l9.

11. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Súd obidve výpovede hodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach podľa . Mal za to, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že ich vzťah bol v poslednom období sprevádzaný opakovanými konfliktmi, že absolvovali párovú terapiu a ďalšie aktivity smerujúce k zachovaniu manželstva, že ich predstavy o spoločnom živote sa postupne zásadne rozišli a že od februára 2026 už spolu nežijú. Rozpor medzi účastníkmi spočíval predovšetkým v ich hodnotení príčin rozvratu a v postoji k ďalšiemu trvaniu manželstva.

13. Súd prihliadol na to, že manžel vo svojej výpovedi subjektívne deklaroval záujem na zachovaní manželstva. Samotná vôľa jedného z manželov zotrvať v manželstve však nemôže byť jediným kritériom pre rozhodnutie o rozvode. Rozhodujúce je, či manželstvo ešte objektívne plní svoj spoločenský účel a či možno dôvodne očakávať obnovenie manželského spolužitia. Práve z výpovede samotného manžela vyplynulo, že si bol vedomý dlhodobých konfliktov medzi účastníkmi, rozdielnych predstáv o ich spoločnom živote, absolvovania párovej terapie, odmietania komunikácie zo strany manželky, ich oddeleného života a faktického ukončenia spoločnej domácnosti. Hoci tieto okolnosti interpretoval zo svojho pohľadu a zdôrazňoval vlastnú snahu o zachovanie manželstva, objektívne potvrdzujú, že základné funkcie manželstva boli dlhodobo narušené.

14. Súd nepochybuje o tom, že manžel si želá zachovanie manželstva a jeho citový vzťah k manželke naďalej pretrváva. Táto skutočnosť však sama osebe nepostačuje na zamietnutie návrhu na rozvod. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom dvoch osôb založeným na vzájomnej úcte, dôvere, porozumení a vôli vytvárať spoločné životné spoločenstvo. Pokiaľ jeden z manželov po dlhodobom vývoji dospeje k pevnému a jednoznačnému presvedčeniu, že v manželstve už nechce pokračovať, pričom tento postoj je podporený objektívnymi okolnosťami preukázanými v konaní, nemožno ho nútiť zotrvať v manželskom zväzku len preto, že druhý z manželov s rozvodom nesúhlasí.

15. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že podstatná časť výpovede manžela bola zameraná na opis jeho vlastného prínosu pre fungovanie domácnosti, starostlivosti o manželku a jeho predstavy o spoločnom živote. Na druhej strane z výpovede manželky vyplynulo, že dlhodobo pociťovala psychický tlak, stratu pocitu bezpečia a dôvery a že po opakovaných neúspešných pokusoch o zachovanie vzťahu dospela k jednoznačnému a trvalému rozhodnutiu manželstvo ukončiť. Toto jej rozhodnutie nepôsobilo ako impulzívna reakcia na ojedinelý konflikt, ale ako vyústenie dlhodobo neuspokojivého vývoja manželského vzťahu.

16. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v posudzovanom prípade sú splnené podmienky pre rozvod manželstva podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine. Vzťahy medzi manželmi sú vážne, hlboko a trvalo rozvrátené, manželstvo dlhodobo neplní svoj spoločenský účel a od manželov nemožno spravodlivo očakávať obnovenie manželského spolužitia.

17. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva v zmysle § 23 ods. 2 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rozvrat manželstva nebol spôsobený jednou konkrétnou udalosťou, ale bol výsledkom dlhodobého vývoja vzájomných vzťahov medzi manželmi. Počas manželstva sa postupne prehlbovali rozdiely v ich predstavách o fungovaní manželstva, spoločnom živote a hospodárení. Medzi manželmi vznikali opakované konflikty, zhoršovala sa ich vzájomná komunikácia a postupne dochádzalo k strate vzájomnej dôvery, citovej blízkosti a partnerského porozumenia. K napätiu vo vzťahu prispievali aj zdravotné komplikácie oboch manželov, opakované zmeny zamestnania na strane manžela, odlišný pohľad na zabezpečenie chodu domácnosti a rozdielne očakávania od spoločného života. Z výpovedí oboch manželov zároveň vyplynulo, že napriek snahe zachovať manželstvo absolvovali párovú terapiu a ďalšie formy odbornej pomoci, ktoré však neviedli k odstráneniu príčin ich konfliktov ani k obnoveniu vzájomnej dôvery. Incident vo februári 2026, ktorý manželka označila za rozhodujúci impulz k ukončeniu manželského spolužitia, nebol podľa názoru súdu príčinou rozvratu manželstva, ale iba jeho vyústením.

18. Súd preto dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne, hlboko a trvalo rozvrátené. Manželstvo prestalo plniť svoje základné funkcie, keďže medzi manželmi zanikla vzájomná dôvera, citová blízkosť, schopnosť riešiť spoločné problémy a vôľa vytvárať spoločné rodinné spoločenstvo. Manželia od februára 2026 spolu nežijú, nevykonávajú spoločnú domácnosť a z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že možno reálne očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. Za týchto okolností boli splnené zákonné podmienky podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, preto súd návrhu manželky vyhovel a ich manželstvo rozviedol.

19. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žiadnemu z manželov nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže zákon v konaniach o rozvod manželstva vychádza zo zásady, že každý z účastníkov si znáša svoje trovy konania sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).