Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/115/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom v C., D. XXXX/XX, korešpondenčná adresa v C. E. F., G. X, zastúpenej JUDr. Ivetou Pálfy Fabianovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 5, proti žalovanému: H. B., nar. X.X.XXXX, bytom v C., D. XXXX/XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Karol Pudlák s.r.o., so sídlom v Poprade, Štefánikova 98/70, v konaní o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.5.2025 č.k. -269 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia výrokom I. určil, že z vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného, a to u každého z nich v spoluvlastníckom podiele 1 k celku, nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území: C., Obec: C., Okres: C. E. F., a to rodinný dom, so súpisným číslom XXXX stojaci na parcele registra „C", evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom: 603/4 v k. ú. C., to všetko podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXXX. Výrokom II. určil, že žalobkyňa a žalovaný sú povinní spoločne uhradiť nesplatenú časť úveru vedenú Štátnym fondom rozvoja bývania poskytnutého na základe Úverovej zmluvy č. zo dňa 10.07.2002 v zostatkovej hodnote 7.939,26 eur, a to každý z nich v polovici. Výrokom III. uložil žalobkyni povinnosť na úplné finančné vyporiadanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalovanému 1.905,35 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Výrokom V. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť Slovenskej republike náhradu trov konania pozostávajúcich z trov štátu v rozsahu 7% a výrokom VI. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike náhradu trov konania pozostávajúcich z trov štátu v rozsahu 93%, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobkyňa žiadala vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tým spôsobom, že z vecí patriacich do BSM do výlučného vlastníctva žalovaného prikáže súd rodinný dom č. súpisné 1141 v k.ú. C. v hodnote 215.080 eur a tiež pasíva vo výške 9.640,35 eur – záväzok vzniknutý zo zmluvy o úvere zo Štátneho fondu rozvoja bývania oproti povinnosti zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu 102.719 eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobe uviedla, že pred jej podaním sa pokúsila vyporiadať BSM so žalovaným dohodou, avšak neúspešne, nakoľko žalovaný s jej návrhom nesúhlasil a nepredložil jej žiadne protinávrhu.

3. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalovaný nepopieral rozsah BSM strán sporu uvedený žalobkyňou a v súvislosti s dohodou o vyporiadaní BSM navrhnutú žalobkyňou pred podaním žaloby uviedol, že žalobkyňa neprijala jeho návrh na prevod nehnuteľnosti patriacej do BSM na ich spoločné deti alebo rozdelenie tejto nehnuteľnosti na dve samostatné jednotky, prípadne nadobudnutie nehnuteľnosti do jeho vlastníctva a vyplatenie vyrovnávajúcej časti rozdielu žalobkyni. Požiadavky žalobkyni v súvislosti s predmetnou nehnuteľnosťou boli prehnané a nereálne a jeho ponuky ostali neakceptované. V súčasnosti je čiastočným invalidným dôchodcom a jeho mesačný príjem vo výške 249,80 eur mu nepostačuje na vyplatenie žalobkyne. Preto navrhol, aby súd určil do výlučného vlastníctva žalobkyne predmetnú nehnuteľnosť a táto prebrala zostatok úveru.

4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobkyňa v replike uviedla, že sa rozviedla so žalovaným kvôli alkoholizmu z jeho strany a zo spoločnej nehnuteľnosti odišla za trvania manželstva. Predmetnú nehnuteľnosť po jej odchode zo spoločnej domácnosti užíva výlučne žalovaný a túto aj opotrebováva. Pozemok pod nehnuteľnosťou vlastní žalovaný. Navrhla, aby predmetná nehnuteľnosť bola predaná za najvyššiu cenu a následne financie tým získané po realizovaní platieb za pôžičku medzi účastníkov rozdelené. Uviedla, že o nehnuteľnosť bez pozemku nemá záujem.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 22.10.1994, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.9.2020 v konaní vedenom pod spisovou značkou . Vychádzajúc zo zhodných tvrdení strán sporu vzal za preukázané, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva je nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci Smižany – rodinný dom. Parcela, na ktorej stojí rodinný dom č. 603/4 spolu s ďalšími dvomi parcelami č. 603/3 a 604/2 bola vo výlučnom vlastníctve žalovaného, avšak podľa aktuálneho zápisu na LV č. XXXX výlučným vlastníkom týchto parciel je brat žalovaného. Podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXXX časť C : ŤARCHY na uvedený rodinný dom je zriadené záložné právo v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania podľa zmluvy zo dňa 15.11.2007.

6. Pokiaľ ide o hodnotu predmetného rodinného domu, podľa znaleckého posudku č. 14/2024 zo dňa 23.7.2024 znalca I. J. H. je všeobecná hodnota tohto rodinného domu 210.000 eur. Podľa súkromného Znaleckého posudku č. 104/2024 zo dňa 4.12.2024 znalkyne I. K. B. je všeobecná hodnota tohto rodinného domu vo výške 161.000 eur.

7. Súd porovnal oba znalecké posudky, vypočul oboch znalcov, oboznámil sa s odhadom trhovej ceny tohto rodinného domu zo dňa 9.1.2025 vypracovaného L. A. M. – zástupcom realitnej kancelárie, ktorý stanovil výslednú hodnotu vo výške 65.000 eur a dospel k záveru, že znalecký posudok č. 104/2024 je konzistentnejší, viac reflektuje reálie predmetného rodinného domu a miesta, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza. Navyše z časového hľadiska viac spĺňa požiadavku ohodnotenia stavby ku dňu vyporiadania BSM strán sporu v čase rozhodovania súdu, keďže je aktuálnejší. Akceptoval preto z hľadiska stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu a jeho príslušenstva Znalecký posudok č. 104/2024 s vykonaním určitej korekcie všeobecnej hodnoty podľa jednotlivých položiek tohto znaleckého posudku tak, ako vyplýva z bodu 61 a nasl. rozsudku a takto ustálil všeobecnú hodnotu predmetného rodinného domu s príslušenstvom vo výške 162.195,94 eur.

8. Súd prvej inštancie tiež ustálil hodnotu pasív na sumu 7.939,26 eur, ktorú tvorí nesplatený zostatok na úvere poskytnutý stranám sporu Štátnym fondom rozvoja bývania dňa 10.7.2022 na základe úverovej zmluvy č. , (t.j. súčet sumy 7.087,34 eur ako zostatku nesplatenej istiny plus sumy 851,92 eur ako predpokladaného zostatku nesplatených úrokov do konca splácania, ktoré boli vyčíslené ku dňu 14.4.2025 podľa prípisu Štátneho fondu rozvoja bývania zo dňa 8.4.2025).

9. Po aplikácii ust. , , vyporiadal BSM strán sporu tak, ako vyplýva z výrokov I. až III. rozsudku.

10. Vychádzal z toho, že celkovú hodnotu BSM ku dňu vyporiadania predstavuje rozdiel medzi aktívami a pasívami, t.j. suma 154.256,68 eur (t.j. 162.195,94 eur - 7.939,26 eur). Ešte pred stanovením výšky podielov strán sporu odčítal úhradu vo výške 3.810,69 eur (t.j. rozdiel medzi sumou 11.749,95 eur ako konečným zostatkom ku dňu zániku BSM strán sporu a sumou 7.930,26 eur ako aktuálnym zostatkom vyčísleným Štátnym fondom rozvoja bývania ku dňu 14.4.2025, t.j. ku dňu súdneho

vyporiadania) uhradenú žalovaným na nesplatenú časť úveru, ktorý uhradil už po zániku BSM, avšak pred dňom rozhodnutia súdu o jeho vyporiadaní, ktoré úhrady žalovaný realizoval z vlastných finančných prostriedkov, t.j. ako vnos žalovaného do spoločného majetku.

11. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že po vykonanom dokazovaní nezistil dôvody, pre ktoré by podiely strán sporu nemali byť rovnaké. Nebol zistený žiaden predpoklad pre stanovenie disparity podielov ani u jednej zo strán sporu, preto ustálil, že podiely oboch strán majú byť v zásade rovnaké.

12. Predmetnom BSM sa stalo jediné aktívum – rodinný dom obývaný žalovaným, ktorý ho užíva od zániku BSM nepretržite sám. Tento stojí na parcele, ktorá bola v čase podania žaloby spolu s ďalšími dvomi parcelami vo výlučnom vlastníctve žalovaného, avšak ku dňu rozhodnutia súdu jej vlastníkom sa stal brat žalovaného, teda tretia osoba v priamom príbuzenskom pomere k žalovanému. Tieto okolnosti podľa názoru súdu svedčia tomu, aby uvedený rodinný dom bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalobkyňa navyše o rodinný dom nemala záujem a podľa nej by nebolo účelné vzhľadom na vlastníctvo tretej osoby pozemku pod rodinným domom tento prikázať do jej výlučného vlastníctva. V prípade tejto alternatívy by podiel žalobkyne predstavoval sumu 75.222,995 eur a na vyrovnanie podielov by žalovaný mal povinnosť žalobkyni vyplatiť práve túto sumu. V konaní však bolo preukázané, že žalovaný je čiastočným invalidným dôchodcom s invalidným dôchodkom vo výške 249,80 eur v roku 2023, t.č. vo výške 296 eur a nedisponuje voľnými finančnými prostriedkami. Rodinný dom je zaťažený záložným právom zriadeným v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania. Za takéhoto stavu, keď žalovaný nedisponuje finančnými prostriedkami, ktorými by mohol žalobkyňu vo výške 75.222,995 eur vyplatiť, podľa názoru súdu neprichádzalo do úvahy prikázanie tohto jediného aktíva do vlastníctva žalovaného. Žalobkyňa zasa nemala o predmetný rodinný dom záujem a zároveň nie je vlastníčkou pozemkov pod rodinným domom. Tiež ustálil, že reálne rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti nie je možné, čo vyplynulo z vyjadrenia znalcov, ktorí klasifikovali rodinný dom ako jednobytový, teda tento rodinný dom nie je reálne deliteľný.

13. Na základe týchto úvah vychádzajúc z toho, že v určitých prípadoch môže nastať situácia, keď vzhľadom na výnimočné okolnosti nie je vhodné určitú vec v BSM prikázať len z jednému z manželov dospel k záveru, že v danom prípade je namieste prikázať tento rodinný dom do podielového spoluvlastníctva strán sporu v rovnakom podiele. Týmto sa ich spoluvlastnícky vzťah neukončí, ale pretransformuluje sa na podielové spoluvlastníctvo. Aj keď takéto rozhodnutie vedie k rozširovaniu sporov, pretože podielové spoluvlastníctvo bude potrebné v budúcnosti vyporiadať, proti tejto argumentácii stojí záver, že pri vyporiadaní BSM na rozdiel od zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nemá súd pri rozhodovaní alternatívu, ktorou je nariadenie predaja veci, ako navrhovala žalovaná. V prípade podielového spoluvlastníctva súd môže nariadiť predaj veci za splnenia zákonom stanovených podmienok. V tej súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , podľa ktorého „spoločné imanie manželov nie je možné vyporiadať nariadením predaja veci v spoločnom imaní a rozdelením výťažku“.

14. Preto rozhodol tak, že predmetný rodinný dom spolu s jeho príslušenstvom prikázal do podielového spoluvlastníctva strán sporu, a to u každého z manželov v rovnakom rozsahu, teda v podiele 1/2 k celku tak, ako vyplýva z výroku I. rozsudku.

15. Pokiaľ ide o zostatok úveru poskytnutého Štátnym fondom rozvoja bývania, ktorý ku dňu vyporiadania predstavuje sumu 7.939,26 eur, tento prikázal obom manželom splácať v rovnakej výške, keďže tento bol viazaný na rodinný dom, ktorý prikázal obom manželom do podielového spoluvlastníctva, na ktorom je zriadené aj záložné právo v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania.

16. Po takomto zúčtovaní reálneho majetku, za predpokladu prikázania ako rodinného domu tak aj predmetného úveru obom stranám sporu v rovnakom rozsahu, každá zo strán tak nadobudla aktíva v hodnote 81.097,97 eur, ktoré predstavujú spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k celku na predmetnom rodinnom dome a jeho príslušenstve, ocenenom všeobecnou hodnotou 162.195,94 eur (t.j. 1 z 162.195,94 eur = 81.097,97 eur) a pasíva v hodnote 3.969,63 eur, ktoré predstavujú polovicu zostatku úveru v celkovej hodnote 7.939,26 eur (t.j. 1 z 7.939,26 eur = 3.969,63 eur). Reálne tak každá zo strán sporu nadobudla aktíva v hodnote 77.128,34 eur. ( t.j. 81.097,97 eur - 3.969,63 eur). Zároveň však žalovanému vznikol nárok na vrátenie sumy 3.810,69 eur, ktorá predstavovala jeho výlučné prostriedky ním vynaložené na spoločný majetok (splatenie časti úveru po zániku BSM). Pri zohľadnení

skutočnosti, že podiel žalovaného z BSM strán sporu ma predstavovať sumu 75.222,995 eur plus 3.810,69 eur, t.j. 79.033,685 eur ( porovnaj Rozhodnutie NS ČSSR sp. zn. zo dňa 28.11.1969 uverejnené v Zbierke rozhodnutí pod č. 57/1970 ), tak rozdiel medzi hodnotou 77.128,34 eur ako reálne mu prikázaným majetkom a hodnotou 79.033,685 eur ako vyššie uvedenej sumy, na ktorú má zo zákona nárok, predstavuje sumu mínus 1.905,345 eur. Naopak v prípade žalobkyne rozdiel medzi hodnotou 77.128,34 eur ako reálne jej prikázaným majetkom a hodnotou 75.222,995 eur ako hodnotou vypočítaného podielu a zároveň sumy, na ktorú má zo zákona nárok, predstavuje sumu plus 1.905,345 eur. Na vyrovnanie podielov z BSM strán sporu tak žalobkyňa má povinnosť žalovanému vyplatiť sumu 1.905,345 eur, t.j. sumu 1.905,35 eur.

17. O trovách konania rozhodol v zmysle , a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, keďže každá zo strán sporu mala len čiastočný úspech. Žalobkyňa pôvodne žiadala prikázať rodinný dom a záväzok na úvere do výlučného vlastníctva žalovaného s určením povinnosti realizácie peňažných výplat a žalovaný žiadal za podmienok určených žalobkyňou rodinný dom a záväzok na úvere prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne s určením povinnosti peňažných výplat. Ani jeden z návrhov nezodpovedá tomu, akým spôsobom súd nakoniec rozhodol. Preto o trovách konania rozhodol tak, ako vyplýva z výroku IV. rozsudku.

18. O povinnosti nahradiť trovy štátu rozhodol vo výrokoch V. a VI. rozsudku, ide o trovy štátu v súvislosti s výplatou znalečného znalkyni K. B. za účasť na pojednávaní dňa 14.4.2025 vo výške 59,75 eur a trov štátu spočívajúcich v úhrade časti odmeny znalcovi I. J. H., ktorá nebola krytá preddavkami od sporových strán vo výške 481,28 eur, od ktorej odpočítal sumu 250 eur, ktorá bola hradená z preddavku zloženého žalobkyňou, teda vo výške 231,28 eur hradených z finančných prostriedkov štátu, spolu 291,03 eur (231,28 eur + 59,75 eur). Berúc do úvahy, že žiadna zo strán sporu nemal v tomto spore úspech, by sa teda na úhrade odmien týchto znalcov každá zo strán mala podieľať rovným dielom, teda v polovici. Zároveň ale súd nemohol opomenúť tú skutočnosť, že na trovy dôkazu - znaleckého dokazovania už žalobkyňa prispela dňa 18.04.2024 čiastkou 250 eur ako preddavok zložený na základe výzvy súdu realizovanej uznesením sp. zn. -74 zo dňa 05.04.2024 (vedené pod D 14 Preddavky v súdnom konaní /zálohy/). Žalovaný uvedený preddavok, na úhradu ktorého bol rovnako vyzvaný, neuhradil. Podľa názoru súdu vzhľadom na uvedené by nebolo v súlade s princípom všeobecnej spravodlivosti, pokiaľ by na tieto skutočnosti neprihliadol a zaviazal žalobkyňu na úhradu nároku štátu na trovy konania v rovnakom pomere ako žalovaného, ktorý takýto preddavok na uvedený dôkaz nezložil. Súd preto berúc do úvahy Článok 4 ods. 2 Základných princípov určil rozsah žalobkyne na zaplatenie nároku na náhradu trov konania v rozsahu 7% a žalovaného v rozsahu 93%. Určené percento rozsahu pre žalobkyňu bolo vypočítané nasledovne: 541,03 eur (celková suma vyplácaná znalcom ako ich odmena, t.j. znalečné) / 2 = 270,515 eur; následne 270,515 eur – 250 eur (preddavok zložený v tomto spore na uvedený dôkaz žalobkyňou) = 20,515 eur (suma, ktorou by sa žalobkyňa mala ešte podieľať na týchto odmenách). Následný výpočet percenta: 20,515 eur / 291,03 eur (t.j. celkové preddavky vyplácané v tomto konaní štátom na odmeny znalcov) = 0,07 = 7%.

19. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa a a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedla, že vzhľadom na márne a opakované snahy dohodnúť sa so žalovaným mimosúdne, nemala inú možnosť len domáhať sa vyporiadania BSM súdom. Z predmetného rodinného domu odišla, lebo žalovaný nadužíval alkoholické nápoje a spolužitie už nebolo možné. Po podaní žaloby sa pokúsila vyriešiť spor mimosúdnou dohodou a navrhla, aby strany sporu predmetný rodinný dom predali a vyrovnali všetky svoje pasíva. Spočiatku s tým žalovaný súhlasil, avšak potom ako realitná kancelária našla kupujúceho, odmietol uzavrieť dohodu. Súd nezohľadnil, prečo prikázal nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva stranám sporu napriek tomu, že je vylúčené, aby so žalovaným žila v spoločnom priestore. Pokiaľ by bol rodinný dom prikázaný žalovanému, a tento nebol schopný ju vyplatiť, nehnuteľnosť by mohol predať a vyplatiť ju. Žalovaný zmaril možnosť vyporiadať BSM mimosúdne, opakovanú možnosť rodinný dom predať a vysporiadať sa so žalobkyňou mimosúdne. Opakovane poukazovala na to, že pokiaľ bude dom prikázaný do podielového spoluvlastníctva, naďalej medzi nimi bude dochádzať ku konfliktom vzhľadom na užívanie alkoholu zo strany žalovaného. Spomínaným rozhodnutím nedošlo k vyriešeniu situácie medzi stranami sporu, keďže pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva budú medzi nimi pretrvávať problémy. Súd tak neprihliadol na všetky skutočnosti danej veci. Žalovaný nepracuje, pracuje len „brigádnicky“, čo mu stačí na pokrytie osobných potrieb, alkohol nevynímajúc. Aj žalobkyňa má právo na

to, aby mohla riadne bývať a žiť pokojne. Nie je možné, aby sa s priateľom nasťahovala do predmetného rodinného domu, ktorý nie je reálne deliteľný, pričom nedisponuje financiami na úpravy tohto rodinného domu, na ktoré by nedostala ani súhlas žalovaného. Takýto stav vytvára právnu neistotu medzi stranami sporu. Naďalej trvá na tom, aby súd vyporiadal BSM tým spôsobom, že nariadi predaj nehnuteľnosti a rozdelí výťažok takto získaný medzi stranami sporu. Uviedla, že akceptovala hodnotu rodinného domu stanovenú znalcom. Súd nezobral do úvahy, že takmer všetky hnuteľné veci spoločne nadobudnuté počas manželstva nechala žalovanému bez toho, aby požadovala za to náhradu. Súd nevyhodnotil ani jej osobné pomery, majetkové pomery, sociálnu situáciu, že rada by bývala vo svojom.

20. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožňuje sa s dôvodmi napadnutého rozsudku. Súd nemusí rozhodnúť tak, ako strana požaduje, preto odvolacia argumentácia žalobkyne nemôže obstáť.

21. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného zotrvala na svojej odvolacej argumentácii. Má za to, že rozhodnutie porušuje jej právo na spravodlivý proces, keďže nemá právnu istotu, že sa niekedy dopracuje k majetkovému vyporiadaniu so žalovaným.

22. Žalovaný v duplike k vyjadreniu žalobkyne zotrval na svojej doterajšej argumentácii.

23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. (ďalej len „“) v rozsahu danom ust. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

24. Rozsudok je vo výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

25. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.6.2026 o 9.30 hod., v pojednávacej miestnosti č. dverí 210/. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 18.6.2026 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.

26. Žalobkyňa v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa a , teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

27. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

28. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Súd prvej inštancie sa nedopustil nesprávneho procesného postupu, ktorým by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva. Odvolaním napadnutý rozsudok je odôvodnený v súlade s ust. , v odôvodnení rozhodnutia dal súd prvej inštancie odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a dostatočným spôsobom sa vyporiadal s námietkami strán sporu.

29. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ). V odôvodnení rozsudku súd dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalobkyňou v odvolaní. Žalobkyňa pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal. Preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

30. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd dopĺňa nasledovné:

31. Podstatou odvolacej argumentácie žalobkyne je vyslovenie nesúhlasu so spôsobom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu tak, že jediné aktívum, ktorým je nehnuteľnosť – rodinný dom nachádzajúci sa v katastrálnom území C. prikázal súd do podielového spoluvlastníctva strán sporu, každej z nich v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku.

32. Podľa , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

33. Súd prvej inštancie správne pri vyporiadaní BSM strán sporu aplikujúc vyššie cit. zákonné ustanovenie po stanovení rozsahu BSM, ktorý nebol sporný svoje úvahy o vyporiadaní BSM oprel o skutkové zistenia, ku ktorým dospel po vykonanom dokazovaní za účelom určenia, komu zo strán sporu zostane vlastníctvo k predmetu BSM, ktorým je nehnuteľnosť – rodinný dom a kto toto vlastníctvo stratí.

34. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že pri zohľadnení skutkových okolností konkrétneho prípadu môže byť bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadané aj tým spôsobom, že súd prikáže nehnuteľnosť – v našom prípade rodinný dom do podielového spoluvlastníctva. Môže sa tak stať vychádzajúc z okolností konkrétneho prípadu, pričom ide o rozhodnutie výnimočné.

35. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, súdna prax sa zhodla na závere, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov môže byť výnimočne podľa okolností konkrétneho prípadu vyporiadané aj tým spôsobom, že súd prikáže nehnuteľnosť – rodinný dom do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov (viď R 76/1970). K rovnakým záverom dospel aj Najvyšší súd ČR sp. zn. , pričom vychádzal z rovnakej právnej úpravy ako vyššie cit. ust. . Okrem spomínaného rozhodnutia k rovnakému názoru dospel Najvyšší súd ČR aj v iných rozhodnutiach, ktoré uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku.

36. V danom prípade bolo súdom prvej inštancie zistené, že žalobkyňa navrhla prikázať predmetnú nehnuteľnosť – rodinný dom do výlučného vlastníctva žalovaného, a to aj napriek tej nespornej skutočnosti, že nie je v objektívnych možnostiach žalovaného zabezpečiť finančné vyrovnanie, čo nakoniec uviedla aj samotná žalobkyňa v podanom odvolaní. Výsledky dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie naznačujú, že ani jedna zo strán sporu nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov na vyplatenie vyrovnacieho podielu druhej strane a tiež ani jedna strana nemala záujem na ďalšom užívaní tohto rodinného domu, v čom sú aj podľa názoru odvolacieho súdu dané výnimočné dôvody, ktoré opodstatňujú prikázanie tejto nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva strán sporu. Možno sa preto stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na tieto výnimočné okolnosti, kedy nie je vhodné predmetnú nehnuteľnosť prikázať len jednému z manželov, je namieste prikázať ju do podielového spoluvlastníctva, čím sa dosiahne právny stav, že predmetná nehnuteľnosť sa pretransformuje na podielové spoluvlastníctvo.

37. Pokiaľ žalobkyňa v konaní na súde prvej inštancie a tiež pred odvolacím súdom navrhla, aby súd nariadil predaj predmetnej nehnuteľnosti – rodinného domu a výťažok takto získaný rozdelil stranám sporu, takýto spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu nemožno oprieť o vyššie cit. ust. , ktoré takýto spôsob vyporiadania neupravuje. Takýto spôsob vyporiadania vyplýva len z ust. , ktoré sa aplikuje v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a toto ustanovenie je na daný prípad nepoužiteľné.

38. K odvolacím námietkam žalobkyne, ktorá vytkla súdu prvej inštancie, že pri spôsobe vyporiadania neprihliadol na skutočnosť, že bola nútená obrátiť sa so žalobou na súd, nakoľko žalovaný nebol ochotný sa s ňou mimosúdne dohodnúť a zo spoločnej nehnuteľnosti odišla z toho dôvodu, že spolužitie so žalovaným nebolo možné z dôvodu jeho nadužívania alkoholu, odvolací súd dodáva, že nejde o také dôvody, ktoré by mohli zvrátiť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Ani samotná skutočnosť uvedená žalobkyňou v odvolaní, že hnuteľné veci nachádzajúce sa v rodinnom dome nechala žalovanému, ktorý sa stal ich vlastníkom nemôže ovplyvniť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Ide totiž o skutočnosti, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci bez právneho významu.

39. K odvolacej námietke žalobkyne, ktorá vytýka súdu prvej inštancie, že ním zvoleným spôsobom vyporiadania nedôjde k vyriešeniu situácie medzi stranami sporu, keďže problémy medzi nimi budú

ďalej pretrvávať je potrebné uviesť, že je v možnostiach žalobkyne pre prípad, pokiaľ by spolužitie so žalovaným nebolo možné, domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdnou cestou.

40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.

41. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s tak, že úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).