Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-142-2025.pdf
PDF · 224.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-20C/46/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr. Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobcov: 1. A. B. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX, 2. C. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja žalobcovia bytom E. XXXX/XX, XXX XX F. a obaja zastúpení: PaeDr. C. G. C., D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., proti žalovaným: 1. C. H. C., D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX I., 2. A. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., J. D., obe zastúpené: JUDr. Roman Cibulka, advokát so sídlom Hlavná 13, 917 01 Trnava, o určenie majetku patriaceho do dedičstva, o odvolaní žalobcov 1. a 2. proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. PN-20C/46/2021-312 zo dňa 30. apríla 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.
II. Žalovaným 1. a 2. p r i z n á v a voči žalobcom 1. a 2. n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol:
- žalobu o určenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam (výrok I.),
- žalobu o určenie, že členský podiel v družstve patrí do dedičstva (výrok II.),
- žalobu o určenie, že náhradová pohľadávka zostatkovej hodnoty členského podielu v družstve patrí do dedičstva (výrok III.),
- žalobu o určenie, že hodnota členského podielu patrí do dedičstva (výrok IV.) a priznal:
- žalovaným 1. a 2. ako spoločne a nerozdielne oprávneným proti žalobcom 1. a 2. ako spoločne a nerozdielne povinným nárok na náhradu trov konania o určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva v plnom rozsahu (výrok V.),
- žalovanej 1. proti žalobcom 1. a 2. ako spoločne a nerozdielne povinným nárok na náhradu trov konania o uloženie povinnosti žalovanej 1. zaplatiť ostatným dedičom finančnú náhradu v plnom rozsahu (výrok VI.),
- žalovaným 1. a 2. ako spoločne a nerozdielne oprávneným proti žalobcom 1. a 2. ako spoločne a nerozdielne povinným nárok na náhradu trov konania o určenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v plnom rozsahu (výrok VII.),
- žalovaným 1. a 2. ako spoločne a nerozdielne oprávneným proti žalobcom 1. a 2. ako spoločne a nerozdielne povinným nárok na náhradu trov konania o určenie, že členský podiel v družstve patrí do dedičstva, in eventum, že náhradová pohľadávka zostatkovej hodnoty členského podielu v družstve patrí do dedičstva, in eventum, že hodnota členského podielu patrí do dedičstva (výrok VIII.),
- štátu proti žalobcom 1. a 2. ako spoločne a nerozdielne povinným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok IX.),
- C. C. K., znalkyni z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia psychiatria, s miestom výkonu činnosti L. M. XX, M. C. M. G., proti žalobcom 1. a 2. ako spoločne a nerozdielne povinným nárok na znalečné za znalecký posudok č. 45/2024 v časti nekrytej preddavkom v plnom rozsahu (výrok X.).
1.1 Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 148a ods. 2, § 149 ods. 1 až 4 , § 150, § 39, § 37 ods. 1, § 38 ods. 2, § 40 ods. 1, 3 a 5, § 40a, § 145 ods. 1, § 42a ods. 1 až 5, § 703 ods. 1 až 3, § 705 ods. 2, § 706 ods. 3, § 707 ods. 2, § 708, § 853 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 47, § 49, § 74 ods. 1, § 75 ods. 1 a 2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), v znení neskorších predpisov (ďalej len „Notársky poriadok“), § 36a zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“).
1.2 Vecne dôvodil tým, žalobcovia sa žalobou domáhali určenia majetku patriaceho do dedičstva po poručiteľovi A. N. C. (v ďalšom texte aj „poručiteľ“), a to najmä vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I. a k hodnote členského podielu viažuceho sa k družstevnému bytu na O. P. G. I.. V priebehu konania bola žaloba viackrát zmenená. Súd prvej inštancie pôvodne žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcov odvolací súd v časti pripustil späťvzatie žaloby a konanie v tejto časti zastavil, v zostávajúcej časti rozsudok potvrdil. Na základe dovolania žalobcov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolací súd vyslovil právny názor, že v spore o určenie, že vec patrí do dedičstva, musia ako nútení procesní spoločníci vystupovať všetci dedičia poručiteľa. Zároveň vytkol odvolaciemu súdu nedostatočné vyrovnanie sa s otázkou, či poručiteľ a žalovaná v 1. rade v čase prevodu členských práv a povinností k družstevnému bytu ako manželia spolu trvale žili, ako aj nedostatočné odôvodnenie hodnotenia vykonaných dôkazov. Po právoplatnom zastavení konania v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (v ďalšom texte „BSM“) a v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanej 1. zaplatiť ostatným dedičom finančnú náhradu zostali predmetom konania dva nároky, a to určenie, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I., obec I., okres I. na parcele č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m 2 (v ďalšom texte aj „sporné nehnuteľnosti“), patrili v čase smrti poručiteľa do podielového spoluvlastníctva poručiteľa a žalovanej 1, každému v podiele 1 a určenie, že členský podiel v bytovom družstve, prípadne náhradová pohľadávka zostatkovej hodnoty členského podielu, patrí do dedičstva po poručiteľovi v celosti. Žalobcovia odvodzovali svoje nároky od uznesenia vydaného v dedičskom konaní, ktorým boli odkázaní na podanie žaloby o určenie majetku patriaceho do dedičstva. Tvrdili, že dohoda o vyporiadaní BSM (predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti) uzavretá medzi poručiteľom a žalovanou 1. bola neplatná, pretože poručiteľ mal byť v čase jej uzavretia na protialkoholickom liečení, nebol schopný sa podpísať, na dohodu si nepamätal a podľa žalobcov nekonal slobodne, vážne a spôsobile. Namietali tiež, že dohoda nezahŕňala celý majetok patriaci do BSM a nebola v súlade so zásadami vyporiadania BSM. Vo vzťahu k družstevnému bytu žalobcovia tvrdili, že hodnota členského podielu patrí do dedičstva po poručiteľovi, pretože poručiteľ a žalovaná 1. v čase uzavretia zmluvy o nájme družstevného bytu spolu ako manželia trvale nežili, a preto im podľa žalobcov nemohlo vzniknúť spoločné členstvo v bytovom družstve. Súd prvej inštancie ustálil, že žaloba v zostávajúcom rozsahu je určovacou žalobou, pri ktorej je naliehavý právny záujem daný osobitným predpisom, pretože žalobcovia boli na podanie žaloby odkázaní v dedičskom konaní. Zároveň konštatoval, že účastníkmi konania sú všetci dedičia poručiteľa, čím je splnená požiadavka núteného procesného spoločenstva v spore o určenie, že majetok patrí do dedičstva.
1.3 Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní (ods. 25. napadnutého rozsudku) zistil, že poručiteľ A. N. C. a žalovaná 1. uzavreli manželstvo dňa 07.12.1985. Ich BSM bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 25.06.1998, právoplatným dňa 15.07.1998. Dňa XX.XX.XXXX uzavreli poručiteľ a žalovaná 1. pred notárkou JUDr. H. G. dohodu o vyporiadaní BSM vo forme notárskej zápisnice, podľa ktorej sporné nehnuteľnosti nadobudla do výlučného vlastníctva žalovaná 1., ktorá zároveň prevzala povinnosť splácať zostatok úveru. V notárskej zápisnici bolo uvedené, že poručiteľ bol podľa lekárskeho potvrdenia schopný samostatne a zodpovedne konať, avšak pre silné trasenie pravej ruky nebol schopný sa podpísať, preto boli k úkonu pribratí dvaja svedkovia. Notárka ako svedkyňa v rámci výsluchu uviedla, že vzhľadom na časový odstup si na konkrétne okolnosti nepamätala, avšak ak by mala pochybnosti o spôsobilosti účastníka vyjadriť vôľu, notársku zápisnicu by nespísala. Z lekárskych správ a ďalších listín
vyplynulo, že poručiteľ bol od roku 1995 opakovane liečený pre závislosť od alkoholu, liečby opakovane nedokončil a po prepustení dochádzalo k recidívam. Zo znaleckého posudku MUDr. C. K. vyplynulo, že poručiteľ trpel závislosťou od alkoholu aj v čase spísania notárskej zápisnice, avšak táto porucha ho s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nerobila neschopným na predmetný právny úkon. Znalkyňa zároveň uviedla, že v čase hospitalizácie v júni až júli 1998 bol poručiteľ schopný podpisovať sa a neboli zistené také poruchy intelektových schopností, ktoré by bránili jeho schopnosti uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že dohoda o vyporiadaní BSM bola rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa X.X.XXXX určená za právne neúčinnú voči žalobcom 1. a 2. z dôvodu odporovateľnosti právnemu úkonu, ktorým mali byť ukrátené ich pohľadávky na výživnom. Predmetné nehnuteľnosti boli prevedené na B. J., ktorý je od 17.02.2004 zapísaný v katastri nehnuteľností ako ich výlučný vlastník. Vo vzťahu k družstevnému bytu súd zistil, že poručiteľ a žalovaná 1. uzavreli dňa 23.01.2004 dohodu o prevode členských práv a povinností v Bytovom družstve v Q. L. F. J. XX M. P. O. XX G. I.. Dňa 26.01.2004 bola uzavretá nájomná zmluva, podľa ktorej vznikol spoločný nájom bytu manželmi a spoločné členstvo manželov v družstve. Bytové družstvo oznámilo, že poručiteľ aj žalovaná 1. sa stali členmi družstva dňa 26.01.2004, pričom zostatková hodnota členského podielu predstavovala sumu 535,68 eura. Z návrhu žalovanej 1. na rozvod manželstva vyplynulo, že návrh bol datovaný dňa XX.XX.XXXX a doručený súdu dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná 1. v ňom uviedla dlhodobé problémy v manželstve súvisiace najmä s alkoholizmom poručiteľa, stratou záujmu o rodinný život, agresivitou pod vplyvom alkoholu a skutočnosťou, že manželia spolu intímne nežili od roku XXXX. Konanie o rozvod bolo zastavené pre smrť poručiteľa. Svedkovia vypovedali rozdielne najmä k otázke spoločného spolužitia poručiteľa a žalovanej 1.. Svedkovia navrhnutí žalovanou stranou uvádzali, že poručiteľ, žalovaná 1., žalovaná 2. a matka poručiteľa žili v spoločnej domácnosti najskôr v dome na L. P. a následne v byte na G. P. G. I., pričom žalovaná 1. zabezpečovala chod domácnosti a starostlivosť o poručiteľa. Z výpovedí zároveň vyplynulo, že poručiteľ mal dlhodobé problémy s alkoholom, nepracoval a finančné zabezpečenie domácnosti niesla žalovaná 1.. Žalobcovia zotrvali na tvrdení, že dohoda o vyporiadaní BSM je neplatná, pretože poručiteľ podľa nich nevedel, čo robí, a nešlo o jeho slobodný a vážny prejav vôle. Namietali tiež, že poručiteľ sa mohol podpísať, že svedkov zabezpečovala žalovaná 1., a poukazovali na rozpory v tvrdeniach žalovaných a svedkov. Vo vzťahu k družstevnému bytu tvrdili, že poručiteľ a žalovaná 1. spolu trvale nežili, pretože žalovaná 1. podala návrh na rozvod a sama opisovala vážne narušenie manželstva. Zároveň namietali, že vzhľadom na zrušenie BSM nemohlo vzniknúť spoločné členstvo manželov v družstve.
1.4 Súd prvej inštancie konštatoval, že poručiteľ bol otcom žalobcov v 1. a 2. rade z prvého manželstva a manželom žalovanej v 1. rade, s ktorou mal dcéru, žalovanú v 2. rade. Zistil, že BSM poručiteľa a žalovanej v 1. rade bolo zrušené rozsudkom zo dňa 25.6.1998, právoplatným dňa 15.7.1998. Dňa 10.09.1998 uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM vo forme notárskej zápisnice, v ktorej boli prítomní aj dvaja svedkovia, keďže poručiteľ sa pre zvýšený tras ruky nemohol podpísať. Súd dospel k záveru, že notárska zápisnica zo dňa 10.09.1998 obsahuje všetky podstatné obsahové aj formálne náležitosti. Skutočnosť, že záverečná doložka neobsahuje presné znenie § 49 Notárskeho poriadku, podľa súdu nespôsobuje neplatnosť dohody, pretože jej formulácia zodpovedá účelu zákonného ustanovenia. Predmetnou dohodou boli sporné nehnuteľnosti vyporiadané do výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade, ktorá sa zároveň zaviazala splácať zostatok spoločného úveru. Tieto nehnuteľnosti žalovaná v 1. rade následne predala B. J., ktorý bol ako ich výlučný vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností od 17.02.2004, teda ešte za života poručiteľa. Prvoinštančný súd vzal do úvahy, že dohoda o vyporiadaní BSM bola rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 02.07.2004 určená za právne neúčinnú voči žalobcom. Uviedol súčasne, že právna neúčinnosť právneho úkonu voči konkrétnym veriteľom neznamená jeho absolútnu neplatnosť. Naopak, odporovať možno len platnému právnemu úkonu, preto úspech žalobcov v konaní o odporovateľnosť dohody svedčí skôr proti ich tvrdeniu o jej absolútnej neplatnosti.
1.5 Vo vzťahu k zdravotnému stavu poručiteľa súd konštatoval, že bolo nesporné, že trpel závislosťou od alkoholu a opakovane sa podroboval neúspešným liečeniam. Samotná závislosť od alkoholu však podľa súdu automaticky nespôsobuje neplatnosť všetkých právnych úkonov, ktoré osoba v tomto období vykonala. Zo znaleckého dokazovania, lekárskeho potvrdenia zo dňa XX.XX.XXXX a ďalších dôkazov súd vyvodil, že poručiteľ bol v čase uzavretia dohody o vyporiadaní BSM spôsobilý na právne úkony. Súd nepovažoval za preukázané tvrdenia žalobcov, že poručiteľ v čase uzatvorenia dohody nevedel, čo robí, alebo že nekonal slobodne a vážne. Vyjadrenia poručiteľa z iného konania, podľa ktorých si na okolnosti u notárky nepamätal, súd nepovažoval za dostatočné na záver o absolútnej neplatnosti dohody, pretože
boli urobené s viac ako štvorročným odstupom a v rámci jeho procesnej obrany v konaní o výživné. Súd ďalej uviedol, že žalobcovia nepreukázali, že poručiteľ bol v deň spísania notárskej zápisnice schopný sa podpísať. Naopak, vykonané dokazovanie nasvedčovalo tomu, že pre abstinenčné príznaky, najmä zvýšený tras rúk, sa reálne podpísať nemohol. Preto bol použitý postup podľa § 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka, keď bol jeho podpis nahradený prítomnosťou a podpismi dvoch svedkov. Neplatnosť dohody podľa súdu nemožno vyvodzovať ani z toho, že vyporiadanie BSM nebolo vykonané podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka, pretože tieto zásady sú záväzné pre súd pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM, nie pre účastníkov dohody v rámci ich zmluvnej voľnosti. Rovnako nebolo preukázané, že by do BSM patril ďalší majetok, najmä motorové vozidlo I. R. alebo bankové produkty poručiteľa. Súd sa nestotožnil ani s ďalšími námietkami žalobcov smerujúcimi k spochybneniu zdravotného potvrdenia, postupu notárky, možnosti poručiteľa podpisovať sa druhou rukou alebo zasielať SMS správy. Tieto tvrdenia nepovažoval za spôsobilé vyvrátiť záver, že poručiteľ bol v čase uzatvorenia dohody spôsobilý na právny úkon a že notárska zápisnica bola spísaná zákonným spôsobom. K tvrdeniu žalobcov, že žalovaná 1. dedičom nič nevyplatila, súd uviedol, že dedičské konanie po poručiteľovi je prerušené, dedičstvo dosiaľ nebolo prejednané a žiadnemu účastníkovi nebola uložená povinnosť plniť ostatným dedičom.
1.6 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o vyporiadaní BSM nie je neplatná, žalobcovia v tejto časti neuniesli dôkazné bremeno, a preto súd zamietol žalobu v časti určenia, že sporné nehnuteľnosti patrili v čase smrti poručiteľa do podielového spoluvlastníctva poručiteľa a žalovanej 1..Súd zároveň uviedol, že ani prípadná absolútna neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM by neviedla k vyhoveniu žalobe, pretože predmetné nehnuteľnosti boli ešte za života poručiteľa prevedené na tretiu osobu. Ak by išlo o prevod majetku z BSM bez súhlasu druhého manžela, šlo by podľa súdu o relatívne neplatný právny úkon, ktorého relatívnej neplatnosti sa nikto v zákonnej lehote nedovolal.
1.7 Prvoinštančný súd ďalej zdôraznil, že fyzickú nespôsobilosť podpísať sa nemožno zamieňať s nespôsobilosťou na právne úkony. Skutočnosť, že poručiteľ notársku zápisnicu nepodpísal, nespôsobuje jej neplatnosť, pretože právny úkon bol spísaný za účasti dvoch svedkov ako úkon osoby, ktorá sa v danom čase nevedela podpísať. Ani skutočnosť, že svedkov zabezpečila žalovaná 1., podľa súdu nespochybňuje platnosť právneho úkonu. Súd ďalej konštatoval, že predmetná dohoda o vyporiadaní BSM nie je absolútne neplatnou ani pre rozpor s dobrými mravmi. Uviedol, že vyporiadanie BSM bolo vecou účastníkov dohody a že žalobcovia boli úspešní v samostatnom konaní o odporovateľnosť tohto úkonu. Právna neúčinnosť dohody voči žalobcom, vyriešená v inom konaní, nemá vplyv na určenie predmetu dedičstva po poručiteľovi.
1.8 Vo vzťahu k členskému podielu v bytovom družstve súd prvej inštancie vychádzal z toho, že predmetom tejto časti konania je určenie, či členský podiel v družstve, prípadne náhradová pohľadávka zostatkovej hodnoty členského podielu alebo hodnota členského podielu, patrí do dedičstva po poručiteľovi. Súd skúmal najmä vznik členstva poručiteľa v družstve, jeho trvanie ku dňu smrti, otázku trvalého spolužitia manželov ku dňu uzavretia nájomnej zmluvy a vplyv zrušeného BSM na vznik spoločného nájmu a spoločného členstva. Súd zistil, že poručiteľ a žalovaná 1. uzavreli dňa XX.XX.XXXX dohodu o prevode členských práv a povinností a dňa 26.01.2004 uzavreli s bytovým družstvom nájomnú zmluvu k bytu č. XX M. O. P. G. I.. Týmto dňom vznikol obom manželom spoločný nájom družstevného bytu a spoločné členstvo v bytovom družstve. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že ich BSM bolo už predtým zrušené. Podľa súdu nebolo preukázané, že by poručiteľ a žalovaná 1. ku dňu 26.01.2004 spolu trvale nežili. Zo svedeckých výpovedí súd vyvodil, že manželia žili spoločne najskôr v dome na L. ulici a po jeho predaji v byte na G. P. G. I.. Skutočnosť, že nebývali v družstevnom byte na O. P., nebola rozhodujúca, pretože pre vznik spoločného nájmu družstevného bytu postačuje, že manželia spolu trvale žili aj v inom byte. Súd neprisvedčil tvrdeniu žalobcov, že zrušenie BSM vylučovalo vznik spoločného členstva manželov v družstve. Stanovy bytového družstva podľa súdu vyžadovali na premenu spoločného členstva na individuálne členstvo ďalšiu dohodu manželov alebo rozhodnutie súdu, čo v danom prípade preukázané nebolo. Poručiteľ nadobudol právo na družstevný byt za trvania manželstva a išlo o spoločné členstvo manželov v družstve, smrťou poručiteľa preto zostala členkou družstva žalovaná 1. ako pozostalá manželka. Súd preto zamietol žalobu aj v časti určenia, že členský podiel v družstve patrí do dedičstva po poručiteľovi.
1.9 Súd zamietol aj eventuálny petit o určenie, že do dedičstva patrí náhradová pohľadávka zostatkovej hodnoty členského podielu. Uviedol, že spoločné členstvo vzniklo až po zrušení BSM a členský podiel
bol nadobudnutý z finančných prostriedkov pochádzajúcich z výlučného vlastníctva žalovanej 1.. Preto podľa súdu neprichádza do úvahy ani náhradová pohľadávka poručiteľa voči pozostalému manželovi. Súd zamietol aj petit o určenie, že do dedičstva patrí hodnota členského podielu, pretože predmetom dedičstva nemôže byť samotná hodnota veci alebo majetkového práva, ale iba konkrétna vec alebo majetkové právo. Súd nevykonal výsluch svedka S. C., pretože tento svedok v prvoinštančnom konaní predchádzajúcom dovolaciemu konaniu vypočutý nebol a po zrušení veci dovolacím súdom jeho výsluch nenavrhla žiadna zo strán. Ďalšie argumenty strán považoval súd za nerozhodné, pretože nemali význam pre rozhodnutie vo veci samej.
1.10 O trovách konania súd rozhodol podľa procesného úspechu strán. Konanie o určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM a o uloženie povinnosti žalovanej v 1. rade zaplatiť ostatným dedičom finančnú náhradu bolo zastavené pre späťvzatie žaloby žalobcami, súd priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v týchto častiach. Žalovaní boli úspešní aj v zostávajúcich častiach sporu, priznal im nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd zároveň priznal štátu nárok na náhradu výdavkov súvisiacich so znalečným a znalkyni nárok na znalečné v časti nekrytej preddavkom, pričom o konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1. a 2. odvolanie z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.).
2.1 Žalobcovia v odvolaní namietali ako nesprávny ten záver súdu, podľa ktorého sporné nehnuteľnosti nepatria v podiele 1 do dedičstva po poručiteľovi A. N. C.. Poukazovali na to, že žalobou o určenie, že vec patrí do dedičstva, sa dedič domáha určenia, že určitá vec bola ku dňu smrti poručiteľa v jeho vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a preto má byť predmetom dedičského konania, tvrdiac, že žalovaná 1. ako dedič neoprávnene naložila s majetkom, ktorý mal patriť do dedičstva. Žalobcovia odvodzovali svoj nárok predovšetkým od tvrdenia, že dohoda o vyporiadaní BSM spísaná do notárskej zápisnice č. M. XXX/XX, M. XXX/XX T. B. XX.XX.XXXX je neplatná. Poukazovali pritom na okolnosti jej uzatvorenia. Uviedli, že poručiteľ sa dňa XX.XX.XXXX na vlastnú žiadosť vrátil z protialkoholického liečenia, počas ktorého mu boli diagnostikované viaceré závažné poruchy súvisiace s intelektom a myslením, vrátane diferenciálnej atrofie mozgu zistenej na CT. Následne dňa XX.XX. XXXX odišiel spolu s manželkou a dvomi osobami, ktoré poznala jeho manželka, k notárovi, kde bola spísaná dohoda, na základe ktorej prešiel dom na L. P. do výlučného vlastníctva žalovanej 1.. Poručiteľ notársku zápisnicu nepodpísal, pričom dôvodom mal byť tras pravej ruky. Žalobcovia zdôrazňovali, že neskôr sa poručiteľ označoval za vlastníka domu a pred súdom uviedol, že si pamätá, že bol na notárskom úrade, ale nevedel, čo sa deje. Žalobcovia namietali neplatnosť dohody podľa § 37 ods. 1, § 38 ods. 2, § 39 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tvrdili, že právny úkon nebol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, že poručiteľ konal v duševnej poruche, ktorá ho robila neschopným na tento právny úkon, že právny úkon sa priečil dobrým mravom, prípadne obchádzal zákon, a že nebola dodržaná zákonom požadovaná forma právneho úkonu. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu notárskej zápisnice žalobcovia nesúhlasili so záverom súdu, že zápisnica obsahovala všetky podstatné obsahové a formálne náležitosti. Skutočnosť, že notárska zápisnica formálne obsahuje zákonom požadované náležitosti, neznamená, že hmotnoprávny titul, ktorý je v nej zachytený, nemôže byť predmetom súdneho preskúmania z hľadiska jeho platnosti.
2.2 Žalobcovia nesúhlasili ani so záverom súdu, že poručiteľ bol v čase uzatvorenia dohody plne spôsobilý na právne úkony. Uvádzali, že nenamietali jeho všeobecnú spôsobilosť podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale namietali neplatnosť konkrétneho právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda z dôvodu, že osoba konala v duševnej poruche, ktorá ju robila neschopnou na tento konkrétny právny úkon. Podľa žalujúcej strany preto nebolo rozhodujúce len to, či bol poručiteľ všeobecne spôsobilý na právne úkony, ale či v čase uzatvorenia dohody rozumel významu a následkom svojho konania. V konaní nebolo sporné, že poručiteľ mal vážne problémy s alkoholom, bol opakovane liečený a už v čase pred uzatvorením dohody trpel duševnou poruchou.
Znalecký posudok č. 12/15 potvrdil, že poručiteľ v čase spísania notárskej zápisnice trpel závislosťou od alkoholu, a teda duševnou poruchou, hoci znalkyňa uzavrela, že táto porucha ho nerobila na predmetný právny úkon neschopným. Súd nedostatočne vyhodnotil skutočnosť, že poručiteľ trpel psychickou aj fyzickou závislosťou od alkoholu a v minulosti opakovane prekonal delírium tremens. Namietali, že pôvodný znalecký posudok neobsahoval analýzu zdravotnej dokumentácie z hospitalizácie poručiteľa v O. M. O. v období od XX.XX.XXXX B. XX.XX.XXXX, teda krátko pred uzatvorením dohody. Práve táto dokumentácia mohla objasniť jeho stav bezprostredne pred uzavretím sporného právneho úkonu. Doplnenie znaleckého dokazovania preukázalo, že poručiteľ sa v období hospitalizácie vedel podpisovať. Žalobcovia nesúhlasili s tým, ako súd vyhodnotil závery znaleckého posudku č. XX/XXXX. Namietali, že súd spájal triezvy stav poručiteľa s neovládateľným trasom a naopak dobrú fyzickú dispozíciu so stavom pod vplyvom alkoholu. Poukazovali aj na to, že poručiteľ podpísal reverz pri prepustení z liečenia, a preto samotný alkoholizmus nevylučoval jeho schopnosť podpisovať sa. Žalobcovia ďalej tvrdili, že súd neprihliadol na všetky prejavy abstinenčného syndrómu. Podľa ich názoru súd zohľadnil najmä tras ruky, avšak opomenul ďalšie možné prejavy, najmä zmätenosť, neschopnosť sústrediť sa, halucinácie, dezorientáciu a poruchy vedomia, ktoré môžu byť pri dlhodobom a ťažkom alkoholizme prítomné. Zdôrazňovali, že abstinenčný syndróm v ľahšej forme odznieva v priebehu niekoľkých hodín a v ťažšej forme v priebehu dvoch až troch dní, preto nebolo dôvodné, aby sa tak závažný právny úkon vykonával práve v čase, keď mal poručiteľ prejavy abstinenčného syndrómu. Podľa žalobcov znalkyňa nedostatočne vysvetlila odborné pojmy a symptómy zistené u poručiteľa, ako napríklad spomalené a nevýpravné myslenie, mierne poruchy pamäti, zníženú pozornosť, náznak organickej deteriorácie, psychickú a somatickú závislosť od alkoholu, traumy hlavy v ebriete a diferenciálnu atrofiu mozgu. Žalobcovia namietali, že ak súd týmto odborným pojmom nerozumel, mal si od znalkyne vyžiadať ich vysvetlenie. Tieto symptómy nasvedčovali ovplyvneniu schopnosti poručiteľa sústrediť sa, rozumieť situácii a rozpoznať následky svojho konania.
2.3 Žalobcovia nesúhlasili ani so záverom súdu, že neplatnosť dohody nemožno odvodzovať od neskorších vyjadrení poručiteľa v inom súdnom konaní. Poukazovali na to, že poručiteľ pred súdom uviedol, že sa majetku dobrovoľne nezbavil, že bol liečený v O. O., že mu prišli nejaké doklady, ktoré podpísal, že bol aj na notárskom úrade, ale nevedel, čo sa deje. Tieto vyjadrenia nemožno izolovane odmietnuť pre časový odstup, ale treba ich hodnotiť v spojení s jeho zdravotným stavom, absenciou podpisu na notárskej zápisnici, predchádzajúcou hospitalizáciou, symptómami postihujúcimi intelekt a skutočnosťou, že sa aj po uzatvorení dohody označoval za vlastníka domu.
2.4 Žalobcovia tiež namietali vyhodnotenie výpovede svedkyne C. U.. Poukazovali na to, že táto svedkyňa síce vypovedala o schopnosti poručiteľa rozlišovať veci, avšak následne bolo objasnené, že poručiteľa v čase uzatvorenia dohody vôbec osobne nepoznala a začala ho vnímať až približne od roku 2004. Podľa žalujúcej strany preto jej výpoveď nemohla byť podkladom pre záver o stave poručiteľa v roku XXXX.
2.5 Vo vzťahu k podpisu poručiteľa žalobcovia namietali, že bolo preukázané, že poručiteľ sa v rozhodnom období podpisovať vedel. Poukazovali na jeho podpisy v rámci liečenia a v iných súdnych podaniach, ako aj na doplnený znalecký posudok, podľa ktorého sa počas hospitalizácie v júni až júli XXXX podpisoval. Za rozporné považovali, že znalkyňa na jednej strane uviedla, že poručiteľ bol schopný uzatvoriť právny úkon, no na druhej strane prijala záver, že v čase jeho uzatvorenia mal taký silný tras ruky, že sa nemohol podpísať. Žalobcovia zdôrazňovali, že svedkov k notárskej zápisnici zabezpečila žalovaná 1. , a to niekoľko mesiacov vopred. Za významné považovali, že poručiteľ, ktorý mal byť osobou s vysokým IQ a schopnosťou rozumieť veciam, si sám nezabezpečil svedkov ani zástupcu, hoci išlo o právny úkon, ktorým mal prísť o celý svoj majetok. Svedkovia mali byť podľa § 49 Notárskeho poriadku pribratí v záujme osoby, ktorá nevie čítať alebo písať, teda v záujme poručiteľa, nie v záujme žalovanej 1.. Žalobcovia namietali aj formálnu stránku notárskej zápisnice. Úlohou svedkov podľa § 49 Notárskeho poriadku nie je nahradiť prejav vôle účastníka právneho úkonu, ale osvedčiť ho. V predmetnej notárskej zápisnici je uvedené, že účastníci ju na znak súhlasu vlastnoručne podpísali, avšak poručiteľ ju nepodpísal. Z notárskej zápisnice nevyplýva, akým spôsobom poručiteľ prejavil vôľu s dohodou súhlasiť, napríklad slovným vyjadrením. Z toho vyvodzovali, že prejav vôle poručiteľa nebol určitý, zrozumiteľný a rozpoznateľný. Žalobcovia poukazovala aj na § 47 ods. 1 písm. i) Notárskeho poriadku a tvrdili, že notárska zápisnica musí obsahovať podpis účastníka alebo jeho zástupcu, a ak boli prizvané ďalšie osoby, aj ich podpisy. Podpisy svedkov nenahrádzajú podpis účastníka ani podpis
jeho zástupcu. Keďže poručiteľ zápisnicu nepodpísal a zároveň nebol zastúpený, žalobcovia namietali nedodržanie predpísanej formy právneho úkonu.
2.6 K obsahu dohody o vyporiadaní BSM uviedli, že nesúhlasia so záverom súdu, podľa ktorého dohoda o vyporiadaní BSM nemusí rešpektovať zásady uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcov § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka odkazuje na zásady vyporiadania uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka a z jeho znenia nevyplýva, že by sa vzťahoval len na súdne vyporiadanie. Žalobcovia netvrdili, že dohoda musela nevyhnutne vychádzať z rovnosti podielov, ale namietali, že z nej nie je zrejmé, na základe akých zásad sa dospelo k výsledku 100 % ku 0 % v prospech žalovanej 1.. Žalobcovia tiež poukazovali na účelovosť konania žalovanej 1.. Uvádzali, že BSM bolo zrušené z dôvodu podnikania žalovanej 1., avšak následne došlo k tomu, že celý majetok získala práve ona a dom predala. Podľa žalobcov žalovaná 1. v inom konaní uviedla, že iniciátorom zrušenia a následného vyporiadania BSM bola ona, pretože chcela dom predať, s čím poručiteľ nesúhlasil. Žalobcovia v tom videli rozpor so zásadami spravodlivosti a dobrými mravmi. Vo vzťahu k odporovateľnosti dohody zdôraznili, že netvrdili, že absolútnu neplatnosť dohody odvodzujú od úspechu v konaní o odporovateľnosti. Namietali však, že ak by súd dospel k záveru o platnosti dohody, mal sa vyrovnať s tým, že o jej právnej neúčinnosti voči žalobcom už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom OS Trnava sp. zn. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Podľa žalujúcej strany táto neúčinnosť znamená, že voči žalobcom nemožno na dohodu prihliadať ako na účinný právny úkon vylučujúci majetok z dedičstva.
2.7 Žalobcovia nesúhlasili so záverom súdu, že ani prípadná absolútna neplatnosť dohody by nemohla viesť k určeniu, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, pretože žalovaná 1. ju za života poručiteľa previedla na tretiu osobu. Vlastníctvo tretej osoby nie je prekážkou posúdenia, či nehnuteľnosť patrila do dedičstva, ak ide o otázku stavu ku dňu smrti poručiteľa. Zdôrazňovali, že žalobcovia v tomto konaní nespochybňujú nadobudnutie vlastníckeho práva tretej osoby a nedomáhajú sa zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalobcovia poukazovali na to, že aj keď by tretia osoba zostala vlastníkom nehnuteľnosti, rozhodnutie o tom, že vec patrila do dedičstva, môže mať význam pre dedičské konanie a pre prípadné vyporiadanie medzi dedičmi, napríklad formou finančnej náhrady alebo nároku z bezdôvodného obohatenia voči žalovanej 1.. Nemožno pripustiť, aby dedič, ktorý neoprávnene naložil s majetkom patriacim do dedičstva, profitoval z vlastného konania. Žalobcovia zároveň poukazovali na to, že žalovaná 1. previedla dom na B. J. v čase, keď už prebiehalo konanie o odporovateľnosť dohody o vyporiadaní BSM, v ktorom sa rozhodovalo o jej právnej neúčinnosti voči žalobcom. Žalovaná 1. si tejto skutočnosti bola vedomá, pretože bola účastníčkou daného konania, a preto jej konanie mohlo smerovať k obídeniu práv žalobcov.
2.8 Napokon, vo vzťahu k členskému podielu viažucemu sa k družstevnému bytu na O. P. J. XX G. I. žalobcovia uvádzali, že spoločné členstvo manželov v bytovom družstve nevzniklo. Argumentovali tým, že hoci nájomnú zmluvu uzatvoril poručiteľ počas trvania manželstva, stalo sa tak po zániku BSM a v čase prebiehajúceho rozvodového konania. Žalobcovia uviedli, že žalovaná 1. a N. C. ako manželia pôvodne žili v dome na L. P. G. I., ktorý mal patriť v jednej polovici N. C. a v druhej polovici jeho matke. V roku XXXX bol tento dom predaný a následne bol zakúpený dom na L. P. G. I., ktorý bol zahrnutý do BSM žalovanej 1. a N. C.. Žalobcovia poukázali aj na zdravotný stav N. C. po jeho návrate z protialkoholického liečenia dňa 01.07.1998 a na to, že dňa 10.09.1998 bola u notára spísaná notárska zápisnica, na základe ktorej mal všetok jeho majetok, konkrétne rodinný dom na L. P. G. I., prejsť do výlučného vlastníctva žalovanej 1.. Následne bol tento dom v roku XXXX predaný za sumu X XXX XXX U., hoci podľa znaleckého posudku mala byť jeho hodnota X XXX XXX U. Po predaji domu boli zabezpečené dva družstevné byty, a to byt na O. P. G. I., ku ktorému nájomnú zmluvu uzatvoril N. C., a byt na G. P. G. I., ku ktorému nájomnú zmluvu podpísala žalovaná 1.. Žalobcovia ďalej namietali právny záver súdu prvej inštancie týkajúci sa vzniku spoločného členstva manželov v bytovom družstve. Zdôraznili, že BSM je viazané na existenciu manželstva, vzniká uzavretím manželstva a zaniká jeho zánikom, avšak môže byť zrušené aj počas trvania manželstva. Podľa žalobcov práve takáto situácia nastala v prejednávanej veci. Po zrušení BSM, hoci manželstvo naďalej trvá, už podľa nich každý z manželov nadobúda majetok do svojho výlučného vlastníctva, prípadne môžu manželia vec nadobudnúť do podielového spoluvlastníctva, nie však do BSM. Žalobcovia nesúhlasili so záverom súdu, podľa ktorého uzatvorením nájomnej zmluvy k družstevnému bytu na O. P. dňa XX.XX.XXXX vzniklo N. C. a žalovanej 1. spoločné členstvo v bytovom družstve, hoci ich BSM bolo už zrušené. Poukázali na to, že súd vychádzal z úvahy, že spoločné členstvo v družstve vzniká podľa § 703
ods. 2 Občianskeho zákonníka a že ani zákon, ani stanovy bytového družstva nepodmieňujú jeho vznik nezrušením BSM. Tento záver považovali za nesprávny. Podľa žalobcov je potrebné rozlišovať medzi spoločným nájmom družstevného bytu a spoločným členstvom manželov v bytovom družstve. Poukázali na § 704 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých môže manželom vzniknúť spoločný nájom aj v prípade, ak pred uzavretím manželstva vzniklo právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu len jednému z manželov, avšak v takom prípade nevzniká spoločné členstvo. Namietali preto všeobecný záver súdu, že so vznikom spoločného nájmu vždy vzniká aj spoločné členstvo. Žalobcovia zároveň namietali, že súd v odôvodnení nejasne rozlišoval medzi spoločným členstvom v družstve a členským podielom. Poukázali na úvahu súdu, podľa ktorej spoločné členstvo v družstve manželia nenadobúdajú podľa § 143 Občianskeho zákonníka, pretože členský podiel nie je vecou, ale majetkovou hodnotou. Podľa žalobcov však z odôvodnenia nie je zrejmé, či súd riešil otázku spoločného členstva alebo otázku členského podielu. Žalobcovia vo vzťahu k povahe členského podielu poukazovali na judikatúru Najvyššieho súdu SR, najmä na rozhodnutie sp. zn. XXXX/XXX/XXXX a rozhodnutie sp. zn. XXXXX/XX/XXXX. Z tejto judikatúry podľa nich vyplýva, že ak za trvania manželstva vzniklo právo spoločného užívania družstevného bytu a spoločné členstvo v bytovom družstve, hodnota práv a povinností spojených s užívaním bytu predstavuje spoločnú majetkovú hodnotu, ku ktorej treba prihliadnuť pri vyporiadaní BSM. Ak nedôjde k vyporiadaniu členského podielu do troch rokov od zániku BSM, ide podľa žalobcov o majetkové právo, ktoré sa vyporiadava podľa zásad platných pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobcovia z uvedeného vyvodzovali, že spoločné členstvo v bytovom družstve je majetkovým právom spätým s BSM a po jeho zrušení nemožno pripustiť vznik nového spoločného členstva manželov iba z dôvodu ďalšieho trvania manželstva. Podľa ich názoru by opačný záver viedol k neprípustnému stavu, v ktorom by po zániku a vyporiadaní BSM fakticky vzniklo podielové spoluvlastníctvo členského podielu, čo je vzhľadom na povahu družstevného členstva vylúčené. Žalobcovia podrobne rozviedli, že členský podiel v bytovom družstve nemôže byť predmetom podielového spoluvlastníctva, keďže nejde o vec, ale o inú majetkovú hodnotu. Tvrdili, že družstevné členstvo je osobné, individuálne a spojené s právami a povinnosťami člena družstva, najmä s právom účasti na členskej schôdzi, hlasovacím právom a ďalšími právami člena. Podľa žalobcov by podielové spoluvlastníctvo členského podielu narušilo jednotu členstva, spôsobilo by problémy pri výkone členských práv a bolo by v rozpore s princípom individuálneho členstva v družstve. V tejto súvislosti poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX.
2.9 Žalobcovia ďalej poukázali na Stanovy Bytového družstva v Trnave, najmä čl. 24 ods. 5, z ktorého podľa nich vyplýva, že zrušením BSM manželov za trvania manželstva a následnou dohodou alebo rozhodnutím súdu o vyporiadaní BSM sa spoločné členstvo manželov mení na individuálne členstvo jedného z manželov. Podľa žalobcov toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že po zrušení a vyporiadaní BSM môže manželom vzniknúť nové spoločné členstvo v družstve. Skutočnosť, že manželia pred uzavretím nájomnej zmluvy neoznámili družstvu, že ich BSM je zrušené a vyporiadané, podľa nich na tomto závere nič nemení.
2.10 Žalobcovia namietali aj skutkový záver súdu, že N. C. a žalovaná 1. ku dňu uzatvorenia nájomnej zmluvy k bytu na O. ulici trvale spolu žili. Poukazovali na to, že súd vychádzal najmä zo svedeckých výpovedí osôb, ktoré mali mať k žalovaným rodinný alebo priateľský vzťah, a neprihliadol dostatočne na obsah návrhu na rozvod zo dňa XX.XX.XXXX. V tomto návrhu mala žalovaná 1. uvádzať, že manželia sa od roku XXXX intímne nestýkajú, spia v oddelených miestnostiach, jej citový vzťah k N. C. vyhasol, je jej ľahostajný a pociťuje voči nemu skôr odpor. Podľa žalobcov nemožno zo skutočnosti, že návrh na rozvod bol súdu doručený jeden deň po uzavretí nájomnej zmluvy, vyvodzovať, že do tohto dňa bolo spolužitie manželov harmonické. Tvrdili, že samotný obsah návrhu na rozvod svedčí o tom, že vzťahy medzi manželmi boli rozvrátené a ich spolužitie bolo len formálne, založené nanajvýš na bývaní v jednej domácnosti bez osobného vzťahu. Zároveň poukázali na to, že rozvodové konanie nebolo zastavené preto, že by žalovaná 1. návrh vzala späť, ale až z dôvodu smrti N. C.. Žalobcovia tiež namietali, že súd sa podľa nich formálne vyrovnal s významom rozvodového konania, hoci Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. XXXX/XXX/XXXX poukázal na relevanciu ich tvrdení týkajúcich sa rozvodového konania. Podľa žalobcov sa v novom konaní potvrdilo, že v čase zabezpečovania družstevných bytov boli manželia v rozvodovom konaní, avšak súd túto skutočnosť nevyhodnotil v ich prospech. Žalobcovia ďalej namietali, že ak súd považoval za rozhodujúce samotné trvanie manželstva a na tomto základe dospel k záveru o vzniku spoločného členstva k bytu na O. ulici, musel by rovnaký záver uplatniť aj vo vzťahu k bytu na G. ulici, ku ktorému bola nájomná zmluva uzatvorená v rovnakom období žalovanou 1.. Podľa žalobcov následný prevod bytu na Vinohradskej ulici do vlastníctva žalovanej 1. a následne žalovanej 2. nemá
vplyv na posúdenie, či išlo o spoločný majetok ku dňu smrti N. C.. Ak by totiž existovalo spoločné členstvo manželov aj k tomuto bytu a byt bol následne prevedený do vlastníctva len jedného z manželov bez vyporiadania spoločnej majetkovej hodnoty, potom by podľa žalobcov polovica hodnoty bytu mala patriť do dedičstva. Žalobcovia vysvetlili, že sa nedomáhali určenia, že do dedičstva patrí aj členský podiel alebo náhradová pohľadávka viažuca sa k bytu na G. ulici, pretože podľa ich právneho názoru nevzniklo spoločné členstvo ani k jednému z bytov, pretože obe nájomné zmluvy boli uzatvorené po zrušení BSM, resp. nebola splnená podmienka trvalého spolužitia. Ak by však súd zotrval na závere, že k bytu na O. ulici vzniklo spoločné členstvo z titulu trvania manželstva, podľa žalobcov by rovnaký záver musel platiť aj pri byte na G. ulici.
2.11 Žalobcovia tiež namietali záver súdu, že na nadobudnutie členského podielu k bytu na O. ulici boli použité finančné prostriedky z oddeleného majetku žalovanej 1.. Tvrdili, že súd v tomto smere vychádzal len zo skutočností svedčiacich v prospech žalovaných a nezohľadnil okolnosti týkajúce sa predaja domu na L. ulici a kúpy domu na L. ulici. Podľa žalobcov z vyjadrení N. C. aj žalovanej 1. v iných súdnych konaniach vyplývalo, že peniaze z predaja domu na L. ulici, ako aj suma XXX XXX Sk z dedičstva po otcovi N. C., boli použité na kúpu domu na L. ulici. Žalobcovia preto tvrdili, že prostriedky investované do kúpy domu na L. ulici nepatrili do BSM, a už vôbec nie žalovanej 1.. Ďalej poukazovali na to, že tvrdenie žalovanej 1., podľa ktorého si N. C. kúpil za svoje finančné prostriedky vozidlo I. R., sa nepreukázalo. Uviedli, že žalovaná 1. pri výsluchu tvrdila, že vozidlo bolo vo vlastníctve N. C. a bolo na neho evidované, avšak z potvrdenia K. O. Q. zo dňa XX.XX.XXXX podľa žalobcov vyplýva, že vlastníčkou vozidla bola žalovaná 1. a že N. C. nemal v evidencii vozidiel zapísané žiadne vozidlo. Žalobcovia poukázali aj na predaj domu na L. P. G. I.. Namietali, že žalovaná 1. predala tento dom za približne polovicu hodnoty určenej znaleckým posudkom, hoci podľa žalobcov bola jeho trhová hodnota ešte vyššia. Túto skutočnosť považovali za významnú pre dedičské konanie, najmä s prihliadnutím na ich tvrdenie, že dom bol zakúpený z prostriedkov patriacich N. C. a jeho matke. Konanie žalovanej 1. označili za konanie bez odbornej starostlivosti a za úkon smerujúci k ukráteniu dedičov, ktorými sú žalobcovia. Žalobcovia v tejto súvislosti namietali aj záver súdu, ktorý podľa nich v odseku 141. rozsudku fakticky obhajoval konanie žalovanej 1. rade, že dohodou o vyporiadaní BSM sa mala snažiť ochrániť majetok pred nárokmi detí N. C. z prvého manželstva. Žalobcovia považovali takýto prístup za neprípustný a namietali, že súd má byť pri hodnotení dôkazov nestranný a musí prihliadať na všetky dôkazy, bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech niektorej zo strán.
2.12 Podľa žalobcov súd prvej inštancie nevyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 C. s. p.. Neprihliadal na všetky vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a uprednostnil dôkazy svedčiace v prospech žalovaných. V tejto súvislosti poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. A.. V. XX/XXXX a na rozhodnutie sp. zn. A. V. XXX/XXXX, podľa ktorých musí byť hodnotenie dôkazov logické, preskúmateľné a nadväzovať na zistený skutkový stav. Namietali nesprávne vymedzenie predmetu konania v odseku 171. rozsudku. Podľa nich súd uvádzal ako predmet pôvodného sporu aj nároky, ktoré už neboli predmetom nového konania. Tvrdili, že predmetom nového konania boli len žalobné nároky uvedené v odseku 11. rozsudku. Poukázali na to, že rozsudok neobsahuje výrok o neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM ani výrok o povinnosti žalovanej v 1. rade zaplatiť ostatným dedičom finančnú náhradu. Žalobcovia v tejto súvislosti odkázali na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby v časti o určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM a v časti o uloženie povinnosti žalovanej v 1. rade zaplatiť ostatným dedičom finančnú náhradu a v týchto častiach konanie zastavil. Ďalej poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Trnave v potvrdzujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a vec bola v rozsahu zrušenia vrátená súdu prvej inštancie.
2.13 K trovám konania žalobcovia namietali, že súd priznal žalovaným náhradu trov vo viacerých výrokoch, a to aj za nároky, ktoré podľa nich už neboli predmetom nového konania. Osobitne namietali priznanie trov žalovanej 1. za zamietnutie návrhu na uloženie povinnosti zaplatiť ostatným dedičom finančnú náhradu, pretože tento nárok podľa žalobcov nebol predmetom nového konania ani odvolacieho konania v pôvodnom konaní. Žalobcovia namietali aj priznanie náhrady trov za posúdenie platnosti právneho úkonu. Podľa nich išlo len o prejudiciálnu otázku, ktorá je súčasťou rozhodovania o žalobnom nároku, a preto za ňu nemožno priznať osobitnú náhradu trov. Náhrada trov mala byť podľa žalobcov posudzovaná ako celok podľa úspechu vo veci. Žalobcovia ďalej uviedli, že v konaní ide o dedičský spor, v ktorom sa rieši viacero majetkových položiek, a preto bolo podľa nich možné rozhodnúť
o trovách jedným výrokom podľa pomeru úspechu. Výroky o trovách konania považovali za nejasné, neurčité a nepreskúmateľné, pretože z nich nie je zrejmé, za ktoré konanie a za ktorú fázu konania sa náhrada trov priznáva. Žalobcovia poukazovali aj na to, že Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. XXXX/ XXX/XXXX vyhovel ich dovolaniu a zrušil rozhodnutia nižších súdov, preto automatické priznanie 100 % trov žalovaným považovali za rozporné s princípom spravodlivosti podľa § 2 ods. 1 a 2 C. s. p. Namietali, že pri rozhodovaní o trovách viacerých fáz konania musí byť z výroku zrejmé, ku ktorej fáze sa trovy vzťahujú, inak je rozhodnutie neprehľadné a nepreskúmateľné. Z rovnakých dôvodov žalobcovia namietali aj priznanie náhrady trov konania štátu proti žalobcom v plnom rozsahu a priznanie náhrady trov znalkyni C. C. K. proti žalobcom v plnom rozsahu za znalecký posudok č. XX/XXXX. Zdôraznili, že podľa nich išlo len o doplnenie pôvodného znaleckého posudku o časť, ktorej chýbanie namietali už v pôvodnom konaní, pričom ich návrh na doplnenie znaleckého posudku bol v pôvodnom konaní zamietnutý.
2.14 Odvolacím návrhom žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší výroky I. až X. a žalobe vyhovie. Navrhli určiť, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I., konkrétne parcely a dom na L. P., boli ku dňu smrti N. C. v jeho podielovom spoluvlastníctve v rozsahu 1 a v tomto rozsahu patria do dedičstva. Zároveň navrhli určiť, že členský podiel v Bytovom družstve v Q. viažuci sa k družstevnému bytu č. XX M. O. P. XX G. I. bol ku dňu smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patrí do dedičstva po poručiteľovi. Súčasne žiadali priznať žalobcom náhradu trov pôvodného konania, dovolacieho konania, nového konania a odvolacieho konania v rozsahu 100 % a priznať trovy štátu a znalkyne proti žalovaným.
3. K odvolaniu žalobcov podali vyjadrenie žalované 1. a 2. (ďalej len „žalované“). Poukázali na to, že predmetom posúdenia mala byť najmä platnosť dohody o vyporiadaní BSM a otázka, či manželia C. v čase nadobudnutia práv k družstevnému bytu spolu trvale žili. Nesúhlasia s tvrdením žalobcov, že právna neúčinnosť dohody voči nim spôsobuje zahrnutie majetku do dedičstva, keďže podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka je dôsledkom iba možnosť uspokojenia pohľadávky veriteľa z majetku, ktorý odporovateľným úkonom ušiel z majetku dlžníka. Žalované zároveň poukázali na to, že otázkou platnosti dohody sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal a správne sa vyrovnal aj s námietkami týkajúcimi sa disparity podielov, nezahrnutia motorového vozidla do BSM, formálnych nedostatkov notárskej zápisnice a údajnej nespôsobilosti A. C. dohodu uzavrieť. Zdôraznili, že záver o jeho spôsobilosti vyplýva zo znaleckého dokazovania aj z ďalších vykonaných dôkazov, pričom žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno preukázania opaku. Vo vzťahu k členskému podielu k družstevnému bytu žalované uviedli, že súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v súlade s pokynmi Najvyššieho súdu SR a správne dospel k záveru, že manželia C. napriek prebiehajúcemu rozvodovému konaniu spolu v rozhodnom období trvale žili a viedli spoločnú domácnosť. Keďže súd svoje závery riadne a logicky odôvodnil, žalované navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 4. Na vyjadrenie žalovaných reagovali žalobcovia odvolacou replikou v rámci ktorej uviedli, že nesúhlasia s tvrdením žalovaných, že otázka právnej neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM je novým argumentom. Uviedli, že na rozsudok OS Trnava sp. zn. XX/XXX/XXXX poukazovali už v pôvodnom konaní a nežiadali opätovné posúdenie neúčinnosti dohody, ale jej zohľadnenie pri určení rozsahu dedičstva. Podľa žalobcov súd nedostatočne odôvodnil záver, že právna neúčinnosť dohody voči nim nemá vplyv na predmet dedičstva. Zdôrazňujú, že ak je dohoda voči nim neúčinná, nemôže mať právne následky na ich dedičské práva, a preto mal súd najprv posúdiť jej platnosť a v prípade záveru o platnosti sa vysporiadať aj s jej neúčinnosťou voči žalobcom. Vo vzťahu k platnosti dohody žalobcovia namietli, že súd neprihliadol na výpoveď a písomné vyjadrenia N. C., z ktorých podľa nich vyplýva, že o uzavretí dohody nemal vedomosť, dohodu nepodpísal a aj po jej uzavretí sa považoval za vlastníka majetku. Tieto dôkazy podľa žalobcov spochybňujú existenciu jeho skutočnej vôle dohodu uzavrieť a súd ich nesprávne bagatelizoval, pričom neprimeranú váhu prikladal nepriamym dôkazom a výpovediam tretích osôb. Žalobcovia preto trvajú na tom, že dôkazné bremeno uniesli a že dohoda o vyporiadaní BSM je neplatná, prípadne voči nim právne neúčinná. Pokiaľ ide o členský podiel k družstevnému bytu, žalobcovia namietli, že záver súdu o trvalom spolužití manželov C. neobstojí, pretože súd neprihliadol na návrh na rozvod podaný pred uzavretím nájomnej zmluvy. Podľa žalobcov išlo o významný dôkaz vážneho narušenia manželského spolužitia, ktorý súd riadne nevyhodnotil, pričom sa oprel najmä o subjektívne výpovede blízkych osôb žalovanej. Takýto postup považujú žalobcovia za nedostatočne odôvodnený a za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), g), f) a h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
6. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že žalobcovia sa podanou žalobou z 20.08.2007 po jej viacerých zmenách domáhali
- určenia, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá medzi žalovanou 1. a A. N. C. (ďalej len „poručiteľ“) vo forme notárskej zápisnice spísanej XX.XX.XXXX notárkou S. H. G. pod sp. zn. M. XXX/XX, M. XXX/XX je neplatná,
- určenia, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I., na parcele č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 patrili v čase smrti poručiteľa do podielového spoluvlastníctva poručiteľa a žalovanej 1., každému v podiele 1,
- uloženia povinnosti žalovanej 1. zaplatiť ostatným dedičom finančnú náhradu za podiel na sporných nehnuteľnostiach vo výške zodpovedajúcej trhovej hodnote im prislúchajúcich podielov,
- určenia, že členský podiel v Bytovom družstve so sídlom v Q., F. XX, viažuci sa k dvojizbovému bytu č. 25 na 8. poschodí, ulica O. XX G. I. patrí do dedičstva po poručiteľovi v celosti.
7. Tunajší krajský súd v predchádzajúcom odvolacom konaní vedenom na základe odvolania žalobcov 1. a 2. rozsudkom sp. zn. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX pripustil späťvzatie žaloby v časti o určenie, že dohoda o vyporiadaní BSM uzavretá medzi žalovanou 1. a poručiteľom je neplatná a v časti o uloženie povinnosti žalovanej 1. zaplatiť ostatným dedičom finančnú náhradu za podiel na sporných nehnuteľnostiach rozsudok súdu prvej inštancie (XX//XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX) v tejto časti zrušil a konanie zastavil. V zamietajúcej časti o určenie, že sporné nehnuteľnosti patrili v čase smrti poručiteľa do podielového spoluvlastníctva poručiteľa a žalovanej 1., každému v podiele 1 a v zamietajúcej časti o určenie, že členský podiel v bytovom družstve patrí do dedičstva po poručiteľovi v celosti, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vrátane výroku o trovách konania. Žalobcom 1. a 2. uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1. a 2. trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobcov 1. a 2. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXXX/XXX/XXXX (ďalej len „zrušujúce uznesenie“) zrušil rozsudok tunajšieho krajského súdu XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX a rozsudok Okresného súdu O. č. k. XX XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v potvrdzujúcom výroku a výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec Okresnému súdu O. na ďalšie konanie. Najvyšší súd uložil súdu prvej inštancie prejudiciálne posúdiť namietanú neplatnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a žalovanej 1., ako aj doplniť dokazovanie na základe návrhu sporových strán o zistenie relevantných skutkových okolností pre záver súdu o tom, či poručiteľ a žalovaná 1. v čase uzatvárania dohody o prevode členských práv a povinností a nájomnej zmluvy k družstevnému bytu ako manželia spolu trvale žili, resp. ich spolužitie znaky trvalého spolužitia spĺňalo. Vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu sú súdy nižších inštancií viazané (§ 455 C. s. p.). Najvyšší súd súčasne uzavrel, že o trovách konania (pôvodného a dovolacieho ) rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 453 ods. 3 C. s. p..
9. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie po zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súd Slovenskej republiky tak bol nárok žalobcov 1. a 2. uplatnený voči žalovaným 1. a 2., ktorým sa domáhali určenia, že sporné nehnuteľnosti patrili v čase smrti poručiteľa do podielového spoluvlastníctva poručiteľa a žalovanej 1., každému v podiele 1 a určenia, že členský podiel v Bytovom družstve so sídlom v Q., F. XX, viažuci sa k dvojizbovému bytu č. 31 na 8. poschodí, ulica O. XX G. I. patrí do dedičstva po poručiteľovi v celosti, in eventum, že náhradová pohľadávka patrí do dedičstva, in eventum, že hodnota členského podielu patrí do dedičstva.
10. Predmetom odvolacieho konania je v súlade s odvolacími dôvodmi uplatnenými žalobcami 1. a 2. preskúmať správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol v celom rozsahu a závislými výrokmi V. až X. priznal žalovaným 1. a 2., štátu a znalkyni C. C. K. nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1. a 2. tak, ako je uvedené v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku.
11. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisového materiálu vo veci, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie sa riadil právnym názorom vysloveným najvyšším súdom v zrušujúcom uznesení, zistil skutkový stav v rozsahu dostatočnom pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku a rozhodnutie vo veci. Výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, dospel k správnym, pre rozhodnutie významným skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Zároveň sa vyrovnal aj s relevantnými námietkami a argumentáciou sporových strán v prvoinštančnom konaní a vysvetlil, prečo nevykonal niektoré z navrhnutých dôkazov.
13. Podľa § 215 ods. 1, 2 C. s. p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
14. Podľa čl. 8 C. s. p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
15. Podľa § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
16. Podľa § 151 ods. 1 C. s. p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
17. Podľa § 151 ods. 2 C. s. p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
18. Podľa § 153 ods. 1 C. s. p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
19. Podľa § 153 ods. 2 C. s. p. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
20. Podľa § 154 C. s. p. prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
21. Podľa § 185 ods. 1 C. s. p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
22. Podľa § 191 ods. 1 C. s. p dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
23. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 C. s. p. je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
24. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z citovaného ustanovenia § 191
ods. 1 C. s. p.. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo. Za nesprávne hodnotenie dôkazov je možné označiť aj takú hodnotiacu úvahu súdu, ktorá je v rozpore so zásadami formálnej logiky.
25. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie korešponduje s predloženými dôkazmi, relevantné dôkazy súd vyhodnotil správne, jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti v súlade s citovaným ustanovením § 191 C. s. p. a takto ustálený skutkový stav premietol do vecne správneho zamietajúceho výroku. Úvahy prvoinštančného súdu, ktoré presiahli rámec vykonaného dokazovania neboli pre vecne správne rozhodnutie vo veci podstatné.
26. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
27. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
28. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
30. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
31. Podľa § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.
32. Žalobcovia sa domáhali určenia, že sporné nehnuteľnosti patrili v čase smrti poručiteľa do podielového spoluvlastníctva poručiteľa a žalovanej 1., každému v podiele 1, tvrdiac, že dohoda o vyporiadaní BSM je neplatná. Podstata tvrdení a odvolacích námietok žalobcov v tejto súvislosti spočívala v tom, že poručiteľ túto zápisnicu nepodpísal pre údajný tras rúk, v júni XXXX sa stále označoval za vlastníka rodinného domu, vyhlásil pred súdom, že si síce pamätá, že bol pred notárom, nevedel však čo sa deje (na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vo veci vedenej pred Okresným súdom Q. pod sp. zn. XX/XXX/XXXX o určenie výživného na žalobcov). V ďalšom žalobcovia napadli schopnosť poručiteľa uzavrieť dohodu, pričom poukázali na ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že v čase spísania notárskej zápisnice trpel poručiteľ duševnou poruchou a boli tu ďalšie (najmä vyššie uvedené) okolnosti, ktoré potvrdzujú, že v stave v akom sa pri uzatváraní spornej dohody nachádzal, nebol schopný vnímať a uvedomovať si, že dôsledkom jeho prítomnosti na notárskom úrade je jeho nemajetnosť. Poukázali aj na závery znaleckého posudku č. 12/15 podaného znalkyňou MUDr. C. K., podľa ktorého poručiteľ v čase spísania notárskej zápisnice trpel duševnou poruchou, ktorá ho však nerobila pre tento právny úkon neschopným. Podľa žalobcov znalkyňa nevychádzala zo skutočnej zdravotnej indispozície v čase uzatvárania dohody a nezohľadňuje ďalšie okolnosti, pričom tento záver nemala urobiť znalkyňa ale súd. Poukázali aj na doplňujúci znalecký posudok MUDr. C. K. č. XX/XXXX, ktorým doplnila predchádzajúci znalecký posudok č. XX/XX, a v rámci ktorého uviedla, že poručiteľ sa bol schopný počas svojej hospitalizácie v O. M. G. O. v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX podpisovať. Týmto doplnením znaleckého posudku žalobcovia mali za preukázané svoje tvrdenie, že poručiteľ sa podpisoval. Podľa žalobcov z toho, že v inom súdnom konaní – na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vo veci vedenej pred Okresným súdom Q. pod sp. zn. XX/XXX/XXXX (o určenie výživného) poručiteľ vyhlásil, že sa majetku dobrovoľne nezbavil...,..bol aj na notárskom úrade, no nevedel čo sa deje... v súvislosti s ďalšími okolnosťami uzatvárania dohody o vyporiadaní BSM, vyplýva, že poručiteľ nebol schopný vnímať proces uzatvárania dohody. Notársku zápisnicu žalobcovia napadli aj z dôvodu jej rozporu s ustanoveniami § 47 ods. 1 písm. i) (v čase spísania notárskej zápisnice § 47 ods. 1 písm. h)) a § 49 Notárskeho poriadku, že poručiteľ túto zápisnicu nepodpísal, zároveň nebol zastúpený, ide
preto o formálny nedostatok spôsobujúci neplatnosť zápisnice v zmysle ustanovenia § 40 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia zdôraznili, že v prípade, ak súd dospeje k záveru, že dohoda o vyporiadaní BSM je platná, je potrebné sa vyrovnať s jej neúčinnosťou voči žalobcom, pretože v konaní pred OS Q. sp. zn. XX/XXX/XXXX bolo právoplatne rozhodnuté o neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM voči žalobcom.
33. Súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu že žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenie o absolútnej neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM spísanej dňa XX.XX.XXXX do notárskej zápisnice. Svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil (ods. 107. až 146.) a s týmto odôvodnením sa odvolací súd v podstatných častiach stotožňuje.
34. Podľa § 47 ods. 1 Notárskeho poriadku účinného ku dňu 10.09.1998 notárska zápisnica musí obsahovať a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, zamestnanie a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, f) obsah právneho úkonu, g) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, h) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, ch) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
35. Podľa § 49 Notárskeho poriadku účinného ku dňu 10.09.1998 ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené.
36. K dôvodom uvádzaným súdom prvej inštancie odvolací súd predovšetkým dopĺňa, že notárska zápisnica je verejnou listinou, čo znamená že jej správnosť sa predpokladá, pokiaľ nie je dokázaný opak. Strana, ktorá spochybňuje pravdivosť takejto verejnej listiny, teda musí okrem popretia pravdivosti jej obsahu predložiť dôkazy o svojom tvrdení. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že žalobcovia nepredložili také relevantné dôkazy, ktoré by boli spôsobilé pravdivosť notárskej zápisnice poprieť. S poukazom na vyššie citované procesné ustanovenia (čl. 8, § 150 a nasl. C. s. p.) nebolo postačujúce len tvrdiť určité skutočnosti, z ktorých žalobcovia vyvodzovali neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM spísanej do notárskej zápisnice, bolo potrebné predložiť dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia nepochybne preukázali, pretože každý, kto v kontradiktórnom procese (v ktorom stoja proti sebe dve strany sporu) niečo tvrdí, je povinný tvrdenie dokázať. Nedodržanie dôkaznej povinnosti (neunesenie dôkazného bremena) má za následok neúspech v spore.
37. Odvolací súd tu vychádza zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých bola dohoda o BSM uzavretá formou notárskej zápisnice dňa XX.XX.XXXX. V notárskej zápisnici je konštatované, že pre silné trasenie pravej ruky sa nebol schopný N. C. podpísať, preto boli k napísaniu tejto notárskej zápisnice pribratí dvaja svedkovia úkonu, ktorí boli spôsobilí na právne úkony, a ktorých totožnosť notárka overila zákonným spôsobom. Text dohody o vyporiadaní BSM obsahuje zhodné vyhlásenie manželov – N. C. a žalovanej 1., že za trvania manželstva nadobudli okrem iného sporné nehnuteľnosti a dohodli sa, že celý majetok nadobudne do vlastníctva žalovaná 1. s tým, že sa zaviazala splácať zostatok úveru. Zhodne prehlásili, že si navzájom nič nedoplácajú, vyhlásili, že podpísaním dohody považujú BSM za úplne vyporiadané, a nebudú voči sebe uplatňovať žiadne nároky. V texte zápisnice sa ďalej uvádza, že notárka zápisnicu napísala, prítomným ju doslovne prečítala a vysvetlila, jej obsahu porozumeli, ktorí ju na znak súhlasu pred notárkou vlastnoručne podpísali. Z originálu notárskej zápisnice prvoinštančný súd zistil, že okrem podpisu notárky sa nachádzajú na origináli zápisnice aj podpisy žalovanej 1. a dvoch svedkýň. Z obsahu uvedenej notárskej zápisnice je zrejmé, že formálne náležitosti, predpokladané ustanovením § 47 Notárskeho poriadku sú splnené, táto obsahuje všetky náležitosti predpokladané citovaným ustanovením, ako správne vyhodnotil súd prvej inštancie. Tvrdenie žalobcov, že poručiteľ notársku zápisnicu nepodpísal a nebol ani zastúpený, v dôsledku čoho je notárska zápisnica neplatná, neobstojí. Predovšetkým je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že v čase spísania notárskej zápisnice sa poručiteľ nevedel podpísať pre tras rúk. Táto skutočnosť je uvedená
v notárskej zápisnici a žiadnym relevantným dôkazom nebol preukázaný opak. Poukázanie na iné časové obdobie, v ktorom sa poručiteľ podpísať vedel, nie je právne významné, nebola teda preukázaná žiadna relevantná skutočnosť, pre ktorú by bolo dôvodné neuveriť v notárskej zápisnici uvedenému fyzickému stavu, v ktorom sa poručiteľ nachádzal práve v čase spísania notárskej zápisnice – teda že pre tras rúk sa nevedel podpísať. Je preto potrebné prihliadať na citované ustanovenie § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať potrebná úradná zápisnica. Zastúpenie účastníka zmluvy, ktorý nevie písať sa v zmysle citovaného ustanovenia nevyžaduje, vyžaduje sa však úradná zápisnica – v tomto prípade ňou bola notárska zápisnica, forma právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka teda bola dodržaná. Žalobcami namietané porušenie ustanovení § 47 ods. 1 písm. h) a § 49 Notárskeho poriadku, tiež nie je namieste, pretože § 47 ods. 1 písm. h) je potrebné vykladať v spojení s § 49 Notárskeho poriadku. Z logiky veci vyplýva, že poručiteľ sa pre tras rúk nemohol podpísať, do zápisnice sa preto podpísali dve svedkyne, ktoré však neboli svedkyňami poručiteľa, ani jeho zástupkyňami, boli svedkyňami úkonu – do notárskej zápisnice pojatej dohody o vyporiadaní BSM. Táto skutočnosť z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, keď je zrejmé, že svedkyne boli prítomné pri tom, ako notárka zápisnicu prečítala vysvetlila, konštatovala, že účastníci dohody jej obsahu porozumeli, súhlasili s ňou a následne zápisnicu podpísala žalovaná 1 ako účastníčka dohody a svedkyne ako svedkyne do zápisnice pojatého úkonu. Skutočnosť, že zápisnica nie je formulovaná doslova v znení zákonných ustanovení Notárskeho poriadku neznamená neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM, právne významný je obsah tejto dohody. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že dohoda o vyporiadaní BSM je predmetom úpravy súkromného práva, cieľom ktorého je rešpektovať vôľu strán. Ústavný súd Slovenskej republiky (ale aj Ústavný súd Českej republiky) vo svojich viacerých rozhodnutiach zdôraznil, že pri posudzovaní platnosti zmluvy sa uplatňuje základný princíp preferencie výkladu v prospech jej platnosti. Ide o prístup, ktorý je odrazom rešpektu k autonómii zmluvných strán, funkcii zmluvných vzťahov i k samotnej povahe súkromného práva a prepiaty formalizmus je neprípustný.
38. V tejto súvislosti je tiež potrebné zdôrazniť, že žalobcovia nepredložili žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázali nedostatok vôle poručiteľa uzavrieť spornú dohodu o vyporiadaní BSM. Výroky poručiteľa vykonané o niekoľko rokov po uzavretí dohody, v súdnych konaniach (bez možnosti jeho súčasnej konfrontácie o dôvodoch týchto výrokov), nie je možné vyhodnotiť ako dôkazy jednoznačne vylučujúce vážnosť jeho vôle pri uzatváraní dohody o vyporiadaní BSM. V iných konaniach išlo o iné procesné aj hmotnoprávne súvislosti, pričom je možné dôvodne predpokladať, že tieto výroky predniesol ako účastník konania v rámci svojej procesnej obrany. Z obsahu spisu vyplýva, že dohoda o vyporiadaní BSM v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu (tejto dohody) nebola vyhodnotená ako absolútne neplatný právny úkon – teda nebol preukázaný nedostatok vôle poručiteľa pri jej uzatvorení, v opačnom prípade by žalobcovia neboli úspešní v spore, ktorým sa domáhali práve právnej neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM voči nim ako veriteľom v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka. Domáhať sa neúčinnosti totiž možno len voči platnému právnemu úkonu. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje nedôvodnosť námietky odvolateľov, podľa ktorej je sporná dohoda o vyporiadaní BSM právne neúčinná voči žalobcom v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. XX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Súhlasne so súdom prvej inštancie je potrebné zdôrazniť, že predmetný rozsudok bol vyhlásený v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu – dohody o vyporiadaní BSM a táto odporovateľnosť sa týka konkrétneho veriteľsko-dlžníckeho vzťahu – išlo o povinnosť poručiteľa ako dlžníka platiť zameškané výživné a oprávnenie žalobcov ako veriteľov požadovať splnenie dlhu na výživnom z majetku osoby, do ktorej majetkovej sféry prešla časť alebo celý majetok poručiteľa dohodou o vyporiadaní BSM. V takomto prípade ide o tzv. relatívnu neúčinnosť sporného úkonu, táto neúčinnosť teda nepôsobí voči všetkým subjektom a vo všetkých právnych vzťahoch, ako je tomu v prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Nie je teda možné túto neúčinnosť, vyslovenú v rámci citovaného rozsudku voči žalobcom „prenášať“ na iné právne vzťahy, ktoré medzi sporovými stranami vznikli.
39. V súvislosti s poukazom na citované ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď podľa žalobcov nebol poručiteľ schopný uzavrieť spornú dohodu pre duševnú poruchu, odvolací súd poukazuje na znalecký posudok znalkyne MUDr. C. K. č.XX/XX, ktorá skonštatovala, že v čase spísania predmetnej notárskej zápisnice poručiteľ trpel závislosťou od alkoholu, ktorá ho však nerobila pre tento úkon neschopným. Je tak vylúčené vykonať záver o neplatnosti sporného právneho úkonu z dôvodu, že ho poručiteľ vykonal v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopným, len na základe tvrdení a domnienok žalobcov. Vždy musí ísť o bezpečné a jednoznačné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. Takéto zistenie je
predmetom znaleckého dokazovania, keď znalec prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje vo veci významné skutočnosti. Zisťovanie duševnej poruchy, ktorá by robila poručiteľa neschopným pre uzavretie spornej dohody preto nemôže byť predmetom posúdenia súdom, ktorý relevantnými odbornými znalosťami nedisponuje a nemôže byť ustálená ani na základe domnienok žalobcov. Pokiaľ žalobcovia zotrvali v presvedčení o tom, že poručiteľ uzavrel spornú dohodu v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným, mali možnosť súdu predložiť ako dôkaz súkromný znalecký posudok v zmysle ustanovenia § 209 C. s. p., ktorý by súd vyhodnotil v rámci hodnotenia dôkazov rovnako, ako znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Žalobcovia však súdu nepreukázali, že by prišlo k naplneniu ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
40. V ďalšej odvolacej námietke žalobcovia tvrdili, že spoločné členstvo manželov – poručiteľa a žalovanej 1. v bytovom družstve nemohlo vzniknúť, pretože aj keď nájomnú zmluvu uzatvoril poručiteľ v čase, keď manželstvo trvalo, uzatvoril ju po zániku BSM, pričom v čase uzatvárania tejto zmluvy boli manželia v rozvodovom konaní. Za nesprávny považovali záver súdu prvej inštancie, že spoločné členstvo v družstve vzniká podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka a že ani zákon, ani stanovy bytového družstva nepodmieňujú jeho vznik nezrušením BSM. Podľa žalobcov je potrebné rozlišovať medzi spoločným nájmom družstevného bytu a spoločným členstvom manželov v bytovom družstve. Zároveň namietali, že súd v odôvodnení nejasne rozlišoval medzi spoločným členstvom v družstve a členským podielom. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/ XXX/XXXX, sp. zn. XXXXX/XX/XXXX a sp. zn. XXXX/XXX/XXXX. Poukázali aj na čl. 24 ods. 5 stanov Bytového družstva v Trnave, z ktorého podľa nich vyplýva, že zrušením BSM manželov za trvania manželstva a následnou dohodou alebo rozhodnutím súdu o vyporiadaní BSM sa spoločné členstvo manželov mení na individuálne členstvo jedného z manželov. Podľa žalobcov toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že po zrušení a vyporiadaní BSM môže manželom vzniknúť nové spoločné členstvo v družstve. Skutočnosť, že manželia pred uzavretím nájomnej zmluvy neoznámili družstvu, že ich BSM je zrušené a vyporiadané, podľa nich na tomto závere nič nemení. Namietali ako nesprávny aj ten skutkový záver súdu, že poručiteľ a žalovaná 1. ku dňu uzatvorenia nájomnej zmluvy k bytu na O. ulici trvale spolu žili.
41. V súlade so zrušujúcim uznesením najvyššieho súdu, v zmysle záverov ktorého bolo úlohou prvoinštančného súdu doplniť dokazovanie na základe návrhu sporových strán o zistenie relevantných skutkových okolností pre záver o tom, či poručiteľ a žalovaná 1. v čase uzatvárania dohody o prevode členských práv a povinností a nájomnej zmluvy k družstevnému bytu ako manželia spolu trvale žili, resp. ich spolužitie znaky trvalého spolužitia spĺňalo, prvoinštančný súd zameral dokazovanie na zistenie 1. kedy sa poručiteľ sa stal členom Bytového družstva G. Q., 2. či bol poručiteľ členom tohto bytového družstva aj ku dňu svojej smrti, 3. či poručiteľ a žalovaná 1. ako manželia trvale spolu žili ku dňu uzatvorenia nájomnej zmluvy (XX.X.XXXX), 4. či zrušené BSM poručiteľa a žalovanej 1. za trvania ich manželstva v deň uzatvorenia zmluvy o nájme družstevného bytu vylučovalo alebo nevylučovalo vznik spoločného nájmu družstevného bytu manželmi a vznik spoločného členstva manželov v bytovom družstve.
42. Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
43. Podľa § 703 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.
44. Podľa § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jedného z manželov spoločný nájom bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne súd v konaní o dedičstve. Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím manželstva, prechádza jeho smrťou členstvo v družstve a nájom družstevného bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel. Ak ide o viac predmetov nájmu, môže členstvo poručiteľa prejsť na viacerých dedičov.
45. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.
46. Podľa čl. 7 ods. 1 a 2 Stanov Bytového družstva so sídlom v Trnave, účinných od 15.2.2003 do 24.4.2012 (ďalej len „Stanovy“), ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzatvorenie zmluvy o nájme družstevného bytu, spolu so spoločným nájmom bytu vznikne aj spoločné členstvo manželov v družstve. Spoločné členstvo manželov nevznikne, ak manželia spolu trvale nežijú.
47. Podľa čl. 24 ods. 5 Stanov, rozhodnutím súdu o zrušení BSM manželov za trvania manželstva a následnou dohodou manželov, resp. rozhodnutím súdu o vysporiadaní BSM počas trvania manželstva sa spoločné členstvo manželov mení na individuálne členstvo jedného z manželov, ktorého určí rozhodnutie súdu alebo dohoda manželov alebo dohoda manželov o zúžení zákonom určeného rozsahu BSM, ktorá musí mať formu notárskej zápisnice. Spoločný nájom družstevného bytu zostáva zachovaný.
48. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania v zmysle záverov zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu zistil, že poručiteľ ako nadobúdateľ spolu so žalovanou v 1. rade ako so svojou manželkou uzatvorili dňa XX.XX.XXXX s prevodcom C. G. dohodu o prevode členských práv a povinností v Bytovom družstve v Q., členstvo v ktorom sa viazalo k 2-izbovému bytu č. XX M. X. O. M. P. O. XX, I.. Uzatvorenie tejto dohody vzalo na vedomie bytové družstvo dňa XX.XX.XXXX. Poručiteľ uzatvoril dňa XX.XX.XXXX s Bytovým družstvom so sídlom v Q. nájomnú zmluvu, ktorou prenechalo družstvo poručiteľovi ako svojmu členovi do užívania 2-izbový byt č. XX, na X. posch. na P. O. XX G. I. s tým, že podľa § 703 - § 704 Občianskeho zákonníka vznikol spoločný nájom bytu manželmi, a teda spoločným nájomcom sa stala aj manželka člena - žalovaná 1. Spoločné členstvo vzniklo 26.01.2004. V súvislosti so zisťovaním, či poručiteľ a žalovaná 1 ako manželia spolu trvalo žili v čase uzatvárania dohody o prevode členských práv a povinností a nájomnej zmluvy k družstevnému bytu súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkov C. S. F., D. F., C. K. U., C. U. (ods. 50., 51., 53., 54) ktorí navštevovali domácnosť poručiteľa a žalovanej 1., zhodne potvrdili, že poručiteľ a žalovaná 1. spolu bývali v jednom byte až do smrti poručiteľa, počas tejto doby sa o poručiteľa žalovaná 1. starala, pretože bol v zlom zdravotnom stave, manželia žili z platu žalovanej 1., pretože poručiteľ už niekoľko rokov nepracoval ani nedostával žiadne peniaze, žalovaná 1. sa starala o domácnosť. Svedkyne C. S. F. a C. U. mali vedomosť o tom, že žalovaná 1. podala návrh na rozvod, podľa svedkyne F. si to neskôr rozmyslela, keď videla v akom zlom stave poručiteľ je, svedkyňa U. potvrdila, že sa jej žalovaná 1. zdôverila, že tento návrh podala z dôvodu, aby primäla poručiteľa ísť sa liečiť z alkoholickej závislosti. S poukazom na uvedené svedecké výpovede je správny záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia, že poručiteľ a žalovaná 1 v čase uzavretia nájomnej zmluvy k družstevnému bytu spolu ako manželia nežili, žalované uvedenými svedeckými výpoveďami preukázali opak. Domnienky prezentované žalobcami v ich odvolaní o tom, že manželstvo v rozhodnom čase nemohlo byť harmonické, pričom poukazovali na návrh žalovanej 1. na rozvod manželstva, nie sú právne významné. Tvrdenie žalovanej 1. o tom, že tento návrh podala, aby primäla poručiteľa podrobiť sa liečeniu, bolo podopreté najmä svedeckou výpoveďou svedkyne U. a aj ďalšími svedeckými výpoveďami, ktorými bolo preukázané vedenie spoločnej domácnosti poručiteľa a žalovanej 1. (§ 115 Občianskeho zákonníka) a skutočnosť, že spolu trvalo ako manželia žili, pričom z výpovedí vyplynula aj tá skutočnosť, že žalovaná 1. celú domácnosť, a teda potreby svoje aj potreby poručiteľa financovala, pretože poručiteľ v dôsledku svojho zdravotného stavu nepracoval. Je preto dôvodné vychádzať zo skutkového zistenia súdu prvej inštancie, že v čase uzatvárania dohody o prevode členských práv a povinností a nájomnej zmluvy k družstevnému bytu poručiteľ a žalovaná 1. ako manželia spolu trvale žili.
49. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že počas trvania manželstva, dňa XX.XX.XXXX poručiteľovi a žalovanej 1. ako manželom vznikol spoločný nájom bytu č. XX M. X. O. M. P. O. XX G. I. a zároveň im vzniklo spoločné členstvo manželov v Bytovom družstve so sídlom v Q. v zmysle citovaného ustanovenia § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dňa 08.05.2005 poručiteľ zomrel, v zmysle citovaného ustanovenia § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka preto zostala členkou družstva pozostalá manželka – žalovaná 1., pretože išlo o družstevný byt, ktorý bol nadobudnutý za trvania manželstva. V zmysle uvedeného ustanovenia pozostalej manželke – žalovanej 1. preto patrí aj členský podiel. Právna úprava zakotvená v citovanom ustanovení § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka je jasná, jednoznačná, zrozumiteľná, nie je dôvod pochybovať o tom, že pozostalá manželka – žalovaná 1. zostala členkou družstva a patrí jej členský podiel. Nie je tu priestor na polemizovanie o vplyve zrušenia BSM počas trvania manželstva na spoločné členstvo v družstve, resp. na právo na členský podiel. Zákonodarca jednoznačne spája vznik spoločného nájmu manželmi a spoločného členstva manželmi
len s trvaním manželstva, a nie s existenciou BSM. Právo na členský podiel je tiež spojené s tým, či sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva. Z právnej úpravy zakotvenej v Občianskom zákonníku jednoznačne vyplýva, že inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov je inštitútom samostatným a jeho princípy nemožno prenášať na vznik spoločného členstva manželov v družstve.
50. K odkazom na rozhodnutia súdov, ktorými odvolatelia podopierali svoju odvolaciu argumentáciu je potrebné uviesť, že na preskúmavanú vec nie sú priliehavé. V týchto rozhodnutiach ide o skutkovo odlišné veci - vyporiadanie BSM súdom po rozvode manželstva, resp. o riešenie existencie spoločného členstva navrhovateľky a odporcu v bytovom družstve, ktorí však neboli manželmi.
51. K námietkam vzťahujúcim sa k rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania odvolací súd uvádza, že najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Q. č. k. XXXX/XX/XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX a rozsudok Okresného súdu O. č. k. XX XXX/XXXX -X XX zo dňa XX.XX.XXXX v potvrdzujúcom výroku a aj výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec Okresnému súdu O. na ďalšie konanie. Z uvedeného vyplýva, že prvoinštančný súd síce v novom konaní a novom rozhodnutí rozhodol vecne iba o tých častiach žaloby, ktoré zostali predmetom konania po späťvzatí (ktoré bolo vykonané v rámci odvolacieho konania), ale pretože bol výrok odvolacieho súdu o trovách konania – vrátane trov vzniknutých v dôsledku čiastočného späťvzatie, zrušený najvyšším súdom, o týchto trovách bolo potrebné rozhodnúť v novom rozhodnutí prvoinštančného súdu.
52. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
54. Pretože boli žalobcovia neúspešní v konaní v celom rozsahu, súd prvej inštancie správne rozhodol podľa zásady úspechu v konaní, že žalovaní 1. a 2. majú voči žalobcom1. 2, ktorí boli v konaní neúspešní nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vyhodnotil konanie ako jeden celok, výsledkom ktorého bol procesný úspech žalovaných (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s.1445) Súd prvej inštancie správne rozhodol výrokmi o trovách konania aj o tých pôvodne uplatnených častiach žaloby, ktoré boli v predchádzajúcom odvolacom konaní vzaté späť, a odvolací súd v týchto častiach konanie zastavil, pričom čiastočné zastavenie konania procesne zavinili žalobcovia tým, že žalobu čiastočne vzali späť. Prvoinštančný súd správne rozhodol aj o trovách konania štátu, ktoré vznikli vyplatení čiastočného znalečného znalkyni z finančných prostriedkov štátu a o znalečnom za znalecký posudok č. 45/2024, ktoré nebolo uhradené z preddavku na znalečné (§ 259 a § 260 C. s. p.).
55. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a v spojení s obsahom spisu a napadnutým rozsudkom, nie je možné konštatovať naplnenie odvolacích dôvodov uplatnených žalobcami, keď odvolací súd neidentifikoval v konaní súdu prvej inštancie ani inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, keď súd prvej inštancie rozhodol na základe správne ustáleného skutkového stavu, na ktorý správne zvolil a aplikoval relevantné právne normy. Odvolací súd nezistil v konaní súdu prvej inštancie ani taký postup, ktorý by bol porušením práv žalobcov na spravodlivý proces. Pokiaľ odvolatelia ako jeden z odvolacích dôvodov uplatnili ustanovenie § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p., v zmysle ktorého súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, odvolací súd konštatuje, že tento odvolací dôvod bližšie nekonkretizovali, odvolací súd sa ním preto nezaoberal. Nie je totiž postačujúce odvolací dôvod označiť v odvolaní – je potrebné konkrétne uviesť, v čom konkrétne súd prvej inštancie pochybil. Odvolacie námietky žalobcov sú teda nedôvodné, pričom po preskúmaní odvolania a obsahu spisu sa odvolací súd vyrovnal s tými námietkami, ktoré považoval za podstatné pre rozhodnutie vo veci. Následne napadnuté rozhodnutie postupom podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.
56. Žalobcovia v odvolacom konaní úspešní neboli, žalovaní tak boli úspešní v celom rozsahu, majú preto voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s.
p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
57. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednomyseľne (§ 393 ods. 2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).