Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/25/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Zahorčáka v spore žalobcu: Stavebné bytové družstvo I, so sídlom Košice, Vojenská 1372/14, IČO: 316 617 34, zastúpený HUSAR AND PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Košice, Vojenská 1372/14 , IČO: 535 191 41, proti žalovanej: A. B. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D., E. XXXX/X, o zaplatenie 3.207,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. -73 zo dňa 14. februára 2025

r o z h o d o l :

I. Nepripúšťa späťvzatie žaloby v časti žalovanej istiny vo výške 2430 eur a v časti úrokov z omeškania 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 42,52 eur od 26.11.2023 do 18.6.2024, 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 231,89 eur od 26.12.2023 do zaplatenia, 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 231,89 eur od 26.1.2024 do zaplatenia, 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 231,89 eur od 26.2.2024 do zaplatenia, 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 231,89 eur od 26.3.2024 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 761,82 eur od 18.6.2024 do zaplatenia a konanie v tejto časti nezastavuje.

II. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o splatnosti pohľadávky a vo výroku o trovách konania.

III. Priznáva žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie” alebo „súd”) rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.207,44 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 42,52 € od 26.11.2023 do 18.6.2024 zo sumy 231,89 € od 26.12.2023 do zaplatenia, zo sumy 231,89 € od 26.1.2024 do zaplatenia, zo sumy 231,89 € od 26.2.2024 do zaplatenia, zo sumy 231,89 € od 26.3.2024 do zaplatenia, zo sumy 231,89 € od 26.4.2024 do zaplatenia, zo sumy 231,89 € od 26.5.2024 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 231,89 € od 26.6.2024 do zaplatenia, zo sumy 274,13 € od 26.7.2024 do zaplatenia, zo sumy 274,13 € od 26.8.2024 do zaplatenia, vo výške 8,65 % ročne zo sumy 274,13 € od 26.9.2024 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 761,82 € od 18.6.2024 do zaplatenia, všetko spolu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.10.2024 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3.207,44 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu dôvodnil tým, že žalovaná je vlastníčkou bytu č. XX v bytovom dome na ulici E. X F. D., ktorého správu vykonáva žalobca na základe zmluvy o výkone správy. Žalovaná si neplnila povinnosť uhrádzať mesačné zálohové platby za plnenia spojené s užívaním bytu, príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrady za výkon správy, ako ani nedoplatok z ročného vyúčtovania za rok 2023.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou o výkone správy zo dňa 29.6.2021, Listom vlastníctva č. XXXXX, vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním za účtovacie obdobie 1.1 – 31.12.2023 a mesačnými zálohovými predpismi platieb. Vec právne posúdil podľa ustanovení a , , a , a , , a o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a , nariadenia vlády SR č. 87/1995 a . Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže žalovaná ako vlastník bytu bola povinná uhrádzať preddavky a úhrady spojené so správou domu, pričom túto povinnosť riadne a včas neplnila. Zohľadnil aj skutočnosť, že žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu existenciu dlhu nespochybnila a so žalobou súhlasila. Rozsudkom preto žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.207,44 eur spolu s úrokmi z omeškania špecifikovanými vo výroku rozsudku, podľa v spojení s žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a návrhu žalovanej na povolenie úhrady dlhu v splátkach nevyhovel, keďže žalovaná nepreukázala svoje majetkové a osobné pomery odôvodňujúce takýto postup. Rovnako tak nevzhliadol v spore dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle .

4. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. V odvolaní uviedla, že po obdržaní a prečítaní rozsudku žiada súd o jeho prehodnotenie a zmiernenie. Poukázala na zmenu situácie v platení ďalších zálohových platieb nájomného. Uviedla, že vykonala platby za nájomné a zároveň zaplatila polovicu istiny vo výške 1.607 eur, úroky vo výške 303 eur a súdne trovy vo výške 142 eur, pričom ešte bude musieť zaplatiť trovy právneho zastúpenia. Uviedla, že svoj dlh splatila v čo najväčšej miere, ako bola schopná. Z tohto dôvodu požiadala súd o prehodnotenie rozsudku tak, aby mala možnosť splatiť druhú polovicu istiny vo výške 1.600 eur v šiestich splátkach po 267 eur. Ďalej uviedla, že sa v predchádzajúcom roku dostala do zlej finančnej situácie, ktorá zapríčinila vznik dlhu na zálohových platbách, pričom táto situácia nebola spôsobená úmyselne. Zároveň uviedla, že jej neúčasť na pojednávaní bola spôsobená tým, že sa o jeho konaní dozvedela až po termíne pojednávania. Navrhla, aby súd zvážil a prehodnotil situáciu a povolil jej splatiť zvyšok istiny v splátkach. K odvolaniu pripojila potvrdenia o platbe istiny vo výške 1.607 eur, úrokov vo výške 303 eur a trov konania vo výške 142 eur.

5. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním doručeným odvolaciemu súdu, v ktorom uviedol, že žalovaná po podaní žaloby a po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie uhradila dňa 2.4.2025 sumu 823 eur a dňa 11.4.2025 sumu 2.052 eur, ktorými došlo k úhrade časti žalovanej istiny vo výške 2.430 eur a časti uplatnených úrokov z omeškania. Z uvedeného dôvodu vzal žalobu späť v rozsahu istiny 2.430 eur a v zodpovedajúcej časti príslušenstva, pričom naďalej trval na úhrade zvyšnej neuhradenej istiny vo výške 777,44 eur spolu s neuhradenými úrokmi z omeškania. Vo vzťahu k odvolaniu uviedol, že žalovaná nespochybňuje existenciu dlhu, poukazuje len na svoju zlú finančnú situáciu, ktorú však žiadnym spôsobom nepreukázala. Zastával názor, že podané odvolanie nie je dôvodné a jeho cieľom je iba oddialenie právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej. Poukázal na to, že lehota na plnenie je podľa trojdňová a iba v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu splatnosti. Zdôraznil, že dlh žalovanej zaťažuje ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome a žalovaná svoje tvrdenia o zlej ekonomickej situácii nijako nepreukázala. Navrhol preto rozhodnúť spôsobom uvedeným v jeho podaní.

6. Ďalšie vyjadrenia podané stranami sporu neboli.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ), prejednal podané odvolanie, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa v rozsahu danom a , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je nedôvodné.

8. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaná nespochybňuje existenciu ani výšku žalobcom uplatneného nároku, nespochybňuje skutkové zistenia ani právne závery súdu prvej inštancie a nenamieta správnosť výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu a príslušenstvo. V odvolaní výslovne poukazuje na svoju finančnú situáciu, na čiastočné úhrady vykonané po vyhlásení

rozsudku a domáha sa len toho, aby jej bola umožnená úhrada zostávajúcej časti dlhu v splátkach. Z obsahu odvolania je preto zrejmé, že smeruje výlučne proti určenej lehote na plnenie, resp. proti nepriznaniu výhody splátok.

9. Keďže žalovaná odvolaním nenapadla výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej v časti, ktorou jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu a príslušenstvo, táto časť rozsudku nadobudla právoplatnosť a nebola predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho konania tak zostala len otázka správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o lehote na plnenie.

10. Za tejto procesnej situácie sa odvolací súd zaoberal čiastočným späťvzatím žaloby, ktoré žalobca urobil vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 15.5.2025. Žalobca totiž vzal žalobu späť až po tom, čo rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznanej istiny a príslušenstva nadobudol právoplatnosť. Ustanovenie umožňuje odvolaciemu súdu rozhodovať o späťvzatí žaloby po rozhodnutí súdu prvej inštancie len vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie ešte nenadobudlo právoplatnosť. Keďže v prejednávanej veci rozsudok v časti priznanej istiny a príslušenstva právoplatnosť nadobudol a späťvzatie smerovalo práve proti tejto právoplatne rozhodnutej časti, odvolací súd podľa čiastočné späťvzatie žaloby nepripustil a konanie sčasti nezastavil (výrok č. I. tohto uznesenia).

11. Podľa lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

12. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že ak súd rozhoduje o žalobe na peňažné plnenie, zákonnou lehotou plnenia a zároveň pravidlom je lehota troch dní, počítaná od právoplatnosti rozsudku. Trojdňová lehota na plnenie je teda štandardom. V zmysle citovaného ustanovenia má súd možnosť lehotu troch dní na plnenie predĺžiť, teda určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach a zároveň musí určiť výšku splátok a podmienky splatnosti. Súd musí takýto výrok riadne odôvodniť s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania. Pri priznaní výhody splátok žalovanej musí súd zohľadniť najmä výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovanej a v konaní prejavenú snahu o plnenie, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia celého dlhu v prípade nedodržania splácania splátok. Je pritom na úvahe súdu, či po oboznámení sa s relevantnými skutočnosťami (vykonanými dôkazmi) výhodu splátok povinnej žalovanej umožní alebo nie, v akom rozsahu a za akých podmienok.

13. Uvedené je v zhode aj s názorom relevantnej právnej teórie: „Rozsudky, ktoré ukladajú určitú povinnosť, sú zásadne vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Lehota na plnenie je stanovená v odseku tri tohto ustanovenia a zásadne tvorí tri dni. Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu, kratšia lehota prípustná nebude. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolností daného prípadu, napr. podľa sociálnej a rodinnej situácie, zdravotného stavu osoby, ktorej sa ukladá povinnosť, a pod.“ (ŠTEVČEK, Marek. [Vykonateľnosť rozsudku]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. . 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 941, marg. č. 3.).

14. Ako vyplýva z výrokovej časti napadnutého rozsudku, pokiaľ súd výrokom I. zaviazal žalovanú na peňažné plnenie, súčasne jej určil lehotu troch dní na plnenie od právoplatnosti rozsudku, teda stanovil jej povinnosť plniť v lehote, ktorá zodpovedá .

15. Žalovaná, ktorá napadla rozsudok v tejto časti, v podanom odvolaní len stroho uvádza, že dôvodom pre určenie inej lehoty na plnenie, resp. pre požadované povolenie splácať priznanú sumu v splátkach, je jej aktuálna finančná situácia. Nijakým spôsobom ju nešpecifikuje ani nekvantifikuje. Napadnutému rozhodnutiu nevyčíta žiadne konkrétne pochybenie, odvolateľka si vystačila s tvrdením, že jej aktuálna finančná situácia jej neumožňuje úhradu celej pohľadávky v celosti, a preto chce požiadať o povolenie časti istiny vo výške 1600 eur v mesačných splátkach po 267 eur. Takto vymedzená odvolacia námietka nie je spôsobilá spochybniť správnosť záveru súdu o uložení povinnosti plnenia v paričnej lehote troch dní. V priebehu celého konania na súde prvej inštancie zo strany žalovanej ani neboli tvrdené a už vôbec nie preukazované také okolnosti, ktoré by odôvodili záver na určenie inej než trojdňovej lehoty na plnenie a takéto dôvody nevzhliadol ani súd prvej inštancie. Odvolací súd uzatvára, že niet dôvodu na priznanie inej lehoty na plnenie než súdom určenej (napríklad povolením splátok) a na uvedenom závere nič nemení ani strohé a ničím nepreukázané tvrdenie žalovanej v podanom odvolaní. Samotná

skutočnosť, že žalovaná po vyhlásení rozsudku uhradila časť dlhu, bez ďalšieho nepredstavuje okolnosť odôvodňujúcu určenie dlhšej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok.

16. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu v napadnutom rozsahu vecne správne, preto ho odvolací súd podľa v časti splatnosti plnenia potvrdil.

17. O návrhu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže ani odvolací súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle . O výške trov odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania ( ).