Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-46-2026.pdf
PDF · 118.65 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/46/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu: mesto Zvolen, so sídlom Námestie slobody 22, 960 01 Zvolen, IČO: 00 320 439, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., o vypratanie bytu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/40/2025 - 54 zo dňa 08. januára 2026 ako súdu prvej inštancie, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť vypratať byt č. XX pozostávajúci z 3 obytných miestností, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúci sa na X. nadzemnom podlaží bytového domu postaveného na ulici C. D. XXXX/XX F. E. a zapísaného na LV č. X vedenom Okresným úradom E., katastrálny odbor pre okres E., obec E., katastrálne územie E., do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania (II. výrok).
2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:
3. Žalobca je vlastníkom vyššie špecifikovaného bytu nachádzajúceho sa v bytovom dome C. D. G. H. XXXX postavenom na pozemkoch - parcele I. H. XXXX/XXX C. XXXX/XXX v katastrálnom území E..
4. Dňa 08.10.2024 uzavreli žalobca ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca zmluvu o nájme bytu podľa § 685 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) a zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej aj „zákon č. 443/2010 Z.z.“), na základe ktorej žalobca ako vlastník bytového domu prenajal žalovanej byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu postaveného na ulici C. D. XXXX/XX F. E. na dobu určitú do 31.08.2025. Účelom nájmu bolo prechodne riešiť nepriaznivú bytovú situáciu nájomcu. Z článku III. ods. 1 zmluvy o nájme bytu vyplýva, že nájomcovi vzniká dňom nadobudnutia účinnosti zmluvy (01.11.2024) povinnosť platiť prenajímateľovi nájomné za byt a preddavky na úhradu plnenia poskytovaného s užívaním bytu až do fyzického odovzdania bytu prenajímateľovi po ukončení doby nájmu. V článku II. ods. 1 až 4 zmluvy boli upravené podmienky opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy nasledovne: Nájomca mal právo na opakované uzavretie zmluvy o nájme bytu v prípade dodržiavania podmienok uvedených v zmluve, v § 12 ods. 2, 4, 5, 6 zákona
č. 443/2010 Z.z., v ostatných príslušných právnych predpisoch a v príslušnom všeobecne záväznom nariadení mesta Zvolen č. 221 o stanovení podmienok prenajímania nájomných bytov vo vlastníctve Mesta Zvolen postavených s finančným prispením zo štátneho rozpočtu formou dotácie na rozvoj bývania a zo Štátneho fondu rozvoja bývania s účinnosťou od 04.08.2023 v znení jeho neskorších zmien a doplnkov, a to najviac na dobu stanovenú v § 12 zákona č. 443/2010 Z.z. Nájomca môže požiadať o opakované uzavretie zmluvy o nájme bytu najviac na 1 rok aj v prípade, ak vzniknuté nedoplatky súvisiace s nájmom bytu, resp. v súvislosti s inými skutočnosťami, na základe ktorých vznikla nájomcovi poplatková povinnosť voči prenajímateľovi spláca na základe písomného uznania dlhu a dohody o splátkovom kalendári podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. iných právnych predpisov v prípade, ak spĺňa ostatné podmienky špecifikované v článku II ods. 1 zmluvy. O možnosti opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy prenajímateľ informuje nájomcu 3 mesiace pred dohodnutým termínom ukončenia nájmu bytu. Ak má nájomca záujem o opakované uzatvorenie zmluvy o nájme bytu, je povinný doručiť vlastníkovi bytu písomnú žiadosť spolu s prílohami preukazujúcimi splnenie podmienok podľa článku II. ods. 2 zmluvy v lehote najneskôr 60 dní pred ukončením zmluvy o nájme bytu. Ak nájomca v tejto lehote nedoručí prenajímateľovi písomnú žiadosť o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy, má sa za to, že nájomca o to nemá záujem. V prípade, ak nájomca poruší niektorú z ustanovení zmluvy, resp. nebude plniť povinnosti, ktoré mu zo zmluvy vyplývajú, nevznikne mu právo na opakované uzavretie zmluvy o nájme bytu, prípadne to bude dôvodom na výpoveď z nájomnej zmluvy. V článku VI. nájomnej zmluvy boli uvedené spôsoby ukončenia nájmu bytu, pričom jedným z nich bolo uplynutie dohodnutej doby nájmu. Dňom skončenia nájmu sa žalovaná zaviazala odovzdať žalobcovi byt protokolárne, v stave v akom ho prevzala, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Z článku VIII. zmluvy vyplýva, že žalovaná užívala byt na základe (predchádzajúcej) zmluvy o nájme bytu zo dňa 18.10.2021 do 31.08.2024, v období od 01.09.2024 do nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy (01.11.2024) užívala byt bez právneho titulu (t.j. bez nájomnej zmluvy). Uvedené potvrdil aj žalobca, ktorý v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že pred touto zmluvou o nájme bytu zo dňa 08.10.2024 mala žalovaná uzatvorenú zmluvu o nájme bytu na obdobie troch rokov, teda tiež na dobu určitú. V prípade neplatičov, teda nájomcov, ktorí neplatia za byt pravidelne sa ďalšia zmluva o nájme bytu uzatvára na pol roka, alebo na rok, čo bol aj prípad žalovanej pri opakovanom uzatvorení zmluvy o nájme bytu zo dňa 08.10.2024.
5. Žalovaná nájomné a preddavky na úhradu plnenia poskytovaného s užívaním bytu riadne a včas neplatila, za obdobie od januára 2025 do júla 2025 malá každý mesiac vykazované nedoplatky na platbách za byt, ktoré súhrnne k 31. júlu 2025 činili sumu 2 009,75 eur. Žalobca výzvou na vypratanie a odovzdanie bytu zo dňa 17.07.2025 doručenou žalovanej dňa 08.08.2025 vyzval žalovanú na vypratanie bytu v lehote do 31.08.2025 a požiadal ju o uhradenie nedoplatku v tom čase vo výške 1 657,03 eur. Výzva obsahuje taktiež oznámenie, že žalovaná dlhodobo hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, preto žalobca po skončení doby nájmu, t.j. 31.08.2025 s ňou nemôže uzatvoriť ďalšiu nájomnú zmluvu.
6. Žalovaná v mesiaci august 2025 poukázala na účet žalobcu jednorazovo sumu 2 747,10 eur, čím vyrovnala nedoplatok vo výške 2 009,75 eur a uhradila aj predpis platieb za mesiac august 2025 vo výške 352,72 eur a mala preplatok vo výške 384,63 eur.
7. Žalovaná byt stále užíva, byt neodovzdala.
8. Na základe takto vykonaného dokazovania a s poukazom na ust. § 685 ods. 1, § 710 ods. 2, § 712a ods. 9, § 126 ods. 1 OZ dospel súd prvej inštancie k nasledovným právnym záverom:
9. Nakoľko zmluva o nájme bytu bola uzatvorená na dobu určitú do 31.08.2025 uplynutím tejto dohodnutej doby nájmu nájom bytu žalovanej zanikol v zmysle § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odo dňa 01.09.2025 teda žalovaná užíva byt bez právneho dôvodu. Podmienky opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy v zmysle článku II. zmluvy neboli naplnené, ich splnenie nebolo v konaní tvrdené ani preukazované. Žalovaná v konaní nepreukázala žiaden právny titul na ďalšie užívanie bytu od 01.09.2025. Preto súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel a uložil žalovanej povinnosť byt vypratať. Za právne bezvýznamné pre spor považoval súd prvej inštancie tvrdenia žalobcu, že žalovaná si neplnila povinnosť platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu riadne a včas po dobu šiestich mesiacov a tvrdenie žalovanej, že dlh v sume 1 657,03 eur uhradila v plnej výške v septembri 2025, pretože nájom bytu nezanikol z dôvodu výpovede danej prenajímateľom pre neplatenie nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu, ale uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný.
Predmetom súdneho konania nebola žaloba o zaplatenie dlžnej sumy titulom nájomného, ale žaloba o ochranu vlastníckeho práva žalobcu k bytu. Súd prvej inštancie podotkol, že nakoľko nájom bytu bol dojednaný na určitý čas, žalovaná podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka nemá právo na žiadnu bytovú náhradu.
10. K námietke žalovanej, že právo na bývanie je základné ľudské právo, preto má právo na bývanie, súd prvej inštancie uviedol, že medzinárodnými dohovormi - Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach je garantované právo na dôstojné, bezpečné a cenovo dostupné obydlie pre každého, pričom štát má povinnosť zabezpečovať dostupnosť bývania a ochranu pred núteným vysťahovaním, toto právo nie je v Ústave Slovenskej republiky priamo explicitne formulované ako sociálne právo na byt, ale je chránené prostredníctvom vlastníckych práv a ochrany obydlia, pričom v zmysle článku 21 Ústavy Slovenskej republiky obydlie je nedotknuteľné, nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Je tiež chránené Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd – článkom 8, podľa ktorého každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života a obydlia a korešpondencie, avšak jeho ochranu nemožno považovať za bezhraničnú. Oproti tomuto právu (žalovanej) stojí právo (žalobcu) vlastniť majetok vrátane práva na jeho užívanie garantované článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie vzhľadom na okolnosti prípadu mal za to, že je dôvodné uprednostniť právo žalobcu na ochranu jeho vlastníckeho práva pred ochranou práva žalovanej na obydlie, nezistil žiadne relevantné dôvody na to, aby bola žalobcovi odmietnutá ochrana vlastníckeho práva k bytu len z dôvodu všeobecnej námietky žalovanej, že má právo na ľudské bývanie, a tak na ochranu obydlia. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca je vlastníkom bytu, žalovaná byt užíva bez právneho dôvodu, v byte býva sama, pričom ide o trojizbový byt určený na sociálne účely, hoci žalovaná podniká, nepreukázala v konaní žiadnymi dôkazmi, že nebolo v jej možnostiach a schopnostiach plniť si svoju základnú povinnosť vyplývajúcu z nájomnej zmluvy, t.j. povinnosť platiť riadne a včas nájomné a úhrady spojené s bývaním za obdobie 6 mesiacov z ročnej dohodnutej doby nájmu. Taktiež nepreukázala, že vyvinula snahu o opakované uzavretie zmluvy o nájme bytu za podmienok uvedených v článku II. nájomnej zmluvy, že vyvinula minimálne úsilie svoju nepriaznivú sociálnu situáciu riešiť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že z vlastnej činnosti zistil, že aj v minulosti žalobca voči žalovanej už podal obdobné žaloby na súde prvej inštancie, bol s nimi úspešný, napriek tomu mal snahu žalovanej pomôcť poskytnutím sociálneho bývania opakovaným uzatvorením zmluvy o nájme bytu. Žalovaná napriek tomu opätovne porušovala svoju základnú povinnosť nájomcu platiť nájomné, preto súd prvej inštancie poskytol ochranu vlastníckemu právu žalobcu a žalobe o vypratanie bytu vyhovel. Mal za to, že žalobca žalobou sledoval legitímny cieľ – ochranu svojho vlastníckeho práva, túto inak než podaním predmetnej žaloby nemohol dosiahnuť. Na záver podotkol, že námietkami žalovanej nesúvisiacimi so skutkovými okolnosťami veci sa nezaoberal.
11. O nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanej súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj „CSP“) vzhľadom na plný úspech žalobcu v konaní.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala podľa obsahu odvolania za nesprávne z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, t.j. z dôvodu, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.
13. Žalovaná v odvolaní síce súhlasila s tým, že v roku 2025 mala na nájomnom dlh, tento však následne zaplatila a zároveň si dopredu predplatila nájomné, o čom predložila kópie poštových poukážok z októbra, decembra 2025 a februára 2026. Podotkla, že žalobcovi pritom neprekážalo, keď aj v minulosti od nej vzal peniaze na nájomné dopredu. Mala za to, že je prípustné v odvolacom konaní uvádzať nové skutočnosti a predkladať nové dôkazy, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neboli súdu známe, resp. ešte neexistovali, nakoľko ich nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie z nasledovných dôvodov:
14. Súdneho pojednávania vo veci v konaní pred súdom prvej inštancie sa nezúčastnila, pretože o ňom nevedela, a preto sa nedokázala v súdnom konaní brániť. Svoju neúčasť na pojednávaní v odvolaní dodatočne ospravedlnila tým, že zásielka s predvolaním na pojednávanie sa vrátila súdu prvej inštancie
z dôvodu, že si ju neprevzala v odbernej lehote. Neprevzala si ju, nakoľko pracovne cestovala od rána a vracala sa večer po 20.00 hod., preto na to pozabudla a keď si išla na poštu zásielku prevziať, tam jej už oznámili, že zásielku deň predtým vrátili naspäť. Preto si zásielku išla popoludní osobne vyzdvihnúť na súd prvej inštancie, až vtedy zistila, že v ten istý deň dopoludnia bolo pojednávanie vo veci. Uviedla, že sa jej to stalo prvýkrát v živote.
15. Okrem tvrdení o úhrade nájomného vopred a ich preukazovania poštovými poukážkami produkovala žalovaná ďalšie skutkové tvrdenia, že do omeškania s nájomným sa dostala pre nezaplatenú faktúru za dodaný tovar, čo ovplyvnilo jej finančnú situáciu v každej oblasti. Ďalej uviedla, že už dávnejšie mala úraz, ktorý si nezapríčinila sama, čo jej následne spôsobilo mnoho ďalších problémov a ovplyvnilo mnoho ďalších životných situácií, ktoré musela nevyhnutne urgentne riešiť. Mesto Zvolen požiadala o znovuobnovenie nájomnej zmluvy (po rozhodnutí súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu), o čom predložila dôkaz.
16. K tomu, že toho času býva v byte bez platnej nájomnej zmluvy uviedla, že minulý rok osobne požiadala správcovskú kanceláriu mesta Zvolen o tlačivo žiadosti o opakované predĺženie nájomnej zmluvy, toto jej však pracovníčky odmietli vydať. Preto požiadala písomne mesto Zvolen vlastnou písomnou žiadosťou o opakované predĺženie nájomnej zmluvy, teda o pokračovanie nájomného a toho času očakáva kladné vyjadrenie mesta a návrh na opakované uzavretie nájomnej zmluvy.
17. K zisteniu súdu prvej inštancie, že už v minulosti mala obdobné problémy s platením nájomného žalovaná uviedla, že sudcu nemá čo zaujímať, aký problém mala v minulosti, nemá si sám vyhľadávať konania prebiehajúce v minulosti. Podstatné je, že tu a teraz sa rieši tento problém.
18. V následnej časti odvolania žalovaná uvádzala s vecou nesúvisiace tvrdenia. Opisovala svoju životný príbeh, poukázala na to, že po rozvode vychovala a dala vyštudovať dve deti, všetko musela zabezpečovať sama, syn má dva diplomy, je jadrový fyzik so zahraničnými strážami a skúsenosťami v zahraničí, bol v Rusku v Dubne, vo Švajčiarsku v Cerne, vo Francúzsku, Belgicku, Texase, Prahe. Taktiež dcéra je vyštudovaná, vzdelaná. Bývalý manžel jej platil smiešne výživné na deti, ktorého sa musela domáhať na súde. Sťažovala sa na životnú úroveň, ľudí a kultúru na Slovensku oproti západným krajinám, na svojho bývalého manžela. Mala za to, že na slovenských súdoch bol vždy problém dovolať sa spravodlivosti. Vzhľadom na uvedené považovala za nespravodlivé, že v dôsledku toho, že jej niekto nezaplatil za faktúru má byť ona tá zlá a vinná. Poukázala na svoju podnikateľskú minulosť. Sťažovala sa na slovenskú legislatívu v sociálnej oblasti. Dodala, že v byte býva nepretržite 20 rokov, predtým v ňom bývala spolu so svojimi dvoma deťmi.
19. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaná navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žiadala, aby súd zaviazal žalobcu uzatvoriť opakovane nájomnú zmluvu so žalovanou. Domáhala sa obnovy konania na súde prvej inštancie z dôvodu, že zákon umožňuje znova otvoriť právoplatne skončenú vec, ak vyšli najavo nové, skôr neznáme skutočnosti, či dôkazy, pričom mala za to, že je tomu tak aj v tomto prípade.
20. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.
21. Krajský súd v Banskej Bystrici funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej podľa § 34 ods. 1 CSP po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, len v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, dospel k názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v I. výroku vo veci samej, ako aj v závislom II. výroku o nároku na náhradu trov konania vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť.
22. Odvolanie žalovanej nepovažuje odvolací súd za dôvodné. Odvolací súd sa po preskúmaní veci v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalovanej vypratať byt vo výlučnom vlastníctve žalobcu a to bez bytovej náhrady. V tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Reagujúc na odvolacie námietky žalovanej dopĺňa:
23. Občiansky zákonník pripúšťa nájomnú zmluvu zakladajúcu nájom bytu uzatvoriť buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania. V zákone je tiež doplnená vyvrátiteľná domnienka, podľa ktorej ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme bytu sa uzavrela na dobu neurčitú. Záver o tom, či zmluva o nájme bytu bola uzatvorená na dobu určitú alebo neurčitú, má významné následky pre spôsob jej zániku ako aj prípadne vzniknuté právo na bytovú náhradu. Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, skončí sa uplynutím tejto doby a to nezávisle od vôle prenajímateľa či nájomcu. Vo vzťahu k zániku nájmu bytu sa neuplatňuje ustanovenie o konkludentnom obnovení nájmu podľa všeobecnej zákonnej úpravy nájomnej zmluvy (§ 676 ods. 2 OZ) a po uplynutí dojednanej doby nájmu sa nájom bytu nepredlžuje ani v prípade, ak prenajímateľ nepodá žalobu o vypratanie bytu. Predĺžiť dobu určitú trvania nájmu bytu možno iba dohodou prenajímateľa a nájomcu.
24. Osobitná právna úprava – ust. § 12 zákona č. 443/2010 Z.z. odkazuje v záležitostiach ním neupravených na všeobecnú právnu úpravu nájmu – OZ. Z ust. § 12 zákona č. 443/2010 Z.z. taktiež vyplýva, že nájom podľa tohto zákona možno dohodnúť len na určitú dobu – 3, resp. 10 rokov s možnosťou opakovaného uzavretia zmluvy o nájme bytu. Podmienky uplatnenia práva nájomcu na opakované uzavretie nájomnej zmluvy zákon ponecháva na nájomnú zmluvu, sám stanovuje len jednu podmienku - o možnosti opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy žiadateľ informuje nájomcu minimálne tri mesiace pred dohodnutým termínom skončenia nájmu nájomného bytu (§ 12 ods. 3 zákona č. 443/2010 Z.z.)
25. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 08.10.2024, ktorej obsahom (podstatným pre tento spor) súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, vyplýva, že nájomca má právo na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy (vždy najviac na jeden rok) v prípade dodržania podmienok uvedených v zmluve, medzi ktoré patrí aj riadne a včasné platenie nájomného a preddavkov na úhradu plnenia poskytovaného s užívaním bytu (čl. II. ods. 1 v spojení s čl. III. ods. 1 zmluvy). Dodržiavanie podmienok zmluvy z hľadiska existencie práva nájomcu na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy je rozhodujúce v čase, kedy má prenajímateľ (zákonnú aj zmluvnú) povinnosť informovať nájomcu o možnosti opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy a v čase, dokedy môže nájomca svoje právo uplatniť – t.j. tri mesiace pred dohodnutým termínom skončenia nájmu bytu (t.j. v tomto prípade 31.05.2025) a 60 dní pred ukončením zmluvy o nájme bytu (t. j. k 02.07.2025). V konaní nebolo sporné, že v rozhodujúcom období žalovaná mala nedoplatky na nájomnom a preddavkoch na úhradách plnení poskytovaných s užívaním bytu, tieto vyrovnala až v auguste 2025. V rozhodujúcom období teda prenajímateľ nebol povinný informovať ju o možnosti opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy, a teda nebol povinný jej poskytnúť ani tlačivo písomnej žiadosti o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy, keďže v tom čase nespĺňala podmienky pre opakované uzatvorenie zmluvy o nájme bytu, a teda právo na opakované uzatvorenie zmluvy o nájme bytu jej nevzniklo. Preto nemožno požadovať od žalobcu to, čo žiada žalovaná v odvolaní, t.j. aby s ňou opakovane uzatvoril nájomnú zmluvu. Navyše predmetom tohto sporu je vypratanie bytu, konanie je začaté a vedené na základe žaloby žalobcu o vypratanie bytu. Na to, aby súd mohol rozhodovať o tom, či môže nahradiť prejav vôle žalobcu uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalovanou, by bola potrebná (vzájomná) žaloba žalovanej, ktorá však v odvolacom konaní už nie je prípustná (§ 372 CSP).
26. Nájomca v zmysle nájomnej zmluvy teda nemá právo požiadať o opakované uzatvorenie zmluvy o nájme bytu kedykoľvek, napr. vo februári 2026 tak, ako to učinila žalovaná. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že je inou otázkou, či žalobca môže (ak sám chce) uzatvoriť so žalovanou nájomnú zmluvu, aj keď toto právo žalovaná zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 08.10.2024 nemá, jej riešenie však nie je predmetom tohto sporu. Nemožno ho však k tomu nútiť, preto môže žiadať (žalobou) vypratanie bytu tým, kto ho užíva bez právneho dôvodu, čím neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva.
27. Jedinú výnimku, kedy napriek tomu, že nájomca má nedoplatky súvisiace s nájmom bytu, resp. v súvislosti s inými skutočnosťami, na základe ktorých vzniká nájomcovi poplatková povinnosť voči prenajímateľovi, má nájomca právo požiadať o opakované uzatvorenie zmluvy o nájme bytu, stanovuje článok II. ods. 2 nájomnej zmluvy – nájomca má toto právo, ak spĺňa ostatné podmienky špecifikované v čl. II. ods. 1 zmluvy a spláca tieto nedoplatky na základe písomného uznania dlhu a dohody o splátkovom kalendári podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. iných právnych predpisov. Žalovaná ako nájomca mohla teda v prípade tvrdenej druhotnej platobnej neschopnosti požiadať prenajímateľa o uzatvorenie dohody o splátkovom kalendári a písomne uznať dlh na nájomnom. Bolo by samozrejme na prenajímateľovi, či by sa na splátkovom kalendári so žalovanou dohodol, avšak možno dať súdu prvej inštancie za pravdu v tom, že žalovaná v rozhodnom období ani len nevyvinula snahu, resp. úsilie svoju
situáciu v súvislosti so vzniknutými nedoplatkami riešiť, dlh zaplatila z hľadiska možnosti uplatnenia práva na opakované uzatvorenie zmluvy o nájme bytu neskoro – až po výzve na vypratanie a odovzdanie bytu. Neobstojí preto argumentácia žalovanej, že niekto jej nezaplatil faktúru za dodaný tovar a preto nemala na nájomné.
28. Samotný poukaz žalovanej na to, že nedoplatok na nájomnom a preddavkoch na úhradu plnenia poskytovaného s užívaním bytu doplatila, ba dokonca až preplatila je preto pre rozhodnutie vo veci samej (ako správne poznamenal súd prvej inštancie) nepodstatná, nakoľko nájom bytu zanikol uplynutím dohodnutej doby nájmu, nezanikol výpoveďou danou prenajímateľom nájomcovi pre neplatenie nájomného. Skúmanie platieb nájomného (ako bolo vyššie uvedené) bolo relevantné len z hľadiska toho, či 3 mesiace, resp. 60 dní pred skončením doby nájmu žalobkyňa dodržala podmienky uvedené v nájomnej zmluve, t.j. vrátane podmienky platiť prenajímateľovi nájomné za byt a preddavky na úhradu plnenia poskytovaného s užívaním bytu. Preto ňou uvádzaná argumentácia a predkladané dôkazy v odvolacom konaní nemajú pre rozhodnutie sporu právny význam.
29. Navyše žalobkyňa prípustnosť týchto nových tvrdení a dôkazov odôvodňovala tým, že ich nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko nevedela o súdnom pojednávaní vo veci. V zmysle § 153, resp. 154 CSP, možno nové skutočnosti a dôkazy uvádzať a predkladať len do uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania, resp. vyhlásenia uznesenia súdom prvej inštancie o skončení dokazovania (zákonná koncentrácia konania). Na neskôr uplatnené prostriedky procesného útoku, resp. obrany súd neprihliada, nie sú v zásade prípustné. Výnimku z tohto pravidla stanovuje § 366 CSP, podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, a) ak sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaná podmienky prípustnosti uvedené v písmene a) až c) ust. § 366 CSP netvrdila, ani nepreukazovala, prípustnosť nových prostriedkov procesnej obrany odvodzovala z toho, že ich nemohla bez svojej viny v konaní pred súdom prvej inštancie uplatniť, pretože si predvolanie na súdne pojednávanie neprevzala včas z dôvodu, že pracovne cestovala od rána a vracala sa večer po 20.00 hod. a tak na to zabudla. Keď si na to spomenula, zásielka už na pošte nebola a o termíne pojednávania sa preto dozvedela až po ňom. Sama si teda zavinila neprevzatie súdnej zásielky obsahujúcej predvolanie na súdne pojednávanie, preto nemožno konštatovať splnenie ani tejto podmienky prípustnosti nových skutkových tvrdení a dôkazov v odvolacom konaní.
30. K skutkovým tvrdeniam nesúvisiacich so samotnou vecou samou odvolací súd uvádza, že tak ako žalovaná vyčíta súdu prvej inštancie, že poukazoval na iné obdobné žaloby žalobcu v súvislosti s neplatením nájomného žalovanou a ich výsledok, pričom rozhodujúce sú len skutočnosti týkajúce sa tohto prípadu, tak aj odvolací súd uvádza, že v tomto konaní riešil len okolnosti právne významné pre rozhodnutie tohto sporu.
31. Na záver odvolací súd uvádza, že požiadavka žalovanej vznesená v odvolaní na obnovu konania pred súdom prvej inštancie je zmätočná, resp. nedôvodná, pretože žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý možno v zmysle § 397 CSP uplatniť len voči právoplatnému rozhodnutiu súdu, len v právoplatne skončenej veci. Rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním nie je právoplatný, právoplatnosť nadobudne až právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní, t. j. doručením rozhodnutia odvolacieho súdu poslednej strane sporu (§ 227 CSP a § 367 ods. 1 CSP).
32. Odvolací súd v zmysle § 379 písm. a) CSP preskúmal aj od I. výroku vo veci samej závislý II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanej. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku žalobcu na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP) vykonateľným výrokom, v ktorom uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania a uviedol, v akej lehote má byť náhrada trov konania zaplatená (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). Preto aj tento výrok odvolací súd ako vecne správny potvrdil.
33. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Napriek jeho plnému úspechu aj v odvolacom konaní mu však nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej nepriznal, pretože na rozdiel od konania pred súdom prvej inštancie mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, k odvolaniu žalovanej sa nevyjadril. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28. 02. 2018, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018, ktorého právna veta znie: „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“
34. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436 ods. 1 CSP).