Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-153-2018.pdf
PDF · 99.86 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/153/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní, sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou v sporovej veci žalobcu: C. H. G., Z..G.., V.: XX XXX XXX, G. G. R. XX, Ž., proti žalovanému: N. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. R. XXX/XX, H., o zaplatenie 16.199,38 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 16.199,38 eur, spolu s :
- úrokom vo výške 628,14 eur
- úrokom vo výške 7,79 % ročne zo sumy 16.199,38 eur od 14.02.2018 do zaplatenia, najneskôr však za obdobie do 15.09.2024
- úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 16.199,38 eur od 14.02.2018 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatených úrokov 628,14 eur od 14.02.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 16.199,38 Eur s úrokom vo výške 628,14 eur, úrokom vo výške 7,79 % ročne zo sumy 16.199,38 eur od 14.02.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 16.199,38 eur od 14.02.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z nezaplatených úrokov 628,14 eur od 14.02.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu G. G., Z..G.. V.: XXXXXXXX (zlúčený so žalobcom od 01.08.2017) so žalovaným dňa 09.09.2015 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 18.900,- eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 15.09.2024. V zmysle čl. 9 bod 6 zmluvy sa vzájomné práva a povinnosti výslovne neupravené v zmluve riadia Obchodnými Podmienkami (OP) a Všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP). Náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje zmluva v čl. 2, pričom počet a termíny splátok istiny a úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške, počte a termínoch splátok iných poplatkov. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú teda uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky, ktorých účtovanie
nie je zrejmé v čase uzatvorenia zmluvy sú uvedené v sadzobníku poplatkov. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Zároveň, termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou sadzobníka poplatkov, a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Právny predchodca žalobcu ako banka si s odbornou starostlivosťou preveril žalovaného ako žiadateľa o úver pred jeho poskytnutím ohľadom jeho schopnosti splácania úveru v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti (prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas), a preto žalobca na základe Výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol dňa 13.02.2018 v zmysle § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v súlade so čl. 4 bod 3. a 5. zmluvy, a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia II. upomienkou zo dňa 30.08.2017. Dlžná istina ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 13.02.2018) predstavovala sumu vo výške 16.199,38 eur. Žalovanému bol na základe zmluvy poskytnutý úver vo výške 18.900,- eur, do dňa zosplatnenia uhradil žalovaný na istinu sumu 2.700,62 eur. Dlžné úroky ku dňu predčasného zosplatnenia dňa 13.02.2018 predstavovali sumu vo výške 628,14 eur, ide o dohodnutý úrok zmysle Zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru splatných do predčasného zosplatnenia. Úroková sadzba 7,79 % p.a. vyplýva zo Zmluvy. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu.
3. Okresný súd Bratislava II doručil žalovanému žalobu aj s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach spolu s uznesením zo dňa 22.07.2019 obsahujúcou výzvu na písomné vyjadrenie sa k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p."). Žalovaný sa napriek výzve k podanej žalobe nevyjadril, v konaní ostal nečinný.
4. Súd na prejednanie sporu v súlade s ust. § 297 Civilného sporového poriadku nariadil pojednávanie, kde vec v súlade s § 180 CSP prejednal v neprítomnosti sporových strán. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd vec rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný hoci mu bolo predvolanie na nariadený termín pojednávania riadne doručené, svoju neúčasť neospravedlnil, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť G. G., Z..G..) uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX. Na základe predmetnej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 18.900,- Eur, ktorý bol čerpaný jednorázovo, bezhotovostne v prospech účtu žalovaného. Žalovaný sa touto zmluvou zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnutý úver formou 108-ich mesačných splátok, s mesačnou splátkou vo výške 245,43 eur vždy k 15. dňu príslušného mesiaca, s úrokovou sadzbou 7,79% ročne, RPMN 8,07 %, priemernou hodnotou RPMN 11,01 % a stanovenou celkovou čiastkou, ktorú musí zaplatiť vo výške 26.506,44 Eur. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá k dátumu 15.09.2024. S účinnosťou od 01.07.2018 došlo k zlúčeniu spoločnosti C. H. G., Z..G.. ako nástupníckej spoločnosti so spoločnosťou G. G., Z..G... Z predloženého prehľadu splácania úveru do predčasného zosplatnenia vyplýva, že žalovaný uhradil na splátkach úveru celkom sumu 5.420,03 eur, z toho na úroku uhradil sumu 2.568,21 Eur, na istine sumu 2.700,62 eur a na poistnom sumu 151,20 eur.
7. Listom zo dňa 30.08.2017 označeného ako upomienka II. žalobca vyzval žalovaného na úhradu nezaplatenej mesačnej splátky s upozornením, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy má právo vyhlásiť predčasnú splatnosť pohľadávky. Listom zo dňa 13.02.2018 vyhlásil žalobca predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie celej zostávajúcej časti úveru najneskôr do 07.03.2018. Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému do dnešného dňa uhradená.
8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia zmluvy úvere (ďalej len "ZoSÚ") spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
9. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
10. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
13. Podľa § 2 písm. h) ZoSÚ celkovou čiastkou ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "O.z.") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
16. Podľa § 52 ods. 3 O.z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 52 ods. 4 O.z. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53b Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
19. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
21. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
22. Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Súd mal z vykonaného dokazovania za dostatočne preukázané, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu a dlh žalovaného vznikli z ich záväzkového vzťahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa 09.09.2015 v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že medzi sporovými stranami na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru došlo ku vzniku záväzkového vzťahu, v ktorom sa dve zmluvné strany dohodli navzájom si poskytnúť určité plnenia; žalobca poskytnúť na žiadosť žalovanému peňažné prostriedky a žalovaný poskytnuté finančné prostriedky vrátiť formou pravidelných mesačných splátok spolu s dohodnutými úrokmi. V tomto prípade možno žalovaného s určitosťou považovať za spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o poskytnutí úveru nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane žalobcu možno považovať za dodávateľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z vyššie uvedeného dôvodu je teda potrebné pri posudzovaní predmetného právneho vzťahu medzi žalovaným a žalobcom brať na zreteľ všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku a najmä ustanovenia týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok, úprava ktorých je obsiahnutá v ust. § 53 OZ a ktoré poskytujú výraznú ochranu pre spotrebiteľa, ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 09.09.2015 súd, konštatuje, že zmluva spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom. V konaní bolo preukázané, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 18.900,- eur. Žalovanému tak vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 16.199,38 eur, keď v konaní bolo preukázané (nebolo to ani sporné), že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 18.900,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 108-ich mesačných splátkach, s mesačnou splátkou vo výške 245,43 eur s ročnou úrokovou sadzbou 7,79% , RPMN 8,07 %, čo však nesplnil, v dôsledku čoho žalobca v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásil predčasnú splatnosť úveru listom zo dňa 13.02.2018 po tom, čo žalovaného upozornil na možnosť uplatnenia tohto práva. Keďže žalovaný uhradil celkovo na úver iba sumu 5.420,03 eur (z čoho bola na istinu započítaná suma 2.700,62 eur, na úrok suma 2.568,21 Eur a na poistnom suma 151,20 eur), súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 16.199,38 eur, a to spolu s úrokom v sume 628,14 eur (vyčísleným do predčasnej splatnosti úveru), úrokom vo výške 7,79 % ročne (dohodnutým v tejto sadzbe v úverovej zmluve) zo sumy 16.199,38 eur od 14.02.2018 (deň nasledujúci po dni predčasnej splatnosti úveru) do zaplatenia, najneskôr však za obdobie do 15.09.2024 ( obdobie trvania zmluvného vzťahu), úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 16.199,38 eur od 14.02.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatených úrokov 628,14 eur od 14.02.2018 do zaplatenia (keďže žalovaný sa dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania), a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
25. V súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, súd poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6 Cdo 113/2018 zo dňa 30.07.2019, v ktorom najvyšší súd poukázal na rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. V nadväznosti na uvedené najvyšší súd vyvodil záver aj o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.
26. V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. júna 2020, sp. zn. 5 Cdo 42/2020)
27. V zmysle vyššie uvedených záverov z uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v súlade so zmluvou o úvere vznikla žalovanému i povinnosť zaplatiť žalobcovi za poskytnutý úver zmluvné úroky aj po vyhlásení splatnosti úveru, v dohodnutej výške 7,79 % ročne zo sumy 16.199,38 eur od 14.02.2018 do zaplatenia, najneskôr však za obdobie do 15.09.2024. V zmysle ustálenej súdnej praxe
bolo viacerými rozhodnutiami odvolacích súdov konštatované, že práve popretie práva veriteľa na úroky z úveru za dobu po zosplatnení, resp. po zániku úverovej zmluvy, by viedlo k nespravodlivému výsledku, ktorý by nezodpovedal ani obsahu slobodne a vážne prejavenej vôli dlžníka a veriteľa, reprezentovanej zmluvou o úvere obsahujúcou tiež dohodu o úrokoch. V takomto prípade by sa totiž v rozpore s očakávaniami veriteľa, vychádzajúcimi z platne uzavretej zmluvy o úvere, jeho majetok nezväčšil o ani sumu zodpovedajúcu úrokom, a to výlučne z dôvodu, že dlžník dlhodobo porušuje svoje základné povinnosti z úverovej zmluvy, za stavu, keď veriteľ žiadnu povinnosť neporušil. Takýto výsledok je potom nevyhnutné považovať za neudržateľný, vedúci de facto k poškodeniu práv a oprávnených záujmov veriteľa neplnením povinností zo strany dlžníka. K zosplatnenia úveru, resp. zániku úverovej zmluvy, totiž nedochádza z dôvodu svojvôle veriteľa, ale pre neplnenie základnej povinnosti dlžníka riadne splácať úver spolu s dohodnutými úrokmi, pričom nedochádza ani k popretiu účinkov veriteľom vyvolanej zmeny v obsahu záväzku, keďže účinky spočívajúce vo vzniku povinnosti dlžníka uhradiť veriteľovi nesplatenú istinu ihneď; spolu s dohodnutými úrokmi; nepochybne zostávajú zachované, keď sa k tejto povinnosti dlžníka pridáva už iba povinnosť platiť veriteľovi navyše aj (sankčné) úroky z omeškania. I v takomto prípade dlžníkovi (spotrebiteľovi) zostávajú zachované rovnaké práva, ako pred zosplatnením, hoci s tým rozdielom, že z dôvodu závažného porušenia svojej platobnej disciplíny stratí výhodu vrátiť veriteľovi neplatenú časť úveru s príslušenstvom v splátkach. V súlade s uznesením NS SR, sp. zn. 5 Cdo 42/2020 však súd ohraničil obdobie za ktoré je povinný platiť žalovaný zmluvné úroky tak, aby nedošlo k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý by sa ponechaním obdobia od 14.02.2018 do zaplatenia ( tak ako to žiadal žalobca v žalobe) mohol dostať do situácie, že by žalobcovi zaplatil úrok z istiny vo vyššej výške na akú by mal žalobca nárok pri riadnom plnení povinností zo strany žalovaného. Kumuláciou obdobia od 14.02.2018 (deň po vyhlásení predčasnej splatnosti) do zaplatenia, najneskôr však za obdobie do 15.09.2024 ( doba trvania zmluvného vzťahu podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere), za ktoré súd priznal zmluvný úrok z nezaplatenej istiny tak na jednej strane rešpektuje právo žalobcu, aby dostal to čo by mu prináležalo pri riadnom splácaní zo strany žalovaného a na druhej strane zabraňuje tomu, aby sa spotrebiteľ dostal do situácie, že na zmluvných úrokov zaplatí viac ako bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami v zmluve.
28. Nakoľko žalovaný do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradil, dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania a teda je žalobcovi povinný uhradiť okrem istiny aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 16.199,38 eur od 14.02.2018 do zaplatenia a vo výške 5,00 % ročne z nezaplatených úrokov 628,14 eur od 14.02.2018 do zaplatenia, s poukazom na ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., pričom základná úroková sadzba bola v rozhodnom období stanovená na 0,00% p.a. Súd v prevyšujúcej časti výšky úrokov z omeškania uplatnených žalobcom žalobu zamietol.
29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. §262 ods.1 CSP tak, že žalobcovi ako v plnom rozsahu úspešnej strane sporu (neúspech mal len v nepatrnej časti uplatneného príslušenstva) priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a to písomne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).