Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-19-2025.pdf
PDF · 84.25 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/19/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., IČO: 35 937 874 so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom A. C. D. – E. hrdinov, 040 22 Košice, o zaplatenie 114,08 EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 114,08 EUR s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 114,08 EUR od 22.3.2025 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 2,90 EUR, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy z titulu porušenia zákonom stanovenej povinnosti v určenej lehote oznámiť zdravotnej poisťovni zánik účasti na zdravotnom poistení. O tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel až dňa 27.11.2023, kedy mu bol od príslušnej zahraničnej inštitúcie (Všeobecná zdravotní pojišťovna PRAHA HL.M.) doručený formulár E-104 CZ, z ktorého vyplýva, že žalovanému vzniklo zdravotné poistenie v zahraničí dňom 20.4.2020. Aj napriek tejto skutočnosti, žalobca v období od 20.4.2020 do 27.11.2023 uhrádzal za žalovaného kapitačné platby v sume spolu vo výške 114,08 EUR, čím žalobcovi vznikol nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalovanému poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. 2. V predmetnej veci bol pod sp.zn. 13C/19/2025 dňa 19.11.2025 vydaný platobný rozkaz, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk a preto bolo uznesením sp.zn. 13C/19/2025 zo dňa 9.5.2026 zrušený. 3.Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.3.2026. 4. Žaloba bola žalovanému doručená v zmysle § 116 ods. 2 CSP oznámením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, nakoľko ju nebolo možné doručiť na adresu jeho pobytu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a súdu sa nepodarilo zistiť inú adresu. Uznesenie, ktorým bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe a v ktorom bol poučený o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti ako aj poučenie o procesných právach a povinnostiach, boli žalovanému doručené do vlastných rúk v zmysle § 116 ods. 3 CSP v spojení s § 106 ods. 1 písm. a) CSP. Žalovaný bol v tomto konaní nečinný.
5. V súlade s § 297 písm. b) CSP súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, keďže v danom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1 000 eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený v zhode s § 219 ods. 3 CSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.6.2026. Súd vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, ktoré žalovaný nerozporoval.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom žalobcu, náhľadom na výpis z účtu poistenca a listinnými dokladmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav.
7. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 11.11.2025, doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.11.2025 domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy 114,08 EUR podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, keďže žalovaný bol v období od 20.4.2020 do 27.11.2023 vyňatý z povinného zdravotného poistenia v SR ako osoba, ktorá ma trvalý pobyt v SR a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca.
8. Žalovaný si zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi nesplnil a žalobca túto skutočnosť zistil až 27.11.2023, kedy mu bol od príslušnej zahraničnej inštitúcie (Všeobecná zdravotní pojišťovna PRAHA HL. M.) doručený formulár E-104 CZ, z ktorého vyplýva, že žalovanému vzniklo zdravotné poistenie v zahraničí dňom 20.4.2020. Žalovaný zdravotnú starostlivosť na území SR hradenú žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia čerpal aj v období po vyňatí - zániku jeho verejného zdravotného poistenia v SR, hoci už na ňu nemal nárok. Tým vznikla žalobcovi škoda vo výške 114,08 EUR.
9. Listom zo dňa 3.1.2024 oznámil žalobca žalovanému, že ku dňu 19.4.2020 došlo k ukončeniu jeho verejného zdravotného poistenia z dôvodu oznámenia príslušnej inštitúcie štátu ČR, ktorá formulárom E104/SEDom S041 oznámila žalobcovi, že žalovaný mal v období od 1.1.2015 – 27.11.2023, zdravotné poistenie v štáte oznamovateľa.
10. Výzvou zo dňa 10.2.2025 vyzval žalobca žalovaného na úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť vo výške 116,98 EUR za obdobie od 20.4.2020 do 27.11.2023, avšak bezúspešne.
11. Opakovanou výzvou zo dňa 25.3.2025 žalobca opätovne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, avšak bezvýsledne.
12. Žalovaný doposiaľ žalobcovi žalovanú sumu neuhradil.
13. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená”).
14. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 580/2004 Z.z. je povinne verejne zdravotne poistená osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt.
15. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z. to neplatí, ak je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca.
16. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 580/2004 Z.z. to neplatí, ak na území SR nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, a ak vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť.
17. Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. to neplatí, ak sa dlhodobo zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine, za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
18. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 580/2004 Z.z. u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a/ - c/ alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
19. Podľa § 23 zák. č. 580/2004 Z.z. poistenec je povinný v lehote najneskôr do 8 dní oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre vznik a zánik verejného zdravotného poistenie a vrátiť preukaz poistenca.
20. Podľa § 9 ods. 1 a § 22 ods. 1 zák. č. 580/2004 Zb., právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom zákonom č. 577/2004 Zb. má len poistenec.
21. Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 580/2004 Z.z. príslušná zdravotná poisťovňa je povinná zabezpečiť poistencom zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom zák. č. 577/2004 Zb. poistencovi.
22. Osoba, ktorej zaniklo verejné zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky nemá nárok na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti z finančných prostriedkov zdravotného poistenia Slovenskej republike prostredníctvom žalobcu.
23. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s hore citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe vyhovel, keďže žalovaný bol v období od 20.4.2020 do 27.11.2023 vyňatý z povinného zdravotného poistenia SR ako osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR, je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území SR a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom má jej zamestnávateľ sídlo, pričom si zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi nesplnil a žalobca sa to dozvedel až na základe oznámenia príslušnej zahraničnej inštitúcie dňa 27.11.2023. Vzhľadom na túto skutočnosť žalovaný zdravotnú starostlivosť na území SR mal hradenú žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia a čerpal ju aj v období po vyňatí - zániku jeho verejného zdravotného poistenia v SR, hoci už na ňu nemal nárok. Tým vznikla žalobcovi škoda v sume 114,08 EUR, na zaplatenie ktorej žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 10.2.2025 a 25.3.2025 a ktorú žalovaný v lehote do 3 dní od doručenia výziev neuhradil.
24. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
28. Na základe takto zisteného skutkového stavu má súd za preukázané, že nárok žalobcu v časti zaplatenia istiny vo výške 114,08 EUR je dôvodný a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 22.3.2025 do zaplatenia. Výšku úroku z omeškania súd priznal na základe citovaného ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Žalovanému vznikla povinnosť plniť žalobcovi dňa 21.3.2024 a teda dňom 22.3.2025 sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu žalobcovi, preto súd žalobcovi priznal ním žiadané úroky z omeškania.
29. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 2,90 EUR titulom poštovného, resp. ostatných nákladov (náklady na tlač upomienky, papier, obálku a pod.), ktoré mu súd v súlade s § 121 ods. 3 OZ v uplatnenom rozsahu priznal.
30. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci. Vo veci mal úspech žalobca, ktorému však nevznikli žiadne trovy a ani žiadne trovy priznať nežiadal.
31. Na základe vyššie uvedeného ako aj v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
32. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu dobu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).