Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-22-2026.pdf
PDF · 127.68 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/22/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo C. D. E., odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 094 34 F. D. E. XXX, právne zastúpená advokátom JUDr. Jánom Luteránom so sídlom Sabinovská 52, 080 01 Prešov, za účasti otca: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec sa z a v ä z u j e platením výživného na maloleté dieťa mesačne sumou 300 eur od 01.03.2026, ktoré výživné je povinný platiť matke vždy do 20.dňa toho ktorého mesiaca vopred.
III. Zameškané výživné od 01.03.2026 do 30.06.2026 vo výške 900 eur je otec p o v i n n ý uhradiť matke v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. V prevyšujúcej časti návrh na určenie výživného z a m i e t a.
V. Stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka maloletého dieťaťa, navrhovateľka, sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 01.03.2026 na súd domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal otca maloletého dieťaťa prispievať na výživu maloletého sumou 600 eur mesačne odo dňa podania návrhu k rukám matky, zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a určil, že matka je oprávnená poberať prídavky na maloletého a daňový bonus. Styk dieťaťa s otcom nežiadala upraviť. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 08.01.2026 sa narodil maloletý syn, pričom narodením dieťaťa došlo k zásadnému zvýšeniu životných nákladov matky, ktorá zabezpečuje osobnú, celodennú a riadnu starostlivosť o maloletého v plnom rozsahu. Maloleté dieťa ako novorodenec vyžaduje nepretržitú starostlivosť a zabezpečenie všetkých základných životných potrieb. Tieto výdavky sú nevyhnutné, primerané veku maloletého dieťaťa a objektívne odôvodnené. Príjem matky je nízky a nepravidelný, pričom časť výživného zo strany otca nebola riadne uhradená. Jednorazové dávky ( pôrodné) nemožno považovať za pravidelný príjem slúžiaci na zabezpečenie dlhodobej výživy maloletého. Matka je na materskej dovolenke, nemá možnosť zabezpečiť si vyšší príjem a starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne sama. Býva v rodinnom dome svojej matky
a podieľa sa na nákladoch domácnosti. Otec maloletého sa na osobnej starostlivosti o dieťa nepodieľa. Maloletého nenavštevuje, neprejavuje o neho záujem a neprispieva nad rámec pôvodne určeného výživného. Tento fakt ukazuje, že otec neplní svoju povinnosť dobrovoľne, čím vzniká právna potreba priznať výživné od okamihu, kedy matka návrh podáva, aby bolo zabezpečené, že dieťa nebude finančne poškodené. Podľa vedomosti matky pracuje ako živnostník-lešenár v Nemecku, pričom jeho mesačný príjem dosahuje približne 3000 eur v čistom.
2. Otec maloletého dieťaťa súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky. Stretávania nežiadal upraviť. Nesúhlasil s výškou požadovaného výživného, navrhol výživné 300 eur.
3. Kolízny opatrovník odporučil zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného podľa schopností, možností vzhľadom na odôvodnené potreby dieťaťa.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s dôkazmi, a to rodným listom maloletého dieťaťa, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. D. E. zo dňa 25.03.2026, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny I. zo dňa 30.03.2026 a dňa 31.03.2026, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp.zn. 7Pc/38/2025 a sp.zn. 6Pc/5/2025, prehľadom príjmov a výdavkov, výpismi z účtov matky, pokladničnými blokmi, správou kolízneho opatrovníka, faktúrami, objednávkami, dohodou o skončení dohody o vykonaní práce, prehľadom výdavkov otca, výpismi z účtov otca a zistil tento skutkový stav:
5. Právny zástupca matky vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka zotrváva na návrhu a poukázal na príjmy a výdavky v návrhu uvedené. Otec neprejavuje žiaden záujem o maloleté dieťa, neplatí výživné, preto matka podala predmetný návrh. Otca na platenie výživného nevyzvala pred podaním návrhu na súd. Po zistení aktuálneho príjmu otca požaduje výživné 350- 400 eur. Ak by otec pracoval štandardne 8 hodín denne, pri odmene 21 eur/hod. by jeho príjem predstavoval 3.360 eur. Ak teraz dosahuje nižší príjem, žiadal to posúdiť ako bezdôvodné vzdanie sa vyššieho príjmu a vychádzať z jeho príjmu 3.000 eur mesačne ako bol preukázaný v predošlom konaní. Keďže otec pracuje v zahraničí, nežiada upraviť styk, ale ponechať to na dohodu rodičov. Matka je ochotná sa s otcom na styku s dieťaťom dohodnúť. Zároveň žiadal priznať matke náhradu trov konania.
6. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že poberá rodičovský príspevok, rodinné prídavky na dve deti, a príspevok na výživu nevydatej matky. Iný príjem nemá. Na staršieho syna a seba má bežné výdavky. Otec si neuplatnil rodinné prídavky ani daňový bonus. Býva v domácnosti so svojimi deťmi a rodičmi, ktorí sú zamestnaní, avšak pracujú v zahraničí. Mama pracuje ako opatrovateľka, 3 týždne je v zahraniční a 2 týždne je doma. Otec prichádza domov na 4 dni a v zahraničí, je niekedy dva až tri mesiace. V domácnosti tak býva sama s deťmi. SIPO v domácnosti za platí vo výške 200 eur. Dieťa je dojčené, prikrmuje ho v noci sunarom a zavádza mu už príkrmy. Nevlastní žiadne motorové vozidlo, a výdavky na benzín predstavujú výdavky na auto jej mamy, ktoré používa. Potrebuje ešte vrátiť peniaze rodičom vo výške 350 eur, ktoré mala požičané na obdobie, keď jej skončil rodičovský príspevok. Otec maloletého dieťaťa na výživu doteraz neprispel žiadnou sumou. Na dieťa má výdavky mesačne 70 eur na SIPO, stravu, a to príkrmy, zelenina, mäso 40 eur, SUNAR a čaje, 20 eur, vlhčené utierky 35 eur, plienky 70 eur, voda dojčenská 25 eur, výživy 15 eur, drogéria a to vatové tyčinky, aviváž detská, krém NIVEA, SUDOKREM, klasický krém, sprchový gél NIVEA cca 50 eur, lieky v prípade choroby 40 eur, vitamíny 18 eur, oblečenie 50 eur, preprava autom napr. k lekárovi 40 eur, SUNAR stojí 13 eur 500g. Od otca nežiadala výživné, ale čaká na rozhodnutie súdu.
7. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že navrhuje výživné 300 eur mesačne, ktoré bude platiť do 20.dňa v mesiaci. Oproti minulému roku došlo k poníženiu jeho príjmu pre zníženie počtu odpracovaných hodín a vymenil prácu v chemičke za prácu na výstavbe novej haly pre Volkswagen pre nevyhovujúce podmienky. Dieťaťu na výživu neprispel žiadnou sumou, nič mu nezakúpil, iba jeho rodinní príbuzní. Jeho príjem závisí od počtu odpracovaných hodín. Je živnostník a pracuje od 6.00 do 16.00, resp. do 17.00. Odpracoval aj 12 hodinové smeny, spolu 214 hodín na mesiac, pretože má dlh na výživnom, a mal vyšší príjem 3.973,50 eur. Pracuje na nepravidelné týždenné turnusy, a to buď 2 a 2 týždne, 3 a 1 týždeň, alebo 4 a 2 týždne práca a voľno. V januári nepracoval a v máji odpracoval menej hodín, pretože jeho otec mal mozgovú príhodu a častejšie dochádzal domov. Na Slovensku býva v podnájme v J. s priateľkou a platí polovicu nájmu 250 eur. V Nemecku za bývanie neplatí. Ďalšie výdavky má na benzín na cestu do práce do Rakúska, resp. Nemecka, stravu, reflexné oblečenie si nezakupuje,
ale kupuje si v Pepcu tričko za 5 eur. Platí odvod zdravotnej poisťovni 122 eur, Sociálnej poisťovni 220 eur. Má úver na motorové vozidlo so splátkou 250 eur a spotrebný úver na preklenutie obdobia, kedy ukončil prácu v Štátnych lesov a nemal z čoho uhradiť svoje výdavky. Pre nepriaznivú finančnú situáciu na prelome rokov 2025-2026 úvery mu spoplatnili a má ich jednorazovo uhradiť. Nedokáže si zaplatiť ani paušál. V tomto roku za prácu vystavil 4 faktúry. Za polovicu februára vystavil faktúru na sumu 1.450 eur. Za prácu v Rakúsku má vystavenú faktúru na 2.000 eur za dva týždne mesiaca marec, aj keď na faktúre je nesprávne uvedený mesiac február. Faktúru na sumu 3.973,50 eur vystavil za prácu za mesiac apríl v chemičke. Ďalšiu faktúru má za týždennú prácu v máji na sumu 913 eur. Nemôže pracovať celý mesiac v Nemecku, pretože má aj osobný život na Slovensku. Koncom roka očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa. Rodinné prídavky ani daňový bonus na mal. A. si neuplatnil a ani uplatňovať nebude. Namietal platenie INKASA len matkou, pretože v domácnosti s ňou žijú aj jej rodičia a výdavky na syna podľa pokladničných blokov.
8. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že zotrváva na písomne podanej správe zo dňa 10.06.2026, v ktorej uviedol, že na základe vykonaného sociálneho zisťovania, rozhovoru s matkou a preverenia bytových, sociálnych a rodinných pomerov bolo zistené, že matka zabezpečuje maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX riadnu a každodennú osobnú starostlivosť. Maloletý žije v stabilnom rodinnom prostredí, má zabezpečené primerané bytové, materiálne i výchovné podmienky a v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletý je zdravý, má zabezpečenú pravidelnú zdravotnú starostlivosť a jeho základné životné potreby sú riadne uspokojované. Otec maloletého nejaví o dieťa záujem, maloletého nekontaktuje, nenavštevuje a nepodieľa sa na zabezpečovaní jeho potrieb ani finančnou, ani materiálnou formou. Matka napriek uvedenému deklaruje, že otcovi v kontakte s maloletým nebráni a považuje za dôležité, aby maloletý svojho otca poznať a mal možnosť vytvárať a rozvíjať si s ním vzťah. Vzhľadom na zistené skutočnosti odporučil zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje všetky aspekty jeho výchovy, starostlivosti a všestranného vývinu a zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa v rozsahu zodpovedajúcom jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Vzhľadom na doterajší nezáujem otca o maloletého a absenciu vytvoreného vzťahu medzi otcom a dieťaťom, odporúča styk otca s maloletým upraviť tak, aby sa realizoval za prítomnosti matky, a to v prípade, ak otec o kontakt s maloletým prejaví záujem. Takto nastavený kontakt môže vytvoriť bezpečný priestor pre postupné budovanie vzťahu medzi otcom a maloletým, pričom bude zároveň rešpektovaný najlepší záujem dieťaťa.
9. Podľa rodného listu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že sa narodil z otca E. G., nar. XX.XX.XXXX a matky D. B., nar. XX.XX.XXXX.
10. Matka súdu predložia pokladničné bloky a výpis z účtu o svojich výdavkoch, ktoré boli preposlané účastníkom konania.
11. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. K. E. zo dňa 25.03.2026 matka poberá rodinné prídavky na dve deti spolu v sume 120 eur a rodičovský príspevok vo výške 364,80 eur.
12. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok otec nepoberá žiadne príspevky ani dávky z úradu.
13. Podľa správy Okresného dopravného inšpektorátu otec je vedený ako majiteľ motorového vozidla Audi A6 od 07.08.2025.
14. Z rozhodnutia pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Pc/38/2025 zo dňa 12.11.2025 vyplýva, že bol schválený súdny zmier medzi účastníkmi konania a to navrhovateľkou D. B., nar. XX.XX.XXXX a odporcom E. G., nar. XX.XX.XXXX, kde účastníci sa dohodli na mesačnom príspevku na výživu navrhovateľke po 250 eur od 15.12.2025 do 17.12.2027 a odporca sa zaviazal uhradiť navrhovateľke náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom vo výške 750 eur.
15. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6Pc/5/2025 vyplýva, že rozhodnutím zo dňa 18. marca 2025 bol schválený zmier uzavretý medzi účastníkmi konania a to navrhovateľkou D. B., nar. XX.XX.XXXX a odporcom L. G., vyplýva, že odporca sa zaviazal prispievať navrhovateľke príspevok na výživu rozvedeného manžela v sume 50 eur mesačne od 01.04.2025 do 01.04.2026.
16. Z výplatnej pásky za obdobie marec 2026 od spoločnosti PEGMAT s.r.o. vyplýva, že za mesiac marec 2026 otcovi pri hodinovej mzde za jeden odpracovaný deň pri tarife 13,90 eur/hodina bola vyplatená čistá mzda 77,12 eur a v apríli 2026 za 6 hodín pri tarifnej odmene 13,90 eur/na hodina bola vyplatená mzda 57,84 eur.
17. Podľa otcom predložených faktúr od spoločnosti Manak s.r.o. bola otcovi vyplatená suma 1.450 eur s dátum dodania 25.02.2026 za lešenárske práce, suma 2.000 eur s dátumom dodania 28.02.2026 od odberateľa PEGMAT s.r.o. za lešenárske práce, pričom súd dodáva, že otec na pojednávaní uviedol, že má ísť odmenu za mesiac marec, nie február ako je uvedené v tejto faktúre, suma 3.973,50 eur s dátumom dodania 30.04.2026 od PEGMAT s.r.o. za lešenárske práce, suma 913 eur s dátumom dodania služby 05.06.2026 od spoločnosti MAREKAS GROUP s.r.o. za lešenárske práce.
18. Podľa rozpisu výdavkov otca tento za december 2025 mal príjem vo výške 2.320 eur a výdavky na výživné, kočík, výbavu, nájom, mobil, odvody a cestu z Nemecka v celkovej výške 2085,17 eur, za mesiac január 2026 uviedol, že mal výdavok iba na nájom a stravu, príjem nemal žiaden a založil retiazku za 291 eur, za mesiac február 2026 mal príjem vo výške 1.450 eur a výdavky na výživné, nájom, vrátenie kamarátovi, zaplatenie cesty z decembra a stravu vo výške 1.130 eur, za marec 2026 mal príjem vo výške 1.000 eur a zálohu 700 eur a výdavky na cestu do práce, topánky do práce, stravu, tankovanie do práce, nájom, a výživné vo výške 1.505 eur, za mesiac apríl 2026 mal výdavky na stravu, tankovanie, drogériu a nájom vo výške 1.041,33 eur, za máj 2026 mal príjem vo výške 3.930 eur a výdavky na tankovanie, stravu oblečenie, drogériu nájom a výživné vo výške 2.083,99 eur.
19. Z objednávky od spoločnosti MAREKAS GROUP s.r.o. B. zo dňa 11.05.2026 vyplýva, že bola dohodnutá objednávka o dielo na obdobie 25.05.2026 až 31.12.2026 pri dohodnutej odmene za zhotovenie diela 21 eur na hodinu.
20. Z dohody o skončení dohody o vykonaní práce medzi zamestnávateľom PEGMAT s.r.o. a otcom maloletého dieťaťa ako zamestnancom vyplýva, že dohoda na montážne stavebné práce a ostatné činnosti s nimi súvisiace, ktorá vznikla 09.03.2026, skončí dňom 21.05.2026.
21. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
22. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
23. V zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto
ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
24. V zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.
25. V zmysle § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
26. V zmysle § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
27. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
28. V zmysle § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
29. Podľa § 25 ods. 2 a 4 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
30. V zmysle § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
31. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
32. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
33. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
34. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.
35. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine).
36. V zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
37. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
38. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
39. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
40. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
41. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
42. V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
43. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú. Otec sa nepodieľa na starostlivosti o dieťa, ani na výživnom, preto je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k mal. dieťaťu.
44. Bolo preukázané, že matka v plnom rozsahu poskytuje dieťaťu starostlivosť, stará sa o neho od narodenia, neboli zistené žiadne nedostatky v tejto starostlivosti. Otec pracuje v zahraničí, o dieťa sa nezaujíma. Preto súd musel zveriť do osobnej starostlivosti matky. S tým súhlasil aj otec dieťaťa. Aj pri zverení dieťaťa do starostlivosti jedného rodiča naďalej obaja rodičia sú jeho rodičia, dieťa zastupujú, spravujú jeho majetok. O podstatných veciach je potrebné teda, aby rodičia sa dohodli.
45. So zverením dieťaťa do starostlivosti jedného rodiča je spojená povinnosť druhého rodiča prispievať na jeho výživu. Na výživnom sa rodičia nevedeli dohodnúť.
46. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa
živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1).
47. Pri určení výživného platí, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
48. Otec dieťaťa nemá pravidelný mesačný príjem a pravidelné zamestnanie. Pracuje ako živnostník v zahraničí. Jeho príjem závisí od zákaziek, ktoré k dispozícii má, čo vyplýva aj z faktúr, ktoré otec predložil. Jeho príjem každý mesiac je rôzny, závisí od počtu odpracovaných hodín a od dodávateľa. V januári nemal prácu, a preto ani príjem. V mesiaci máj pracoval menej, pretože pre zdravotné problémy, ktoré mal jeho otec, častejšie chodil na Slovensko. Za jún faktúru ešte vystavenú nemá. Otec pracuje v zahraničí, kde nie je spravodlivé vyžadovať od neho, aby v zahraničí pracoval celý mesiac. Ak by pracoval na Slovensku, mal by možnosť víkendy tráviť so svojimi blízkymi, ale jeho príjem by bol nižší. Preto v zahraničí pracuje na nepravidelných turnusoch, a jeho príjem je v ten, ktorý mesiac rôzny. Preto súd vychádzal príjmu, ktorý predložil otec za rok 2026. Do mája mal spolu príjem vo výške 8.471,46 eur, či je priemer 1.694,30 eur. Za jún príjem nebol predložený. Nie je to príjem v čistom. Súd musel prihliadnuť nato, že aby otec takýto príjem mal, má výdavok na cestovné do zahraničia, z tohto príjmu musí zaplatiť daň, odvody a zakúpiť aj pracovné pomôcky, minimálne oblečenie. Presné výdavky nie je možné vyčísliť nateraz. Daň z príjmu zo živností bude cca 1.250,47 eur ( 15 % z 8.336,50 eur). Doteraz za rok 2026 na cestovnom zaplatil 539,60 eur. Odvody za päť mesiacov predstavujú za rok 2026 sumu 684 eur ( 5 x 342 eur). Spolu len tieto výdavky za 5 mesiacov predstavujú sumu 2.474,01 eur. Po odpočítaní len týchto výdavkoch od príjmu 8.471,43 eur je príjem 5.997,42 eur, čo priemerne za 5 mesiacov je 1.199,48 eur.
49. Výhradu právnej zástupkyne navrhovateľky, že otec sa vzdal lepšieho príjmu, pretože má nižší príjem ako v roku 2025, súd nemal za dôvodnú. Otec zmenu činnosti, ktorá spôsobila zníženie príjmu, odôvodnil tým, že pracoval s chemikáliami v nevhodnom prostredí. V prvom rade je dôvodné starať sa o zdravie, a táto zmena príjmu nespôsobila ohrozenie záujmu dieťaťa. Otec naďalej dosahuje príjem, ktorý je vyšší ako priemerný príjem na Slovensku.
50. Pri rozhodnutí súd musí vychádzať zo stavu v čase rozhodnutia. Preto súd vychádzal z priemerného príjmu otca mesačne 1.199,48 eur a z potrieb dieťaťa. Matka poberá rodičovský príspevok, rodinné prídavky plus príspevok nevydatej matke. Otec sa zaviazal sa aj na výdavky súvisiace s pôrodom vo
výške 750 eur jednorazovo. Otec uviedol, že pre dieťa navrhuje výživné 300 eur. Matka požadovala výživné 350 - 400 eur. Pre určenie výživného Ministerstvo spravodlivosti vyhotovilo odporúčacie tabuľky, kde pre mal. dieťa vo veku do 5 rokov je odporúčanie pre výživné 18% z príjmu, čo by bolo 215 eur. Ide len o odporúčacie tabuľky, pri ktorých sa zohľadňuje, že otec sa podieľa na starostlivosti o dieťa, stretáva sa s ním. V danej veci sa vôbec otec s dieťaťom nestretáva. Otec však uviedol, že on je ochotný prispievať sumou 300 eur mesačne. Jeho skutočný príjem nie možné zistiť. Je variabilný každý mesiac. Preto súd mal za to, že je dôvodné otca zaviazať na platenie výživného vo výške 300 eur. Jeho príjem mu to bude dovoľovať. Na výdavok na ďalšiu vyživovaciu povinnosť súd nemohol prihliadať, keďže dieťa sa ešte nenarodilo. Súd určil takúto výšku vzhľadom na vyčíslené výdavky dieťaťa. Ide jednak o pravidelné výdavky ako aj nepravidelné / napr. lieky/. Výživné má mať spotrebný charakter a má slúžiť na spotrebu pre dieťa. Výdavok na SIPO súd pre dieťa neuznáva vo výške 70 eur. V domácnosti sa na SIPO platí suma 200 eur, a nie je správne ju deliť len troma, pretože v domácnosti žijú aj rodičia navrhovateľky. Aj keď pracujú v zahraničí, istý čas trávia aj v tejto domácnosti, kde spôsobujú výdavky, a aj keď v domácnosti sa nezdržujú, musia platiť aj nejaké udržiavacie výdavky.
51. Výživné súd priznal od podania návrhu na súd, od 01.03.2026 a určil aj dlžné výživné 900 eur ( 3 x 300 eur), nakoľko otec žiadnym spôsobom sa na výžive doteraz nepodieľal, na zaplatenie ktorého súdu určil zákonnú lehotu 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Otec vie dostatočne dlho, že má dlh na výživnom a čaká na rozhodnutie zo strany súdu. V prevyšujúcej časti preto súd návrh na určenie výživného zamietol.
52. Stretávanie syna s otcom súd neupravil z dôvodu, že otec pracuje v zahraničí a nie je možné určiť dátumy, kedy bude doma. Rodičia uviedli, sa na stretnutí sa dohodnú.
53. Čo sa týka toho, že matka žiadala určiť, že na poberanie rodinných prídavkov a daňového bonusu je oprávnená matka, súd o tomto návrhu nemôže rozhodnúť z dôvodu nedostatku právomoci. Súd by o tom rozhodoval len pri nezhode rodičov. Otec uviedol, že si neuplatňuje daňový bonus ani rodinné prídavky ani tak neurobí. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b zákona číslo 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa, oprávnená osoba na uplatnenie nároku na prídavok je rodič nezaopatreného dieťaťa, rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na základe rozhodnutia súdu tento nárok teda patrí matke. Pokiaľ ide o daňový bonus, tento nárok upravuje zákon číslo 595/2003 Z. z., kde je taktiež uvedené, že pre uplatnenie daňového bonusu sa musia rodičia dohodnúť. Ak sa nedohodnú, uplatňuje si ho rodič v poradí matka, potom otec. ( § 33 ods. 4 zákona číslo 595/2003 Z. z.: ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti57) viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba).
54. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Aj keď právna zástupkyňa matky žiadala zaviazať otca platením výživného, súd nezistil iný dôvod na odklon od ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku. Otca pred podaním návrhu na súd nekontaktovala, výživné od neho si neuplatnila. Uviedla, že čaká až na rozhodnutie súdu. Nebolo zistené, že by otec sa tejto povinnosti bránil. V prípade, ak by otca vyzvala a on by sa bránil, to by bol dôvod na to, aby otec bol zaviazaný na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.