Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40C-36-2026.pdf
PDF · 74.9 KB
Case nature
Subarea
40C/36/2026
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcov: v 1. rade: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXXX/XXX, XXX XX E., zastúpeného prostredníctvom zákonnej zástupkyne: F. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXXX/XXX, XXX XX E., v 2. rade: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, proti žalovanej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 938 874, za účasti intervenienta: Národný ústav detských chorôb, so sídlom Limbová 1, 833 40 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovanej č. LN236204019 zo 14.09.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Súd stranám sporu ani intervenientovi na strane žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 21.11.2023 bola Správnemu súdu v Bratislave doručená žaloba, ktorou sa žalobca v 1. rade domáhal zrušenia Stanoviska k úhrade registrovaného lieku nezaradeného v Zozname kategorizovaných liekov č. G. zo 14.09.2023 ako aj jemu predchádzajúceho Stanoviska k úhrade registrovaného lieku nezaradeného v Zozname kategorizovaných liekov č. LN236203771 zo 17.08.2023 vo veci žiadosti o príspevok na úhradu liekov, zdravotníckych pomôcok alebo dietetických potravín podľa § 88 ods. 7 a 8 zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 363/2011 Z. z.“). 2. Dňa 23.12.2024 doručila prokurátorka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky správnemu súdu žalobu, ktorou sa rovnako domáha zrušenia Stanoviska k úhrade registrovaného lieku nezaradeného v Zozname kategorizovaných liekov č. G. zo 14.09.2023 ako aj jemu predchádzajúceho Stanoviska k úhrade registrovaného lieku nezaradeného v Zozname kategorizovaných liekov č. LN236203771 zo 17.08. 2023, ktorá bola pôvodne vedená pod sp. zn. 15Sas/46/2024, v dôsledku čoho správny súd obe veci spojil uznesením č. k. 16Sas/28/2023-124 zo dňa 14.02.2025, právoplatným dňa 04.03.2025, na spoločné konanie. 40C/36/2026 2
3. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vo veci pod sp. zn. 19SVs/3/2025 dospel k záveru, že pri vydávaní stanoviska o ne/súhlase s úhradou lieku, ktorý nie je zaradený v zozname kategorizovaných liekov podľa § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z., nekonala ako orgán verejnej správy podľa § 4 SSP, preto ňou vydané právne akty nie sú rozhodnutiami v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) SSP alebo opatreniami podľa písmena c) tohto ustanovenia. Naopak, tieto akty sú súkromnoprávnymi aktami pri hospodárení zdravotnej poisťovne, ktorého súčasťou je aj úhrada zdravotnej starostlivosti (vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok), podobne ako napr. oznámenia poisťovne o ne/poskytnutí poistného plnenia. Prerokúvaná vec je teda súkromnoprávnou vecou, ktorá je v zmysle § 7 písm. d) SSP vylúčená zo súdneho prieskumu, na jej prejednanie je v zmysle § 3 CSP daná právomoc súdu v civilnom procese, a preto právomoc správneho súdu podľa § 6 SSP nebola daná.
4. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. 16Sas/28/2023-196 zo dňa 28.04.2026, právoplatným dňa 13.05.2026, postúpil vec Mestskému súdu Bratislava IV. 5. Žalobca v 1. rade podaním doručeným súdu dňa 27.03.2026 zobral žalobu v celom rozsahu späť z poukazom na skutočnosť, že podľa jeho názoru došlo v konaní k zásadnej zmene skutkového stavu, nakoľko liek VOXZOGO, ktorého úhrada bola postupom žalovanej zamietnutá napadnutými rozhodnutiami, bol s účinnosťou od 01.12.2025 zaradený do zoznamu kategorizovaných liekov podľa príslušných právnych predpisov. Zaradením lieku do zoznamu kategorizovaných liekov odpadla pacientovi povinnosť podávať individuálnu žiadosť o úhradu lieku v zmysle § 88 ods. 10 zákona č. 363/2011 Z. z. žalobca v 1. rade teda považuje ďalšie pokračovanie v konaní ako bezúčelové a procesne nehospodárne, preto zobral žalobu v celom rozsahu späť. 6. Žalobca v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 18.06.2026, vzhľadom na rozsah svojich žalobných oprávnení v zmysle § 93 ods. 1 Civilného sporového poriadku súdu oznámil, že na podanej žalobe netrvá. Súd považoval uvedené podanie žalobcu v 2. rade za späťvzatie žaloby. 7. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 8. Žaloba bola žalobcami v 1. a 2. rade vzatá späť v celom rozsahu pred predbežným prejednaním sporu a pred otvorením pojednávania vo veci samej a teda súhlas žalovanej so 40C/36/2026 3
späťvzatím žaloby nebol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku potrebný. Súd s poukazom na § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie voči žalovanej zastavil. 9. Podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Podľa čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 10. Súd pri rozhodnutí o zastavení konania rozhoduje vždy i o náhrade trov konania, pričom nie je viazaný návrhmi strán sporu. Súd ak zastavuje konanie musí sa nevyhnutne pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zaoberať tým, ktorá strana zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie zastavenia konania sa pritom posudzuje z procesného hľadiska, čo znamená podľa procesného výsledku. Tam kde bolo zastavenie konania stranou sporu zavinené, súd prizná protistrane nárok náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložila na uplatnenie resp. bránenie práva. Rozhodnutie o náhrade trov konania ovláda zásada úspechu v konaní, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Termín zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, kde príčinnou je správanie strany sporu a teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcov voči súdu, ktorým prejavujú vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcom nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody žalobcov viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu skúmať iba to, či žalovaná má vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím žaloby v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia konania, by mohla utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátená na svojich právach. Otázku, či a ktorá strana zavinila zastavenie konania môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej i po zastavení konania.
11. Súd o trovách konania v prejednávanej veci rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku s prihliadnutím na Čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku a vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobca v 1. 40C/36/2026 4
rade žalobu vzal späť z dôvodu, že v konaní došlo k zásadnej zmene skutkového stavu, nakoľko liek VOXZOGO, ktorého úhrada bola postupom žalovanej zamietnutá napadnutými rozhodnutiami, bol s účinnosťou od 01.12.2025 zaradený do zoznamu kategorizovaných liekov podľa príslušných právnych predpisov a zaradením lieku do zoznamu kategorizovaných liekov odpadla pacientovi povinnosť podávať individuálnu žiadosť o úhradu lieku v zmysle § 88 ods. 10 zákona č. 363/2011 Z. z.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je možné zavinenie na zastavení konania pripísať žiadnej zo strán sporu ani intervenientovi na strane žalovanej a preto súd stranám sporu ani intervenientovi na strane žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Mestskom súde Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.