Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-15-2025.pdf
PDF · 173.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TN-13S/69/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcov: 1) A. A. B., nar. XX. XX. XXXX, Ľutov 63, 957 03 Ľutov, 2) C. D., nar. XX. XX. XXXX, E. X, XXX XX E., 3) A. E. D., nar. XX. XX. XXXX, D. XXX/X, XXX XX F., 4) Lesné spoločenstvo, pozemkové spoločenstvo Dubnička, Dubnička 62, 957 03 Dubnička, IČO: 34 015 515, 5) Združenie vlastníkov lesov a pôdy - pozemkové spoločenstvo Prusy, Prusy 111, 957 03 Prusy, IČO: 34 010 611, všetci žalobcovi zastúpení advokátkou Mgr. Alenou Gregorovou, Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, pozemkový a lesný odbor, Námestie Ľ. Štúra 7/7, 957 01 Bánovce nad Bebravou, za účasti: 1) A. C. G., nar. XX. XX. XXXX, H. X, XXX XX H., 2) DT Forest, a. s., Lieskovec 1436, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 723 622, 3) Poľovnícke združenie Kňaží stôl Ľutov, 957 03 Ľutov, P.O.BOX 9, IČO: 35 603 020, všetci ďalší účastníci zastúpení: Právne centrum s.r.o., Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. j. OU-BN-PLO-2021/004105-001 zo dňa 13. 05. 2021, takto
r o z h o d o l :
I. Opatrenie žalovaného Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, pozemkový a lesný odbor č. OU- BN-PLO-2021/004105-001 zo dňa 13. 05. 2021 r u š í a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovia 1) až 5) m a j ú n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% od žalovaného.
III. Ďalším účastníkom konania 1) až 3) náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie a preskúmavané opatrenie
1. Dňa 26. 10. 2017 sa uskutočnilo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Kňaží stôl (ktorého výmera podľa analýzy vypracovanej spoločnosťou EuroForest, s.r.o. predstavuje 2889,6133 ha, pričom z rozhodnutia Lesného úradu Topoľčany č. LÚ 150/1994 zo dňa 22. 02. 1995 o uznaní predmetného poľovného revíru vyplýva, že pôvodná výmera predstavovala 2877 ha). Zhromaždenia vlastníkov sa podľa predloženej notárskej zápisnice č. N 1813/2017, NZ 40779/2017, NCRls 41600/2017 zo dňa 02. 11. 2017 zúčastnili vlastníci poľovných pozemkov v predmetnom revíri vlastniaci 56,57 % (1637,4468 ha). Na zhromaždení bolo schválené postúpenie užívania poľovného revíru Kňaží stôl ďalšiemu účastníkovi konania 3) a boli zvolení splnomocnenci zhromaždenia vlastníkov pre podpísanie zmluvy väčšinou hlasov všetkých vlastníkov a zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov
- 52,82 % (za): 1,53 % (proti): 0 (zdržal sa).
2. Splnomocnenci zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Kňaží stôl a ďalší účastník 3) podpísali Zmluvu o užívaní poľovného revíru Kňaží stôl zo dňa 02. 11. 2017 (ďalej aj
len „Zmluva o užívaní poľovného revíru“ alebo „Zmluva“), ktorú žalovaný opatrením č. OU-BN-PLO 2018/002449-5 zo dňa 11. 05. 2018 zaevidoval.
3. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd rozsudkom č. k. 11S/76/2018-194 zo dňa 30. 03. 2021 zrušil toto opatrenie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NSS SR“) rozsudkom sp. zn. 7Svk/6/2021 zo dňa 19. 12. 2022 zamietol kasačnú sťažnosť žalovaného proti tomuto rozsudku správneho súdu.
4. Žalovaný v ďalšom konaní opatrením č. OU-BN-PLO-2021/004105-001 zo dňa 13. 05. 2021 (ďalej len „preskúmavané opatrenie“ alebo „napadnuté opatrenie“) opätovne zaevidoval Zmluvu o užívaní poľovného revíru.
5. Vychádzajúc z predloženej notárskej zápisnice žalovaný uviedol, že zvolávateľom zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Kňaží stôl, ktoré sa uskutočnilo dňa 26. 10. 2017, boli zástupcovia vlastníkov vlastniacich 40,49 % poľovných pozemkov v poľovnom revíri. Pozvánka, resp. verejná vyhláška bola zverejnená na úradných tabuliach príslušných obecných úradov, a to najmenej 5 dní vopred. Žalovaný skonštatoval, že rozdiely vo výmerách poľovných pozemkov podľa predloženej analýzy a rozhodnutia o uznaní poľovného revíru mohli vzniknúť buď ROEP-om, nepoľovnými plochami či plynutím času. Rozdiel vo výmere (nová výmera 2889,6 ha a stará výmera 2877 ha) však nemá vplyv na prítomnosť nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení vlastníkov a na výsledky hlasovania. Preskúmajúc predložené splnomocnenia žalovaný zistil, že predmetného zhromaždenia vlastníkov sa zúčastnilo celkovo až 58,98 % vlastníkov poľovných pozemkov predmetného revíru. Žalovaný nebral do úvahy dve plnomocenstvá vlastníkov zomrelých pred uskutočnením zhromaždenia vlastníkov a tieto od výsledného percenta zúčastnených aj odpočítal. Vylúčil aj 45 duplicitných plnomocenstiev a tieto tiež od výsledného percenta odpočítal. Tieto odpočítania nemali však žiadny vplyv na uznášaniaschopnosť zhromaždenia vlastníkov a ani na výsledok hlasovania. Po prepočte žalovaného sa zhromaždenia vlastníkov zúčastnili vlastníci vlastniaci 1638,4032 ha výmery poľovných pozemkov v poľovnom revíri, čo predstavuje 56,70 % (po vykonaní korekcií). Zhromaždenie vlastníkov schválilo zmluvu o užívaní poľovného revíru a zvolilo si splnomocnencov na jej podpísanie tiež väčšinou hlasov na výmere 1520,2702 ha poľovného revíru, teda 52,63 % hlasov. Zmluva o užívaní poľovného revíru tiež spĺňa všetky zákonné náležitosti, a preto ju žalovaný zaevidoval.
Správne žaloby
6.1 Proti opatreniu žalovaného podal žalobca 1) správnu žalobu a žiadal, aby správny súd zrušil opatrenie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6.2 Žalobca 1) v správnej žalobe poukázal na skutočnosť, že je vlastníkom poľovných pozemkov v poľovnom revíri Kňaží stôl o výmere 9,37 ha – 0,32 %. Podľa názoru žalobcu 1) si žalovaný nezabezpečil relevantné informácie o vlastníckej štruktúre, ktorými disponuje správca katastrálneho operátu (ktorým je tiež žalovaný), nezaoberal sa reálnym vlastníctvom poľovných pozemkov, žalovaný nevykonal ani náležité dokazovanie, nezistil skutočný stav veci a vydal nezákonné opatrenie. Žalovaný podľa názoru žalobcu 1) len prevzal a odpísal informácie uvedené v notárskej zápisnici a jej prílohách bez ich akéhokoľvek posúdenia. 6.3 Žalobca 1) namietal, že celková výmera poľových pozemkov v poľovnom revíri podľa listiny prítomných nie je zhodná s výmerou uvedenou v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru Kňaží stôl. Zvolávatelia zhromaždenia porušili ustanovenia zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve“), Občianskeho zákonníka aj zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon č. 97/2013 Z.z.“ alebo „zákon o pozemkových spoločenstvách“). Práva niektorých zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov boli popreté a niektorým bolo priznaných niekoľkonásobne viac práv než im patrí a teda zámerne a vedome zvolávatelia vytvorili fiktívnu nadpolovičnú väčšinu hlasov vlastníkov poľovných pozemkov, ktorú využili v prospech ďalšieho účastníka konania 3). Zvolávatelia zhromaždenia opakovane zasahovali do deja zhromaždenia, rozhodovali o tom, kto môže a kto nemôže byť prezentovaný alebo čo (ne)môže hovoriť. Na zhromaždení bolo svojvoľne a bezdôvodne znemožnené zapísať prítomnosť právnických osôb založených podľa zákona o pozemkových spoločenstvách, čím nebolo umožnené hlasovať žalobcovi 4) a 5), Urbariátu Plagany Ján a spol., pozemkové spoločenstvo a namiesto toho boli priznané hlasovacie práva fyzickým osobám (členom týchto spoločenstiev), ktoré sú síce
podielovými spoluvlastníkmi pozemkov spoločných nehnuteľností, avšak zákonnou úpravou postúpili svoje práva (vrátane hlasovacieho práva) na pozemkové spoločenstvo. Na zhromaždení vlastníkov došlo k protizákonnému započítaniu výmery jednotlivých spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností, za ktorých mohli hlasovať a ktoré mohli reprezentovať výlučne pozemkové spoločenstvá, ktoré však zvolávatelia zhromaždenia k hlasovaniu nepripustili. V dôsledku uvedeného bolo podľa žalobcu 1) potrebné odpočítať z účasti a hlasovania výmeru pozemkov, ktoré mali byť reprezentované pozemkovými spoločenstvami a účasť by v takom prípade nedosiahla ani 33,34 %. 6.4 Podľa názoru žalobcu 1) na zhromaždení zvolávatelia protiprávne neuznali časť splnomocnení obsiahnutých v nájomných zmluvách PD Uhrovec, a.s., Uhrovec 754, Uhrovec 956 41, IČO: 00 205 788 a znížili tak hlasovacie práva niekoľkých vlastníkov, napr. p. I. B.. 6.5 V rámci zhromaždenia boli podľa žalobcu 1) tiež zaevidované splnomocnenia zomrelých vlastníkov (pán J. K., pani L. G.). Zvolávatelia zastupovali aj obce Žitná – Radiša a Ľutov, pričom udelené splnomocnenia neboli v zmysle § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí schválené obecným zastupiteľstvom, teda bolo konané v majetkovoprávnom vzťahu bez vedomia a rozhodnutia obecných zastupiteľstiev a v rozpore s ich záujmami za nevýhodných podmienok. 6.6 Podľa žalobcu 1) žalovaný nedostatočne preskúmal okolnosti týkajúce sa uzatvorenia Zmluvy o užívaní poľovného revíru, teda kto je vlastníkom poľovných pozemkov v poľovnom revíri, aké sú výmery (skutočné podiely na celkovej výmere pozemkov) jednotlivých vlastníkov, či konajúce subjekty majú na konanie oprávnenie, a to vo vzťahu ku každému zo zúčastnených, resp. zastúpených na zhromaždení. Žalovaný nemohol dospieť k nespochybniteľnému záveru o tom, či sa na zhromaždení skutočne zúčastnili osoby, ktoré s ohľadom na výmeru poľovných pozemkov v poľovnom revíri mali nadpolovičnú väčšinu hlasov a ani k tomu, či a ako boli jednotlivé uznesenia schválené. Žalovaný sa nezaoberal zisťovaním reálneho a aktuálneho stavu vlastníkov poľovných pozemkov a z toho vyplývajúceho podielu podstatného pre hlasovanie a následne nezistil dostatočne skutkový stav vo vzťahu k priebehu celého zhromaždenia, ako aj k prijatým uzneseniam, resp. k tomu, či tieto vôbec boli prijaté potrebným počtom hlasov oprávnených subjektov. 6.7 Žalobca 1) tiež namietal, že plnomocenstvá fyzických osôb na zastupovanie na zhromaždení vlastníkov boli nepreskúmateľné, keď v rámci špecifikácie pozemku odkazujú na prílohu plnomocenstva, ktorá sa v administratívnom spise nenachádza. Na takéto plnomocenstvá, z ktorých nie je zrejmé, o vlastníkov akých pozemkov a v akej výmere ide, nie je možné prihliadať. Týka sa to plnomocenstiev udelených splnomocnencom J. E. a A. C. M.. Žalobca 1) argumentoval, že zvolávatelia nedisponovali nadpolovičnou väčšinou pri hlasovaní, keďže celková prítomnosť mala byť 56,57 % a po odčítaní hlasovacích práv započítaných na základe nepreskúmateľných plnomocenstiev vlastníkov by nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina počítaná z výmery všetkých poľovných pozemkov v poľovnom revíri. Nebola naplnená ani podmienka podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona o poľovníctve, keďže nebolo v konaní spoľahlivo preukázané, že vlastníci potrebnou väčšinou hlasov určili užívateľa revíru.
7.1 Spoločnú správnu žalobu podali aj žalobcovia 2) a 3) ako vlastníci poľovných pozemkov v poľovnom revíri a žalobcovia 4) a 5) ako zástupcovia členov pozemkových spoločenstiev, ktoré sú súčasťou poľovného revíru, podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona o pozemkových spoločenstvách. Žiadali zrušiť napadnuté opatrenie žalovaného. 7.2 Žalobcovia 2) až 5) v správnej žalobe namietali, že napadnuté opatrenie č. OU-BN- PLO-2021/004105-001 zo dňa 13. 05. 2021 je nepreskúmateľné, keďže neobsahuje žiadne odôvodnenie, nie je možné z neho zistiť, akú zmluvu žalovaný zaevidoval, medzi akými zmluvnými stranami bola táto zmluva uzavretá a podľa akého ustanovenia zákona o poľovníctve žalovaný konal. Žalovaný odignoroval povinnosť uloženú mu Krajským súdom v Trenčíne, t. j. preskúmať, či Zmluvu o užívaní poľovného revíru uzatvorila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov. Žalovaný len skonštatoval stav, ktorý bol známy už v čase prvej evidencie Zmluvy, a to v opatrení č. OU-BN- PLO-2021/004105-002 zo dňa 13. 05. 2021, ktoré doručil len ďalšiemu účastníkovi konania 3). Žalovaný zaevidoval Zmluvu v rozpore s § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, keďže nevykonal dokazovanie smerujúce k zisteniu, či boli splnené zákonné podmienky na zaevidovanie Zmluvy podľa § 13 a nasl. zákona o poľovníctve. 7.3 Ďalej žalobcovia 2) až 5) namietali, že Zmluvu o užívaní poľovného revíru Kňaží stôl nemohli dňa 02. 11. 2017 podpísať zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Kňaží stôl zvolení na zhromaždení dňa 26. 10. 2017, keďže dňa 27. 10. 2017 sa konalo ďalšie zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov nachádzajúcich sa v poľovnom revíri Kňaží stôl, kde došlo k zrušeniu uznesení prijatých na zhromaždení dňa 26. 10. 2017 a zvoleniu ďalších splnomocnencov na uzatvorenie novej
zmluvy o užívaní poľovného revíru s Poľovnou spoločnosťou LANDWILD (notárska zápisnica č. N 368/2017, NZ 39682/2017, NCRls 40497/2017 zo dňa 29. 10. 2017). 7.4 Žalobcovia 2) až 5) tiež namietali, že ďalší účastník 3) nie je v centrálnom registri poľovníckych organizácií vedený ako poľovnícka organizácia ani ako organizačná zložka inej poľovníckej organizácie. Žalovaný môže argumentovať len výpisom z centrálneho registra poľovníckych organizácií, vyhotoveným MPRV SR, ktorý nezodpovedá údajom uvedeným v samotnom registri, pretože Slovenský poľovnícky zväz so sídlom Štefánikova 10, 811 05 Bratislava, IČO: 00 178 144, je v tomto registri vedený tiež ako organizačná zložka a nie ako poľovnícka organizácia. V registri sa pod názvom „SPZ“ nenachádza žiadna poľovnícka organizácia. 7.5 Na základe listiny prítomných žalobcovia 2) až 5) poukázali na skutočnosť, že sa sporného zhromaždenia vlastníkov nezúčastnili najväčší vlastníci poľovných pozemkov v predmetnom revíri – Urbariát Plagány Ján a spol., pozemkové spoločenstvo a žalobcovia 4) a 5) (zastupujúci 848 ha poľovných pozemkov) ani Slovenský pozemkový fond (zastupujúci 387,75 ha poľovných pozemkov). Zvolávateľmi nebola v rozpore s predloženými dokladmi zapísaná ani výmera 80 ha v prospech PD Uhrovec, a.s. Pri tomto stave je zrejmé, že na zhromaždení vlastníkov sa nemohla zúčastniť väčšina vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Kňaží stôl, keďže pripočítajúc absentujúce podiely k podielom zúčastnených účastníkov, celkový výsledok presahuje 100 %. 7.6 Podľa názoru žalobcov 2) až 5) na spornom zhromaždení vlastníkov došlo k vedomému nezaregistrovaniu štatutárnych orgánov a zástupcov pozemkových spoločenstiev, čím im bolo znemožnené zastupovať adekvátnu výmeru pozemkov na zhromaždení vlastníkov. Namiesto toho boli prezentované osoby, ktoré sú vlastníkmi spoločných nehnuteľností, čím došlo k umelému navýšeniu počtu hlasov tak, aby bola získaná uznášaniaschopnosť sporného zhromaždenia vlastníkov. Podľa názoru žalobcov 2) až 5) hlasy niektorých vlastníkov spoločných nehnuteľností, ktorí sú združení v pozemkových spoločenstvách a konali napriek tomu na zhromaždení vlastníkov samostatne – teda na hlasovanie za časť spoločnej nehnuteľnosti splnomocnili inú osobu, je potrebné v predmetnej veci odpočítať. Podľa názoru žalobcov 2) až 5), vychádzajúc z osobitnej právnej úpravy zákona o pozemkových spoločenstvách v spojení s § 5 ods. 2 zákona o poľovníctve, na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich spoločne obhospodarované pozemky pozemkového spoločenstva je orgánom oprávneným na výkon hlasovacieho práva k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti a uzavretie zmluvy o užívaní spoločnej nehnuteľnosti – poľovného pozemku začleneného do poľovného revíru – výbor pozemkového spoločenstva, ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné (§ 16 ods. 1, 2 písm. b) zákona o pozemkových spoločenstvách). 7.7 Ostatne žalobcovia 2) až 5) namietali, že zvolávatelia sporného zhromaždenia vlastníkov odmietli uznať zastupovanie vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov, ktoré títo dali zmluvne nájomcovi – PD Uhrovec, a.s. (80 ha) za nájomné v zmluvách uzavretých podľa zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 504/2003 Z.z.“), pričom podľa § 7 ods. 3 predmetného zákona možno v zmluve o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnúť, že nájomca bude zastupovať prenajímateľa podľa zákona o poľovníctve.
Vyjadrenia účastníkov konania
8. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám aj vo svojich následných vyjadreniach argumentoval obdobne ako v napadnutom opatrení. Zdôraznil, že po zrušení predchádzajúceho opatrenia o evidencii Zmluvy vykonal dokazovanie (Zmluva o užívaní poľovného revíru Kňaží stôl; verejné vyhlášky; notárska zápisnica zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov; analýza vlastníckych vzťahov na poľovných pozemkoch v spoločnom poľovnom revíri Kňaží stôl vypracovaná spoločnosťou EuroForest, s.r.o. so sídlom Topoľová 26, Zvolen; plnomocenstvá na zastupovanie pri zvolaní a na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov; špecifikácia poľovných pozemkov vlastníkov začlenených do PR Kňaží stôl; kataster nehnuteľností; katastrálny operát a ďalšie listinné dôkazy) a vydal opatrenie, ktoré vyčerpávajúco odôvodnil. Žalovaný si zabezpečil všetky relevantné podklady vrátane verifikovania skutočností s katastrálnym operátom. Vykonanie dokazovanie demonštruje aj skutočnosť, že žalovaný z pôvodne (v notárskej zápisnici) deklarovanej výmery a kvóra odčítal zomrelých. Aj po ich odčítaní však išlo v danom prípade o rozhodnutie nadpolovičnej väčšiny vlastníkov všetkých poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru. Žalovaný odkázal na vecné a právne argumenty, ktoré uviedol v konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11S/76/2018 a navrhol, aby bol spis vedený na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11S/76/2018 (právoplatný rozsudok) pripojený v tomto konaní
do spisu v rámci dokazovania. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcov 2) až 5), že ďalší účastník konania 3) nie je vedený v centrálnom registri poľovníckych organizácií a poukázal na predložený výpis z centrálneho registra poľovníckych organizácií vedeného Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 23. 10. 2017.
9. Ďalší účastníci konania 1) až 3) navrhli správne žaloby zamietnuť. Žiadali správny súd, aby venoval osobitnú pozornosť včasnosti doručenia správnych žalôb. Namietli, že subjekt označený žalobcami ako žalovaný (Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, pozemkový a lesný odbor) nedisponuje procesnou subjektivitou podľa § 35 ods. 1 SSP v spojení s § 2 ods. 4 zákona č. 180/2013 Z.z., nakoľko touto disponuje len okresný úrad, nie odbor okresného úradu. Podľa ďalších účastníkov konania je daný dôvod odmietnutia správnych žalôb v prípade ich nedoplnenia o ďalších účastníkov konania, ktorými sú všetci vlastníci poľovných pozemkov v dotknutom poľovnom revíri. Žalobcovia nepreukázali svoju žalobnú legitimáciu podľa § 178 ods. 1 SSP, teda že sú vlastníkmi resp. správcami poľovných pozemkov v rámci dotknutého poľovného revíru. Podľa názoru ďalších účastníkov konania napadnuté opatrenie, ktoré je tvorené dvoma listinami, obsahuje dostatočné a presvedčivé odôvodnenie. Žalovaný vykonal dokazovanie v postačujúcom rozsahu, čoho dôkazom je odôvodnenie napadnutého opatrenia. Správny súd nemôže suplovať úlohu civilného súdu oprávneného rozhodovať o platnosti či neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru a tým pádom zániku zmluvy v súlade s § 17 ods. 1 písm. e) zákona o poľovníctve. Ďalší účastníci konania všetky rozhodnutia prijaté na v poradí druhom zhromaždení vlastníkov konanom dňa 27. 10. 2017 považujú za nezákonné, čo vyplýva aj z dokazovania realizovaného žalovaným v rámci konania o žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní dotknutého poľovného revíru uzavretej v prospech Poľovníckej spoločnosti LANDWILD, ktorá zaevidovaná nebola. Na základe neplatného právneho úkonu nie je možné dosiahnuť zrušenie (zánik) skoršieho, platného právneho úkonu. Ďalší účastník 3) je organizačnou zložkou poľovníckej organizácie s názvom Slovenský poľovnícky zväz so sídlom Štefánikova 10, Bratislava. Ďalší účastník 3) je (a aj v čase konania prvého zhromaždenia vlastníkov dňa 26. 10. 2017 bol) zapísaný v Centrálnom registri poľovníckych organizácií vedenom Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, čo žalovanému preukázal výpisom z tohto registra, tvoriacim súčasť administratívneho spisu. Podľa § 5 ods. 5 veta druhá zákona o poľovníctve zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných, teda zákon o poľovníctve robí zvolávateľov zodpovedných za pravdivosť údajov zapísaných v listine prítomných a za prezentáciu osôb oprávnených na zápis do listiny prítomných. Žalovaný nie je oprávnený skúmať odmietnutie zaprezentovať pozemkové spoločenstvá do listiny prítomných. Zástupcovia pozemkových spoločenstiev nepreukázali zvolávateľom zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov existenciu vlastníckeho práva pozemkových spoločenstiev k poľovným pozemkom v rámci dotknutého poľovného revíru ani oprávnenie zastupovať vlastníkov spoločných alebo spoločne obhospodarovaných nehnuteľností združených v týchto pozemkových spoločenstvách, resp. oprávnenie konať v mene dotknutých pozemkových spoločenstiev. Otázka zastupovania členov pozemkových spoločenstiev vo veciach rozhodovania o výkone práva poľovníctva čo do spoločných nehnuteľností nie je riešená v zmluvách o založení, v ich stanovách, ani v žiadnom inom ich internom akte. Žalobcovia 4) a 5) nepreukázali ani existenciu čiastkového rozhodnutia zhromaždení ako ich najvyšších a kompetentných orgánov v zmysle § 14 ods. 7 písm. f) zákona o pozemkových spoločenstvách, ktoré by ich na zastupovanie na zhromaždení vlastníkov a hlasovanie na ňom ad hoc oprávňovali. Platná a účinná legislatíva, ani interné predpisy pozemkových spoločenstiev neoprávňujú žiaden ich orgán bez mandátu uvedeného v predchádzajúcom odseku zúčastniť sa zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a hlasovať na ňom a už vôbec nie ho zvolať, ako sa udialo v súvislosti s druhým zhromaždením vlastníkom, ktorého rozhodnutia sú aj z tohto dôvodu neplatné. Štatutárni zástupcovia žalobcov 4) a 5) nepreukázali oprávnenie konať a hlasovať za pozemkové spoločenstvá, teda vlastníci podielov na spoločnej nehnuteľnosti mali právo na priznanie hlasovacích práv v rozsahu výšky ich spoluvlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti. Ďalší účastníci konania uviedli, že údaj o celkovej výmere poľovného revíru uvedený v rozhodnutí o jeho uznaní nie je nemennou konštantou, ide o údaj deklaratórnej povahy, keďže poľovné pozemky neustále ex lege menia svoj charakter, v určitých prípadoch sa časť dovtedy poľovných pozemkov stáva nepoľovnými (napr. ich oplotením alebo zastavaním), resp. naopak sa v určitých prípadoch nepoľovné pozemky stávajú ex lege poľovnými (napr. odstránením oplotenia atď.). Výmera poľovného revíru, z ktorej vychádzali zvolávatelia zhromaždenia vlastníkov, vychádza z analýzy vlastníckych práv tvoriacej súčasť administratívneho spisu. Čo sa týka zastupovania obcí na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, niet všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý by zakazoval štatutárovi obce udeliť plnomocenstvo na zastupovanie na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Vzhľadom na rozsah vlastníckeho práva dotknutých obcí bolo v právomoci starostov týchto
obcí postupovať v danej veci bez toho, aby prípadné zastupovanie schválilo obecné zastupiteľstvo. Nevýhodnosť podmienok tvrdená žalobcom 1) v tejto súvislosti je relatívna. Zákon o poľovníctve ukladá povinnosť vypísania verejnej obchodnej súťaže len za podmienok nastolených ustanovením § 13a zákona o poľovníctve, k čomu v danom prípade nedošlo. Navyše žiadna z obcí nenamietala porušenie na svojich právach. V prípade oboch žalobcami označených osôb došlo k ich smrti v čase po udelení plnomocenstva, pričom splnomocnenci nemali o tejto právnej skutočnosti vedomosť a zastupovali ich tak na zhromaždení vlastníkov aj napriek tomu, že splnomocnenie zaniklo. Vzhľadom na rozsah žalobcom označených splnomocniteľmi vlastnených pozemkov však táto skutočnosť nemá vplyv na stratu majority pri jednotlivých hlasovaniach na relevantnom zhromaždení vlastníkov. Žalovaný sa s uvedenou námietkou žalobcu vysporiadal v napadnutom opatrení.
10. V replikách a ďalších vyjadreniach žalobcovia argumentovali obdobne ako v správnych žalobách.
11. Ďalší účastníci konania 1) až 3) sa v duplikách a svojich následných vyjadreniach držali svojej argumentačnej línie nastolenej vo vyjadreniach k žalobám.
Konanie na správnom súde
12. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 13S/69/2021-482 zo dňa 24. 08. 2022 spojil konania o správnych žalobách žalobcu 1) a žalobcov 2) až 5) na spoločné konanie.
13. Následne Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 13S/69/2021-526 zo dňa 26. 10. 2022 správne žaloby žalobcov zamietol, ďalším účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Svk/9/2023 zo dňa 20. 02. 2025 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/69/2021-526 zo dňa 26. 10. 2022 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
14. Kasačný súd ku kľúčovej právnej otázke, či vlastníci poľovných pozemkov združení v pozemkovom spoločenstve sú oprávnení hlasovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 5 zákona o poľovníctve samostatne alebo len prostredníctvom orgánov pozemkového spoločenstva, uviedol nasledovné (body 41 až 55 odôvodnenia). Pre posúdenie nastolenej právnej otázky bola relevantná právna úprava obsiahnutá v zákone o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30. 07. 2018, teda v čase, keď došlo k spornému zhromaždeniu vlastníkov (26. 10. 2017), na ktorom mali jednotliví členovia pozemkových spoločenstiev aj samostatne hlasovať podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 5 zákona o poľovníctve. Podľa názoru kasačného súdu pri rozhodovaní o užívaní spoločnej nehnuteľnosti (alebo jej časti) na účely rozhodovania o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri, do ktorého spoločná nehnuteľnosť (alebo jej časti) tvoriaca poľovné pozemky spadá, aj právna úprava účinná v čase konania zhromaždenia neumožňovala vystupovať samostatne jednému či viacerým spoluvlastníkom – členom spoločenstva, ale naopak vyžadovala, aby poľovné pozemky poľovného revíru v rámci spoločnej nehnuteľnosti reprezentovali zákonom určené orgány príslušnej právnickej osoby (organizácie) - pozemkového spoločenstva [§ 11 v spojení s § 5 ods. 2 zákona o poľovníctve a v spojení s § 2 ods. 2, § 15 ods. 2 a § 14 ods. 4 písm. e) zákona o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30. 06. 2018]. Preto ak správny súd uviedol, že započítanie hlasov individuálnych vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri, ktorých pozemky boli súčasťou spoločnej nehnuteľnosti obhospodarovanej pozemkovým spoločenstvom, bez umožnenia hlasovania príslušným orgánom pozemkového spoločenstva, bolo v súlade so zákonom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. V bode 60. rozsudku kasačný súd skonštatoval, že otázka, či mohli vlastníci poľovných pozemkov začlenených do pozemkových spoločenstiev samostatne hlasovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 2 zákona o poľovníctve, je nepochybne otázkou súvisiacou so skúmaním toho, či na zhromaždení vlastníkov rozhodla nadpolovičná väčšina oprávnených vlastníkov poľovných pozemkov (§ 5 ods. 4, 5 a 6 zákona o poľovníctve).
16. Kasačný súd zdôraznil, že nie každá nezákonnosť týkajúca sa uskutočneného zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov má za dôsledok nezákonnosť opatrenia o zaevidovaní zmluvy. Bude úlohou správneho súdu v ďalšom konaní preskúmať, či zistená vada mala vplyv na rozhodnutie vlastníkov vlastniacich najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru
rozhodnúť o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 5 zákona o poľovníctve uzatvoriť zmluvu o užívaní poľovného revíru v intenciách § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Správny súd teda preskúma, či po odpočítaní sporných hlasov vlastníkov poľovných pozemkov, trpiacich vadou identifikovanou kasačným súdom v bodoch 55 a 56 tohto rozsudku, bola zachovaná nadpolovičná väčšina hlasov vlastníkov poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru tak, ako to vyžaduje § 16 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 a § 5 zákona o poľovníctve. Správny súd sa prípadne tiež vysporiada s ďalšími podstatnými žalobnými námietkami, osobitne námietkami žalobcov 2) až 5) uvedenými v bode 12 a 13 tohto rozsudku.
Posúdenie veci správnym súdom
17. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na 27. 05. 2026 a rozsudok vyhlásil dňa 24. 06. 2026 postupom podľa § 116 SSP.
18. Správny súd v rozsahu žalobných bodov posudzoval zákonnosť napadnutého opatrenia, ktorým žalovaný podľa § 16 zákona o poľovníctve zaevidoval Zmluvu o užívaní poľovného revíru Kňaží stôl a dospel k záveru, že žaloby sú dôvodné.
19. Na úvod správny súd považoval za potrebné uviesť, že z ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (napr. rozhodnutia sp. zn. 5Svk/44/2022 zo dňa 27. 10. 2023, sp. zn. 10Sžk/27/2021, sp. zn. 7Svk/6/2021, sp. zn. 2Sžk/21/2019, sp. zn. 5Sžk/1/2018) i správnych súdov vyplýva, že opatrenie o (ne)zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru je individuálnym správnym aktom podliehajúcim súdnemu prieskumu.
20. Rozhodovanie vlastníkov o užívaní poľovného revíru má svoj súkromnoprávny aj verejnoprávny prvok. Súkromnoprávny prvok predstavuje uskutočnenie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, v rámci ktorého dochádza k rozhodnutiu o postúpení užívania (§ 5 a § 13 zákona o poľovníctve) a verejnoprávny prvok predstavuje evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru (§ 16 zákona o poľovníctve). Tieto prvky sa však vzájomne prelínajú a nemožno ich v dôsledku právnej úpravy oddeliť. Hoci sa na konanie o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13 zákona o poľovníctve nevzťahuje správny poriadok (§ 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve), okamihom zaevidovania, resp. nezaevidovania takejto zmluvy oprávnený zo zmluvy nadobúda právo (resp. mu nebolo priznané právo) na užívanie poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru a súčasne z toho plynúce povinnosti (§ 25 zákona o poľovníctve). (Ne)zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve predstavuje individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami, ktorý je na účely súdneho prieskumu potrebné považovať za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP.
21. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcov ako vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do predmetného poľovného revíru, táto bola daná. Otázku aktívnej legitimácie je potrebné s ohľadom na obsah § 178 ods. 1 SSP skúmať v dvoch rovinách, pričom prvou je splnenie podmienky účastníctva dotknutej osoby v administratívnom konaní a druhou je splnenie podmienky prípadného zásahu napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia do právnej sféry žalobcu. Z ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (napr. rozhodnutia sp. zn. 3Svk/63/2022 zo dňa 30. 01. 2022, sp. zn. 7Svk/6/2021 zo dňa 19. 12. 2022) vyplýva, že jednotliví (spolu)vlastníci poľovných pozemkov v poľovnom revíri sú dotknutí na svojich právach užívať poľovné pozemky v ich vlastníctve v dôsledku uzatvorenia zmluvy o užívaní poľovného revíru (keďže musia strpieť na týchto pozemkoch výkon práva poľovníctva iným subjektom). Žalobcovia 1) až 3) ako vlastníci poľovných pozemkov začlenených do predmetného poľovného revíru (ktorých vlastníctvo vyplýva už z ich zápisu do listiny prítomných vlastníkov na zhromaždení vlastníkov pod poradovým číslom 2365, 2483, 2664) a žalobcovia 4) a 5) ako zástupcovia členov pozemkových spoločenstiev (spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností – poľovných pozemkov), ktoré sú súčasťou poľovného revíru, boli dotknutí na svojich právach užívať poľovné pozemky v ich vlastníctve napadnutým opatrením, ktorým bola zaevidovaná Zmluva o užívaní dotknutého poľovného revíru ďalšiemu účastníkovi konania 3). Z administratívneho spisu (napr. z obsahu notárskej zápisnice N 1813/2017, NZ 40779/2017, NCRls 41600/2017) vyplýva a ani medzi účastníkmi konania niet sporu o tom, že niektoré poľovné pozemky zahrnuté do poľovného revíru Kňaží stôl sú spoločnými nehnuteľnosťami podľa zákona č. 97/2013 Z.z. Hoci boli žalobcovia v administratívnom konaní zastúpení splnomocnencami zvolenými na zhromaždení, nebráni im to, aby sami podali správnu žalobu ako účastníci administratívneho konania.
22. Správne žaloby podali žalobcovia včas. Lehota na podanie správnej žaloby sa počíta od doručenia napadnutého opatrenia splnomocnencom zvoleným na zhromaždení (porovnaj rozsudok NSS SR sp. zn. 7Svk/6/2021, bod. 16.). Napadnuté opatrenie bolo doručené splnomocnencom - ďalšiemu účastníkovi konania 1) dňa 13. 05. 2021 a ďalšiemu účastníkovi konania 2) dňa 19. 05. 2021. Od posledného dátumu je potrebné počítať lehotu na podanie správnej žaloby aj pre žalobcu, teda lehota na podanie správnej žaloby uplynula dňa 19. 07. 2021. Žaloba žalobcu 1) bola podaná dňa 13. 07. 2021 a žaloba žalobcov 2) až 5) bola podaná dňa 15. 07. 2021, teda obidve správne žaloby boli podané v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP).
23. Pokiaľ ide o námietku ďalších účastníkov konania, že žalobcami označený žalovaný nedisponuje procesnou subjektivitou na účely správneho súdneho konania, správny súd poukazuje na závery v bode 17. odôvodnenia rozsudku NSS SR sp. zn. 7Svk/6/2021, ktoré sú plne aplikovateľné na prejednávanú vec: „... kasačný súd poukazuje na špeciálnu právnu úpravu Správneho súdneho poriadku, ktorá sa týka procesnej spôsobilosti orgánu verejnej správy ako žalovaného. Podľa § 35 ods. 2 SSP procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu má aj orgán verejnej správy. Uvedené najmä platí pre orgán verejnej správy, ktorý v správnom konaní vystupuje v postavení žalovaného. V zmysle § 180 ods. 1 SSP ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. V danom prípade vydal preskúmavané opatrenie Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, pozemkový a lesný odbor, v zmysle svojej právomoci stanovenej v § 2 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý je na účely súdneho konania o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaným. Pokiaľ odbor okresného úradu mal administratívnu procesnú subjektivitu vydať preskúmavané opatrenie, potom sa od nej odvodzuje aj jeho procesná subjektivita, t. j. spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a následne aj procesná spôsobilosť, t. j. oprávnenie konať samostatne pred správnym súdom. Na rozdiel od civilného procesu nie je procesná subjektivita úplným korelátom hmotnoprávneho pojmu hmotnoprávna subjektivita, čo je dané špecifickou povahou správneho súdneho procesu, a preto pokiaľ vo všeobecnosti má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania len okresný úrad (§ 2 ods. 4 cit. zákona), v správnom súdnom procese má procesnú subjektivitu a následne aj procesnú spôsobilosť ten orgán, na ktorý sa vzťahu definícia žalovaného.“.
24. Vo vzťahu k námietke ďalších účastníkov konania ohľadne núteného procesného spoločenstva všetkých vlastníkov a spoluvlastníkov poľovných pozemkov správny súd poukazuje na rozsudok NSS SR sp. zn. 7Svk/6/2021, bod 18.: „... kasačný súd konštatuje, že správne súdnictvo má zakotvený systém účastníctva v konaní pred súdom takým spôsobom, že účastníkmi súdneho konania musia byť spravidla všetci účastníci konania, a to či už v pozícii žalobcu alebo ďalších účastníkov. Nikoho nemožno donútiť, aby podal žalobu, teda aby sa stal žalobcom. V tom prípade však ďalší účastníci administratívneho konania, ktorí žalobu nepodali, stávajú sa ďalšími účastníkmi súdneho konania v zmysle § 32 a 33 SSP. Takýmto spôsobom je zabezpečené, aby sa prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia či opatrenia vzťahovalo aj na týchto účastníkov. V danom prípade boli účastníkmi konania splnomocnení zástupcovia vlastníkov a spoluvlastníkov poľovných pozemkov Ing. Július Struhačka a Biopalivo, a.s. a Poľovnícke združenie Kňaží stôl Ľutov. Na účely súdneho konania o správnej žalobe jedného zo spoluvlastníkov poľovných pozemkov zahrnutých do poľovného revíru je potom postačujúce konať s takto určeným okruhom účastníkov administratívneho konania.“. V prejednávanej veci je kasačným súdom vyslovený právny názor plne aplikovateľný, keďže kasačný súd ho vyslovil v rámci súdneho prieskumu v poradí prvého (zrušeného) opatrenia o evidencii totožnej Zmluvy o užívaní poľovného revíru Kňaží stôl.
25. Činnosť správneho orgánu (okresného úradu) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická, majúca formálno-technický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu.
26. Hoci (ne)zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru má charakter evidenčného úkonu (predmetná zmluva teda nepodlieha schváleniu správnym orgánom), zákon tento úkon správneho orgánu podmieňuje splnením viacerých podmienok. Základnou zákonnou podmienkou, vyjadrenou v § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, je požiadavka, aby zmluvu o užívaní poľovného revíru podľa §
13 ods. 1 a nasl. zákona o poľovníctve podpísal subjekt podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve na jednej strane a na druhej strane vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Aby správny orgán vykonal evidenčný úkon, musí spoľahlivo zistiť splnenie podmienok podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve a súčasne absenciu skutočností podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve.
27. Pri evidenčnom úkone správny orgán musí náležite zistiť, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci najmenej nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, musí overiť tiež, či sa tak stalo postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 16 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), a teda (i) či sa tak stalo na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov predmetného revíru (§ 5 ods. 1 zákona o poľovníctve), (ii) či toto zhromaždenie bolo náležite zvolané (§ 5 ods. 2 zákona o poľovníctve), (iii) či na zhromaždení vlastníkov rozhodla nadpolovičná väčšina (§ 5 ods. 4, 5 a 6 zákona o poľovníctve) a (iv) či bola zmluva podpísaná splnomocnencami vlastníkov, ktorí boli zvolení na zhromaždení, v určenom rozsahu zastupovania (§ 5 ods. 7 zákona o poľovníctve).
28. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcov 2) až 5), že napadnuté opatrenie č. OU-BN-PLO-2021/004105-001 zo dňa 13. 05. 2021 je nepreskúmateľné, pretože neobsahuje žiadne odôvodnenie. Správny súd uvádza, že napadnuté opatrenie obsahuje podstatné údaje o tom, že Zmluva o užívaní poľovného revíru Kňaží stôl bola zaevidovaná v prospech užívateľa – ďalšieho účastníka konania 3), pričom súčasťou administratívneho spisu je aj opatrenie žalovaného č. OU-BN-PLO-2021/004105-002 zo dňa 13. 05. 2021, ktoré obsahuje odôvodnenie napadnutého opatrenia. Takýto postup žalovaného nemožno považovať za nezákonný, nakoľko zákon o poľovníctve neustanovuje povinné náležitosti opatrenia o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru, pričom v tomto smere nemožno aplikovať správny poriadok (§ 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve). Obidve opatrenia žalovaného preto treba posudzovať v ich vzájomnej súvislosti.
29. Žalovaný v rámci svojej evidenčnej činnosti podľa § 16 zákona o poľovníctve skúmal splnenie zákonných podmienok upravených v § 13, § 14 a § 16 (a nepriamo aj v § 17) tohto zákona, ktoré sú podmienkou pre evidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru. Pokiaľ ide o splnenie podmienok pre zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov stanovených v § 5 zákona o poľovníctve, tieto boli splnené, ako uzavrel žalovaný a žalobcovia tento záver relevantne nespochybnili.
30. Povinnosťou žalovaného bolo okrem iného preveriť, či na zhromaždení vlastníkov rozhodla nadpolovičná väčšina (§ 5 ods. 4, 5 a 6 zákona o poľovníctve), teda či Zmluvu o užívaní predmetného poľovného revíru podpísali vlastníci (resp. ich splnomocnení zástupcovia) vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru Kňaží stôl.
31. Žalobca 1) namietal, že na zhromaždení sa vychádzalo z aktuálnej výmery poľovného revíru Kňaží stôl (2889,6133 ha), nie z výmery poľovného revíru vyplývajúcej z rozhodnutia Lesného úradu Topoľčany č. LÚ 150/1994 zo dňa 22. 02. 1995 o uznaní poľovného revíru Kňaží stôl (2877 ha). Pokiaľ žalobca len tvrdil, že nemožno vychádzať z aktuálnej výmery vyplývajúcej z analýzy vlastníckych vzťahov, ale je nutné sa striktne držať výmery uvedenej v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru Kňaží stôl, dokiaľ táto výmera nie je zmenená ďalším rozhodnutím, s touto argumentáciou sa správny súd nestotožnil. Pozemky, ktoré sú začlenené do poľovného revíru, časom môžu meniť svoj charakter, teda z poľovných pozemkov sa stanú pozemky nepoľovné a naopak. Rozhodnutie o uznaní poľovného revíru Kňaží stôl, ktoré bolo vydané dňa 22. 02. 1995, s ohľadom na (ne)presnosti vtedajších meraní rozlohy jednotlivých do tohto revíru začlenených pozemkov, mohlo obsahovať nepresný údaj o výmere dotknutého poľovného revíru. Podstatné je, aby sa pri posudzovaní aktuálnej výmery poľovného revíru oproti jeho výmere podľa rozhodnutia o jeho uznaní zhodovali hranice a do nich začlenené pozemky, ktoré sú súčasťou poľovného revíru Kňaží stôl podľa rozhodnutia o uznaní. Žalobca ani netvrdil, že by z analýzy vlastníckych vzťahov v poľovnom revíri Kňaží stôl, tvoriacej súčasť administratívneho spisu, prípadne z iných dôkazov vyplývalo, že by do zistenej aktuálnej výmery pozemkov v poľovnom revíri boli zahrnuté pozemky, ktoré nie sú podľa rozhodnutia o uznaní súčasťou poľovného revíru Kňaží stôl. Nemožno považovať za nezákonný postup žalovaného, ktorý vychádzal z predloženej analýzy vlastníckych vzťahov majúcej preukázateľne podklad v údajoch katastrálneho operátu. Z aktuálnych listov vlastníctva môže vyplývať iná výmera pozemkov začlenených do poľovného revíru, než s akou výmerou bolo počítané v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru. Nie je opodstatnené požadovať, aby analýza vlastníckych vzťahov bola vyhotovená presne ku dňu konania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Postačuje, ak
analýzu vlastníckych vzťahov s ohľadom na jej dátum vyhotovenia možno považovať za stále aktuálny podklad pre posúdenie uznášaniaschopnosti zhromaždenia vlastníkov, teda pokiaľ sa nepreukáže, že údaje v nej uvedené sú už v značnom rozsahu neaktuálne. V prejednávanej veci takáto situácia, teda preukázanie zjavnej neaktuálnosti údajov vyplývajúcich z analýzy vlastníckych vzťahov, nenastala. Naviac, žalobca 1) ani nezdôvodnil, akým spôsobom mal byť na svojich právach ukrátený v súvislosti s tým, že rozsah jeho hlasovacích práv (aj hlasovacích práv ostatných vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Kňaží stôl) vychádzal z aktuálnych údajov katastra nehnuteľností.
32. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú žalobnú námietku, že žalovaný nesprávne právne posúdil a nedostatočne skúmal, či rozhodnutie o uzavretí zmluvy o užívaní poľovného revíru bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou hlasov vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Kňaží stôl, a to vo vzťahu k hlasovaniu pozemkových spoločenstiev, keď pozemkové spoločenstvá nezastupovali pri hlasovaní výbory, ale bolo umožnené hlasovať jednotlivým členom pozemkových spoločenstiev. 33. Kasačný súd ku kľúčovej právnej otázke, či vlastníci poľovných pozemkov združení v pozemkovom spoločenstve sú oprávnení hlasovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 5 zákona o poľovníctve samostatne alebo len prostredníctvom orgánov pozemkového spoločenstva, uviedol nasledovné (body 41. až 55. odôvodnenia rozsudku sp. zn. 6Svk/9/2023). Pre posúdenie nastolenej právnej otázky bola relevantná právna úprava obsiahnutá v zákone o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30. 07. 2018, teda v čase, keď došlo k spornému zhromaždeniu vlastníkov (26. 10. 2017), na ktorom mali jednotliví členovia pozemkových spoločenstiev aj samostatne hlasovať podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 5 zákona o poľovníctve. Podľa názoru kasačného súdu pri rozhodovaní o užívaní spoločnej nehnuteľnosti (alebo jej časti) na účely rozhodovania o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri, do ktorého spoločná nehnuteľnosť (alebo jej časti) tvoriaca poľovné pozemky spadá, aj právna úprava účinná v čase konania zhromaždenia neumožňovala vystupovať samostatne jednému či viacerým spoluvlastníkom – členom spoločenstva, ale naopak vyžadovala, aby poľovné pozemky poľovného revíru v rámci spoločnej nehnuteľnosti reprezentovali zákonom určené orgány príslušnej právnickej osoby (organizácie) - pozemkového spoločenstva [§ 11 v spojení s § 5 ods. 2 zákona o poľovníctve a v spojení s § 2 ods. 2, § 15 ods. 2 a § 14 ods. 4 písm. e) zákona o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30. 06. 2018].
34. Úlohou správneho súdu, vychádzajúc zo záväzného právneho názoru kasačného súdu, bolo preskúmať, či zistená vada mala vplyv na rozhodnutie vlastníkov vlastniacich najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri Kňaží stôl podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 5 zákona o poľovníctve a o uzatvorení zmluvy o užívaní poľovného revíru v intenciách § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, vrátane jeho doplnenia vykonaného žalovaným po pojednávaní (č.l. 153 a nasl. súdneho spisu – príloha č. 8 a č. 9 analýzy vlastníckych vzťahov), zistil, že žalovaný v rámci procesu evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru Kňaží stôl nemal k dispozícii podklady, z ktorých by bolo možné ustáliť, ktoré fyzické osoby hlasujúce na zhromaždení boli v čase jeho konania členmi pozemkových spoločenstiev Urbariát Plagány Ján a spol., pozemkové spoločenstvo, Lesné spoločenstvo, pozemkové spoločenstvo Dubnička, Združenie vlastníkov lesov a pôdy - pozemkové spoločenstvo Prusy. Z administratívneho spisu nemožno zistiť, koľko percent tvoria hlasy týchto fyzických osôb a či po ich odpočítaní od dosiahnutej väčšiny 52,82 % bude stále zachovaná nadpolovičná väčšina hlasov vlastníkov poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru tak, ako to vyžaduje § 16 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 a § 5 zákona o poľovníctve. Správny súd nemohol nastolenú otázku vyhodnotiť len na podklade príloh k podaniu žalobcu 1) zo dňa 05. 10. 2022, nakoľko ním predložené tabuľky a zoznamy členov pozemkových spoločenstiev Urbariát Plagány Ján a spol., pozemkové spoločenstvo, Lesné spoločenstvo, pozemkové spoločenstvo Dubnička, Združenie vlastníkov lesov a pôdy - pozemkové spoločenstvo Prusy (z ktorých vyplýva, že na zhromaždení boli započítané hlasy fyzických osôb – členov pozemkových spoločenstiev v rozsahu 11,44 % z aktuálnej výmery poľovného revíru), majú len charakter vyjadrenia účastníka konania a bez podkladov, z ktorých boli vytvorené a ktoré pochádzajú z oficiálnej evidencie, nemôžu samé osebe byť podkladom pre posúdenie skutkového stavu.
35. Z administratívneho spisu nie je zrejmé, aká celková výmera spoločných nehnuteľností užívaných pozemkovými spoločenstvami (napr. pozemkovým spoločenstvom Urbariát Plagány Ján a spol., pozemkové spoločenstvo) patrí do poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Kňaží stôl. Je potrebné skúmať, akú výmeru mali spoločné nehnuteľnosti začlenené do poľovného revíru a následne zohľadniť túto skutočnosť aj pri výpočte percenta prítomných a následne hlasujúcich zástupcov
podielnikov. Bez tohto zistenia nie je možné bez ďalšieho skonštatovať, či žalovaný vecne správne rozhodol, keď zmluvu zaevidoval. Skutkový stav tak bol nedostatočne zistený.
36. Správny súd zásadne nie je súdom skutkovým a dokazovanie vykonáva v obmedzenom rozsahu vychádzajúcom z účelu správneho súdnictva, ktorým je prieskum zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy. Zisťovanie skutkového stavu veci v rozsahu potrebnom na riadne posúdenie veci je úlohou orgánu verejnej správy. V prejednávanej veci bolo úlohou žalovaného dôsledne skúmať splnenie zákonných podmienok evidencie predloženej Zmluvy o užívaní poľovného revíru Kňaží stôl a správny súd nie je oprávnený svojou činnosťou nahrádzať túto úlohu žalovaného.
37. V ďalšom konaní bude žalovaný dôsledne skúmať, či Zmluvu o užívaní poľovného revíru Kňaží stôl podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Nevyhnutným predpokladom pre toto skúmanie je zhromaždenie podkladov, z ktorých bez pochybností vyplýva celková výmera spoločných nehnuteľností začlenených do dotknutého poľovného revíru, užívaných jednotlivými pozemkovými spoločenstvami, ako aj zoznam členov jednotlivých pozemkových spoločenstiev a jeho konfrontácia s listinou prítomných na zhromaždení vlastníkov konanom dňa 26. 10. 2017. Až po odpočítaní hlasov jednotlivých fyzických osôb, ktoré ako členovia pozemkových spoločenstiev hlasovali na zhromaždení (v rozpore so zákonnou úpravou, podľa ktorej mali hlasovať v mene pozemkových spoločenstiev zákonom určené orgány, ktoré neboli pripustené na zhromaždení hlasovať), je možné ustáliť, akým percentom hlasov počítaným z výmery pozemkov začlenených do poľovného revíru Kňaží stôl bolo rozhodnuté o postúpení užívania poľovného revíru ďalšiemu účastníkovi konania 3) a či bola dosiahnutá najmenej nadpolovičná väčšina poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru pri podpísaní Zmluvy o užívaní poľovného revíru Kňaží stôl.
38. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil žalobnú námietku žalobcov 2) až 5), že Zmluva o užívaní poľovného revíru Kňaží stôl bola uzavretá s ďalším účastníkom konania 3), ktorý nie je v centrálnom registri poľovníckych organizácií vedený ako poľovnícka organizácia ani jej organizačná zložka, ako to vyžaduje § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Podľa § 32 zákona o poľovníctve sa na účely tohto zákona poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá (okrem iných podmienok, ktorých splnenie nebolo žalobcami namietané) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, pričom poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu zistil, že jeho súčasťou je výpis z centrálneho registra poľovníckych organizácií vedeného Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, vyhotovený dňa 23. 10. 2017, z ktorého vyplýva, že ďalší účastník konania 3) je v tomto registri evidovaný ako organizačná zložka poľovníckej organizácie Slovenský poľovnícky zväz, so sídlom Štefánikova 10, 811 05 Bratislava, IČO: 00 178 144. Ďalší účastník konania 3) je organizačnou zložkou poľovníckej organizácie Slovenský poľovnícky zväz (zapísanej v centrálnom registri vedenom ministerstvom), teda Zmluva bola uzavretá s právnickou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o poľovníctve (t. j. poľovníckou organizáciou podľa § 32 zákona o poľovníctve).
39. Správny súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcov 2) až 5), že Zmluvu o užívaní poľovného revíru Kňaží stôl nemohli podpísať dňa 02. 11. 2017 zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov v predmetnom revíri zvolení na zhromaždení dňa 26. 10. 2017, keďže dňa 27. 10. 2017 sa konalo ďalšie zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov nachádzajúcich sa v poľovnom revíri Kňaží stôl, kde došlo k zrušeniu splnomocňujúcich uznesení a zvoleniu ďalších splnomocnencov na uzatvorenie novej zmluvy o užívaní poľovného revíru s Poľovníckou spoločnosťou LANDWILD (notárska zápisnica č. N 368/2017, NZ 39682/2017, NCRls 40497/2017 zo dňa 29. októbra 2017). Správny súd zistil, že súčasťou administratívneho spisu je aj opatrenie žalovaného zo dňa 19. 12. 2017, ktorým oznámil Poľovníckej spoločnosti LANDWILD odmietnutie návrhu na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru a opatrenie žalovaného č. OU-BN-PLO-2018/002745-8 zo dňa 16. 05. 2018, ktorým bolo Poľovníckej spoločnosti LANDWILD oznámené nezaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Kňaží stôl zo dňa 29. 10. 2017 pre nesplnenie zákonom o poľovníctve stanovených podmienok pre evidenciu zmluvy. Okrem iných vád žalovaný zistil porušenie § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, nakoľko zvolávatelia určili jednotlivých vlastníkov (ktorých vlastníctvo presahuje polovicu celkovej výmery) a pozvali len týchto písomnou pozvánkou. Nakoľko v tomto konaní žalovaný skonštatoval nezákonné zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Kňaží stôl konaného dňa
27. 10. 2017, nemožno považovať na tomto zhromaždení prijaté uznesenia za platné, teda výsledky tohto zhromaždenia nemohli ovplyvniť platnosť splnomocňujúcich uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov konanom dňa 26. 10. 2017.
40. Ďalej žalobcovia 2) až 5) namietali, že zvolávatelia zhromaždenia vlastníkov konaného dňa 26. 10. 2017 odmietli uznať zastupovanie vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov, ktoré títo dali zmluvne nájomcovi – PD Uhrovec, a.s. za nájomné v zmluvách uzavretých podľa zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, pričom podľa § 7 ods. 3 predmetného zákona možno v zmluve o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnúť, že nájomca bude zastupovať prenajímateľa podľa zákona o poľovníctve. Podľa názoru žalobcu 1) na zhromaždení zvolávatelia protiprávne neuznali časť splnomocnení obsiahnutých v nájomných zmluvách PD Uhrovec, a.s., Uhrovec 754, Uhrovec 956 41, IČO: 00 205 788 a znížili tak hlasovacie práva niekoľkých vlastníkov, napr. p. I. B.. Správny súd uvádza, že takto formulované námietky sú nekonkrétne, nakoľko žalobcovia neuvádzajú, ktorých konkrétnych vlastníkov sa týkajú, v akom rozsahu nimi prenajatých pozemkov (teda či ide o poľovný pozemok prenajatý v celej jeho výmere začlenenej do poľovného revíru alebo len v časti) a z ktorých listín to vyplýva (či sú tieto súčasťou administratívneho spisu), ani aký dopad by táto prípadná vada mala na zákonnosť napadnutého opatrenia (teda v akom rozsahu hlasovacích práv táto vada spočíva a ako ovplyvňuje väčšinu hlasov dosiahnutú na zhromaždení). Takto vznesená námietka neumožňuje správnemu súdu vykonať prieskum zákonnosti napadnutého opatrenia, nakoľko správny súd nie je oprávnený za žalobcov sám iniciatívne dopĺňať žalobné námietky ani k nim vyhľadávať dôkazy nimi nepredložené, resp. neoznačené.
41. Žalobca 1) namietal, že v rámci zhromaždenia boli zaevidované splnomocnenia vlastníkov, ktorí zomreli (pán J. K., pani L. G.). S touto skutočnosťou sa vysporiadal žalovaný v napadnutom opatrení na stranách 4 až 5, kde uviedol, že tieto plnomocenstvá nebral do úvahy a od výsledného percenta zúčastnených na zhromaždení ich odčítal, avšak nemalo to vplyv na uznášaniaschopnosť zhromaždenia. Žalobca 1) nepredostrel konkrétnu argumentáciu, prečo takýto postup žalovaného bol nesprávny, nevyčíslil hlasovacie práva pripadajúce na uvedených zomrelých vlastníkov, ani neuviedol, aký vplyv táto vada mala mať na zákonnosť napadnutého opatrenia (t. j. na posúdenie dosiahnutia väčšiny najmenej 50 % celkovej výmery všetkých pozemkov začlenených do dotknutého poľovného revíru).
42. Správny súd ako nekonkrétnu a nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu 1), že zvolávatelia zastupovali aj obce Žitná – Radiša a Ľutov, pričom udelené splnomocnenia neboli v zmysle ustanovenia § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení schválené obecným zastupiteľstvom. Správny súd uvádza, že je pri prieskume napadnutého opatrenia viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP) a všeobecná formulácia tejto námietky neumožňuje správnemu súdu vykonať v naznačenom smere prieskum napadnutého opatrenia, keďže žalobca neuviedol, z akého podkladu jeho tvrdenie vychádza, ani aký vplyv na zákonnosť napadnutého opatrenia by mal uvedený nedostatok v prípade, ak by bol preukázaný. Naviac, správny súd nahliadnutím do administratívneho spisu zistil, že jeho súčasťou je plnomocenstvo udelené splnomocniteľom obec Žitná – Radiša v zastúpení starostom splnomocnencovi J. E. na zastupovanie splnomocniteľa ako vlastníka poľovných pozemkov na zhromaždení vlastníkov aj pri rozhodovaní o užívaní poľovného revíru, pričom súčasťou plnomocenstva je uznesenie č. 03/2010 obecného zastupiteľstva obce Žitná – Radiša, podľa ktorého je starosta obce oprávnený uzatvárať zmluvy na prenájom obecných pozemkov na poľovné účely. V administratívnom spise sa nachádza aj plnomocenstvo udelené splnomocniteľom obec Ľutov v zastúpení starostom splnomocnencovi A. C. G. na zastupovanie splnomocniteľa ako vlastníka poľovných pozemkov na zhromaždení vlastníkov aj pri rozhodovaní o užívaní poľovného revíru, pričom súčasťou plnomocenstva sú uznesenia obecného zastupiteľstva obce Ľutov, podľa ktorých je A. C. G. splnomocnený konať v mene obce Ľutov vo veci rozhodovania o užívaní poľovného revíru.
43. Žalobca 1) tiež namietal, že plnomocenstvá fyzických osôb na zastupovanie na zhromaždení vlastníkov boli nepreskúmateľné, keď v rámci špecifikácie pozemku odkazujú na prílohu plnomocenstva, ktorá sa v spise nenachádza, teda na takéto plnomocenstvá nie je možné prihliadať. Správny súd uvádza, že všeobecná formulácia tejto námietky neumožňuje správnemu súdu vykonať v naznačenom smere prieskum napadnutého opatrenia, keďže žalobca neuviedol, ktorých konkrétnych vlastníkov poľovných pozemkov (fyzických osôb) sa má táto nezrovnalosť týkať, ani aký vplyv na zákonnosť
napadnutého opatrenia by mal uvedený nedostatok v prípade, ak by bol preukázaný. Naviac, správny súd nahliadnutím do administratívneho spisu zistil, že súčasťou plnomocenstiev sú aj prílohy obsahujúce špecifikáciu poľovných pozemkov konkrétnych vlastníkov (splnomocniteľov), začlenených do poľovného revíru Kňaží stôl.
44. Pokiaľ ide o dôkazy navrhnuté a predložené účastníkmi konania, ktoré neboli súčasťou administratívneho spisu, správny súd vykonal dokazovanie (podľa § 204 CSP) notárskou zápisnicou N 368/2017 z 29. 10. 2017, ktorá osvedčovala zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Kňaží stôl, ktoré sa konalo 27. 10. 2017 v Bratislave; výpismi z registra pozemkových spoločenstiev – Lesné spoločenstvo, PS Dubnička, Združenie vlastníkov lesov a pôdy – pozemkové spoločenstvo Prusy a Urbariát Plagany Ján a spol., pozemkové spoločenstvo; stanoviskom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z 23. 12. 2015 k tomu, či je rozhodujúca výmera poľovného revíru aktuálna alebo uvedená v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru; výpisom z listu vlastníctva č. XXX, ktorým žalobca 1) preukazoval svoju aktívnu legitimáciu; listinami pripojenými k vyjadreniu žalobcu 1) z 05. 10. 2022, teda uznesením valného zhromaždenia PS Dubnička so zoznamom členov tohto pozemkového spoločenstva, ktorí ako vlastníci hlasovali na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov; zápisnicou z valného zhromaždenia N. E. C. a spol., pozemkové spoločenstvo so zoznamom členov tohto pozemkového spoločenstva, ktorí ako vlastníci hlasovali na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov; zápisnicou zo zhromaždenia PS Prusy so zoznamom členov, ktorí hlasovali na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Správny súd nevykonal dokazovanie listinami, ktoré predložil do konania žalobca 1) a ktoré sa týkali žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní dotknutého poľovného revíru, ktorá bola uzatvorená s Poľovníckou spoločnosťou LANDWILD, nakoľko predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci nie je opatrenie vydané žalovaným vo veci žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorá bola uzatvorená s Poľovníckou spoločnosťou LANDWILD. Správny súd nevykonal ani dokazovanie, ktoré navrhol žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám, t. j. pripojenie spisu vedeného na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11S/76/2018 (právoplatný rozsudok). Správny súd neidentifikoval dôvod, pre ktorý by bolo potrebné vykonať dokazovanie týmto spisovým materiálom, týkajúcim sa prieskumu predchádzajúceho zrušeného opatrenia žalovaného o evidencii totožnej Zmluvy o užívaní poľovného revíru. Správny súd mal k dispozícii administratívny spis predložený žalovaným, s ktorého obsahom sa oboznámil a ktorý bol podkladom pri rozhodovaní žalovaného o evidencii Zmluvy. Správny súd sa oboznámil s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/76/2018-194 zo dňa 30. 03. 2021 aj s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/6/2021 zo dňa 19. 12. 2022.
45. Nakoľko správny súd dospel k záveru, že napadnuté opatrenie žalovaného je nezákonné z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté opatrenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne posúdiť, či sú splnené zákonom o poľovníctve stanovené podmienky pre evidenciu Zmluvy o užívaní poľovného revíru Kňaží stôl, najmä či na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov bola dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov pri prijatí uznesenia o postúpení užívania práva poľovníctva na ďalšieho účastníka konania 3), a to rešpektujúc právny názor vyslovený kasačným súdom aj správnym súdom v tomto rozsudku.
46. Žalobcovia boli v konaní úspešní, preto im správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom konania 1) až 3). V zmysle § 169 SSP majú ďalší účastníci konania voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil alebo z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. Správny súd v priebehu konania neuložil ďalším účastníkom žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli nejaké trovy, a preto z tohto dôvodu im právo na náhradu trov konania nepatrí. Ďalší účastníci konania vo svojich písomných podaniach neuviedli ani dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania. V zmysle § 32 ods. 3 písm. a) SSP sú ďalšími účastníkmi konania tí, ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, a teda samotná
účasť v administratívnom konaní, ktorá automaticky predpokladá, že toto konanie sa týka aj práv ďalších účastníkov konania, nie je dôvodom na priznanie trov.
48. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.