Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-285-2011.pdf
PDF · 148.89 KB
No categories available
12C/285/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: M. V., G.. XX.XX.XXXX, K. M. XX, v konaní zastúpený JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovaným: v 1. rade M. C., G.. X.X.XXXX, W. XXX, v 2. rade M. Y., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX, W. XXX, v 3. rade V. C., G.. XX.XX.XXXX, K. W. XX, v 4. rade E. V., G.. XX.XX.XXXX, W. XX, v 5. rade M. C., G.. XX.XX.XXXX, L. XX, O., v 6. rade B. C., G.. XX.XX.XXXX, K. W. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. z r u š u j e a v y p o r i a d á v a podielové spoluvlastníctvo žalobcu M. V., P.. V., G.. XX.XX.XXXX, K. M. XX, štátny občan SR a žalovaných 1. rade M. C., P.. C., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX W. XXX, štátny občan SR, 2. rade M. Y., P.. Y., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX W. XXX, štátny občan SR, 3. rade V. C., P.. C., G.. XX.XX.XXXX, K. XXXXX W. XX, štátny občan SR, 4. rade E. V., P.. C., G.. XX.XX.XXXX, XXX XX W. XX, štátny občan SR, 6. B. C., P.. C., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX W. XXX, štátny občan SR k pozemku parcely registra „E“ č. XXX/X U. Z. X.XXX m2 - orná pôda, k.ú. W., okres Prešov, vedeného Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX nasledovne:
- novovytvorený pozemok parcelu registra „C“ parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere X.XXX m2 prikazuje do vlastníctva žalobcu M. V. v podiele 1/1,
- novovytvorený pozemok parcelu registra „C“ parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2 prikazuje do vlastníctva žalovaného v 3. rade V. C. v podiele 1/1,
- novovytvorený pozemok parcelu registra „C“ parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2 prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného v 2. rade M. Y. v podiele 1/1,
- novovytvorený pozemok parcelu registra „C“ parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2 prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej v 4. rade E. V. v podiele 1/1,
- novovytvorený pozemok parcelu registra „C“ parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2 prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade M. C. v podiele 1/1,
- novovytvorený pozemok parcelu registra „C“ parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2 prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného v 6. rade B. C. v podiele 1/1,
- novovytvorený pozemok parcelu registra „C“ parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere X.XXX m2 prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalobcovi M. V. v podiele 13/30, žalovanému v 1. rade M. C. v podiele 37/983, žalovanému v 2. rade M. Y. v podiele 2/15, žalovanému v 3. rade V. C. v podiele 134/984, žalovanej v 4. rade E.J. V. v podiele 1/10, žalovanému v 6. rade B. C. v podiele 157/984, geometrický plán č. 12C/285/2011 - 32/2020 vyhotovený Ing. Jozefom Bujňákom, znalcom v odbore geodézia a kartografia a kataster nehnuteľnosti dňa 05.03.2021 a úradne overený Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom dňa 13.04.2021 pod č. W.-X - XXX/XXXX tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, II. konanie v časti o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcele registra KNE č. XXX/X v y l u č u j e na samostatné konanie,
III. žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcele registra KNE č. XXX/X a KNE XXX/ X z a m i e t a , IV. konanie vo vzťahu k žalovanému v 5. rade z a s t a v u j e v celom rozsahu, V. štát m á nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi 43 %, žalovanému v 1. rade 4 %, žalovanému v 2. rade 13 %, žalovanému v 3. rade 14 %, žalovanej v 4. rade 10 %, žalovanému v 6. rade 16 %, VI. znalec m á nárok na náhradu znalečného vo vzťahu k žalobcovi 43 %, žalovanému v 1. rade 4 %, žalovanému v 2. rade 13 %, žalovanému v 3. rade 14 %, žalovanej v 4. rade 10 ˇ%, žalovanému v 6. rade 16 %, VII. žalobca m á vo vzťahu k žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, vo vzťahu k žalovaným v 1. až 6. rade, rozdelenú medzi žalovaných v 1. až 6. rade podľa pomeru veľkosti podielov žalovaných v 1. až 6. rade, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca ako jeden z podielových spoluvlastníkov, medzi ktorými nedošlo k dohode sa podanou žalobou dňa 15.12.2011 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, podľa geometrického plánu geodeta ustanoveného súdom k nehnuteľnostiam parc. č. EKN XXX/X o výmere XXXX m2 - orná pôda, EKN XXX/X o výmere XXXX m2 - orná pôda, EKN XXX/X o výmere XX m2, EKN/XXX/X o výmere XX m2, v podieloch 1/6 pod B1, 1/12 pod B4 a XX/XXX pod B7. Svoj návrh odôvodnil tým, že všetci účastníci sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci uvedených nehnuteľností. On sám tieto podiely neužíva, sú užívané žalovaným v 4. rade a v 5.rade. Má záujem, aby sa podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zrušilo a aby bolo reálne rozdelené. Žalovaný 5/ sa k žalobe vyjadril v tom čase ako podielový spoluvlastník, že súhlasí s reálnym rozdelením pozemku pod podmienkou, že k jeho časti bude viesť prístupová cesta. Právny predchodca v súčasnosti žalovaného 3/ s navrhovanou žalobou nesúhlasil uviedol, že parcely č. 142/1, 142/2, 142/3, 142/4 vznikli rozdelením pôvodnej parcely, ktorá bola vcelku, a teda aj teraz je nutné ju riešiť ako celok. Uviedol, že na parcelách má vlastnícky podiel a navrhovaným rozdelením stratí jeho majetok na hodnote. Uviedol, že parcela č. XXX/X v časti je obhospodarovaná ním a je to kvalitná orná pôda uviedol, že parcela č. XXX/X je neobhospodarovaná a parcela č. XXX/X Q. XXX/4 je cesta. Uviedol, že vlastníctvo nadobudol zákonným spôsobom a využíva pôdu ako ornú pôdu od roku 1992 spolu so synom ju obrába na tento účel si kúpil aj potrebné mechanizmy a poukázal na to, že pôdu začal využívať v čase, keď do obce Gregorovce prišli na Obecný úrad geodeti a jeho podiel na parcele mu vymerali pozdĺžne. Uviedol, že využíva iba výmeru svojho podielu a nevyužíva podiel pána Dučaja a uviedol, že jediná možnosť, ako môže užívať svoj podiel je pozdĺžna výmera parciel a preto z jeho pohľadu existujú iba dve možnosti vyporiadania a to jedna možnosť vymerať podiely pozdĺžne na všetkých parcelách. Uviedol, že pokiaľ žalobca navrhuje zapísané podielové spoluvlastníctvo zrušiť a reálne rozdeliť čím z morálneho hľadiska ani logického nemôže súhlasiť, pretože je to popieranie jeho vlastníckych práv a navrhol, aby došlo k inému vyporiadaniu a navrhol, aby svoj podiel pôdy bol žalobca odpredal za stanovenú hodnotu žalobe t.j. za 1069,70 EUR. Namietal, že návrh žalobcu na rozdelenie majetku je v rozpore s dobrými mravmi a navrhoval, aby súd určil žalobcovi odpredať podiely B1, B4, B7 žalovanému 1/. ( č. l. 14 až 15 ). Ostatní žalovaní sa k žalobe nevyjadrili. Súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 11.09.2012 na ktorom výsluchol žalobcu, žalovanú 4/ a žalovaného 5/ žalovaný 6/ sa pojednávaní nezúčastňoval a takisto zástupca žalovanej 3/ a zástupca žalovaného 4/. Žalobca vo veci uviedol, že navrhol zrušenie podielového spoluvlastníctva z toho dôvodu, že sa ide o parcely medzi rodinnými domami, pričom p. Kancír ako jeden z podielových spoluvlastníkov užíva skoro sám tieto parcely a keď ho požiadal, aby mu umožnil užívať niektorú časť s uvedeným nesúhlasil navrhol zrušiť podielové spoluvlastníctvo a vyporiadať ho reálnym rozdelením, keďže sám je spoluvlastníkom s najväčším podielom navrhol, aby mu pripadla do výlučného vlastníctva parcela č.XXX/X. Uviedol, že parcela je dostatočne široká má 27 m a po dĺžke približne 320 m uviedol, že parcela č. XXX/X Q. XXX/ X je pretnutá a spája sa v ceste, kde sa nachádzajú parcely č. XXX/X Q. XXX/X, pričom uviedol, že ide o cestu k futbalovému ihrisku a ide o poľnú cestu. Žalovaná 4/ sa vo veci vyjadrila, že s návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva súhlasí uviedla, že súhlasí takisto s reálnym rozdelením, avšak chcela, aby jej pripadla do výlučného vlastníctva parcela susediace s parcelou vo vlastníctve jej brata žalovaného v 5. rade (pričom medzičasom došlo k odkúpeniu tohto podielu zo strany žalovanej 4/ od žalovaného 5. rade).
Následne vo veci bola ustanovená znalkyňa z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, ktorej bolo uložené aby podal písomné odborné vyjadrenie za účelom možnosti reálneho rozdelenia vyporiadavaných nehnuteľností. Znalkyňa predložila znalecký posudok č. X/XXXX v zmysle, ktorého uviedla, že pozemok č. XXX/ X je parcela, ktorá zatiaľ nie je identifikovaná území, pretože sa jedná o parcelu registra E KN- orná pôda voda. Uviedla, že geometrickým plánom je možné definovať hranica tejto parcely území celosti je na jednom konci prístupná z miestnej komunikácii, ktorá ako nespevnená pokračuje ako beží chodník smerom K cintorínu. Na opačnom konci ju lemuje bujná, respektíve nespomína komunikácia, ktorá vedie k miestnemu viem ihrisku. Uviedla, že tejto komunikácii vedie VTL plynové vedenie. A ochranné pásmo je stanovená na 4 metre. Uviedla, že v prípade vytvorenia stavebných pozemkov pozdĺž parcely XXX/X si vyžiada výstavbu prístupovej komunikácie. poukázala na to, že návrh územnom pláne uvažoval s vytvorením miestnej komunikácii napojenej na zatiaľ nespevnenú komunikáciu, ktorá vedie k neznámemu ihrisku. Uviedla, že toto riešenie je aj s ohľadom na riešenie celého územia určeného na investičnú bytovú výstavbu najekonomickejšie pre všetkých nielen dotknutých týmto rozdelením. Pokiaľ ide o pozemok č. XXX/X uviedla, že tento je vedený ako orná pôda v registri E. Uviedla, že súčasnosti je pozemok s ovocnými stromami a s krovím a iným porastom na ňom. Zahrnutý v územnom pláne a jemu priradená funkcia rekreačnej zelene. Uviedla, že prístup k nemu je po nespevnenej komunikácii, ktorá vedie k miestnemu ihrisku. Pokiaľ ide o pozemky č. XXX/X Q. XXX/X uviedla, že ide o parcely inzerát, ktoré sú strana nespevnenej komunikácie, ktorá vedie k neznámemu ihrisku. Plochy pozemkov sú pre spoluvlastníkom nevyužiteľné a uviedla, že v budúcnosti budú určite súčasťou miestnej komunikácie. Znalkyňa súčasne uviedla, že parcela nemožno považovať za rovnocenné a uviedla, že najvyššiu cenu má časť parcely č. XXX/X a to z hľadiska prístupu k nej a možnosti napojenia sa na vodovod, elektrinu, STL plyn, ktorý vedie pri pozemku. Poukázala na to, že v budúcnosti výhľadovo je naplánovaná v obci výstavba kanalizácie. Uviedla, že táto parcela o výmere 5388 m2, môže byť predmetom delenia, ako stavebný pozemok pretože v súčasnosti spĺňa kritériá na to, aby to stavebný pozemok bol. Zopakovala, že parcela č. XXX/X je v územnom pláne určená oddychovú rekreačnú zónu a v súčasnosti nie je určená na zastavanie. Poukázala na to, že táto parcela buď zostane v podielovom spoluvlastníctve alebo ak prejaví záujem niektorý zo súčasných vlastníkov o odkúpenie tejto parcely, bolo by možné vyporiadanie takto. Čo sa týka parcely č. XXX/X Q. XXX/X uviedla, že môžu byť vyporiadané speňažením, alebo zostanú naďalej podieloví spoluvlastníci, eventuálne tieto parcely by mohli byť predmetom záujmu obce. Pokiaľ išlo o návrh podielového spoluvlastníka, vtedy právneho predchodcu žalovaného 3/ na rozdelenie po dĺžke, čo sa týka parcely č. XXX/X uviedla, že z pohľadu využitia ide o nepoužiteľný návrh pretože vyčlenenie pásu a dĺžke by predstavovalo následne zúženie zostávajúcej časti. Pričom problematické rozdelenie pre podielového spoluvlastníka p. L. C., by sa týmto delením nič nevyriešilo. Znalkyňa navrhla rozdelenie parcely č. XXX/X na 3 parcely s tým, že prístupová cesta, by viedla cez parcelu XXX/X - priečne (pričom však táto parcela nie je vo vlastníctve totožných osôb) alebo alternatívne na 2 pozemky, ktoré by nadobudli dvaja zo spoluvlastníkov, pričom ostatní by boli na základe svojich podielov finančne vyporiadaní. Právna predchodkyňa žalovaného 2/ M. Y. sa k tomuto znaleckému posudku vyjadrila a potvrdila, že parcela č. 142/1 má prístup z jednej strany z miestnej komunikácii, ale už nie je celkom pravda to, že popri parcele vedie nespevnená cesta k cintorínu, pretože v dvoch tretinách šírky parcely začínajú priamo pri asfaltovom chodníku ku miestnej asfaltovej komunikácii, čiže iba jedna tretina by sa dala považovať za nespevnenú cestu smerom k cintorínu, ako je to vidieť na priloženej fotodokumentácii. Pokiaľ ide o odhad hodnoty parciel č. XXX/X, XXX/X, XXX/X Q. XXX/X namietala, stanovenie ich hodnôt a taktiež namietala navrhované rozdelenie parcely č. XXX/X na tri časti a poukázala na to, že takto čiastočne, by boli vyporiadaní len traja podieloví spoluvlastníci. Právna predchodkyňa žalovaného 2/ však nesúhlasila s názorom znalkyne ohľadom nemožnosti zriadenia prístupovej cesty z toho dôvodu, že k ihrisku vedie približne 4 metre široká cesta a obec predávala stavebné pozemky kde stoja približne 4 rodinné domy a bola zriadená cesta 3 metre široká. Súhlasila s tým, aby v zmysle návrhu žalobcu mali spoločnú súkromnú cestu v šírke 4 metre pozdĺž celej parcely č. XXX/X a čiastočne aj parcely č. XXX/X. Právny predchodca žalovaného 3/, sa vyjadril podaním zo dňa 31.03.2014 a uviedol, že znalecký posudok by bol akceptovateľný pre neho len v prípade, aby nadobudol vlastníctvo pozemkov riešenia, kde sa nachádza pozemok č. 2 a pozemok č. 9 zároveň poukázal na možnosť zlúčenia pozemku č. 8 a 9 s tým, že by zostávajúci vlastníci menších podielov mali možnosť zámeny podielov za podiel žalovaného 3/ na iných listoch vlastníctva v katastrálnom území, kde je podielový spoluvlastník. Súčasne uviedol, že nadobudnutím stavebného pozemku jedného z vlastníkov súhlasí, ale žiadal súd zaviazať ho rešpektovať nakladaní s pozemkom s postúpením podielu na prístupovú cestu medzi pozemkami
ako bolo navrhnuté v znaleckom posudku. Vyplatenie ceny rozdielu ktoré znalkyňa navrhla uviedol, že uznáva, ale z podielu trhovej ceny, ktorá sa nemusí zhodovať s cenou uvedenou v znaleckom posudku. Na vytýčenom termíne pojednávania žalobca sa k znaleckému posudku vyjadril a uviedol, že má záujem o najväčší pozemok č. 1 o veľkosti svojho podielu súčasne navrhol ponechať parcely XXX/X Q. Č.. XXX/ X naďalej v podielovom spoluvlastníctve, nakoľko tieto nie je účelné vyporiadavať. Zástupkyňa právneho predchodcu žalovaného 3/ vo veci uviedla, že netrvajú na rozdelení po dĺžke a v záujme dohody, uviedla, že sú ochotní ustúpiť. V danom čase sa k znaleckému posudku nevyjadrila žalovaná 5/ a žalovaný 6/ ( E. V. Q. M. C. ). Následne po výzve súdu podaním doručeným súdu dňa 02.07.2014 uviedli, že so znaleckým posudkom by súhlasili len v prípade, ak ich časti pozemku ostanú v celku bez rozdelenia, nakoľko pozemok užívajú spoločne. Podaním doručeným súdu dňa 18.08.2014 zástupca žalovanej 3. rade M. Y., oznámil, že na základe zámennej zmluvy so žalovaným 2/ Ing. Štefanom Bačišinom a na základe darovacej zmluvy uzavretej s manželkou (dovtedy uvádzanou ako žalovaná 3/) sa stal vlastníkom podielov vyporiadavaných parciel a súčasne navrhol, aby súd parcely č. XXX/X Q. XXX/X posudzoval ako jednu parcelu a parcele č. XXX/ X Q. XXX/X posudzoval tiež ako jednu parcelu. Súd vo veci v tomto smere poukazuje na to, že týmto preskupením jednotlivých podielov medzi podielovými spoluvlastníkmi na ďalšie osoby došlo k takej zmene skutkového stavu, ktorá mala za následok čiastočnú nepoužiteľnosť znaleckého posudku, ktorý vychádzal z inej veľkosti podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov, nakoľko sa zmenil ich počet. Zástupkyňa žalovaného 3/ tiež poukázala na to, že došlo k posunu oproti predchádzajúcim vyjadreniam, s ktorými sa stotožňovali ohľadom scelenia rozdelenia oboch parciel č. XXX/X Q. XXX/X, podľa veľkosti podielov, aby každý z podielových spoluvlastníkov dostal čo najväčšiu ucelenú časť a uviedla, že tomto prípade majúc za to, že nie je veľmi účelné ani dobre možné reálne rozdelenie parcely č. XXX/X, vzhľadom na jej výmeru a polohu k prístupovej ceste a navrhovala pristúpiť k 2. spôsobu vyporiadania s tým, že by na parcele XXX/X došlo k výlučnému vlastníctvu a pre žalovaného 3/ by bola určená finančná náhrada. S odstupom času došlo k vyjadreniu aj zo strany žalovanej 4/ a žalovaného 5/, ktorí uviedli, že súhlasili by s tým, že by boli odstupujúcimi podielovými spoluvlastníkmi vo vzťahu k parcele č. XXX/X. Po týchto vyjadreniach súd vo veci ustanovil znalca na vypracovanie znaleckého posudku s prípravou na vypracovanie geometrického plánu s tým aby znalec pripravil reálne rozdelenie parcely č. XXX/X Q. O. Č.. XXX/X Q. O. Č.. XXX Q. O. Č.. XXX/X. Súd vo veci napokon vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č.XX/XXXX vypracovaným znalcom Ing. B. K. znalcom v odbore geodézia a kartografia, ktorý v znaleckom posudku špecifikoval výmery jednotlivých účastníkov zodpovedajúce výške ideálnych spoluvlastníckych podielov na všetkých vyporiadavaných parcelách o celkovej výmere spolu 8237 m2. Znalec konštatoval, že podľa územného plánu zverejneného na internetovej stránke obce parcela č. XXX/X spadá do bloku, ktorý je určený na individuálnu bytovú výstavbu aj, keď ide o ornú pôdu ktorá sa nachádza mimo zastavaného územia obce nevzťahujú sa na to ustanovenia o zákaze drobenia poľnohospodárskej pôdy zákona č. 180/1995 Z.z. Naopak parcelu registra E KN č. XXX/X Q. XXX/3 nie je možné reálne rozdeliť a mali pripadnúť do vlastníctva niektorých účastníkov. Znalec uviedol, že dispozícia parcely č. XXX/X, teda je aj geometrický tvar umožňuje vykonať dobrú reálnu deľbu, tak aby rozdelením vznikli samostatné pozemky nerušene užívateľné a prístupné z cesty. Znalec vo veci uviedol, že návrh na reálnu deľbu uložený na strane č.4 súdneho spisu nepovažuje za dobrý spôsob reálnej deľby, pretože nové pozemky o výmere 269 m2 alebo 406 m2 nie je možné nerušene samostatne užívať. Taktiež poukázal na to, že v konečnom dôsledku takéto pozemky nemôžu mať charakter stavebných pozemkov. Po zhodnotení skutočného stavu konštatoval, že parcely registra E KN č. XXX/X, XXX/X Q. XXX/3 je možné rozdeliť, podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Uviedol, že spoločná nehnuteľnosť je dobre deliteľnosť z dôvodu, že jej rozdelenie je funkčne opodstatnené, pretože rozdelením vzniknú samostatné veci, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému a poslaniu. Uviedol, že vychádzal zo zásady, že nové oddelené pozemky musia byť samostatne užívateľné a prístupné z cesty. Pri ideálnej deľbe mimo zastavaného územia obce uviedol, že je možné vytvoriť samostatný pozemok s najmenšou výmerou 400 m2. Pri prvej alternatíve navrhol, aby parcely registra E KN č. XXX/X Q. XXX/X o celkovej výmere 2761 m2 zostali v podielovom spoluvlastníctve dvoch účastníkov takto M. C., aby nadobudla ideálny podiel 306/2716, L. C., aby nadobudol ideálny podiel 2410/2716. E. V. Q. M. C. J. O. K. Q. K. K. Z. O. Č.. XXX/X G. O. U. Z. XXX M.X. M. C. pod B3 a B5, by v parcele č. XXX/X nadobudol pozemok o výmere 1087 m2 .
Žalobca zapísaný pod B1, B4 a B5 v parcele 142/1 nadobudol pozemok o výmere 3493 m2. Parcela č. XXX/X o výmere 88 m2 nachádzajúca sa v ceste by ostala v podielovom spoluvlastníctve všetkých účastníkov zapísaných v doterajšom liste vlastníctva č. 630. Pre druhú alternatívu navrhol, aby parcely č. 142/2 a 142/3 o celkovej výmere 2761 m2 nadobudli M. C., L. C.. Cez parcelu registra č.142/1 by sa vytvorila jednosmerná prístupová cesta o šírke 4 metre, ktorá by zostala v podielovom spoluvlastníctve všetkých účastníkov zapísaných pod B1, B3, B4, B5, B7, B8 a B9. E. V. Q. M. C. J. pod B8 a B9 v parcele č. XXX/X nadobudli pozemok o výmere 696 m2. M. Y. zapísaný pod B3 a B5 by v parcele č. XXX/X nadobudol pozemok o výmere 929 m2. Žalobca zapísaný pod B1, B4 a B5 by v parcele č XXX/X nadobudol pozemok o výmere 3019 m2. Podľa tretej alternatívy navrhol, aby sa prístupová cesta k časti parcely č. XXX/X o výmere 1131 m2 naďalej zostaly v podielovom spoluvlastníctve všetkých účastníkov zapísaných na doterajšom liste vlastníctva cez parcelu by sa vytvorila dvojpruhová prístupová cesta o šírke 6 metrov, pričom E.É. V. Q. M. C. K. G. O. U. Z. XXX M.X, M. C. K. G. O. o výmere 568 m2, M. C. Q. L. C. by nadobudli do podielového spoluvlastníctva pozemok o výmere 1418 m2 a žalobca pozemok o výmere 1845 m2. Žalovaná 4/ a žalovaný 5/ súhlasili s alternatívou č. 3 s tým, aby prístupová cesta bola z opačnej strany pozemku a mala šírku 4 metre a nie 6 metrov. Žalovaný M. Y. sa vo veci vyjadril a uviedol, že rovnako navrhuje cestu z druhej strany nesúhlasil však, aby parcela č. XXX/X ostala v podielovom spoluvlastníctve. Uviedol, že vlastní podiel o veľkosti 7 á poukázal na to, že keď predá cestu 88 m2 tak mu ostane ešte viac ako 6 á a pán C. má ešte väčší podiel. Parcely č. XXX/X Q. XXX/X pridelil p. C. , ktorý ich nechcel, takže je isté, že s tým nebude súhlasiť. Pokiaľ ide o to, že poukazoval znalec na zákon č.180/1995 Z.z. o zákaze drobenia uviedol, že oni predsa nič nedrobia a požadujú iba svoje podiely preto navrhol, aby súd parcelu č. XXX/X Q. XXX/X posudzoval ako jednu parcelu a každému zo spoluvlastníkov určil jeho podiel a polohu samostatnej parcely. Parcely č.XXX/X Q. Č..XXX/X tiež posudzoval ako jednu parcelu a každému prisúdil jeho podiel a polohu. Žalobca sa vyjadril a uviedol, že súhlasí s alternatívou č. 1, prípadne s alternatívou č. 3. Právny predchodca žalovaného 3/ namietal, že v znaleckom posudku znalec nezohľadnil všetky požiadavky a nezohľadnil skutočnosť, že požadoval o vymeranie podielu pozdĺžne so strany parcely pokiaľ ide o parcelu č. XXX/X uviedol, že táto je nespevnená cesta a vznikla tak, že obyvatelia obce začali prechádzať parcelou a došlo teda k porušeniu ich vlastníckych práv a vyňatím tejto parcely sa zmenšujú podiely jednotlivých vlastníkov. Pokiaľ ide o alternatívu č. 1 a 2, kde navrhol znalec do podielového spoluvlastníctva prideliť parcely namietali, že prehliadol, že osoby do podielového spoluvlastníctva, ktoré by mali nadobudnúť samostatné parcely nie sú v blízkom príbuzenskom vzťahu a znalec mal rozdeliť parcely podľa jednotlivých vlastníkov. Pokiaľ ide o parcelu č. XXX/X uviedol, že táto je ladom ležiaca pôda, kde sa nachádzajú základy starej stavby. Následne namietal, že znalecký posudok postr hejáda ocenenie jednotlivých parciel za účelom finančného vyporiadania. Následne v priebehu konania došlo opäť k prevodu spoluvlastníckeho podielu a to z pôvodného žalovaného L. C. na jeho právneho nástupcu V.Š. C.. Taktiež v priebehu konania došlo k úmrtiu žalovanej 1/ M. C. a následne súd vo veci rozhodol o pokračovaní v konaní s jej právnym nástupcom M. C.P.. Taktiež medzičasom došlo k zmene ďalších vlastníckych práv a súd pripustil do konania, ako žalovaného 6/ pána B. C., ktorý nadobudol vlastnícky podiel na základe zmluvy o vzájomnom urovnaní, ktorej vklad bol povolený dňa 09.08.2019 a stal sa novým podielovým spoluvlastníkom na vyporiadavaných parcelách. Napokon rozhodnutím katastrálneho odboru zo dňa 07.04.2020 došlo k poslednej vlastníckej zmene na strane žalovaných kedy žalovaná v 4. rade nadobudla spoluvlastnícky podiel v žalovaného 5/, čím sa zvýšila veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu na vyporiadavaných nehnuteľnostiach. Po ustálení okruhu v jednotlivých podielových spoluvlastníkov súd vo veci vyzval žalobcu ako aj žalovaných, aby sa vyjadrili opätovne k predloženému znaleckému posudku č. XX/ XXXX, ktorým znalec na základe viacerých námietok zo strany jednotlivých podielových spoluvlastníkov, ktoré súd akceptoval s tým, že zapracoval spoločnú cestu o výmere 1035 m2 z opačnej , ako bola pôvodne navrhovaná súčasne uviedol, že z dôvodu čo najmenšieho záberu pozemkov a následných nákladov na výstavbu a údržbu spoločnej cesty navrhol jednosmernú cestu o celkovej šírke 4,75 metra z toho jeden a pol metra vytvoril chodník a 2,75 metra by predstavovala samotná jednopruhová vozovka a z jednej strany cesty polmetrový široký zelený pás uviedol, že pri takejto deľbe každý zo spoluvlastníkov by rovnakým percentom z výmery prispel na spoločnú cestu. Na strane druhej popri novej ceste existuje možnosť vytvoriť nový pas budúcej obojsmernej cesty, na ktorú by prispeli vlastníci susedného pozemku. Poukázal na to, že navrhnuté rozdelenie umožniť nerušené užívanie oddelených pozemkov, respektíve nakladanie s nimi a je to vhodné pre všetkých účastníkov konania, pretože odpadá potreba finančného vyrovnania a oddelené nehnuteľnosti nestratia na trhovej hodnote uvedené sa však týka len parcely
č. XXX/X a predložil graficky (č. l. spisu 410) návrh geometrického plánu, ako aj výmery nových pozemkov pre jednotlivých výlučných vlastníkov pre žalobcu o výmere 1887 m2, pre žalovaného 1/ - 164 m2, pre žalovaného 2/ - 580 m2, pre žalovaného 3/ - 593 m2, pre žalovanú 4/ - 436 m2, pre žalovaného 6/ - 695 m2. Strany sporu sa k uvedenému vyjadrili, pričom žalovaný v 6/ k takémuto vypracovaniu geometrického geometrického plánu nemal žiadne námietky rovnako ani žalobca, žalovaný 3/ nesúhlasil s navrhovaným vysporiadaním podielového spoluvlastníctva, nakoľko uviedol, že nerešpektuje platný územný plán obce z roku 2006 a poukázal na to, že podľa územného plánu má pretínať parcelu č. XXX/X navrhovaná miestna komunikácia a navyše predmetnou parcelou prechádza trasa rozvodného vodovodného potrubia, žalovaný 1/ uviedol, že takýto návrh je pre neho neakceptovateľný a žiadal zaradenie podielu nakoniec parcely. Následne súd akceptoval námietku žalovaného 1/ a zaradenie jeho, rozlohou najmenšej parcely, za novovytvorenú parcelu č.XXX/XX, ktorá bola prisúdená do výlučného vlastníctva žalovanému 6/. Na základe uvedeného súd vec takto právne posúdil : Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákona. Podľa čl. 15 ods. 2 CSP žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 191 ods.1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa § 215 ods.1, 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. Podľa § 141 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych (ďalej len OZ), spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatým spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliadal súd aj na to, či je možné nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania, reálne rozdeliť. Pokiaľ ide o poľnohospodársku pôdu, s poukazom na § 23 Zákona č. 180/1995 Zb., nie je možno tieto pozemky rozdeliť, ak by ich rozdelením vznikol pozemok uvedený v § 21 ods. 1 menší ako 2000 m2. Podľa ust. § 186 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo
oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú. Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli súd neprihliada. Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzný. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov prichádza do úvahy, iba tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Ak je predmetom zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne deliteľný pozemok, jej rozdelenie treba uskutočniť na základe geometrického plánu, ktorý musí byť overený príslušným katastrálnym úradom. Samotná možnosť reálneho rozdelenia na dve, alebo viac vecí ešte nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením veci. Ak by toto rozdelenie vyžadovalo vykonanie nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné nehnuteľnosť považovať za reálne nedeliteľnú. Druhý spôsob zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pri tom prihliada na účelné využitie veci. Primeranou náhradou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Treba ju chápať, ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Primeranú náhradu určuje súd. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec. Predpokladom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom je, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať s tým súhlasí. Ak by totiž spoluvlastník vec nechcel, súd mu ju nemôže prikázať a to ani vtedy, keby u neho boli splnené predpoklady účelného využitia veci. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že ju žiaden zo spoluvlastníkov nechce. Z povahy podielového spoluvlastníctva, ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Ak súd rozhoduje o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Reálne rozdelenie podľa spoluvlastníckych podielov ako prvá možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva nevylučuje, aby sa v prípadoch hodných osobitného zreteľa vyporiadanie reálnym rozdelením uskutočnilo pri plošnom rozdelení inak, než v presnom pomere k spoluvlastníckym podielom (napr. rôzna kvalita vydelených častí, nerovnaké prístupové možnosti a pod.). Návrh na zrušenie a vypriadanie podielového spoluvlastníctva je návrhom na vydanie konštitučného rozhodnutia; ide o tzv. iudicium duplex, kedy súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania, rovnako môže použiť i iný spôsob vypriadania spoluvlastníctva než sa navrhuje. V konaní súd nesporne mal preukázané, že sporné pozemky sú v podielovom vlastníctve účastníkov konania tak, ako je to vymedzené aj vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zákonom stanovená možnosť rozdelenia podielového spoluvlastníctva vo svojich dôsledkoch znamená pre spoluvlastníka ktorého spoluvlastnícky podiel je prikázaný ostatným spoluvlastníkom, nútené odňatie vlastníckeho práva, ktoré musí spĺňať ústavné podmienky stanovené článkom 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Medzi tieto podmienky patrí i povinnosť poskytnúť náhradu. Aby náhrada bola primeraná, musí vyjadrovať cenu, závislú nielen na konštrukcii a vybavení (príloha k vyhláške č. 492/2004 Z.z..), veľkosti a veku veci (pozemku, stavby), ale i na záujmu o ňu, tj. i na dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Musí ísť teda o náhradu, ktorá by predstavovala cenu, za ktorú by bolo možné vec predať. Pre stanovenie náhrady, ktorú je možné považovať za primeranú, svedčia aj ustanovenia § 140 a § 606 OZ, v ktorých je zakotvené predkupne právo spoluvlastníkov a povinnosť tých, ktorý sú z predkupného práva oprávnení vec zakúpiť, zaplatiť za ňu cenu, ponúknutú niekým iným, ak nie je dohodnuté inak. Medzi účastníkmi konania neboli rozpory ohľadom veľkosti spoluvlastníckych podielov. Súd sa opakovane zaoberal otázkou reálneho rozdelenia predmetnej nehnuteľnosti podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, a to všetkých zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie
W.. Po rozsiahlom dokazovaní bolo preukázané, že reálne rozdelenie kombináciu všetkých štyroch parciel možné reálne nie je, z dôvodu úplnej rozdielnosti ich charakteru. Pokiaľ ide o parcelu č. XXX/X - orná pôda o výmere 2688 m2 kde žalobca a ani jeden zo žalovaných nevlastnia podiel, ktorý by reálne predstavoval výmeru 2000 m2 z uvedeného vyplýva to, že limit z ustanovenia zákona č. 180/1995 Z.z. o zákaze drobenia poľnohospodárskej pôdy nespĺňa žiadny z podielových spoluvlastníkov, vyporiadanie je teda možné len takým spôsobom, že by celá parcela pripadla do výlučného vlastníctva jedného z podielových spoluvlastníkov avšak ohľadom finančnej náhrady nastali značné rozpory v tomto smere súd bude nútený vykonať ďalšie dokazovanie prípadne, nariadiť predaj tejto spoločnej veci v prípade, ak ju žiaden zo spoluvlastníkov nebude mať záujem vlastniť. Z týchto dôvodov súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vylúčil na samostatné konanie. Pokiaľ ide o výšku finančnej náhrady, kde bude vyvstala potreba doplniť dokazovanie súd vo veci upozorňuje, že aktuálny procesný civilný predpis, podmieňuje dôkaznou povinnosťou, teda povinnosťou strany sporu predložiť alebo označiť súdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené procesné povinnosti, teda povinnosť tvrdenia aj dôkazná povinnosť vyplývajú stranám sporu priamo z ustanovení Civilného sporového poriadku. Dokazovanie v sporovom konaní je totiž ovládané prejednacou zásadou, t.j. strana musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Strana sporu tak musí tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore (bremeno tvrdenia) a rovnako musí tieto skutočnosti súdu preukázať (dôkazné bremeno). Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana sporu, ktorá tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia. Určité odlišnosti vykazuje len dokazovanie v sporoch s ochranou slabšej strany, kedy ustanovenia CSP umožňujú súdu vykonávať aj také dôkazy, ktoré slabšia strana nenavrhla, kedy je dokazovanie prelomené prvkami vyšetrovacieho princípu, čo však nie je tento prípad, keďže žalobca ani žalovaní nemajú v danom konaní postavenie slabšej strany. V civilnom sporovom konaní, založenom na princípe kontradiktórnosti, sa tak priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Procesná zodpovednosť za vedenie sporu je tak na sporových stranách, kedy výsledok konania závislí na iniciatíve sporových strán a ich aktivite v konaní, t.j. od kvality predložených dôkazov a kvality ich procesnej aktivity. Za výsledok konania sú teda zodpovedné výhradne sporové strany, pričom žalobcu aj žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno, ktorého neunesenie má za následok stratu sporu. Ak teda žalobca alebo žalovaní majú za to, že nimi tvrdená výška finančnej náhrady čo sa týka ďalšieho vyporiadavania parcely č. XXX/X ( či už je to 1 EUR za m2 alebo 15 EUR, prípadne 20 EUR a viac EUR za m2 ) je adekvátna je ich procesnou povinnosťou v konaní predložiť, resp. navrhnúť, či minimálne označiť dôkaz preukazujúci uvedené tvrdenie. Pokiaľ ide o parcely č. XXX/X Q. XXX/X, vykonaným dokazovaním bolo to bolo preukázané a následne to medzi stranami sporu ani sporné nebolo, že ide o časti, ktoré sú užívané ako cesta, reálne rozdelenie by nebolo účelné a čo sa týka všetkých podielových spoluvlastníkov, žiadny z nich nemá záujem o výlučné vlastníctvo z tohto dôvodu súd v tomto smere zamietol návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nakoľko žiadny z navrhovaných spôsobov by nebol spravodlivý. Súd v tomto smere vidí možnosť rokovaní vlastníkov s obcou. Pokiaľ ide o parcelu č. 142/1 aj tu sa znalci pokúšali, hľadať rôzne, čo najspravodlivejšie alternatívy najmä s prihliadnutím, že ide o parcelu, ktorá je určená na individuálnu bytovú zástavbu a navyše, tak
aby zodpovedalo reálne rozdelenie jednotlivým podielom podielových spoluvlastníkov, ktorých podiely sú značne čo do veľkosti rozdielne. Tu znalec navrhol reálne rozdelenie, ktoré napokon zohľadnilo takmer všetky potreby jednotlivých podielových spoluvlastníkov, čo sa týka aj prístupu k ich, lebo vzniknutej parcele, ktorá zodpovedá veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu. Bolo nutné však zriadiť prístupovú cestu, ktorá zostane v ich spoluvlastníctve. Súd pritom prihliadal na to, aby vec (resp. parcely) mohli byť účelne využité. Pričom poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1181/2008, ktorý uviedol, že pozemok je v zásade vždy deliteľný, to však neznamená, že musí byť v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelený vo všetkých prípadoch (vid. zákonné vyjadrenie ,,dobre možné,, v § 142 ods. 1 OZ). Podľa rozhodnutia NS ČR sp. Zn. 22 Cdo 2163/2006 za prípady, kedy reálne rozdelenie nehnuteľnosti pri vyporiadaní spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 OZ nie je dobré možné, považujú súdy jednak všetky prípady, kde by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci, jednak prípady, kde by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému záujmu. U pozemkov závisí toto posúdenie na ich polohe, celkovej ploche a taktiež i tvare (vid. R 54/1973) .Vtedy, ak reálne rozdelenie veci nie je dobre možné, môže súd vyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do ich vlastníctva (spoluvlastníctva). Zákon stanovuje kritéria, na ktoré súd pri zrušení a vyporiadaní prihliada a to na : a) veľkosť spoluvlastníckych podielov, b) účelné využitie veci, c) násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Podľa Občianskeho komentára 1., Veľký komentár, Eurokódex 2011, Imrich Fekete, str. 813) v zmysle ustálených právnych názorov, reálne a právne možné delenie spoločného pozemku neznamená, že súd tak musí rozhodnúť vo všetkých prípadoch, ak tak navrhne niektorý zo spoluvlastníkov. Z pohľadu právnej úpravy pri posudzovaní možnosti uplatnenia vyporiadania spoločnej veci - jej reálnym rozdelením, sú určujúcimi kritériami veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Zohľadňovanie veľkosti podielov musí v rovnováhe korešpondovať účelnému rozdeleniu veci; preto pri konkrétnom konečnom rozdelení veci je potrebné zisťovať účelné využitie každej novovzniknutej veci. Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci, alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či u novo vzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. (rozsudok Najvyššieho súdu 5Cdo/93/2010 zo dňa 29.11.2010). Súd vo veci poukazuje na to, že zmyslom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotnoprávnych vzťahov odvíjajúce sa od spoločnej veci a vyporiadanie vzťahov zostávajúcich. V danom prípade výmera parcely č. 142/1 mala podľa vyjadrenia znalcov dostatočnú výmeru ohľadom možnosti reálneho rozdelenia avšak pre počet podielových spoluvlastníkov a veľkosť ich podielu sa javilo problematické reálne rozdelenie najmä z hľadiska prístupu pre jednotlivé novovzniknuté parcely. Následne však zo strany žalovaných došlo čiastočne k prejavu kompromisu ako aj zmene veľkosti spoluvlastníckych podielov najmä čo sa týka žalovanej 4/ a podľa predloženého znaleckého posudku najvhodnejšie bolo zriadenie prístupovej cesty (, ktorá zostala v podielovom spoluvlastníctve) po okraji pôvodnej parcely k celej jej dĺžke. Súd má zato, že ide o dostatočnú šírku tejto prístupovej cesty, tak aby bolo možné nerušene užívať jednotlivé samostatné parcely už ako výlučnými vlastníkmi žalobcom a žalovanými, pričom zostali rešpektované výmery podľa veľkosti ich podielov bez potreby finančného vyrovnania čo je najlepším zbytočne finančne nezaťažujúcim riešením. Preto čo sa týka parcely E KN č. súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku I. Pokiaľ ide o žalobu vo vzťahu k žalovanému 5/ tento previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovanú 4/ vo vzťahu k tomuto realizoval žalobca procesný návrh na zastavenie konania a preto vo vzťahu k nemu súd konanie zastavil. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom súd konanie zastaví. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Pokiaľ ide o výrok V., ktorým štát priznal nárok na náhradu trov konania podľa jednotlivých % súd vo veci poukazuje na to, že znalkyni Ing. Márii mandľovej uznesením zo dňa 21.07.2015, číslo konania 12 C/285/2011-216 súd priznal znalečné pričom uhradené bolo zo zložených preddavkov zo realizovaných zo strany žalobcu a žalovaných avšak keďže preddavky neboli zložené v dostatočnej výške súd sumu
69,50 EURO predávkovanie zložil zo štátnych prostriedkov na účet znalkyne a z tohto dôvodu má následne sú štát nárok na vrátenie tejto sumy, ktorú súd rozpočítal percentuálne podľa výšky podielov na toho, ktorého účastníka sporu. Rovnako súd rozhodol o nároku na náhradu znalečného prospech znalca podľa výšky podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov. Úprava v civilnom súdnom poriadku nepozná inštitút trov štátu a v nadväznosti nato neupravuje mechanizmus rozhodovania o ich náhrade. Súd vo veci pripomína, že znalecké dokazovanie a vypracovanie geometrického plánu, je v prípade zrušovania a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľností nevyhnutný, pretože dochádza k reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti pre zápis do katastra nehnuteľností, súd preto podľa v konaní priznal nárok priamo znalcovi na náhradu štátu znalečného, ako aj znalcovi o, ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením (viď Komentár Civilného sporového poriadku nakladateľstva R..K. V.. B.. M. Š., O.. ak kolektív 2016 § 253 strana 905). Podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku výnimočne súd nepriznal náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva už zákon sám preferuje možnosť dohody pred súdnym rozhodnutím. Je nesporný fakt, že v dohode o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi nedošlo a nedošlo v priebehu konania ani k uzavretiu súdneho zmieru, hoci to možné bolo. Podľa čl. 4 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stal a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SSR sp.zn. 2 Cz 4/71, R 31/1972) konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má pre použitie ustanovenia § 150 O.s.p. (teraz § 257 CSP) význam zistenie toho, či žalobca pred podaním návrhu na súd ostatným spoluvlastníkom navrhol zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý uplatnil v návrhu na začatie konania na súde a dosiahol plný úspech vo veci. Nemožno poprieť, že konanie žalobcu smerovalo k snahe vyporiadať vec čo možno najrýchlejšie a hlavne dohodou, ku ktorej však nedošlo. Následne však po vykonanom dokazovaní bolo vo veci rozhodnuté (vo vzťahu k parcele č. 142/1), takmer totožne ako to navrhoval žalobca ( viď č. l. sp. 4 návrh geometrického plánu). Preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, čo sa týka aj žalovaného 5/ nakoľko k prevodu jeho spoluvlastníckeho podielu došlo až 07.04.2020, a teda všetko jeho dovtedajšie procesné konanie, je rovnaké ako u ostatných žalovaných. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobcovi spravodlivo patrí náhrada trov konania tento sa pokúšal pred podaním žaloby dohodnúť so žalovanými dohodu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.