Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_74Cb-70-2024.pdf
PDF · 196.25 KB
Case nature
Area
Subarea
74Cb/70/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: G.. G. C., nar. XX. XX. XXXX, T. X, J. - C. Č. J. - O., zastúpeného JUDr. Ľubošom Jurčom, advokátom, Pribinova 25, Bratislava - mestská časť Staré mesto, proti žalovanému: BPS Bookkeeping, s.r.o., Plynárenská 1, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 54 140 978, zastúpeného JUDr. Michaelou Milošovičovou, advokátkou, Hoštáky 24, Blatné, o určenie neplatnosti uznesenia č. 1 valného zhromaždenia žalovaného, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 26. 04. 2024 sa žalobca domáhal určenia, že uznesenie Valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného uvedené v zápisnici zo dňa 25. 01. 2024, ktorým Valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného odvolalo konateľa spoločnosti žalovaného G.. G. C., G.., C., rod.č. XXXXXX/ XXXX, nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX J. - C. Č. O., Slovenská republika, ku dňu prijatia uznesenia Valného zhromaždenia je neplatné. Uvedené odôvodnil tým, že dňa 29. 09. 2021 uzatvoril žalobca ako zakladateľ spoločnosti žalovaného, žalovaný, spoločnosť BPS Novelties, s.r.o., IČO: 54 141 605 (ďalej len „BPS Novetlies“), spoločnosť BPS Malach, s.r.o., IČO: 54 140 927 (ďalej len „BPS Malach“), spoločnosť BPS pro Trade, s.r.o., IČO: 54 140 901 (ďalej len „BPS pro Trade“) a spoločnosť Malach Consulting, s.r.o., IČO: 35 834 595 (ďalej len „Malach Consulting“) Zmluvu o budúcej zmluve o sprostredkovaní a spolupráci (ďalej len „Zmluva o budúcej zmluve“). Zo Zmluvy o budúcej zmluve vyplýva, že žalobca ako zakladateľ a spoločník vyššie uvedených spoločností mal záujem na utlmení svojej ďalšej podnikateľskej činnosti, pričom spoločnosti BPS Novelties, BPS Malach, BPS Bookkeeping a BPS pro Trade (všetky v tom čase zastúpené W.. G. D. a žalobcom ako konateľmi spoločností) ako budúci záujemcovia o prevzatie podnikateľskej činnosti žalobcu sa so žalobcom dohodli na postupnom prevzatí žalobcových klientov a doterajších podnikateľských aktivít. Žalovaný mal následne ako odplatu za prevzatie podnikateľskej činnosti žalobcu zaplatiť žalobcovi províziu, bližšie špecifikovanú v článku III. Zmluvy o sprostredkovaní a spolupráci zo dňa 29. 09. 2021 (ďalej len „Zmluva o sprostredkovaní“). Na základe Zmluvy o sprostredkovaní sa zmluvné strany v článku I. bode 1.1. zaviazali, že žalobca bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaný mal príležitosť uzavrieť zmluvu alebo dohodu uvedenú v článku II. Zmluvy o sprostredkovaní a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi odplatu bližšie uvedenú v článku III. Zmluvy o sprostredkovaní. Žalobca všetky zmluvné podmienky zo Zmluvy o sprostredkovaní dodržiaval a v súčasnosti ich aj naďalej dodržuje. Na strane druhej žalovaný približne od novembra 2023 hrubo a opakovane porušuje svoje záväzky
vyplývajúce zo Zmluvy o sprostredkovaní, a to najmä čo do finančného hospodárenia žalovaného, predpokladaného v zmysle uvedenej zmluvy - t.j. žalovaný prestal dodržiavať finančné ukazovatele spoločnosti, vzájomne dohodnuté v zmysle článku III. a článku VI. Zmluvy o sprostredkovaní. Žalobcove obavy o aktuálnom finančnom stave spoločnosti žalovaného preto začínajú prerastať do podozrenia, že súčasný konateľ spoločnosti žalovaného W.. G. D., spolu s ďalšími jemu majetkovo a personálne prepojenými osobami, pristupuje k nezákonnému a nekalému vyvedeniu (tunelovaniu) finančného majetku spoločnosti žalovaného, a to prevodmi do majetkovej sféry tretích osôb. Vyššie uvedené nezrovnalosti, týkajúce sa doterajšieho výkonu podnikateľskej činnosti, majetkových a účtovných nezrovnalostí spoločnosti žalovaného preto mali byť odstránené/prejednané na valnom zhromaždení spoločnosti žalovaného, ktoré sa konalo dňa 25. 01. 2024 o 11.30 hod. na adrese Plynárenská 1, Bratislava - mestská časť Ružinov, PSČ: 821 09, Slovenská republika (ďalej len „Valné zhromaždenie“). Valné zhromaždenie sa konalo za prítomnosti všetkých spoločníkov spoločnosti žalovaného, t.j.: G.. G. C., G.., C., rod. č.: XXXXXX/XXXX, W.. G. D., rod. č. XXXXXX/XXXX s počtom hlasov podľa článku 3 bodu 3.2.2 spoločenskej zmluvy 75, C. D., rod. č. XXXXXX/XXXX s počtom hlasov podľa článku 3 bodu 3.2.2 spoločenskej zmluvy 12,5 v zastúpení JUDr. Ivanom Drdošom, advokátom a konateľom JURIDIKA advokátska kancelária s.r.o. na základe plnej moci. Na Valnom zhromaždení bolo (okrem iného) prijaté uznesenie, v zmysle ktorého Valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného ku dňu prijatia označeného uznesenia odvolalo žalobcu z funkcie konateľa spoločnosti žalovaného. Žalobca ako spoločník spoločnosti žalovaného týmto namietal spôsob zvolania Valného zhromaždenia, pretože Valné zhromaždenie sa malo konať na základe pozvánky, ktorá obsahovala 9 programových bodov, a ktorá bola podpísaná W.. G. D., označeným ako - konateľ a spoločník spoločnosti BPS Bookkeeping, s.r.o. Navrhovanými bodmi programu číslo 3, 4, 5, 6 a 7 Valného zhromaždenia na základe pozvánky, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 08. 01. 2024 malo byť: odvolanie žalobcu z funkcie konateľa spoločnosti žalovaného, schválenie prevodu obchodného podielu žalobcu na pána W.. G. D., prijatie nového znenia spoločenskej zmluvy spoločnosti žalovaného, schválenie ročnej uzávierky za rok 2022 a vysporiadanie hospodárskeho výsledku za rok 2022. Tieto označené body programu Valného zhromaždenia číslo 3, 4, 5, 6 a 7 uvedené v pozvánke, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 08. 01. 2024 žalobca (ako jeden z dvojice konateľov spoločnosti žalovaného) rozporoval už dňa 15. 01. 2024, kedy sa ako spoločník a konateľ spoločnosti žalovaného dopytoval vzhľadom na rozsah zistených chýb a nezrovnalostí v účtovníctve za rok 2023 a chýbajúcich podkladov, na ich oprávnenosť a zároveň sa dopytoval aj na dovtedy nedodané podklady vzájomnej fakturácie za rok 2022, následkom čoho žiadal vypustenie bodov 3 ,4, 5,6 a 7 z programu Valného zhromaždenia, a to až do opravy chýb v účtovníctve a dodania podkladov pre účely ich vzájomného odsúhlasenia medzi spoločníkmi spoločnosti žalovaného. Napriek aktívnemu rozporovaniu bodov 3, 4, 5, 6 a 7 programu Valného zhromaždenia zo stany žalobcu druhý konateľ (W.. G. D.) na tieto rozpory neprihliadol a bez akejkoľvek úpravy programu Valného zhromaždenia ponechal pozvánku na Valné zhromaždenie v pôvodnom znení, čím de facto druhého z konateľov spoločnosti žalovaného obišiel (túto skutočnosť navyše potvrdzuje aj fakt, že pozvánka na Valné zhromaždenie bola podpísaná len jedným z dvoch konateľov spoločnosti žalovaného, a to W.. G. D.Á.). Žalobca ako jeden z konateľov spoločnosti žalovaného navyše žiadal W.. G. D. o zaslanie pozvánky na Valné zhromaždenie, ktorú ako konateľ spoločnosti žalovaného chcel podpísať, nakoľko úzusom bolo spoločné konanie konateľov spoločníkov, čo vyplývalo aj z e-mailovej komunikácie zo dňa 23. 11. 2023: „Ked budes chystat novu pozvanku, tak ma nezabudni pridat, aby som ju mohol aj ja tak isto podpisat.“. Z výpisu OR SR spoločnosti žalovaného navyše vyplývalo, že pokiaľ mala spoločnosť žalovaného dvoch a viacerých konateľov, konajú v mene spoločnosti žalovaného vždy spoločne, čo dokresľuje pôvodnú dohodu spoločníkov na obchodnom vedení spoločnosti žalovaného ako navonok voči tretím osobám, tak aj dovnútra. Na základe zákonných ustanovení vyplýva, že program Valného zhromaždenia nebol v celom jeho rozsahu odsúhlasený, resp. prijatý spôsobom predpokladaným ust. § 66 ods. 8 Obchodného zákonníka pre rozhodovanie členov štatutárneho orgánu (konateľov spoločnosti žalovaného), následkom čoho nebolo ani samotné Valné zhromaždenie zvolané spôsobom predpokladaným Obchodným zákonníkom. Za ďalšie rozporuplné konanie konateľa W.. G. D. považoval žalobca aj nesprávne doručovanie pozvánky na Valné zhromaždenie spolu s dokladmi k Valnému zhromaždeniu s poukazom na ust. § 118 ods. 1 a § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného preto platí, že pozvánka na Valné zhromaždenie sa mala spoločníkovi doručovať písomne, a to na adresu uvedenú v zozname spoločníkov. Do dnešného dňa žalobca žiadnu pozvánku na Valné zhromaždenie písomne, doručením na adresu, ktorá je uvedená v zozname spoločníkov spoločnosti žalovaného alebo do elektronickej schránky neobdržal. Konatelia spoločnosti žalovaného mali vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä boli povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní
zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia. W.. G. D. ako jeden z konateľov spoločnosti žalovaného pri stanovení programu vyššie uvedeného Valného zhromaždenia tak celkom očividne postupoval v rozpore so záujmami spoločnosti a najmä v rozpore so záujmom žalobcu (ako konateľa a spoločníka spoločnosti žalovaného), nakoľko žalobca upozorňoval pred konaním Valného zhromaždenia na závažné chyby v účtovníctve a na majetkové nezrovnalosti spočívajúce vo vyvedení majetku z majetkovej sféry spoločnosti žalovaného, ktoré bolo pred konaním Valného zhromaždenia a schválením účtovnej závierky potrebné odstrániť (za nezrovnalosti možno považovať napr. absenciu výstupov za mesiace október, november a december roku 2023, finančné nezrovnalosti na pohyboch v banke, ktorými sú platby ku ktorým nie sú relevantne podklady, ktoré namietal žalobca e-mailovou komunikáciou zo dňa 10. 01. 2024). W.. G. D. napriek všetkým vyššie namietaným skutočnostiam zvolal Valné zhromaždenie, na ktorom prostredníctvom seba a svojej personálne a majetkovo prepojenej osoby C.O. D. ako spoločníčky spoločnosti žalovaného odvolali žalobcu, a to aj napriek jeho nesúhlasu z funkcie konateľa spoločnosti žalovaného. Účelom prijatia napádaného uznesenia Valného zhromaždenia bolo výlučne „odstránenie“ žalobcu z jeho doterajšej funkcie konateľa spoločnosti žalovaného, a to za účelom dokončenia podozrivých majetkových prevodov (tunelovania) spoločnosti žalovaného zo strany nových spoločníkov a konateľov, ktorý získali v spoločnosti žalovaného svoju aktuálnu pozíciu práve na základe zmluvy o sprostredkovaní uzavretej so žalobcom. Z ust. § 56a ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že zneužitie práv spoločníka, najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, sa zakazuje a že akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom, sa zakazuje. Konanie konateľa W.. G. D. a C. D. bolo v absolútnom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka a najmä s dobrými mravmi podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. W.. G. D. v postavení konateľa spoločnosti žalovaného obišiel žalobcu ako druhého konateľa tým, že bez predchádzajúcej dohody určil termín Valného zhromaždenia, body programu a naschvál sa nevenoval požiadavkám žalobcu o vypustenie jednotlivých bodov programu Valného zhromaždenia, nevenoval sa finančným nezrovnalostiam v spoločnosti žalovaného, na ktoré upozorňoval žalobca vo viacerých e-mailových komunikáciách a nezaoberal sa ani finančnými míľnikmi, ktoré mali byť na základe článkov I. a III. Zmluvy o sprostredkovaní dosiahnuté. C. D. následne koordinovane s postupom W.. G. D. nekalým a protiprávnym spôsobom zneužili svoje postavenie väčšinových spoločníkov spoločnosti žalovaného, ktoré nadobudli na základe podmienok vyplývajúcich zo Zmluvy o sprostredkovaní a prijali uznesenie, ktorým žalobcu odvolali z funkcie konateľa spoločnosti žalovaného. Ku dnešnému dňu nebol žalobcovi zo strany spoločnosti žalovaného (napriek viacerým e-mailovým urgenciám) sprístupnený písomný originál vyhotovenia zápisnice z Valného zhromaždenia.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že akékoľvek prípadné porušovanie povinností v zmysle obchodných zmlúv uzavretých medzi subjektmi majetkovo a personálne prepojenými s osobou žalobcu a žalovaného nemá súvis s týmto súdnym konaním. Žalobca k žalobe nepripojil dôkazy - zmluvy, na ktoré sa odvoláva a na druhej strane zas predložil k žalobe dôkazy, ktoré v žalobe ani nie sú spomenuté s týmto súdnym konaním nesúvisia. V prípade zvolávania valného zhromaždenia nejde o súčasť obchodného vedenia spoločnosti konateľmi, ale o zvláštnu zákonom výslovne stanovenú povinnosť, ktorú konatelia plnia nad rámec obchodného vedenia spoločnosti - o zvolaní valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným môže rozhodnúť aj len jeden z viacerých konateľov a z tohto dôvodu nie je možné domáhať sa vyslovenia neplatnosti Valného zhromaždenia. Pozvánka na Valné zhromaždenie nemá charakter právneho úkonu spoločnosti, pretože nespĺňa základnú charakteristiku právneho úkonu, keďže so samotnou pozvánkou na valné zhromaždenie nie je spojený vznik, zmena alebo zánik práv a povinností spoločníka. Právo účasti na valnom zhromaždení, právo hlasovať na ňom a výkon ďalších práv spoločníka nevzniká a nie je podmienený samotnou existenciou pozvánky, ale je viazané na nadobudnutie účasti spoločníka v spoločnosti zákonom predpokladaným spôsobom a samotným konaním valného zhromaždenia. V nadväznosti na to potom nie je možné vzťahovať požiadavky na konanie v mene spoločnosti aj na zvolávanie valného zhromaždenia a podpis pozvánky na valné zhromaždenie. Čl. III bod 3.1.9 Spoločenskej zmluvy spoločnosti žalovaného upravuje zvolávanie valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného nasledovne „Valné zhromaždenie zvoláva konateľ Spoločnosti podľa potreby, najmenej však raz do roka.“ - aj gramatický výklad samotnej Spoločenskej zmluvy spoločnosti žalovaného predpokladal, že zvolať Valné zhromaždenie môže aj iba jeden z konateľov spoločnosti žalovaného. Aj v prípade, že by sa mal uplatniť mechanizmus rozhodovania štatutárneho orgánu tvrdený žalobcom, bolo by potrebné vychádzať z riešenia konfliktu záujmov, na ktoré dáva odpoveď súdna prax: „Situáciu, keď pri konaní štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti ide o stret záujmov, rieši predovšetkým sám Obchodný zákonník. V prípadoch, na ktoré úprava
Obchodného zákonníka nedopadá, je treba vychádzať zo záverov učinených v rozhodnutí R63/1999, podľa ktorých štatutárny orgán nemôže v mene spoločnosti jednať, ak sú jeho záujmy v rozpore so záujmami spoločnosti.“. Vzhľadom na skutočnosť, že bodom programu Valného zhromaždenia bolo odvolávanie žalobcu ako konateľa, žalobca mal v tomto prípade konflikt záujmov, a teda by bol z konania a rozhodovania každopádne vylúčený. Samotný žalobca uvádzal, že pozvánka na Valné zhromaždenie mu bola doručená, o čom dokonca aj sám predložil e-mailovú komunikáciu (e-mail zo dňa 09 .01. 2024, ktorý odoslal žalobcovi konateľ žalovaného W.. G. D.). Doručením pozvánky prostredníctvom e-mailu došlo k naplneniu formálnej podmienky zvolania Valného zhromaždenia čo sa týka spôsobu zvolania. Účelom formálnych podmienok zvolania Valného zhromaždenia je zabezpečiť spoločníkom možnosť vykonávať právo účasti na Valnom zhromaždení a právo prejaviť na ňom svoju vôľu. Žalobca sa na Valné zhromaždenie dostavil, hlasoval, vykonával svoje práva, a teda nemožno hovoriť o nedodržaní podmienok pre zvolanie Valného zhromaždenia. Zároveň z ďalšej komunikácie predloženej k žalobe vyplývalo, že žalobca vyjadroval svoj nesúhlas s programom Valného zhromaždenia z dôvodu, že údajne nemal k dispozícii všetky potrebné podklady, avšak nerozporoval dodržanie lehoty pre doručenie pozvánky pred daným termínom konania Valného zhromaždenia. Žalobca bol na Valné zhromaždenie pozývaný ako spoločník, nie ako konateľ, preto ani nemal právo rozporovať dve podstatné náležitosti pozvánky, a to termín konania Valného zhromaždenia a program Valného zhromaždenia za predpokladu, že mu boli ako spoločníkovi oznámené najmenej 15 dní pred konaním Valného zhromaždenia, čo v danom prípade splnené bolo. Boli teda splnené všetky zákonné podmienky pre zvolanie Valného zhromaždenia, t.j. lehota na zvolanie - pozvánka bola doručená žalobcovi dňa 09. 01. 2024, Valné zhromaždenie sa konalo dňa 25. 01. 2024, zákonná lehota 15 dní teda bola dodržaná (Spoločenská zmluva spoločnosti žalovaného totiž neobsahuje špecifickú úpravu v súvislosti so zvolávaním valného zhromaždenia); obligatórne náležitosti pozvánky - súčasťou pozvánky bol termín konania Valného zhromaždenia ako aj program Valného zhromaždenia, pozvánka teda obsahovala všetky obligatórne náležitosti pozvánky; zvolanie osobami na to oprávnenými - Valné zhromaždenie bolo zvolané konateľom spoločnosti žalovaného W.. G. D. a písomná forma pozvánky a doručenie pozvánky - písomná pozvánka bola doručená žalobcovi prostredníctvom e-mailu (čo aj potvrdil tým, že na túto komunikáciu nadviazal). Takisto boli splnené všetky podmienky pre prijatie uznesenia o odvolaní žalobcu z funkcie konateľa, t.j. uznášaniaschopnosť Valného zhromaždenia - podľa čl. III bod 3.2.1 Spoločenskej zmluvy spoločnosti žalovaného je valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného uznášaniaschopné, ak sú prítomní (osobne alebo prostredníctvom svojho zástupcu) spoločníci, ktorí majú spoločne aspoň 51 % všetkých hlasov spoločníkov - na Valnom zhromaždení boli prítomní spoločníci s celkovým počtom hlasov zodpovedajúcim 100 % hlasov a prijatie rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou - podľa čl. III bod. 3.2.3 Spoločenskej zmluvy spoločnosti žalovaného je pre prijatie rozhodnutia potrebný súhlas aspoň 51 % hlasov všetkých spoločníkov. Za prijatie uznesenia o odvolaní žalobcu z funkcie konateľa hlasovali spoločníci s celkovým počtom hlasov zodpovedajúcim 87,5 % hlasov. Žalobca predložil k žalobe len nepodpísanú verziu Spoločenskej zmluvy spoločnosti žalovaného, ktorej obsah však nezodpovedá obsahu Spoločenskej zmluvy spoločnosti žalovaného tak, ako bola prijatá a všetkými spoločníkmi podpísaná pri založení spoločnosti žalovaného, a to predovšetkým v súvislosti s veľkosťou obchodných podielov, ako aj počtom hlasov. Žalovaný preto predložil oficiálnu a podpísanú verziu Spoločenskej zmluvy spoločnosti žalovaného, ktorá je uložená aj v zbierke listín, a to za účelom preukázania splnenia podmienok pre prijatie uznesenia o odvolaní žalobcu z funkcie konateľa. V nadväznosti na vyššie uvedené žaloba žalobcu nebola dôvodná. Žalobca z pozície konateľa mal úplne iný rozsah práv a povinností ako mal z pozície spoločníka (ktorým aj v súčasnosti je). Preto pri rozporovaní platnosti uznesenia, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie konateľa nebolo namieste tvrdiť, že bol znevýhodnený ako spoločník. Je totiž potrebné starostlivo oddeľovať na jednej strane to, že bol konateľom spoločnosti žalovaného a na druhej strane to, že je spoločníkom spoločnosti žalovaného. Ust. § 56a ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka sa zaoberá prípadom znevýhodnenia spoločníka zneužívajúcim spôsobom, čo v tomto prípade nenastalo a teda nedošlo k znevýhodneniu žiadnej osoby, rovnako tak nedošlo ani k porušeniu povinnosti W.. G. D. vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou. Konateľ môže byť z funkcie odvolaný aj bez uvedenia dôvodu, a teda definovanie kauzy pri úkone, ktorý kauzu mať nemusí, sa javí ako nadbytočné a v danom prípade účelové.
3. Žalobca sa v konaní vyjadril ešte tak, že v predmetnom prípade bol program valného zhromaždenia predložený na odsúhlasenie len jedným konateľom, pričom druhý konateľ, ktorého súhlas bol nevyhnutný, nebol o programe dostatočne informovaný a nesúhlasil s ním. Tento postup vedie k tomu, že valné zhromaždenie nebolo zvolané v súlade s právnymi predpismi a spoločenskou zmluvou. Čl.
III bod 3.1.9 spoločenskej zmluvy, podľa ktorého „Valné zhromaždenie spoločnosti zvoláva konateľ spoločnosti podľa potreby, najmenej však raz do roka" stanovuje povinnosť konateľov zvolať valné zhromaždenie aspoň raz ročne, ale nehovorí nič o situáciách, keď sú dvaja konatelia a nevedia sa dohodnúť na programe valného zhromaždenia. Ak existuje viac konateľov a spoločenská zmluva nešpecifikuje iný spôsob ich rozhodovania, potom je potrebné, aby sa konatelia zhodli na všetkých rozhodnutiach, vrátane zvolania valného zhromaždenia a jeho programu. Ak sa nedohodnú, nemôže byť prijaté žiadne rozhodnutie. Ustanovenie o zvolaní valného zhromaždenia raz do roka nepostihuje konkrétne situáciu nezhody medzi konateľmi. V prípade, že sa dvaja konatelia nevedia dohodnúť na programe valného zhromaždenia, riešenie musí byť hľadané v rámci spoločenskej zmluvy, stanov alebo prostredníctvom rozhodnutia valného zhromaždenia. Žalobca mal preto ako konateľ právo rozporovať podstatné náležitosti pozvánky vrátane programu, aj keď bol pozývaný ako spoločník, keďže jeho úloha a zodpovednosť za riadne vykonávanie funkcie sa vzťahuje na všetky aspekty správy spoločnosti žalovaného vrátane zvolania a programu valného zhromaždenia. Žalobca upozornil na to, že spoločenská zmluva, ako aj zápisnica z valného zhromaždenia mu neboli poskytnuté, čo považoval za úmyselnú snahu žalovaného o obmedzenie prístupnosti týchto dokumentov. Žalobcovi nebol umožnený prístup k dôležitým dokumentom spoločnosti, ako sú spoločenská zmluva a zápisnica z valného zhromaždenia, a z toho dôvodu ide o závažné porušenie jeho práv, ktoré má za následok neplatnosť rozhodnutí prijatých na valnom zhromaždení. Na základe uvedených skutočností a právnych argumentov je zrejmé, že zvolanie valného zhromaždenia a jeho priebeh neboli vykonané v súlade so zákonom a spoločenskou zmluvou, čo vedie k neplatnosti rozhodnutí napádaných žalobcom. Konateľ a spoločník majú rôzne právne postavenie a povinnosti. Je však zásadné, že konateľ, ako aj spoločník, musia plniť svoje povinnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. To, že konateľ môže byť odvolaný bez uvedenia dôvodu, nezbavuje spoločnosť povinnosti konať v súlade so zákonom a spoločenskou zmluvou. Rozporovanie platnosti uznesenia o odvolaní z funkcie konateľa sa nemá zúžiť len na aspekt konateľa, ale musí byť posúdené aj z hľadiska dodržania pravidiel a zásad platných pre celé valné zhromaždenie a rozhodovanie v rámci spoločnosti. Ako spoločník má právo na ochranu svojich práv a záujmov, ktoré sú posilnené zákonom aj spoločenskou zmluvou. Ust. § 56a ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka nedovoľuje, aby bolo rozhodovanie o odvolaní konateľa vykonané spôsobom, ktorý by mohol byť v rozpore so záujmami všetkých spoločníkov. Naopak, rozhodovanie musí byť vykonané v súlade so zásadami spravodlivosti a transparentnosti. Aj keď je pravda, že konateľ môže byť odvolaný aj bez uvedenia dôvodu, tento fakt nezbavuje povinnosti zabezpečiť, aby všetky procesné kroky, vrátane zvolania a rokovania valného zhromaždenia, boli v súlade s právnymi predpismi a spoločenskou zmluvou. Rovnako je potrebné, aby každý úkon vrátane odvolania konateľa bol vykonaný s náležitou odbornou starostlivosťou a bez zjavného zneužitia právomocí spoločníkov spoločnosti. Pri rozhodovaní o odvolaní z funkcie konateľa žalobcu došlo k porušeniu právnych predpisov a zásad spravodlivosti. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty a relevantnú rozhodovaciu prax žaloba má právny základ a je potrebné preskúmať všetky aspekty súvisiace s procesom odvolania, vrátane dodržania pravidiel a zásad platných pre celé valné zhromaždenie.
4. Žalovaný sa v konaní vyjadril ešte tak, že písomná forma podľa ust. § 40 ods. 4 prvá veta Občianskeho zákonníka bola doručením pozvánky prostredníctvom e-mailu jednoznačne zachovaná. V danom prípade je zrejmé, že žalobcovi bola pozvánka doručená, e-mail obdržal, prečítal si ho, termín valného zhromaždenia zobral na vedomie a na valné zhromaždenie sa aj v danom termíne dostavil, hlasoval, vykonával svoje práva, a teda tvrdenie, že mu nebola pozvánka doručená, je účelové a v rozpore s dobrými mravmi. Spoločenská zmluva je dokument, ktorý podpisoval žalobca ako spoločník, a teda obsah tohto dokumentu mu bol známy. Znenie zápisnice z valného zhromaždenia bolo žalobcovi doručené e-mailom dňa 23. 02. 2024. Obidva tieto dokumenty sú súčasťou zbierky listín obchodného registra, pričom v súlade s ust. § 12 ods. 1 zákona o obchodnom registri sú obchodný register a zbierka listín každému prístupné, teda aj žalobcovi. V zmysle vyššie uvedeného tak nedošlo k porušeniu práv žalobcu ako spoločníka, keďže mal k dispozícii všetky informácie. Žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval a nepreukázal, akým spôsobom boli dotknuté jeho práva a záujmy prijatím uznesenia o odvolaní konateľa. Zhoda v osobe spoločníka a konateľa nemôže byť dôvodom pre vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o odvolaní konateľa. Bol to práve žalobca, kto robil v spoločnosti žalovaného podozrivé majetkové prevody (pravdepodobne aj s cieľom navýšiť si svoju odmenu, keďže jej výška závisela od sumy uhradených faktúr od klientov). V dôsledku toho dochádzalo k nedorozumeniam medzi spoločnosťou žalovaného a klientmi. Spoločnosť žalovaného
v nadväznosti na neuhradenie faktúr zo strany klientov týchto urgovala, prípadne ukončovala spoluprácu. Klienti však následne viackrát s prekvapením uviedli, že fakturované sumy uhradili priamo žalobcovi, čo žalobca sám potvrdil tým, že tieto sumy následne vložil na bankový účet spoločnosti žalovaného. Viackrát však došlo k úhrade týchto súm zo strany žalobcu, až keď došlo k nedorozumeniu medzi spoločnosťou žalovaného a klientmi, o čom svedčí aj výpis z bankového účtu, ako aj príslušné faktúry, ktoré uhradil žalobca na účet spoločnosti žalovaného po tom, ako vznikli nedorozumenia ohľadom uhradenia/neuhradenia faktúr. Žalovaný zotrval na stanovisku, že zákon nevyžaduje, aby bolo odvolanie konateľa odôvodnené, pričom konanie žalobcu v pozícii konateľa vyvolávalo podozrenia o tom, či koná s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti žalovaného (a nie v záujme seba ako obchodného partnera spoločnosti žalovaného), a teda podklad pre jeho odvolanie z funkcie konateľa spoločnosti žalovaného vytvorilo práve jeho podozrivé konanie. Žalovaný poukázal na zatiaľ neprávoplatný rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 84Cb/11/2024-138 zo dňa 24. 04. 2025 v obdobnej veci, v rámci ktorého žalobca žaloval o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti BPS Malach, s.r.o., ktorým súd podanú žalobu „zamietol vo vzťahu k namietanej vade zvolania valného zhromaždenia, ktorá bola prípadne dôvodom neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia jedine vo vzťahu k spoločníkovi spoločnosti, keďže na valné zhromaždenie sa pozývajú spoločníci, nie konatelia. Nedostatky zvolávania valného zhromaždenia vrátane nedostatkov pozvánky sú konvalidovateľné. Samotná účasť spoločníka na valnom zhromaždení v zásade hojí nedostatky pozvania na valné zhromaždenie, avšak nie nedostatky programu (obsahu pozvánky). Ak sa spoločník na valné zhromaždenie dostavil znamená to, že pozvánka mu došla. Avšak, ak nebol dostatočne informovaný o programe zhromaždenia, nemohol sa naňˇ pripraviť a tento nedostatok nie je bez odobrenia dotknutým spoločníkom konvalidovaný iba jeho samotnou účasťou na valnom zhromaždení (vidˇ OVECˇKOVA´, O., CSACH, K., ZˇITNˇANSKA´, L. Obchodné právo 2. obchodné spoločnosti a družstvo. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2020, s. 308). Vzhľadom k tomu, že ani zo zákona, ani zo spoločenskej zmluvy nevyplýva povinnosť doručenia pozvánky na valné zhromaždenie spoločníkovi na adresu uvedenú v zozname spoločníkov, takéto nedoručenie pozvánky žalobcovi (ako spoločníkovi) nespôsobuje neplatnosť uznesenia prijatého na danom valnom zhromaždení. Zároveňˇ súd dodal, že žalobca sa ako spoločník zúčastnil daného valného zhromaždenia, kde aj uplatňoval svoje práva spoločníka a že žalobca nerozporoval dostatočné informovanie o programe valného zhromaždenia, čo je z povahy veci obsahovo odlišná námietka od námietky nevypustenia konkrétnych bodov programu z hlasovania na valnom zhromaždení. Súd zároveňˇ dodal, že argumentácia žalobu vo vzťahu k zmluve o sprostredkovaní a spolupráci je irelevantná pre posúdenie zákonnosti a platnosti prijatého uznesenia valného zhromaždenia, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie konateľa v nadväznosti na žalobcom uplatnené dôvody neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Napokon žalobca namietal, de facto ako vadu obsahu prijatého uznesenia, zneužitie väčšiny a znevýhodnenie spoločníka. V danom prípade sa konkrétneho dôvodu neplatnosti môže dovolávať jedine žalobca v postavení spoločníka, keďže z povahy veci sa jedná o namietanie porušenia práv spoločníka, a to s poukazom na ust. § 56a ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. V rámci namietania konkrétnej vady uznesenia je však potrebné zároveňˇ zo strany žalobcu ako spoločníka uviesť aj to, akým spôsobom vo vzťahu k prijatému uzneseniu o odvolaní žalobcu ako konateľa spoločnosti mohlo dôjsť prípadným zneužitím väčšiny druhým spoločníkom k zásahu do práv žalobcu ako spoločníka. Uvedené podstatné skutkové tvrdenia zo strany žalobcu v tomto smere v danom spore absentujú. Prosté konštatovanie o tom, že žalobca trval na tom, že pri rozhodovaní o jeho odvolaní z funkcie konateľa došlo k porušeniu právnych predpisov (ust. § 56a Obchodného zákonníka) takýmito rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami nie sú. Súd uviedol, že mu nie je zrejmé, akú súvislosť má uvedené so zneužitím hlasovacích práv väčšinového spoločníka vo vzťahu k odvolaniu žalobcu z funkcie konateľa. K zásahu do práv spoločníka v rámci tejto časti argumentácie žalobcu môže dôjsť jedine hlasovaním väčšinového spoločníka, a to hlasovaním vo väzbe na prijatie konkrétneho uznesenia. V tomto smere bola argumentácia žalobcu zmätočná. Súd dodal, že v obchodnej spoločnosti spravidla platí pravidlo väčšinového rozhodovania, nesmie však dôjsť k obmedzeniu práva ostatných spoločníkov, ani zhoršeniu ich postavenia zneužívajúcim spôsobom, čo však žalobcom tvrdené nebolo. V rámci konania o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia súd nekontroluje dôvody prijatia uznesenia. Spoločníci vedia, prečo určité rozhodnutie prijali a dôvody preňˇ spravidla ani nie sú uvedené. Súd neposudzoval, či je dané uznesenie vhodné na dosiahnutie určitého účelu, resp. či je vhodné pre samotnú obchodnú spoločnosť. Dokonca ani jasná škodlivosť uznesenia pre spoločnosť či spoločníkov nie je sama osebe dôvodom jeho neplatnosti (vidˇ OVECˇKOVA´, O., CSACH, K., ZˇITNˇANSKA´, L. Obchodné právo 2. obchodné spoločnosti a družstvo. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2020, s.321-322).“.
6. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2020 dostal ponuku od pána S. predať jednu z jeho spoločností a tento pán ho zoznámil s pánom D., s ktorým viedol rozhovory o prebratí spoločnosti, ktorú ocenil na 300 až 500 tisíc eur, pričom sa dohodli na sume 240 000,- eur a po kríze spôsobenej pandémiou si dohodli spoluprácu na 4-5 rokov s tým, že žalobca bude dostávať 85 % zo zisku a potom z firmy odstúpi. Začiatkom roka 2024 žalobca začal pripomienkovať účtovníctvo, nakoľko mali ako konatelia konať spolu, ale zistil, že sa tak nedialo a následne dostal predvolanie na mimoriadne valné zhromaždenie, kde jedným z bodov bol odpredaj jeho podielov a ukončenie jeho spolukonateľstva. V období kedy som bol spolukonateľom s pánom D. boli uzatvárane viaceré zmluvy ako napr. nájomná zmluva, zmluva o pôžičke, rôzne zmluvy o spoluprácach, ktoré boli uzatvárané ústne, ale neboli so žalobcom konzultované. Tieto zmluvy žalobca pripomienkoval, pričom mu bolo povedané, že ústna zmluva je dostatočná. Predmetné zmluvy nie sú zlé, problémom bola výška odmien v nich uvedená. Odmenu dohodnutú v článku 3.6 predmetnej zmluvy o sprostredkovaní spolupráce žalobca nedostal za žiaden mesiac. Nedostal vyplatenú ani odmenu vypočítanú matematickým vzorcom, pričom z roku 2023 bola prepočítaná na celkovú sumu 11 000,- eur, čo aj pripomienkoval. Nedostal odmenu za sprostredkovanie služieb pre nových klientov v zmysle článku IV predmetnej zmluvy o sprostredkovaní spolupráce. Spoločnosť, na ktorú prešli klienti a z ktorej sa fakturuje je BPS Facility, s.r.o., IČO: 52 881 377 a spoločnosť, z ktorej chodia neprimerane vysoké faktúry je EcosWork s.r.o., IČO: 54 864 747. Spoločnosti Conta s.r.o., Ecos Work s.r.o. a W.. T. G. fakturovali za obdobie 2024 a 2025 žalovanému služby v hodnote 40 000,- eur, pričom nie všetky fakturované služby sa poskytovali žalovanému, čo bolo dôvodom zníženia finančných prostriedkov žalovaného. Na uvedené skutočnosti sa žalobca dopytoval, avšak odpoveď nedostal. Nepoznal dôvod, pre ktorý bol ako konateľ odvolaný z tejto funkcie. Uznesenie, ktorého neplatnosť žalobou napádal ho poškodzuje tak, že nemá možnosť ako spolukonateľ pravidelne rozhodovať o chode spoločnosti, doklady o chode spoločnosti buď dostáva s oneskorením, alebo niektoré napr. nejaký list právnika nedostane vôbec. Zhoršenie jeho postavenia spočíva v tom, že sa dozvedel už po jeho odvolaní, že tri mesiace po ňom bola časť klientov účtovaná na inú spoločnosť, kde nie je spoločníkom ani konateľom a ďalej, že doručované faktúry sú v čase, keď sú žalobcovi predložené už uhradené, takže žalobca nemá možnosť ich pripomienkovať. Žalobca sa domáhal odpovedí voči žalovanému e-mailami, avšak žiaden nedostal.
7. Žalovaný k výpovedi žalobcu písomne uviedol, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé preukázať nezákonnosť alebo neplatnosť napadnutého uznesenia valného zhromaždenia žalovaného, a to ani z hľadiska jeho rozporu so zákonom, ani so spoločenskou zmluvou. Žalobca iba opisoval svoje subjektívne pocity, obchodné očakávania, domnienky a obavy, ktoré nemajú žiadnu právnu relevanciu pre posúdenie platnosti uznesenia, ktorého neplatnosti sa žalobou domáhal. Žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno. V skutočnosti sa nedomáha ochrany práv spoločníka, ale rieši si následky svojho odvolania z funkcie konateľa, čo je v tomto type konania právne irelevantné. Dôvody uvádzané v žalobe navyše ani pri ich pravdivosti nepredstavujú dôvody, pre ktoré by mohlo byť uznesenie valného zhromaždenia vyhlásené za neplatné, keďže smerujú výlučne k subjektívnej nespokojnosti žalobcu s jeho odvolaním z funkcie konateľa a k údajným následným zásahom do jeho postavenia, nie k existencii právnej vady samotného uznesenia. Naopak, sám žalobca výslovne uviedol, že disponuje fotokópiami faktúr a ďalšími listinami, ktoré však do súdneho spisu nepredložil, pričom ich nepredloženie odôvodňoval výlučne subjektívnymi dôvodmi, ktoré sú z procesného hľadiska úplne bezvýznamné. Z výpovede žalobcu je zrejmé, že právne nesprávne zamieňa postavenie spoločníka a postavenie konateľa spoločnosti. Napadnutým uznesením valného zhromaždenia bol žalobca odvolaný z funkcie konateľa, nie zbavený postavenia spoločníka ani práv z obchodného podielu. Napriek tomu žalobca svoju údajnú ujmu zakladá na tvrdeniach, že nemôže rozhodovať o chode spoločnosti, nemá prístup k účtovníctvu v reálnom čase, nemôže pripomienkovať faktúry a nie je oboznamovaný s operatívnymi rozhodnutiami. Tieto tvrdenia sa však výlučne viažu k výkonu funkcie konateľa a nie k postaveniu spoločníka. Spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným nemá právo riadiť každodenný chod spoločnosti, schvaľovať jednotlivé faktúry ani zasahovať do operatívneho vedenia spoločnosti. Žalobca sa tak v tomto konaní v skutočnosti nedomáhal ochrany práv spoločníka, ale snažil sa spätne spochybniť svoje odvolanie z funkcie konateľa a riešiť si nároky, ktoré s touto funkciou súviseli, čo je v konaní o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia neprípustné. Rovnako irelevantné sú tvrdenia žalobcu o údajne nevyplatených odmenách, o výške fakturovaných súm, o presune klientov na iné spoločnosti či o hospodárení iných subjektov. Ide o skutočnosti, ktoré nemajú žiadny právny vzťah k posúdeniu platnosti napadnutého uznesenia valného zhromaždenia a môžu byť nanajvýš predmetom samostatných nárokov v inom type konania. Súd v tomto konaní nie je oprávnený skúmať hospodárnosť podnikateľských rozhodnutí žalovaného ani riešiť obchodné spory
žalobcu s inými subjektmi. Žalobca tak počas svojej výpovede nepreukázal existenciu žiadnej konkrétnej právnej vady napadnutého uznesenia, nepreukázal v čom by malo dôjsť k zásahu do jeho práv ako spoločníka a celý spor založil na subjektívnej nespokojnosti s tým, že bol riadne a zákonne odvolaný z funkcie konateľa. Takýto postup však nemôže viesť k vysloveniu neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia.
8. Konateľ žalovaného W.. G. D. k veci uviedol, že na valnom zhromaždení dňa 25. 01. 2024 odvolali žalobcu z pozície konateľa z dôvodu zefektívnenia komunikácie s klientmi, nakoľko klienti komunikovali so žalobcom a takéto informácie sa nedostávali k ďalším kolegom. Išlo napríklad o komunikáciu ohľadom vymáhania pohľadávok, pričom uzavreté dohody so žalobcom sa ku kolegom nedostali. Išlo o kolegov, ktorí konkrétneho klienta účtovali. Po odvolaní žalobcu si klienti našli priamejšiu cestu na komunikáciu s kolegami, ktorí ich účtujú, takže neprichádza k žiadnym informačným šumom. V rámci vnútornej štruktúry spoločnosti žalovaného má komunikáciu s konkrétnym klientom na starosti ten kolega, ktorý ho účtuje. Nevedel uviesť mená a počet kolegov, ktorí majú na starosti účtovanie klientov v spoločnosti žalovaného. Mal za to, že spolupracujú s podnikateľskými subjektmi, ktorým dávajú účtovať svojich klientov, konkrétne so spoločnosťou Conta s.r.o. a EcosWork s.r.o. Žalovaný spolupracuje aj s osobou, ktorá má krstné meno T., nevedel uviesť či sa celým menom volá T. G.. Je bežnou praxou, že firmy spolupracujú aj s externými subjektmi, že tak robí žalovaný má určite rácio. Na predloženú zmluvu o budúcej zmluve o sprostredkovaní spolupráce zo dňa 29. 09. 2021 uviedol, že od jej platnosti boli žalobcovi zaplatené tie finančné prostriedky, ktoré si fakturoval.
9. Svedkyňa C. D. bola ako svedok volaná súdom na pojednávanie dňa 01. 06. 2026, kam sa aj dostavila, ale nakoľko bola ako svedkyňa označená právnym zástupcom žalobcu, ktorý sa bez ospravedlnenia na tento termín pojednávania nedostavil a logicky jej nepoložil žiadnu otázku, svedkyňa nič súdu neuviedla, nakoľko ani súd, ani právny zástupca žalovaného na túto svedkyňu nemali žiadne otázky.
10. Právny zástupca žalovaného vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že žaloba je nedôvodná, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva, že pozvánka na valné zhromaždenie bola žalobcovi doručená riadne a obsahovala všetky predpísane náležitosti, žalobca sa na toto valné zhromaždenie dostavil, hlasoval na ňom a vykonával na ňom všetky svoje práva, pričom boli splnené podmienky na prijatie napadnutého uznesenia, a to uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia a potrebný počet hlasov na prijatie uznesenia. Vzťahy z obchodných zmlúv medzi spoločnosťami, ktorých spoločníkom je žalobca nie sú pre toto konanie relevantné.
11. Súd na pojednávaní dňa 01. 06. 2026 pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu podľa ust. § 80 C.s.p., ktorý sa bez ospravedlnenia na tento termín pojednávania nedostavil, i keď doručenie jeho predvolania na toto pojednávanie mal vykázané riadne a včas osobným vzatím na vedomie pri stanovovaní tohto termínu pojednávania na predchádzajúcom pojednávaní. Súd preto po záverečnom vyjadrení právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní súdu, konanom dňa 01. 06. 2026 nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, a preto podľa ust. § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku vo veci samej na deň 24. 06. 2026.
12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, konateľa žalovaného W.. G. D. a svedkyne C. D., a ďalej listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o budúcej zmluve o sprostredkovaní a spolupráci zo dňa 29. 09. 2021, zmluvou o sprostredkovaní a spolupráci zo dňa 29. 09. 2021, zmluvou o prevode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, Spoločenskou zmluvou spoločnosti žalovaného, Pozvánkou na valné zhromaždenie konaného dňa 25. 01. 2024, Zápisnicou zo zasadania mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného zo dňa 25. 01. 2024 spolu s prezenčnou listinou prítomných, Plnomocenstvom zo dňa 25. 01. 2024, e-mailovou komunikáciou zo dňa 15. 01. 2024, e e- mailovou komunikáciou z januára, februára a apríla roku 2024, výpismi z bankového účtu žalovaného, faktúrami žalobcu, výpismi z obchodného registra spoločností BPS Facility s.r.o., EcosWork s.r.o. a žalovaného, čím vykonal všetky označené a navrhnuté dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu.
13. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
14. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
15. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
16. Podľa ust. § 56a ods. 1 Obchodného zákonníka zneužitie práv spoločníka, najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, sa zakazuje.
17. Podľa ust. § 56a ods. 2 Obchodného zákonníka akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom, sa zakazuje.
18. Podľa ust. § 66 ods. 8 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, môže sa štatutárny orgán alebo dozorná rada uznášať, len ak je prítomná nadpolovičná väčšina ich členov, na prijatie uznesenia je potrebný súhlas väčšiny prítomných členov. Spoločenská zmluva alebo stanovy môžu určiť hlasovanie mimo zasadania orgánu aj písomnou formu alebo hlasovaním pomocou prostriedkov oznamovacej techniky. Hlasujúci sa pritom považujú za prítomných.
19. Podľa ust. § 115 ods. 2 Obchodného zákonníka spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia.
20. Podľa ust. § 118 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť vedie zoznam spoločníkov, do ktorého sa zapisuje meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby spoločníka alebo obchodné meno, alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby spoločníka s uvedením výšky vkladu a rozsahu jeho splatenia. V prípade zahraničnej právnickej osoby sa identifikačné číslo uvádza, ak je pridelené; pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza jej dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené. Každý spoločník má právo nahliadať do zoznamu spoločníkov; spoločnosť je povinná na žiadosť spoločníka vydať mu výpis zo zoznamu spoločníkov.
21. Podľa ust. § 122 Obchodného zákonníka spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.
22. Podľa ust. § 125 ods. 1 písm. f/ Obchodného zákonníka valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov.
23. Podľa ust. § 126 Obchodného zákonníka spoločník sa zúčastňuje na rokovaní valného zhromaždenia osobne alebo v zastúpení splnomocnencom na základe písomného plnomocenstva. Splnomocnencom nesmie byť konateľ alebo člen dozornej rady spoločnosti.
24. Podľa ust. § 127 ods. 1 Obchodného zákonníka valné zhromaždenie je schopné uznášania, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
25. Podľa ust. § 127 ods. 2 Obchodného zákonníka počet hlasov každého spoločníka sa určuje pomerom hodnoty jeho vkladu k výške základného imania spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov.
26. Podľa ust. § 127 ods. 3 Obchodného zákonníka valné zhromaždenie rozhoduje prostou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, ak zákon alebo spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší počet hlasov.
27. Podľa ust. § 128 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon, spoločenská zmluva, prípadne stanovy neustanovujú kratšiu lehotu, zvolávajú valné zhromaždenie konatelia najmenej raz za rok.
28. Podľa ust. § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
29. Podľa ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
30. Podľa ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
31. Podľa ust. § 131 ods. 3 Obchodného zákonníka v konaní konajú za spoločnosť konatelia; ak sú však účastníkmi konania sami konatelia, zastupuje spoločnosť určený člen (členovia) dozornej rady. Ak žalujú tak konatelia, ako aj členovia dozornej rady, alebo ak nie je dozorná rada zriadená, určí zástupcu spoločnosti valné zhromaždenie. Ak tak neurobí do troch mesiacov od doručenia žaloby spoločnosti, ustanoví súd spoločnosti opatrovníka.
32. Podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
33. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
34. Podľa ust. § 40 ods. 4 prvá veta Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.
35. Podľa ust. § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
36. Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
37. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
38. Podľa ust. § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
39. Podľa ust. § 186 ods. 2 C.s.p. súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
40. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu, a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení, ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú
aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona), vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd dokazovanie v rozsahu, v akom strany konania navrhli vykonanie dôkazov. Na základe takto vykonaného dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim záverom.
41. Dôkazná povinnosť strán sporu, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia v zmysle ust. § 149 Civilného sporového poriadku znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, pričom tento záver výslovne duplikujú ustanovenia § 185 a § 186 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.
42. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 25. 01. 2024 o 11.30 hod sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného na adrese Plynárenská 1, Bratislava - mestská časť Ružinov, PSČ: 821 09, Slovenská republika, ktoré sa konalo za prítomnosti spoločníkov spoločnosti žalovaného: žalobcu, W.. G. D., rod. č. XXXXXX/XXXX s počtom hlasov podľa článku 3 bodu 3.2.2 spoločenskej zmluvy 75 a C. D., rod. č. XXXXXX/XXXX s počtom hlasov podľa článku 3 bodu 3.2.2 spoločenskej zmluvy 12,5 v zastúpení JUDr. Ivanom Drdošom, advokátom a konateľom JURIDIKA advokátska kancelária s.r.o. na základe plnej moci zo dňa 25. 01. 2024. Na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti žalobcu došlo k prijatiu uznesenia, ktorým bol z funkcie konateľa odvolaný žalobca. Sporným v konaní bolo zvolanie tohto mimoriadneho valného zhromaždenia v kontexte namietaných jednotlivých bodov programu valného zhromaždenia žalobcom.
43. Pokiaľ ide o určovaciu žalobu podľa ust. § 137 písm. d/ C.s.p. je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je „podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia). Takýmito žalobami sú napríklad žaloba na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným (ust. § 131 Obchodného zákonníka), uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti (ust. § 183 Obchodného zákonníka) a uznesenia členskej schôdze družstva (ust. § 242 a § 260 Obchodného zákonníka). Pri uvedenej žalobe z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod, prečo je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). Dôvodom je (väčšinou) to, že rozhodnutie súdu je osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný. Keďže možnosť podať žalobu vyplýva z osobitného zákona (Obchodný zákonník), nie je v konaní potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na tomto určení. Na rozdiel od všeobecnej úpravy neplatnosti právnych úkonov, v záujme právnej istoty musí byť žaloba o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia podaná na súd v lehote troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia, alebo v prípade, ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, kedy sa žalobca mohol o uznesení dozvedieť (ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka). Jedná sa o prekluzívnu hmotnoprávnu lehotu, teda v uvedenej lehote musí žaloba, ako prejav vôle, dôjsť na súd. V danom prípade bola súdu doručená žaloba žalobcu dňa 26. 04. 2024, teda v lehote troch mesiacov od
konania mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného dňa 25. 01. 2024 (s poukazom na ust. § 122 Obchodného zákonníka) preto súd konštatuje, že žaloba bola podaná včas.
44. Pri žalobe o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia sa rozlišuje medzi troma skupinami žalobcov s rôznymi podmienkami aktívnej legitimácie. Všetci žalobcovia v zmysle ust. § 131 Obchodného zákonníka žalujú vo svojom mene, nie v mene spoločnosti. Každý znáša dôkazné bremeno, že uznesenie valného zhromaždenia je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Okrem toho zákon niektorým žalobcom ukladá ďalšie podmienky. Najširšie návrhové oprávnenie majú členovia riadiacich a kontrolných orgánov (konateľ alebo člen predstavenstva, likvidátor, správca v konkurze alebo reštrukturalizácii, alebo člen dozornej rady) bez ohľadu na to, či sú sami oprávnení konať v mene spoločnosti. Zákon u týchto navrhovateľov nevyžaduje žiadnu osobitnú podmienku. Nemusia byť uznesením individuálne dotknutí, hoci sa ich uznesenie môže dotýkať. Pri aktívnej legitimácii týchto osôb sa vychádza z toho, že ich úlohou nie je chrániť vlastné subjektívne práva a záujmy, ale dbať o súlad uznesení valného zhromaždenia s právom. Žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia môže podať spoločník, avšak iba vtedy, ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť jeho práva (ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka). Spoločník tak musí byť individuálne negatívne dotknutý (resp. musí byť splnený predpoklad spôsobilosti takéhoto dotknutia) nielen samotným uznesením (jeho obsahom), ale aj samotným porušením práva, ktoré má byť dôvodom jeho neplatnosti. Treťou skupinou osôb disponujúcich aktívnou vecnou legitimáciou na podanie žaloby v zmysle ust. § 131 Obchodného zákonníka sú bývalý spoločník a bývalý konateľ, ktorí však môžu podať žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia len vtedy, ak sa ich uznesenie týka (ust. § 131 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka). Pri spoločníkovi nejde o samostatnú požiadavku a vecne sa zhoduje so spôsobilosťou uznesenia obmedziť jeho práva. Bývalý konateľ - bez ohľadu na to, či ešte figuruje v obchodnom registri - musí preukázať, že sa ho uznesenie týka. Týkať sa ho bude vtedy, ak má vplyv na jeho práva a povinnosti, resp. právom chránené záujmy. Spravidla postačí, ak bude splnená rovnaká požiadavka ako pri spoločníkoch, teda spôsobilosť napadnutého uznesenia obmedziť jeho práva. Typicky pôjde o uznesenie, ktorým došlo k odvolaniu alebo rozhodnutiu o jeho právach zo zmluvy o výkone funkcie. Pasívne legitimovaným subjektom je samotná obchodná spoločnosť, ktorej valné zhromaždenie uznesenie prijalo, v mene ktorej vystupujú konatelia. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii súd poukazuje a na závery vyjadrené v rozsudku NS SR zo dňa 27. 09. 2022, sp.zn. 5Obdo/25/2021 (R 9/2023).
45. V danej veci podal žalobca žalobu ako spoločník a zároveň aj bývalý konateľ spoločnosti žalovaného. V kontexte uvedeného súd konštatuje, že žalobou napadnuté uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia odvolalo z funkcie konateľa spoločnosti žalovaného žalobcu, čím bola bez ďalšieho daná aktívna vecná legitimácia žalobcu ako bývalého konateľa žalovaného v tomto spore, čím bolo možné zo strany súdu posudzovať námietky žalobcu ako bývalého konateľa žalovaného vo vzťahu k namietanému uzneseniu, ktorým bol odvolaný. Konštatujúc žalobcom namietané vady (nemožnosť zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia len jedným z konateľov, nepodpísanie pozvánky žalobcom, neodsúhlasenie programu mimoriadneho valného zhromaždenia a nemožnosť doručenia pozvánky e-mailom) je potrebné uviesť, že niektoré žalobcom uvádzané dôvody je možné posudzovať iba vo vzťahu k žalobcovi v postavení bývalého konateľa a niektoré iba vo vzťahu k žalobcovi ako spoločníkovi spoločnosti a toto postavenie žalobcu je potrebné striktne rozlišovať.
46. Vo všeobecnosti sa rozlišuje medzi troma základnými dôvodmi neplatnosti uznesení valného zhromaždenia. V každom jednom prípade však musí ísť o rozpor so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Naopak, rozpor s obligačnými dohodami medzi spoločníkmi neplatnosť nespôsobuje. Právne relevantný rozpor so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami môže spočívať vo: a/ vade zvolávania (napríklad nesprávna adresa konania valného zhromaždenia), b/ vade hlasovania (nedostatok uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia, nedosiahnutie vyžadovaného kvóra pre prijatie daného uznesenia, nesprávne spočítanie odovzdaných hlasov, nesprávne určenie spoločníka a pod. a c/ vade obsahu prijatého uznesenia, ktoré je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami (napr. porušenie pravidiel pre rozdeľovanie zisku, schválenie prevodu účasti na spoločnosti v rozpore s pravidlami a podobne).
47. V rámci konania o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia súd nekontroluje dôvody prijatia napadnutého uznesenia. Spoločníci vedia, prečo určité rozhodnutie prijali a dôvody preň spravidla
ani nie sú uvedené. Súd neposudzuje, či je dané uznesenie vhodné na dosiahnutie určitého účelu, resp. či je vhodné pre samotnú obchodnú spoločnosť. Dokonca ani jasná škodlivosť uznesenia pre spoločnosť či spoločníkov nie je sama osebe dôvodom jeho neplatnosti (viď OVEČKOVÁ, O., CSACH, K., ŽITŇANSKÁ, L. Obchodné právo 2. obchodné spoločnosti a družstvo. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2020, s.321-322).
48. Vo vzťahu k namietaným vadám zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného na deň 25. 01. 2024 súd konštatuje, že tieto sú dôvodom neplatnosti napadnutého uznesenia tohto mimoriadneho valného zhromaždenia jedine vo vzťahu k spoločníkovi spoločnosti, keďže na valné zhromaždenie sa pozývajú spoločníci spoločnosti, nie konatelia. Nedostatky zvolávania valného zhromaždenia vrátane nedostatkov pozvánky sú podľa zaužívanej súdnej praxe konvalidovateľné. Samotná účasť spoločníka na dotknutom valnom zhromaždení v zásade hojí nedostatky pozvania na toto valné zhromaždenie, avšak nie nedostatky programu (obsahu pozvánky). Ak sa spoločník na valné zhromaždenie dostavil, znamená to, že pozvánka mu prišla, čo jednoznačne osvedčil svojou účasťou. Avšak, ak nebol dostatočne informovaný o programe zhromaždenia, nemohol sa naň pripraviť a tento nedostatok nie je bez odobrenia dotknutým spoločníkom konvalidovaný iba jeho samotnou účasťou na valnom zhromaždení (viď OVEČKOVÁ, O., CSACH, K., ŽITŇANSKÁ, L. Obchodné právo 2. obchodné spoločnosti a družstvo. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2020, s. 308).
49. Pozvánka na valné zhromaždenie nemá charakter právneho úkonu spoločnosti, pretože nespĺňa základnú charakteristiku právneho úkonu, keďže so samotnou pozvánkou na valné zhromaždenie nie je spojený vznik, zmena alebo zánik práv a povinností spoločníka. Právo účasti na valnom zhromaždení, právo hlasovať na ňom a výkon ďalších práv spoločníka nevzniká a nie je podmienený samotnou existenciou pozvánky, ale je viazané na nadobudnutie účasti spoločníka v spoločnosti zákonom predpokladaným spôsobom a samotným konaním valného zhromaždenia. V nadväznosti na to potom nie je možné vzťahovať požiadavky na konanie v mene spoločnosti aj na zvolávanie valného zhromaždenia a podpis pozvánky na valné zhromaždenie. Článok III bod 3.1.9 Spoločenskej zmluvy spoločnosti žalovaného upravuje zvolávanie valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného tak, že „Valné zhromaždenie zvoláva konateľ Spoločnosti podľa potreby, najmenej však raz do roka.“, z čoho mal súd za to, že aj gramatický výklad samotnej Spoločenskej zmluvy spoločnosti žalovaného predpokladal, že zvolať mimoriadne valné zhromaždenie môže aj iba jeden z konateľov spoločnosti žalovaného.
50. Vo vzťahu k forme pozvánky, keď žalobca namietal, že pozvánka mu nebola doručená písomne na adresu uvedenú v zozname spoločníkov súd uvádza, že zákon ustanovuje ako podmienku jedine jej písomnú formu. Žiadne ďalšie náležitosti nevyplývajú ani zo spoločenskej zmluvy vo vzťahu k pozvánke. Súd s poukazom na ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka mal za to, že písomná forma je zachovaná aj v prípade doručenia pozvánky e-mailom (obdobne viď aj uznesenie NS SR zo dňa 12. 02. 2019, sp.zn. 1Obdo 22/2018), pričom doručenie pozvánky e-mailom včas (15 dní vopred v zmysle ust. § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka (keďže uvedená lehota nie je spoločenskou zmluvou modifikovaná) zo strany žalobcu nebolo skutkovo rozporované. Naopak samotný žalobca už v podanej žalobe uviedol, že pozvánka mu bola doručená e-mailom, pričom doručenie takéhoto e- mailu vyplýva aj z ním predložených listinných dôkazov. Žalobca jedine rozporoval, že sa jedná o nesprávny spôsob doručovania pozvánky, ktorý je v rozpore s Obchodným zákonníkom. Vzhľadom k tomu, že ani zo zákona, ani zo spoločenskej zmluvy nevyplýva povinnosť doručenia pozvánky na valné zhromaždenie spoločníkovi na adresu uvedenú v zozname spoločníkov, takéto nedoručenie pozvánky žalobcovi (ako spoločníkovi) nespôsobuje neplatnosť uznesenia prijatého na danom valnom zhromaždení. Zároveň súd dodáva, že žalobca sa ako spoločník zúčastnil daného mimoriadneho valného zhromaždenia, kde aj uplatňoval svoje práva spoločníka a že žalobca nerozporoval dostatočné informovanie o programe mimoriadneho valného zhromaždenia, čo je z povahy veci obsahovo odlišná námietka od námietky nevypustenia konkrétnych bodov programu z hlasovania na valnom zhromaždení. Súdna prax uvádza, že situáciu, keď pri konaní štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti ide o stret záujmov, rieši predovšetkým sám Obchodný zákonník. V prípadoch, na ktoré úprava Obchodného zákonníka nedopadá, je treba vychádzať zo záverov učinených v rozhodnutí R63/1999, podľa ktorých štatutárny orgán nemôže v mene spoločnosti jednať, ak sú jeho záujmy v rozpore so záujmami spoločnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že bodom programu mimoriadneho valného zhromaždenia bolo odvolávanie žalobcu ako konateľa, žalobca mal v tomto prípade konflikt záujmov, a teda by bol z konania a rozhodovania každopádne vylúčený. Samotný žalobca počas konania uvádzal, že pozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie mu bola doručená, o čom sám predložil e-mailovú komunikáciu
(e-mail zo dňa 09. 01. 2024, ktorý odoslal žalobcovi konateľ žalovaného W.. G. D.). Doručením pozvánky prostredníctvom e-mailu došlo k naplneniu formálnej podmienky zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia čo sa týka spôsobu zvolania. Účelom formálnych podmienok zvolania valného zhromaždenia je zabezpečiť spoločníkom možnosť vykonávať právo účasti na Valnom zhromaždení a právo prejaviť na ňom svoju vôľu. Žalobca sa na mimoriadne valné zhromaždenie dostavil, hlasoval, vykonával svoje práva, a teda nemožno hovoriť o nedodržaní podmienok pre zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia.
51. Čo sa týka žalobcom namietaného nepodpísania pozvánky aj samotným žalobcom ako druhým konateľom žalovaného, keď v danom čase v zmysle zápisu v obchodnom registri konali v mene spoločnosti obaja konatelia spoločne súd poukazuje na skutočnosť, že valné zhromaždenie zásadne zvolávajú konatelia spoločnosti (ust. § 128 ods. 1 Obchodného zákonníka), a to na základe pravidiel upravených v spoločenskej zmluve, pričom v prípade, ak má spoločnosť viacero konateľov, je na zvolanie oprávnený ja jeden z nich; rovnaký záver platí aj pre vyhotovenie a zaslanie pozvánky na valné zhromaždenie. Zároveň súd poukazuje aj na závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 1 Odon 2/1997, ktorý konštatoval, že zvolanie valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným nie je možné považovať za konanie spoločnosti vo vzťahu ku tretím osobám ani za súčasť obchodného vedenia spoločnosti. Zvolanie valného zhromaždenia je zvláštnou zákonom výslovne stanovenou povinnosťou, ktorú konatelia plnia nad rámec obchodného vedenia spoločnosti. O zvolanie valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným rozhodol aj len jeden z viacerých konateľov tak nie je možné z tohto dôvodu domáhať sa vyslovenia neplatnosti valného zhromaždenia. Zo spoločenskej zmluvy žalovaného vyplýva, že valné zhromaždenie zvoláva konateľ spoločnosti podľa potreby, najmenej však raz do roka, teda spoločenská zmluva neurčila povinnosť konateľov, v prípade, že za spoločnosť konajú dvaja konatelia spoločne, zvolať valné zhromaždenie jedine spoločným konaním konateľov. Súd sa s poukazom na uvedené nestotožnil s právnym názorom žalobcu o tom, že ak existuje viac konateľov a spoločenská zmluva nešpecifikuje iný spôsob ich rozhodovania, potom je potrebné, aby sa konatelia zhodli na všetkých rozhodnutiach, vrátane zvolania valného zhromaždenia a jeho programu a ak sa nedohodnú, nemôže byť prijaté žiadne rozhodnutie. Uvedené nevyplýva zo spoločenskej zmluvy a v zásade by znamenalo v prípade vzájomného rozporu konateľov nemožnosť zvolať valné zhromaždenie, čo je nežiadúci stav v rámci riadneho fungovania akejkoľvek spoločnosti, žalovaného nevynímajúc. Ako však už bolo uvedené vyššie, v danom prípade zvolávania valného zhromaždenia nejde o súčasť obchodného vedenia spoločnosti konateľmi, ale o zvláštnu zákonom výslovne stanovenú povinnosť, ktorú konatelia plnia nad rámec obchodného vedenia spoločnosti - o zvolaní valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným môže rozhodnúť aj len jeden z viacerých konateľov a z tohto dôvodu nie je možné domáhať sa vyslovenia neplatnosti valného zhromaždenia. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ zvolal valné zhromaždenie len jeden z konateľov, uvedené nie je vadou zvolávania a preto z tohto dôvodu nemôže byť považované prijaté uznesenie za neplatné.
52. Dané závery platia rovnako tak aj vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že program mimoriadneho valného zhromaždenia nebol v celom jeho rozsahu ním odsúhlasený, resp. prijatý spôsobom predpokladaným zákonom pre rozhodovanie členov štatutárneho orgánu (konateľov spoločnosti), následkom čoho nemalo byť ani samotné mimoriadne valné zhromaždenie zvolané spôsobom predpokladaným Obchodným zákonníkom. Zároveň odsúhlasenie programu mimoriadneho valného zhromaždenia žalobcom ako druhým konateľom, rovnako tak nie je povinnosťou, ktorá by bola zakotvená v zákone či spoločenskej zmluve, preto neodsúhlasenie programu žalobcom nemá vplyv na platnosť uznesenia prijatého na danom mimoriadnom valnom zhromaždení. To, že žalobca ako konateľ rozporoval program valného zhromaždenia, nezakladá neplatnosť konania valného zhromaždenia, a to ani v prípade, ak jeho pripomienky neboli zohľadnené.
53. Zároveň z ďalšej komunikácie prostredníctvom e-mailov predloženej k žalobe vyplývalo, že žalobca vyjadroval svoj nesúhlas s programom mimoriadneho valného zhromaždenia z dôvodu, že údajne nemal k dispozícii všetky potrebné podklady, avšak nerozporoval dodržanie lehoty pre doručenie pozvánky pred daným termínom konania mimoriadneho valného zhromaždenia. Žalobca bol na predmetné mimoriadne valné zhromaždenie pozývaný ako spoločník a nie ako konateľ, preto ani nemal právo rozporovať dve podstatné náležitosti pozvánky, a to termín konania mimoriadneho valného zhromaždenia a program mimoriadneho valného zhromaždenia za predpokladu, že mu boli ako spoločníkovi oznámené najmenej 15 dní pred konaním mimoriadneho valného zhromaždenia, čo v danom prípade splnené bolo. Boli teda
splnené všetky zákonné podmienky pre zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia, t.j. lehota na zvolanie - pozvánka bola doručená žalobcovi dňa 09. 01. 2024.
54. Súd preto záverom konštatuje, že mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného sa konalo dňa 25. 01. 2024, zákonná lehota 15 dní na doručenie pozvánky žalobcovi bola dodržaná, jej obligatórne náležitosti (súčasťou pozvánky bol termín konania mimoriadneho valného zhromaždenia, program mimoriadneho valného zhromaždenia, písomná forma pozvánky a doručenie pozvánky) boli dodržané. Mimoriadne valné zhromaždenie bolo zvolané konateľom spoločnosti žalovaného W.. G. D.. Takisto boli splnené všetky podmienky pre prijatie uznesenia o odvolaní žalobcu z funkcie konateľa, pretože podľa čl. III bod 3.2.1 spoločenskej zmluvy spoločnosti žalovaného valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného je uznášaniaschopné, ak sú prítomní (osobne alebo prostredníctvom svojho zástupcu) spoločníci, ktorí majú spoločne aspoň 51 % všetkých hlasov spoločníkov, pričom na mimoriadnom valnom zhromaždení boli prítomní spoločníci s celkovým počtom hlasov zodpovedajúcim 100 % hlasov (podľa čl. III bod. 3.2.3 spoločenskej zmluvy spoločnosti žalovaného bolo pre prijatie rozhodnutia potrebný súhlas aspoň 51 % hlasov všetkých spoločníkov). Za prijatie uznesenia o odvolaní žalobcu z funkcie konateľa hlasovali spoločníci s celkovým počtom hlasov zodpovedajúcim 87,5 % hlasov, teda druhý spoločník (W.. G. D.) a tretí spoločník (C. D.). Súd konštatuje, že žalobca predložil k žalobe len nepodpísanú verziu spoločenskej zmluvy spoločnosti žalovaného, ktorej obsah však nezodpovedá obsahu spoločenskej zmluvy spoločnosti žalovaného tak, ako bola prijatá a všetkými spoločníkmi podpísaná pri založení spoločnosti žalovaného, a to predovšetkým v súvislosti s veľkosťou obchodných podielov, ako aj počtom hlasov. Súd preto zo žalovaným predloženej podpísaného znenia spoločenskej zmluvy spoločnosti žalovaného, ktorá je uložená aj v zbierke listín, mal preukázané splnenie podmienok pre prijatie uznesenia o odvolaní žalobcu z funkcie konateľa, ako bolo konštatované vyššie.
55. Žalobca z pozície konateľa mal úplne iný rozsah práv a povinností ako mal z pozície spoločníka (ako bolo vyššie uvádzané), preto pri rozporovaní platnosti uznesenia, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie konateľa nebolo možné žalobcom dôvodne tvrdiť, že bol znevýhodnený ako spoločník. Je totiž potrebné starostlivo oddeľovať na jednej strane to, že žalobca bol konateľom spoločnosti žalovaného a na druhej strane to, že je spoločníkom spoločnosti žalovaného. Ust. § 56a ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka sa zaoberá prípadom znevýhodnenia spoločníka zneužívajúcim spôsobom, čo v tomto prípade nenastalo, a teda nedošlo k znevýhodneniu žiadnej osoby, rovnako tak nedošlo ani k porušeniu povinnosti W.. G. D. vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou. Konateľ môže byť z funkcie odvolaný aj bez uvedenia dôvodu, a teda definovanie kauzy pri úkone, ktorý kauzu mať nemusí, sa javí ako nadbytočné a v danom prípade účelové.
56. Súd zároveň dodáva, že argumentácia žalobcu vo vzťahu k zmluve o sprostredkovaní a spolupráci je irelevantná pre posúdenie zákonnosti a platnosti prijatého uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie konateľa, v nadväznosti na žalobcom uplatnené dôvody neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia.
57. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že konanie konateľa a spoločníka W.. G. D. je v absolútnom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka a najmä s dobrými mravmi podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka tým, že bez predchádzajúcej dohody určil termín mimoriadneho valného zhromaždenia, body programu a „naschvál“ sa nevenoval požiadavkám žalobcu o vypustenie jednotlivých bodov programu valného zhromaždenia, nevenoval sa finančným nezrovnalostiam v spoločnosti, na ktoré upozorňoval žalobca vo viacerých e-mailových komunikáciách súd uvádza, že nebolo zrejmé, akú súvislosť majú uvedené tvrdenia so zneužitím hlasovacích práv väčšinového spoločníka vo vzťahu k odvolaniu žalobcu z funkcie konateľa. K zásahu do práv spoločníka v rámci tejto časti argumentácie žalobcu môže dôjsť jedine hlasovaním väčšinového spoločníka, a to hlasovaním vo vzťahu na prijatie konkrétneho uznesenia. Súd dodáva, že v obchodnej spoločnosti spravidla platí pravidlo väčšinového rozhodovania, nesmie však dôjsť k obmedzeniu práva ostatných spoločníkov, ani zhoršeniu ich postavenia zneužívajúcim spôsobom, čo však žalobcom tvrdené nebolo.
58. S poukazom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie, prijaté mimoriadnym valným zhromaždením spoločnosti žalovaného, konaným dňa 25. 01. 2024, ktorým došlo k odvolaniu žalobcu z pozície konateľa spoločnosti žalovaného je platné, a preto súd žalobu žalobcu zamietol.
59. Nad rámec vyššie uvedeného súd dodáva, že žalobca už v podanej žalobe ako jeden z dôvodov neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia uviedol, že „W.. G. D. a C. D. nekalým a protiprávnym spôsobom zneužili svoje postavenie väčšinového spoločníka spoločnosti a prijali uznesenie, ktorým žalobcu odvolali z funkcie konateľa spoločnosti.“. Súd považoval za nesprávne a nelogické podanie žaloby z dôvodu neplatnosti predmetného uznesenia prijatého spôsobom, kedy druhý a tretí spoločník mali zneužiť svoje postavenie väčšinového spoločníka a následne tvrdiť, že žalobca bol uvedený do omylu v tom, že nie je to žalobca, kto je väčšinovým spoločníkom a s tým spojenými hlasovacími právami. Uvedené skutkové tvrdenia sú v rozpore so samotnými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom už k žalobe, keďže samotná zápisnica z predmetného mimoriadneho valného zhromaždenia aj s uvedením počtov hlasov pri jednotlivých spoločníkoch bola prílohou podanej žaloby. Napokon súd opätovne dodáva, že žalobca bol osobne prítomný na predmetnom mimoriadnom valnom zhromaždení, mal vedomosť o tom, že bolo prijaté uznesenie na základe väčšiny hlasov druhého spoločníka (W.. G. D.) a tretieho spoločníka (C. D.Á.). Súd zdôrazňuje, že prípadné si riešenie vzájomných konfliktov medzi spoločníkmi nie je podstatou sporu o určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia v danom prípade, nie je možné ho za daných okolností riešiť ani ako prejudiciálnu otázku v rámci tohto sporu a na uvedené slúžia odlišné právne inštitúty, ako podaná žaloba žalobcom v tomto spore.
60. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
61. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
62. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
63. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. a trovy konania v plnej výške priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.