Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-177-2024.pdf
PDF · 144.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B1-31Cb/21/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: GRESLING, s.r.o., so sídlom Grösslingova 58, 811 09 Bratislava, IČO: 51 429 047, právne zastúpený: Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873, proti žalovanému: Ltd Goods, s. r. o., so sídlom Blumentálska 24, 811 07 Bratislava, IČO: 51 479 711, právne zastúpený: Advokátska kancelária Marko, s. r. o., so sídlom Gróbska 19, 900 27 Bernolákovo, IČO: 36 860 646, o zaplatenie 1 910 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-31Cb/21/2023 - 132 zo dňa 27.06.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-31Cb/21/2023 - 132 zo dňa 27.06.2024 v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .
II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného voči rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-31Cb/21/2023 - 132 zo dňa 27.06.2024 v napadnutom výroku II. o d m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Bratislava III (ďalej ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. B1-31Cb/21/2023 - 132 zo dňa 27.06.2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“ alebo aj ako „napadnuté rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu GRESLING, s.r.o., so sídlom Grösslingova 58, 811 09 Bratislava, IČO: 51 429 047 (ďalej aj ako „žalobca“), proti žalovanému Ltd Goods, s. r. o., so sídlom Blumentálska 24, 811 07 Bratislava, IČO: 51 479 711 (ďalej aj ako „žalovaný“), o zaplatenie 1 910 eur s príslušenstvom, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 910 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 910 eur od 06.08.2022 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojenou s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 97,30 % (výrok III.).
2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 428 ods. 1, § 436 ods. 1, 2 a 3, § 536 ods. 1, 2 a 3, § 548 ods. 1, § 560 ods. 1, 2, 3 a 4, § 562 ods. ods. 2 a 3, § 564, § 565 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“) a podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“).
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 1 910 eur s príslušenstvom a dôvodil, že mal so žalovaným
uzavretú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vypracovanie kompletného návrhu interiéru predajne/ galérie žalovaného. Dňa 07.05.2022 žalobca zaslal žalovanému tri varianty návrhu s tromi rôznymi pôdorysmi. Po pripomienkach a úpravách zaslal žalobca žalovanému dňa 26.05.2022 upravené varianty. Následne dňa 06.07.2022 zaslal žalobca žalovanému 360° vizualizácie. Dohodnutá cena diela bola v sume 3 820 eur, z ktorej žalovaný žalobcovi uhradil sumu vo výške 1 910 eur ako zálohu.
Súd vo veci vydal dňa 09.01.2023 platobný rozkaz sp. zn. 14Up/1955/2022, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca mu doposiaľ nezaslal tri rôzne pôdorysy, ale rozpracoval iba jedno dispozičné riešenie do troch variantov. Namietal, že pri realizácii návrhu žalobca nedodržal deklarovanú maximálnu cenu rekonštrukcie a túto výrazne prekročil. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu remeselnej náročnosti napokon žalovaný žalobcov návrh na rekonštrukciu nepoužil. Napriek svojej nespokojnosti a napriek opakovaným žiadostiam o vystornovanie faktúry mu žalobca odmietal poskytnúť súčinnosť. Nakoľko žalovaný mal vedomosť, že žalobca pre neho určitú prácu vykonal, hoci jej reálne vyžitie pre neho nebolo a nie je vôbec žiadne, uhradil mu polovicu z hodnoty daňového dokladu, pričom žalobcovi bolo zrejmé, že žalovaný nemal v úmysle ďalej pokračovať v spolupráci a túto považoval uhradením polovice fakturovanej sumy za ukončenú.
V ďalších častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah repliky žalobcu a dupliky žalovaného, obsah výsluchu konateľov žalobcu U. H. a I. H. a konateľa žalovaného I. Z., ako aj obsah výsluchu svedkyne S. I. a svedka I. I. a ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným bola platne uzatvorená zmluva o dielo v ústnej forme, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa zhotoviť pre žalovaného ako objednávateľa návrh priestoru interiéru žalovaného za cenu diela vo výške 3 820 eur. V rámci plnenia záväzku mal žalobca vypracovať pre žalovaného 2-3 varianty pôdorysného riešenia priestoru (v rámci druhej fázy projektu) a 3D vizualizáciu stvárnenia interiéru (v rámci tretej fázy projektu). Celková cena diela predstavovala súčet ocenenia fáz 1 až 3 ako 360 eur (prvá fáza) + 960 eur (druhá fáza) + 2 500 eur (tretia fáza).
Cenová ponuka žalobcu bola doručená žalovanému emailom dňa 30.03.2022 a jej doručenie žalovaný v spore nespochybňoval. Rovnako ani konateľ žalovaného v rámci svojho výsluchu netvrdil, že by dohoda o cene diela nebola medzi stranami uzavretá. Súd prvej inštancie mal taktiež preukázané z tvrdení konateľov žalobcu a aj konateľa žalovaného, že sa dohadovali o vystavení zálohovej faktúry a nakoniec bolo dohodnuté, že sa vystaví faktúra na celú cenu diela s dlhšou lehotou splatnosti s tým, že vopred sa ako záloha zaplatí polovica faktúry. Konatelia žalobcu uviedli, že takýto postup navrhol žalovaný po konzultácii s jeho účtovníčkou a konateľ žalovaného túto skutočnosť nevyvrátil, iba uviedol, že žalobcovi stačilo, keď sa najprv zaplatí len časť faktúry. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazoval na email zo dňa 25.04.2022, ktorým zaslal žalobca žalovanému faktúru podľa dohody s opravenou splatnosťou do konca mája, ktorá bola vystavená na sumu 3 820 eur a z ktorej žalovaný uhradil dňa 26.04.2022 sumu vo výške 1 910 eur a ktorej zostatok predstavuje sumu vo výške 1 910 eur, ktorej zaplatenie bolo predmetom tohto sporu. Existenciu dohody o cene diela podľa súdu prvej inštancie potvrdzovalo aj faktické správanie žalovaného, ktorý žalobcovi faktúru č. 20221006 nevrátil, ale naopak v zmysle vyššie popísanej ústnej dohody dňa 26.04.2022 žalobcovi uhradil 50 % z fakturovanej sumy s výslovným popisom platby „GRESLING s.r.o.: 20221006 - Ltd Goods, s. r. o. - 2022/04 ciastocna uhrada FA20221006“. Žalovaný tak vedome uhradil žalobcovi polovicu žalobcom fakturovanej sumy z faktúry, ktorej predmetom bol návrh interiéru predajne - galérie TUZEX. Z tohto dôvodu považoval súd za nepochybné, že žalovaný čiastočnou úhradou faktúry predstavujúcej zálohovú platbu potvrdil existenciu dohody o cene diela v zmysle zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo vypracovanie návrhu interiéru predajne (priestoru) žalovaného. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie nemohol akceptovať tvrdenie právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní vo veci uskutočnenom dňa 21.05.2024, v zmysle ktorého žalobca nepreukázal dohodu o cene diela, zjavne s cieľom namietať neplatnosť zmluvy o dielo. Toto tvrdenie žalovaného považoval súd prvej inštancie za účelové, nezodpovedajúce obsahu súdneho spisu, navyše odporujúce správaniu samotného žalovaného, pričom jeho argumentáciu nepotvrdil ani výsluch konateľa žalovaného, ktorý bol realizovaný súdom na tom istom pojednávaní.
V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na zaplatenie ceny diela súd prvej inštancie odkázal na znenie ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého nárok zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela vzniká vykonaním diela. Preto skúmal, či žalobca dojednané dielo pre žalovaného vykonal, t. j. či zrealizoval fázy 1 až 3, ktoré boli uvedené v cenovej ponuke a ktoré boli predmetom záväzku žalobcu na základe dohody medzi stranami sporu. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej
inštancie preukázané splnenie tretej fázy v zmysle cenovej ponuky zo strany žalobcu, a to zrealizovanie 3D vizualizácie priestoru, čo výslovne potvrdil v rámci svojho výsluchu aj konateľ žalovaného. V rámci tejto 3D vizualizácie boli definované materiály a ich farby, ako to vysvetlila aj svedkyňa S. I.. Súd v tejto súvislosti zdôraznil, že pre realizáciu tretej fázy bolo nevyhnutné ukončenie druhej fázy v podobe odovzdania 2 až 3 variantov pôdorysného stvárnenia interiéru, keď sa mal jeden z týchto variantov zhotovený v druhej fáze vybrať ako podklad pre zhotovenie 3D vizualizácie priestoru (pre realizáciu tretej fázy). Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca mu neodovzdal tri rôzne pôdorysy, ale len jeden pôdorys vo viacerých variantoch, nakoľko mal preukázané, že žalobca odovzdal (odoslal) žalovanému tri rôzne pôdorysy, ktoré boli označené ako pôdorys - variant 1, pôdorys - variant 2 a pôdorys - variant 3, v ktorých bolo jednak zobrazené rozloženie interiéru priestoru, vrátane rozdelenia na jednotlivé miestnosti a bola v nich aj uvedená rozloha jednotlivých miestností v priestoroch. Variant 1 bol rozdelený na showroom o výmere 94,8 m2, zázemie/fotenie o výmere 11,9 m2, kancelárie/sklad o výmere 16,2 m2, kúpeľňa o výmere 2,4 m2 a WC o výmere 1,5 m2. Variant 2 bol rozdelený na showroom o výmere 92 m2, zázemie/fotenie o výmere 14,1 m2, kancelárie/sklad o výmere 16,2 m2, kúpeľňa o výmere 3 m2 a WC o výmere 1,6 m2. Variant 3 bol rozdelený na showroom o výmere 87,4 m2, lounge/kuchyňa o výmere 18,8 m2, kancelárie/sklad/fotenie o výmere 16,8 m2, kúpeľňa o výmere 2,4 m2 a WC o výmere 1,5 m2. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie námietku žalovaného o nedodaní troch pôdorysov žalobcom nepovažoval za relevantnú a zodpovedajúcu skutočnosti. V tejto súvislosti súd poukazoval aj na výsluch svedkyne Dóry Máthé, ktorá uviedla, že pri vypracovaní variantov dispozičného riešenia (t. j. pri vypracovaní pôdorysov) bol žalobca limitovaný priestorom žalovaného, predovšetkým rozvodmi, keď niektoré miestnosti museli byť pevne dané a nemohli byť prehodené na iné miesto (ako napr. kúpeľňa). Viaceré varianty pôdorysu, ako to prezentoval v spore žalobca, ktoré žalovaný potvrdil, že obdržal, preto predstavovali realizáciu druhej fázy. Pokiaľ konateľ žalovaného v rámci svojho výsluchu tvrdil, že na stretnutiach medzi stranami sa rokovalo len o jednom návrhu, s ktorým nesúhlasil, súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle obsahu záväzku bolo zjavné, že samotná 3D vizualizácia (v rámci tretej fázy) mala byť vypracovaná len vo vzťahu k jednému (vybranému) dispozičnému riešeniu (pôdorysu) z druhej fázy. Ak žalovaný s konkrétnym riešením nesúhlasil, mal to jednoznačne notifikovať žalobcovi, a jednoznačne špecifikovať, ktorý variant dispozičného riešenia mal žalobca následne premietnuť do 3D vizualizácie. Poukazoval na to, že žalobca v konaní predložil komunikáciu medzi stranami z aplikácie WhatsApp, z ktorej nevyplynulo toto jeho tvrdenie ako ani skutočnosť, že by bolo niekoľkokrát reklamované, čo sa mu v rámci projektu nepáčilo.
Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca preukázateľne dielo vykonal ku dňu 06.07.2022, kedy žalobca žalovanému poslal emailom aktualizované 3D vizualizácie tak, ako to uviedol aj v žalobnom návrhu, a k tomuto dátumu mu vznikol nárok na zaplatenie (doplatenie) ceny diela, a žalovanému vznikla povinnosť doplatiť žalobcovi sumu 1 910 eur za vykonanie diela.
S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu na zaplatenie zostávajúcej časti ceny diela vo výške 1 910 eur ako dôvodný, keď námietky žalovaného z uvedených dôvodov neboli spôsobilé privodiť rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby. Súd prvej inštancie zdôraznil, že skutočnosť, že žalovaný následne pri rekonštrukcii svojho priestoru, dielo zhotovené žalobcom nevyužil, ho nezbavuje povinnosti splniť svoj zmluvný záväzok voči žalobcovi, ktorý si svoju časť záväzku voči nemu splnil a zhotovené dielo mu odovzdal.
Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že žalobcom navrhnuté riešenie by prekročilo sumu 60 000 eur ako strop ním určený pre rekonštrukciu jeho priestoru, súd prvej inštancie uviedol, že existencia dohody o strope rekonštrukcie na základe projektu žalobcu nebola v konaní spoľahlivo preukázaná, jednalo sa len o tvrdenie žalovaného voči opačnému tvrdeniu žalobcu. Žalovaný síce takouto dohodou v spore argumentoval, avšak žalobca v konaní existenciu takejto dohody výslovne poprel, pričom ani z predloženej cenovej ponuky, prípadne predloženej komunikácie medzi stranami sporu existencia dohody o strope pre budúcu rekonštrukciu priestoru žalovaného nevyplynula. Existenciu takejto dohody nepotvrdil ani výsluch svedka I. I.. Z jeho výpovede mal súd prvej inštancie preukázané, že svedok sa nezúčastnil rokovania medzi stranami sporu o uzatvorení zmluvy o dielo, kde sa dohodli zmluvné podmienky, ale až rokovania v polovici mája 2022, t. j. v čase, keď už žalobca dohodnuté dielo realizoval. Súd prvej inštancie taktiež zdôraznil, že ak by aj takáto dohoda medzi žalobcom a žalovaným existovala, nezbavovalo by to žalovaného povinnosti zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu diela, resp. jej neuhradenú časť, maximálne by to znamenalo, že žalobcom zhotovené dielo malo vady. V takom prípade bolo povinnosťou žalovaného domáhať sa nárokov z vadného dodania diela, t. j. žalobcovi riadne a včas
notifikovať konkrétnu vadu zhotoveného diela a zároveň aj oznámiť konkrétny nárok z vád diela. Žalovaný však žalobcovi preukázateľne túto „vadu diela“ nenotifikoval a rovnako tak si u žalobcu žiadny nárok z vadného dodania diela neuplatnil.
K tvrdeniu žalovaného, že dielo žalobcovi opakovane reklamoval, súd prvej inštancie uviedol, že táto skutočnosť nebola v konaní zo strany žalovaného hodnoverne preukázaná. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazoval na výsluch konateľa žalovaného, ktorý výslovne uviedol, že reklamáciu žalobcovi podal cez svojho právneho zástupcu, a teda, ak by takto postupoval, predložil by v konaní nejaký list spísaný jeho právnym zástupcom, ktorý by adresoval žalobcovi, a ktorým by si uplatnil u žalobcu reklamáciu. Žalovaný v konaní však žiadnu takúto listinu - napriek poučeniu o sudcovskej koncentrácii konania - nepredložil, a preto mal súd prvej inštancie za to, že toto tvrdenie žalovaného tvoriace súčasť jeho procesnej obrany nezodpovedá skutočnosti.
K tvrdeniu žalovaného, že nebol so spoluprácou so žalobcom spokojný a opakovane ho žiadal o vystornovanie faktúry s tým, že žalovaný nemal v úmysle pokračovať vo vzájomnej spolupráci a túto považoval uhradením polovice fakturovanej sumy za ukončenú, súd prvej inštancie uviedol, že polovica fakturovanej sumy mala v skutočnosti predstavovať zálohu na zhotovenie diela. Táto časť fakturovanej sumy bola uhradená ešte predtým (dňa 26.04.2022), než žalobca dielo (resp. jeho časť zrealizoval), ako aj pred konaním jediného stretnutia strán sporu, ktorého sa mal zúčastniť svedok I. I. (máj 2025). Pokiaľ by žalovaný nemal v úmysle pokračovať vo vzájomnej spolupráci, nepokračoval by ani v komunikácii so žalobcom aj po tomto stretnutí a neposielal by mu nové návrhy na realizáciu (ako napr. osvetlenie). Uvedené tvrdenie žalovaného mal podľa jeho návrhu potvrdiť navrhnutý svedok I. I., ktorého výsluchom sa však toto tvrdenie žalovaného žiadnym spôsobom nepotvrdilo a navyše samotný žalovaný - ktorý výsluch svedka I. I. navrhol - týmto smerom uskutočnený výsluch nesmeroval a jeho právny zástupca nepoložil svedkovi žiadne otázky, ktoré by preukazovali uvedené tvrdenie žalovaného.
Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca mal okrem istiny vo výške 1 910 eur nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa predpisov obchodného práva pri aplikácii ustanovenia § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2023 Z. z. v uplatnenej sadzbe 9 % ročne. Pokiaľ však ide o vznik omeškania žalovaného, súd prvej inštancie prihliadol na jeho námietku, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania už od 01.06.2022, hoci v danom čase ešte žalobca žalovanému dielo neodovzdal, t. j. ešte mu nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela. Za deň odovzdania diela súd ustálil dátum 06.07.2022. Preto pri ustálení vzniku omeškania súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa žalovaný dostal do omeškania uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia žalobcom ako veriteľom, teda v danom prípade uplynutím dňa 05.08.2022 a z tohto dôvodu súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 910 eur od 06.08.2022 do zaplatenia istiny. Vo zvyšnej časti (t. j. za obdobie uplatnených úrokov z omeškania od 01.06.20222 do 05.08.2022) vyhodnotil súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania ako nedôvodný.
Žalobcovi vznikol voči žalovanému aj nárok na zaplatenie uplatnenej paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 2 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z..
S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 910 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 910 eur od 06.08.2022 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojenou s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a vo zvyšnej časti žalobou uplatnený nárok ako nedôvodný zamietol.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Ustálil, že pre určenie pomeru úspechu a neúspechu strán sporu bolo potrebné vychádzať z hodnoty nároku ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Celá žalobou uplatnená suma bola vo výške 2 306,98 eura (istina 1 910 eur, úrok z omeškania zo obdobie do dňa vyhlásenia rozsudku vyčíslený na sumu 356,98 eura a paušálna náhrada nákladov spojená s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur). Za úspech žalobcu bolo pre účely rozhodnutia o trovách konania potrebné považovať sumu 2 275,90 eura (istina 1 910 eur, priznaný úrok z omeškania za obdobie do vyhlásenia rozsudku vo výške 325,90 eur a paušálna náhrada nákladov spojená s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur), v ktorej súd žalobe vyhovel a za neúspech žalobcu sumu vo výške 31,08 eur (zamietnutá časť úrokov z omeškania), v ktorej
časti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca bol teda v spore úspešný v časti 98,65 % predmetu sporu a žalovaný v časti 1,35 % predmetu sporu. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 97,30 % (98,65 % - 1,35 %).
4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dňa 19.07.2024 v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu, z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pri posudzovaní otázky existencie dohody o cene diela medzi stranami sporu opomenul, že suma, z ktorej žalovaný časť uhradil, bola fakturovaná ešte pred dodaním akéhokoľvek plnenia zo strany žalobcu. Poukazoval na to, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že sporná faktúra a jej úhrada predstavovali zálohovú platbu, čo však zo samotnej faktúry nevyplynulo. Pokiaľ však podľa úvahy súdu prvej inštancie išlo zo strany žalovaného o tzv. zálohovú platbu, nie je možné dospieť k záveru, že jej čiastočnou úhradou došlo bez ďalšieho k uznaniu celého nároku žalobcu a že tým malo dôjsť k potvrdeniu existencie dohody o cene diela. Žalovaný preto sporoval skutkové zhodnotenie veci formulované súdom prvej inštancie v bode 9.3. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Za rozporný s vykonaným dokazovaním považoval žalovaný aj odkaz súdu prvej inštancie na ustanovenie § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď na jednej strane bolo predmetom sporu zaplatenie polovice faktúry, ktorá mala byť podľa zistenia súdu prvej inštancie zálohová a na druhej strane súd odkazoval na zákonné ustanovenie, podľa ktorého nárok na zaplatenie ceny diela vznikol jeho vykonaním. Za nesprávny považoval žalovaný aj skutkový záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 10.1. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a teda že mal súd preukázané splnenie tretej fázy diela v zmysle cenovej ponuky. Súd prvej inštancie na základe svojej domnienky a nie podľa akéhokoľvek dôkazu o riadnom ukončení druhej fázy vyhodnotil, že druhá fáza projektu podľa cenovej ponuky bola žalobcom riadne splnená. Zdôraznil, že dôkazné bremeno ohľadne skutkového tvrdenia o splnení druhej fázy zaťažovalo žalobcu a tento na preukázanie tejto skutočnosti žiaden konkrétny dôkaz nepredložil. Mal za to, že samotné označenie variantov číslovkami 1, 2 a 3 ešte neznamenalo, že išlo skutočne o rôzne varianty pôdorysov. Mal za to, že pri ich porovnaní je zrejmé, že sa jedná o stále ten istý pôdorys.
Ďalej žalovaný namietal, že sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal jeho námietkou, že žalobca mal pri vypracovaní akejkoľvek časti vizualizácie zohľadňovať jeho požiadavku na maximálnu cenu rekonštrukcie vo výške 60 000 eur. Mal za to, že skutočnosťami uvedenými vo výsluchu svedka I. I. sa súd prvej inštancie taktiež nezaoberal, hoci tieto skutočnosti boli žalovaným v rámci jeho procesnej obrany v konaní namietané. Uviedol, že súd prvej inštancie nepostupoval s použitím logickej prezumpcie, že pokiaľ má subjekt záujem o rekonštrukciu, zrejme má daný určitý rozpočet, ktorý má záujem dodržať. Namietal, že závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 10.4. napadnutého rozsudku boli v rozpore s vykonaným dokazovaním, opierajúc sa o vyššie uvedenú prezumpciu.
5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 14.08.2024 a uviedol, že súd prvej inštancie správne posúdil dohodu o cene diela medzi stranami sporu. Poukazoval na to, že úhrada polovice spornej faktúry predstavovala zálohovú platbu za vypracovanie návrhu interiéru žalovaného, na čom sa strany dohodli. K dohode o cene diela došlo pri odovzdaní cenovej ponuky a po jej schválení sa strany dohodli na vystavení zálohovej faktúry, pričom samotný žalovaný navrhol, aby bola vystavená riadna faktúra s dlhšou lehotou splatnosti, čo bolo preukázané emailom zo dňa 25.04.2022. Z tejto faktúry žalovaný uhradil sumu 1 910 eur, čo predstavovalo zálohu za dielo a žalovaný čiastočnou úhradou faktúry potvrdil existenciu dohody o cene diela v zmysle zmluvy o dielo. Žalobca ďalej zdôraznil, že si riadne splnil svoju zmluvnú povinnosť a žalovanému odovzdal 3 rôzne pôdorysy s tým, že v cenovej ponuke bolo uvedené, že po konzultáciách s klientom sa vyberie jeden variant, ktorý sa ďalej rozpracuje na návrh interiéru v 3D. Poukazoval na to, že bez ukončenia druhej fázy by tretia fáza projektu nebola možná, nakoľko pôdorys predstavuje podklad pre vyhotovenie 3D vizualizácie. Skutočnosť odovzdania variantov dispozičného riešenia žalovanému potvrdila aj svedkyňa S. I.. Žalobca uviedol, že si riadne splnil svoju povinnosť tým, že dňa 06.07.2022 riadne vykonal a odovzdal dohodnuté dielo, teda tri fázy projektu, ktoré boli predmetom zmluvy o dielo a vznikol mu nárok na zaplatenie ceny diela v sume 1 910 eur. Žalobca taktiež výslovne namietol, že by medzi stranami bola dojednaná maximálna cena
rekonštrukcie a uvedené namietal už počas konania na súde prvej inštancie, ako aj počas výsluchov jeho konateľov na pojednávaní. Mal za to, že tvrdenie žalovaného o dohode o cenovom strope rekonštrukcie vo výške 60 000 eur nevyplynulo zo žiadneho dôkazu, ani z cenovej ponuky alebo komunikácie medzi stranami sporu. Uvedené tvrdenie žalovaného nemalo oporu ani vo výpovedi svedka I. I., ktorý nebol prítomný na rokovaniach strán, kde sa dojednávali konkrétne zmluvné podmienky, preto v tomto smere jeho výpoveď nemohla slúžiť ako relevantný dôkaz.
6. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo žalovanému doručené dňa 23.08.2024 (č.l. 155 s. spisu). Ďalšie vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní neboli súdu doručené.
7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného voči napadnutým výrokom I. a III. nie je dôvodné a vo vzťahu k napadnutému výroku II. bolo potrebné odvolanie žalovaného v zmysle § 386 písm. b) odmietnuť.
8. Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
9. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.
10. Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.
11. Podľa § 436 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.
12. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
13. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
14. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
15. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
16. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
17. Podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
18. Podľa § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.
19. Podľa § 560 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426.
20. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
21. Podľa § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2.
22. Podľa § 564 Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.
23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
24. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
25. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného a vyjadrením žalobcu k odvolaniu, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP rozhodnutie presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy správne vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku.
26. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na doplatenie ceny diela vo výške 1 910 eur s príslušenstvom, ktorá ním bola žalovanému fakturovaná faktúrou č. 20221006 na sumu vo výške 3 820 eur, splatnou dňa 31.05.2022, a to za vyhotovenie a dodanie diela - troch fáz projektu návrhu interiéru predajne žalovaného. Žalovaný v konaní v rámci procesnej obrany namietal, že žalobca nedodal dielo riadne,
nakoľko mu nedodal výsledky druhej fázy projektu, a to tri varianty dispozičného riešenia priestoru žalovaného. Polovicu fakturovanej sumy žalobcovi uhradil, avšak ďalej v spolupráci so žalobcom nechcel pokračovať. Taktiež sporoval, že žalobca pri realizácii projektu nerešpektoval žalovaným deklarovanú maximálnu cenu rekonštrukcie vo výške 60 000 eur. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v istine a časti žalovaného príslušenstva a konštatoval, že v konaní bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným zmluva o dielo v ústnej forme a bola preukázaná existencia dohody o cene diela. Dospel k záveru, že žalobca riadne dokončil všetky tri zmluvne dojednané fázy projektu, a teda dielo riadne vykonal a odovzdal žalovanému, preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie fakturovanej ceny diela. Taktiež uzavrel, že existencia dohody o maximálnej cene rekonštrukcie medzi stranami nebola v konaní preukázaná s tým, že aj jej prípadné nedodržanie by predstavovalo vadu diela, ktorej notifikácia zo strany žalovaného nebola v konaní preukázaná.
27. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či odvolacie námietky žalovaného sú dôvodné.
28. K odvolacej námietke žalovaného, že nie sú správne závery súdu prvého stupňa formulované v bode 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku s tým, že v konaní nebolo možné dospieť k záveru, že čiastočnou úhradou spornej faktúry žalovaným žalobcovi bez ďalšieho došlo k uznaniu celého nároku žalobcu a že tým malo dôjsť k potvrdeniu existencie dohody o cene diela, odvolací súd uvádza, že podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú dohoda o predmete plnenia, dohoda o cene diela a záväzok túto zaplatiť. Dohoda o cene diela tak patrí medzi podstatné časti zmluvy o dielo s tým, že v zmysle § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka sa zmluvné strany buď dohodnú na určitej cene diela, alebo sa dohodnú na spôsobe jej určenia alebo je požiadavka podmienky cenovej doložky v zmluve o dielo splnená aj výslovným prejavom zmluvných strán, že chcú uzavrieť zmluvu aj bez dohody o cene diela.
Odvolací súd viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) konštatuje, že sa stotožňuje so skutkovými závermi súdu prvej inštancie formulovanými v bode 9. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že žalobca zaslal žalovanému dňa 30.03.2022 cenovú ponuku návrhu interiéru predajne žalovaného, z ktorej bolo zrejmé, že žalobca projekt vypracováva v štyroch fázach - (1) prípravná fáza, (2) dispozičné riešenie pôdorysu, (3) návrh interiéru a (4) realizačná fáza s tým, že cena za prvú fázu projektu bola stanovená na sumu 360 eur, cena za realizáciu druhej fázy projektu bola navrhovaná na sumu 960 eur a cena za tretiu fúzu projektu bola určená v sume 2 500 eur, teda prvé tri fázy projektu boli spolu nacenené na sumu vo výške 3 820 eur. Dňa 22.04.2022 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 20221006 na sumu 3 820 eur, splatnú dňa 31.05.2022, a to za návrh predajne - galérie TUZEX. Z výsluchu konateľov žalobcu vyplynulo, že po schválení cenovej ponuky mala byť vyhotovená zálohová faktúra, pričom žalovaný po komunikácii s účtovníčkou navrhol vystavenie riadnej faktúry s dlhšou lehotou splatnosti. Z výsluchu konateľa žalovaného vyplynulo, že pôvodne mala byť vystavená zálohová faktúra, následne žalobcovi stačilo, aby sa zaplatila najprv len časť faktúry. Uvedenú skutočnosť dohody strán sporu na vystavení riadnej faktúry preukazuje aj email žalobcu adresovaný žalovanému zo dňa 25.04.2022, v prílohe ktorého bola žalovanému zaslaná podľa dohody faktúra s opravenou splatnosťou do konca mája. Dňa 26.04.2022 žalovaný žalobcovi zaplatil sumu vo výške 1 910 eur, pričom v informácii pre príjemcu uviedol
- „GRESLING s.r.o.: 20221006 - Ltd Goods, s.r.o. - 2022/04 ciastocna uhrada FA20221006“.
S poukazom na uvedené dospel odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie v záveru, že v konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom v právnom postavení zhotoviteľa a žalovaným v právnom postavení objednávateľa bola uzavretá zmluva o dielo v ústnej forme, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vyhotoviť návrh interiéru - predajne žalovaného v troch fázach na jednej strane a záväzok žalovaného za riadne a včasné vyhotovenie diela zaplatiť žalobcovi dojednanú cenu diela. Cena diela vyplynula z cenovej ponuky žalobcu a z vystavenej faktúry č. 20221006 s tým, že žalovaný z nej polovicu uhradil dňa 26.04.2022 (ešte pred realizáciou diela, a teda ako zálohu), pričom sám v správe pre prijímateľa uviedol, že sa jedná o čiastočnú úhradu spornej faktúry. Zo skutočnosti uskutočnenia čiastočnej úhrady ceny diela žalovaným, vo vzájomnej súvislosti s výpoveďami strán sporu, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považoval za bez pochybností preukázanú dohodu strán na cene diela vo výške 3 820 eur. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní namietal, že nie je správny záver súdu prvej inštancie, že jeho čiastočná úhrada fakturovanej sumy potvrdzuje existenciu dohody strán o cene diela, odvolací súd uvádza, pri posudzovaní uvedenej okolnosti súd prvej inštancie vychádzal jednak zo skutočnosti čiastočnej úhrady fakturovanej sumy žalovaným žalobcovi, ale aj z listinných dôkazov - najmä cenovej ponuky a emailu zo dňa 25.04.2022 a tiež z výsluchov strán sporu, a teda je zrejmé, že k
záveru o existencii dohody o cene diela medzi stranami sporu dospel v zmysle vykonaného dokazovania, keď všetky vykonané dôkazy (listiny, výsluchy a faktické konanie žalovaného) posúdil jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach a svoje úvahy jasne a zrozumiteľne vysvetlil v bode 9. (9.1. - 9.3.) odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
Pokiaľ žalovaný v odvolaní taktiež namietal, že nie je možné dospieť k záveru, že čiastočnou úhradou spornej faktúry bez ďalšieho došlo k uznaniu celého nároku žalobcu, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku toto namietané tvrdenie vôbec neuvádzal, a teda predmetná námietka žalovaného je vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku irelevantná. V bode 9. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, na základe akých dôkazov dospel k záveru o dohode strán sporu o cene diela a v ďalších častiach napadnutého rozsudku dôvodnosť žalovaného nároku odvodil od preukázanej skutočnosti riadneho a včasného vykonania diela žalobcom pre žalovaného v zmysle ústnej zmluvy o dielo.
S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam o preukázaní existencie dohody strán sporu o cene diela, preto posúdil uvedenú odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú.
29. K odvolacej námietke žalovaného, že v konaní nebolo preukázané riadne vykonanie diela žalobcom a súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o riadnom dokončení druhej fázy projektu zo strany žalobcu s tým, že žalovanému bol predložený len jeden pôdorys priestoru predajne, odvolací súd uvádza, že ak si zmluvné strany nedohodli niečo iné, nárok na zaplatenie ceny diela vzniká zhotoviteľovi len úspešným vykonaním diela, t. j. riadnym splnením záväzku. Pre posúdenie dôvodnosti žalobou uplatnenej pohľadávky na doplatenie ceny diela vo výške 1 910 eur bolo preto rozhodujúce ustáliť, či žalobca v konaní preukázal, že dohodnuté dielo vykonal pre žalovaného riadne a včas tak, ako si zmluvné strany dohodli, a to v kontexte procesnej obrany žalovaného uplatnenej v konaní.
Odvolací súd sa v danom prípade stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal riadne a včasné dokončenie diela spočívajúceho vo vykonaní troch fáz projektu - vizualizácie interiéru predajne žalovaného, a to jeho odovzdaním žalovanému prostredníctvom emailu zo dňa 06.07.2022 (č.l. 21 s. spisu), ktorým mu zaslal 3D vizualizácie predajne, čím došlo k ukončeniu tretej fázy projektu v zmysle zmluvy o dielo. Žalobca ako zhotoviteľ tak dojednané dielo vykonal a odovzdal žalovanému ako objednávateľovi dňa 06.07.2022, čím mu vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny diela fakturovanej žalovanému faktúrou č. 20221006, a to v sume 1 910 eur (časť fakturovanej sumy vo výške 1 910 eur už žalovaný žalobcovi uhradil dňa 26.04.2022 ako zálohu pred samotným vykonaním diela). Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že dielo nemohlo byť žalobcom riadne vykonané, nakoľko z jeho strany nedošlo k riadnemu dokončeniu druhej fázy projektu, odvolací súd konštatuje, že v zmysle cenovej ponuky druhá fáza projektu predstavovala možné dispozičné riešenia pôdorysu, výsledkom ktorých mali byť v zmysle zhodných skutkových tvrdení strán sporu tri varianty pôdorysu interiéru žalovaného, z ktorých si mal žalovaný jeden vybrať ako podklad pre realizáciu tretej fázy projektu - 3D vizualizáciu nebytového priestoru. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal aj splnenie (vykonanie) druhej fázy projektu, a to predložením (odoslaním) troch variantov pôdorysu interiéru predajne žalovanému, ktorú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa S. I.. Jednotlivé varianty pôdorysu nebytového priestoru, ktorých existenciu žalobca preukázal listinnými dôkazmi (č.l. 47, č.l. 57 a č.l. 70 s. spisu), ako aj výsluchom uvedenej svedkyne, sa pritom odlišujú veľkosťou rozlohy jednotlivých miestností v nebytovom priestore ako aj rozložením niektorých miestností (sklad, kuchyňa, lounge, zázemie). Nebolo preto preukázané tvrdenie žalovaného, že sa jedná o ten istý pôdorys a naopak žalobca v konaní preukázal vykonanie druhej fázy projektu v zmysle dohody zmluvných strán.
S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnemu skutkovému záveru, ktorý presvedčivo vysvetlil v bode 10. (10.1. - 10.4.) odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že žalobca v konaní listinnými dôkazmi v spojení s výsluchom svedkyne S. I. preukázal, že realizoval všetky tri fázy projektu - návrhu interiéru žalovaného v zmysle zmluvy o dielo, a teda dielo vykonal riadne a včas, naproti tomu procesná obrana žalovaného nebola v konaní preukázaná a jeho tvrdenia boli v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania, preto žalobcovi vznikol v zmysle § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na zaplatenie dohodnutej ceny diela od žalovaného. Odvolací súd preto posúdil uvedenú odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú.
30. K odvolacej námietke žalovaného, že sa súd prvej inštancie nezaoberal jeho námietkou, že žalobca pri vypracovaní vizualizácie nebytového priestoru nezohľadnil jeho požiadavku na maximálnu cenu rekonštrukcie vo výške 60 000 eur a vo vzťahu k tejto otázke nezohľadnil výpoveď svedka I. I., odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že súd prvej inštancie sa tvrdením žalovaného ohľadom existencie maximálnej dojednanej ceny rekonštrukcie v hodnote 60 000 eur podrobne zaoberal v bode 12. odôvodnenia, pričom na účely posúdenia uvedenej otázky zohľadnil a vyhodnotil aj dokazovanie vykonané výsluchom svedka I. I. (bod 12.1. odôvodnenia). Odvolací súd uvádza, že uvedenú odvolaciu námietku žalovaného subsumoval pod § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keďže právo strany sporu na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu ako aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia možno zaradiť pod právo strany na spravodlivý proces. Odvolací súd však žalovaným namietané porušenie jeho práv procesným postupom súdu prvej inštancie pri odôvodňovaní napadnutého rozhodnutia nezistil, nakoľko tento sa vysporiadal so všetkými relevantnými argumentmi a tvrdeniami strán sporu, zohľadňujúc procesný útok žalobcu a procesnú obranu žalovaného, ako aj dokazovanie vykonané listinnými dôkazmi, výsluchmi strán sporu a výsluchmi svedkov S. I. a I. I., pričom svoje závery jasne, dostatočne a preskúmateľne odôvodnil. Odvolací súd preto posúdil uvedenú odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú.
31. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
32. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným.
33. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
34. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
35. Žalovaný podal odvolanie proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu, teda aj proti jeho výroku II. Súd prvej inštancie však výrokom II. napadnutého rozhodnutia žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol, a teda žalovaný nebol oprávnenou osobou na podanie odvolania v tejto časti v zmysle § 359 CSP, nakoľko rozhodnutie v tejto časti nebolo vydané v jeho neprospech (výrok o zamietnutí časti žalobou uplatneného nároku bol v prospech žalovaného). Odvolací súd preto odvolanie žalovaného vo vzťahu k napadnutému výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol, odmietol ako podané neoprávnenou osobou podľa § 386 písm. b) CSP.
36. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
38. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).