Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28CoP/50/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej členiek senátu JUDr. Márie Benkovej JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. B., nar. XX.X.XXXX a C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pochádzajúcich z matky B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. a otca F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, B. v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. -60 zo dňa 29.1.2026, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice, ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č. k. - 201 zo dňa 03.05.2022 v II. výroku takto: Otec sa zaväzuje prispievať na v ý ž i v u maloletého C. sumou 180 eur mesačne a na výživu maloletého A. sumou 200 eur mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletých od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, a to najmä v zmene školskej dochádzky, vyšším vekom maloletých detí, plynutím času, ich rastom a dospievaním. K zmene príjmových pomerov na strane matky, ani otca nedošlo. Otec uzavrel nové manželstvo, žije s manželkou v spoločnej domácnosti, teda sa spoločne podieľajú na úhrade všetkých

výdavkov. Matka žije spolu s maloletými deťmi sama. Pri zvýšení vyživovacej povinnosti súd prihliadol aj k tomu, že otec sa na bežnej starostlivosti o deti vôbec nepodieľa.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením o rodine („ďalej len zákon o rodine“), , , , zákona o rodine, zákona o rodine, zákona o rodine, , zákona o rodine.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodol v zmysle .

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

6. Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávnym procesným postupom mu znemožnil riadne uplatňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Namietal, že súd prvej inštancie v bode 25 odôvodnenia rozsudku odmietol prihliadnuť na jeho výdavky súvisiace s umiestnením jeho otca v zariadení opatrovateľskej služby s odôvodnením, že vyživovacia povinnosť k maloletým deťom má prednosť pred vyživovacou povinnosťou k rodičom. Takéto právne posúdenie, podľa jeho názoru predstavuje nesprávnu aplikáciu § 62 ods. 5 zákona o rodine, keďže nereflektuje konkrétne okolnosti prípadu, ani zákonný záväzok, ktorý má z jeho strany neodvrátiteľný charakter. Uviedol, že na pobyt otca v zariadení opatrovateľskej služby prispieva mesačne sumou 500 eur, keďže otcov dôchodok je len vo výške 470 eur, čo nepostačuje na úhradu jeho pobytu v tomto zariadení a doplácanie liekov. Súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy, že on je jedinou osobou, ktorá môže a musí plniť vyživovaciu povinnosť voči jeho otcovi. Otec je už 30 rokov rozvedený, pričom otec má ešte jednu dcéru – jeho sestru s ktorou nie sú v dlhodobom kontakte. Poukázala na to, že ustanovenie § 62 ods. 5 zákona o rodine ustanovuje, že súd pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča neprihliada na výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výdavky na plnenie vyživovacej povinnosti voči vlastnému rodičovi súd výdavkami inej povahy, ide o zákonom uloženú povinnosť, neplnenie ktorej by zakladalo právnu zodpovednosť. Otec ďalej argumentoval tým, že súd pri zvýšení jeho vyživovacej povinnosti na maloleté deti vychádzal z údajov matky a jej návrh na zvýšenie výživného v plnom rozsahu akceptoval. Vôbec pritom neprihliadal k tomu, že matke sa od posledného rozhodnutia o výživnom príjem podstatne zvýšil. V roku 2022 bol príjem matky vo výške 640 eur v čistom, plus príspevok na cestovné 50 eur a rodinné prídavky 52 eur. V súčasnosti má matka príjem vo výške 836 eur v čistom, daňový bonus 150 eur a prídavky na deti 120 eur mesačne, čo predstavuje nárast príjmu matky o 49%. jeho príjem bol v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom vo výške 1100 eur, v súčasnosti má príjem vo výške 1200 až 1300 eur mesačne. Poukázal na to, že povinnosť súdu porovnávať pomery oboch rodičov pri zmene výživného vyplýva z ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého výživné možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, pričom zmena môže nastať na strane maloletého dieťaťa, alebo na strane ktoréhokoľvek z rodičov. Otec vo svojom odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietne.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v plnom rozsahu.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v plnom rozsahu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,

preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia .

10. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

12. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého C. na sumu 180 eur mesačne a na maloletého A. na sumu 200 eur mesačne, ktorým je otec povinný prispievať k rukám matky vždy do 15.dňa v mesiaci vopred.

14. Otec svoju odvolaciu argumentáciu postavil na svojom presvedčení, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie predovšetkým výrazné zvýšenie príjmu na strane matky a jeho zvýšené odôvodnené výdavky vo výške 500 eur, ktorým si plní svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu otcovi.

15. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako súd prvej inštancie.

16. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že ( a , veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného teda skúma komplexne jeho majetkové pomery, ako i to či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal východnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

17. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Otec teda v podstate vytýkala rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s jej predkladaným hodnotením skutkového stavu a jeho právnym hodnotením. V rámci celého prvoinštančného konania mali účastníci konania vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie tvrdení a dôkazov v prospech ich tvrdení. To, že v konečnom

dôsledku súd prvej inštancie dospel k i iným záverom, nie je možné interpretovať ako porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

18. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného porovnal pomery na strane maloletých detí, matky a otca. Správne konštatoval, že na strane maloletých detí došlo k výraznej zmene pomerov, keď v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom (rozsudkom Okresného súdu Košice – okolie č. k. -201 zo dňa 3.5.2022) bol maloletý A. vo veku 13 rokov a navštevoval základnú školu a maloletý C. mal 9 rokov a navštevoval 4. ročník základnej školy. Od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula doba troch rokov (v čase podania návrhu na zvýšenie výživného matkou). Už samotné uplynutie tak dlhej doby je dôvodom na zvýšenie výživného, keďže odôvodnené potreby maloletých detí sú neporovnateľne iné a vyššie. Maloletý A. navštevuje strednú školu v Košiciach, maloletý C. je už na druhom stupni základnej školy. Je samozrejmé, že so školskou dochádzkou maloletých detí sú bežné výdavky, ako aj časté jednorazové výdavky, ako je nákup pomôcok na začiatku školského roka, rôzne školské výlety, exkurzie, obedy, cestovné a pod. Zvýšené výdavky sú so zdravotnou starostlivosťou o maloleté deti. Deťom je potrebné zakúpiť na začiatku školského roka pomôcky do školy, učebnice, prezuvky, potreby na telesnú výchovu. Matka podrobne rozpísala výdavky spojené so starostlivosťou o maloleté deti, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu sú primerané veku, stupňu školskej dochádzky a potrebám detí.

19. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca k pomerom matky, odvolací súd poukazuje na to, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje príjem matky, avšak matka sama zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti, vedie spoločnú domácnosť, obstaráva činnosti dennej potreby, varí, perie, čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom aj touto formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Matka poskytuje maloletým osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia a zároveň uhrádza všetky výdavky spojené s chodom domácnosti, členom ktorej sú aj maloleté deti. Otec sa na starostlivosti o maloleté deti takmer vôbec nepodieľa.

20. Na základe vyššie uvedených záverov považuje odvolací súd za nedôvodnú aj námietku otca, že súdom určené výživné nezodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. V súčasnej spoločenskej situácii, charakteristickej výraznou infláciou a významným nárastom cien základných potravín, je dôvodné očakávať, že výživné bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Opomínať nemožno ani ošatenie či obuv, ktoré vyžadujú častú obmenu pre rýchly fyzický vývin maloletých detí, typický pre ich vek. Z uvedených skutočností nie sú odôvodnené potreby maloletých detí tým kritériom, ktoré by malo dôvodiť znížiť vyživovaciu povinnosť otca. Otec argumentoval tým, že jeho príjmové pomery mu neumožňujú uhrádzať súdom určené výživné pri súčasnej situácii, zároveň namietal, že jeho odôvodnené výdavky boli súdom prvej inštancie vyhodnotené nesprávne. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke otca uvádza, že do príjmových a majetkových pomerov povinného rodiča pre potreby určenia vyživovacej povinnosti musí súd zarátať všetko, čím dochádza k zvyšovaniu jeho príjmu, ako aj majetkových pomerov. Otec sám uvádzal výšku svojho mesačného príjmu 1200 – 1300 eur, pričom žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, teda spoločne znášajú náklady na bývanie, stravu a bežný chod domácnosti, čím dochádza k významnému finančnému odbremeneniu otca v porovnaní s matkou, ktorá sama uhrádza všetky náklady spojené s chodom domácnosti a starostlivosťou o maloleté deti. K odvolacím námietkam otca, že súdom určené výživné je vysoké vzhľadom na jeho nevyhnutné výdavky spojené so starostlivosťou o otca umiestneného v Domove sociálnej starostlivosti vo výške 500 eur mesačne, odvolací súd plne súhlasí s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, že uvedené nemôže byť vyhodnotené na úkor maloletých detí, keďže vyživovacia povinnosť k maloletým deťom predchádza vyživovaciu povinnosť k rodičom. Uvedené je potrebné vnímať aj v kontexte toho, že matka už dlhodobo zabezpečuje sama starostlivosť o maloleté deti, otec sa tejto starostlivosti takmer vôbec nepodieľa, a to ani v prípade ak ho matka požiadala o pomoc pri doprovode syna k lekárovi.

21. Zvýšenie výživného napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie plne zodpovedá kritériám v zmysle o určení výživného na maloleté dieťa, zohľadňuje zmenu pomerov na strane maloletých detí ako aj na strane oboch rodičov, vývoj životných nákladov a podiel oboch rodičov na osobnej starostlivosti o maloleté deti.

22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia v spojení s ustanovením .

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Podľa v spojení s ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).