Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/12/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi v spore žalobcov: 1. A. B., C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v B., D. XXXX/XX, XXX XX B. – E., 2. F. G., C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v B., G. H.XXX/XX, XXX XX B.- E., zastúpených: JUDr. Katarína Habiňáková, advokátka, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovaným: 1. I. J. D., C. B., nar. X.X.XXXX, bytom K. B., H. J. XXXX/XX, 2. neznámi dedičia po L. G., 3. neznámi dedičia po J. G., 4. I. A. G., C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom v B. M. XX, 5. neznámi dedičia po E. G., 6. neznámi dedičia po F. C., C. N., 7. I. G. G., C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom v B. – E., B. F. XX/XX, 8. F. N., C. B., nar. X.X.XXXX, bytom v B. – E., B. X, 9. F. F. O., P., C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v B. – E., B. XXX/XX, 10. G. J., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B., Q. XXX/X, 11. F. J. B., C. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom v E. XXX, 12. F. L. Q., C. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom v E. XXX, 13. Q. Q., C. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom v E. XX, 14. B. R., C. R., nar. XX.X.XXXX, bytom v B.–E., D. XXX/X, 15. G. S., C. S., nar. XX.X.XXXX, bytom v B. – E., G. X, 16. neznámi dedičia po G. M., 17. J. E., C. L., nar. XX.X.XXXX, bytom v B. – E., A. XX, 18. neznámi dedičia po J. S., C. M., 19. neznámi dedičia po R. M., C. N., 20. I. D. T., C. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom v B., U. XXXX/X, 21. J. G., C. N., nar. X.X.XXXX, bytom v L., F. T. XX, zastúpená I. A. L., bytom v L., J. N. XXXX/X, 22. I. Q., C. Q., nar. X.X.XXXX, bytom v B., O. X, 23. F. M., C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom v B. – E., F. XX, 24. U. G., C. G., nar. X.XX.XXXX, bytom v B., E., D. XXX/XXX, 25. L. R., C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B. – E., T. S. XX, žalovaní v 2., 3., 5., 6., 16., 18. a 19. rade zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že nehnuteľnosti v katastrálnom území E., obec B. – E., okres B. I., zapísané na LV č. XXXX ako parcela reg. „E“ č. XXX/X orná pôda o výmere 397 m2, na LV č. XXXX ako parcela reg. „E“ č. XXX/ X orná pôda o výmere 263 m2, na LV č. XXXX ako parcela reg. „E“ č. XXX/X orná pôda o výmere 138 m2, na LV č. XXXX ako parcela reg. „E“ č. XXX/X orná pôda o výmere 147m2 a na LV č. XXXX ako parcela reg. „E“ č. XXX/X orná pôda o výmere 430 m2 a to v rozsahu, v akom sú stotožnené na základe geometrického plánu ako parcely registra „C“ č. XXX/X orná pôda o výmere 850 m2 a č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 111 m2, patria do výlučného vlastníctva žalobcu v 1. rade. Geometrický plán č. 99/2012, vyhotovený Geotop Košice, s.r.o., IČO 36590711, Južná trieda 82, Košice, ktorý bol úradne overený dňa 4.5.2012 pod č. 329/2012 I. F. M., Správa katastra Košice, tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

II. Žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovaným nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 18.6.2025 domáhali, aby súd určil, že žalobca v 1.rade je výlučným vlastníkom vyššie špecifikovaných nehnuteľností.

2. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňovali tým, že v právnom stave v katastri nehnuteľností je zapísané vlastnícke právo k sporným pozemkom duplicitne a teda, jednak v prospech žalobcu v 1.rade a jednak aj v prospech žalovaných (a žalobkyne v 2.rade). Existenciu svojho vlastníckeho práva (a naopak neexistenciu vlastníckeho práva žalovaných) žalobca v 1.rade odvodzoval z právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice II č.k.19C/246/1993-58 zo dňa 26.11.1996, ktorým bolo určené, že je výlučným vlastníkom sporných pozemkov parciel č.XXX/X J. H.XXX/X, ktoré vznikli z častí parciel zapísaných v pôvodných pozemno-knižných vložkách vo vlastníctve žalovaných resp. ich právnych predchodcov. Napriek tomu, že predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť, k zápisu vlastníckeho práva žalobcu v 1.rade do katastra nehnuteľností nedošlo, pretože konajúci súd nezabezpečil jeho predloženie katastru nehnuteľností. Právny stav zapísaný v pozemno-knižných vložkách, resp. na neskôr založených listoch vlastníctva sa teda nezmenil, pozemky reg. „E“ parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X naďalej ostali zapísané v prospech právnych predchodcov žalovaných a medzičasom jednotliví právni predchodcovia žalovaných (spoluvlastníci) umreli a na základe dedičských rozhodnutí došlo na listoch vlastníctva k zápisu žalovaných ako vlastníkov. Vlastnícke právo žalobcu v 1.rade, ktoré bolo potvrdené vyššie citovaným rozsudkom, nebolo nikým spochybňované; žalobca sporné pozemky dobromyseľne užíval spolu s rodinným domom, ktorý tam postavil a v užívaní nebol nikým rušený. 3. Žalovaní v 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 10., 14., 15., 16., 18., 19., 20., 23., 24. a 25. rade nárok žalobcu v 1. rade uznali. Žalovaní v 1., 9., 11., 12., 13., 17., 21. a 22. rade sa k žalobe nevyjadrili. Žalovaní v 2., 3., 5., 6., 16., 18. a 19. rade (neznámi vlastníci) boli v konaní zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, ktorý nárok žalobcu uznal.

4. Žalovaní v 9. a 21. rade vzniesli svoje námietky voči žalobe až na pojednávaní.

5. Žalovaná v 9. rade namietala, že rozsudok Okresného súdu Košice II, od ktorého žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo, ju nemôže zaväzovať, pretože jej právne predchodkyne neboli účastníčkami tohto konania. Namietala aj samotné skutkové a právne závery tohto rozsudku s odôvodnením, že jej právna predchodkyňa nikdy svoj podiel na inú osobu nepreviedla. Žiadala žalobu vo vzťahu k jej podielu na parcele reg. „E“ č.XXX/X v rozsahu 1/16 zamietnuť.

6. Žalovaná v 21. rade predložila ortofotomapu a namietala, že reálny stav z nej vyplývajúci sa nezhoduje s geometrickým plánom. Taktiež namietala nedostatky rozsudku Okresného súdu Košice II. Poukázala na to, že odkaz na geometrický plán ako súčasť rozsudku je uvedený len vo výrokoch, ktorými bolo určené vlastnícke právo L. a R. H. a J. M., zatiaľ čo vo výroku, ktorým bolo určené vlastnícke právo žalobcu tento odkaz absentuje a teda, síce vo výroku bola určená výmera pozemkov, ktoré boli určené do vlastníctva žalobcu, ale v dôsledku absencie geometrického plánu nie je potom zrejmá poloha a hranica týchto pozemkov. Okrem toho žalovaná namietala, že jej právna predchodkyňa G. v čase rozhodovania súdu už nežila, jej dedič bol zistený až v roku 2006 a teda, konanie prebehlo bez zistenia jej dedičov.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

8. Zo spisu vyžiadaného zo súdneho archívu súd zistil, že Okresný súd Košice II rozsudkom č.k.19C/246/1993-58 zo dňa 26.11.1996 určil, že žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území E., vytvorených z PKV X parc.č.XXX, z PKV X parc. č.XXX, z PKV XX parc.č.XXX, z PKV XXX parc.č.XXX a PKV X parc.č.XXX, z ktorých časť je totožná s parcelami KN č.XXX/X orná pôda o výmere 858 m2 a B. H.XXX/X zastavaná plocha o výmere 111 m2.

Zo skutkových a právnych záverov súdu vyplývajúcich z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že žalobca nadobudol vlastnícke právo titulom vydržania.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.3.1997.

9. Z citovaného rozsudku tiež vyplýva, že určenia vlastníckeho práva sa okrem žalobcu v 1. rade domáhali aj L. H., R. H. a J. M. a to vo vzťahu k novovzniknutým pozemkom, vytvoreným z tých istých pôvodných pozemno-knižných parciel, ako v prípade žalobcu v 1.rade.

10. Súd aj ich žalobe vyhovel a určil, že 1) L. H. a R. H. sú vlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území E. - parciel EN č.XXX/X dvor o výmere 523 m2 a EN č.XXX/X záhrada o výmere 541 m2 vytvorených z častí PKV X parc.č.XXX, PKV X parc. č.XXX, PKV XX parc.č.XXX, PKV XXX parc.č.XXX a PKV X parc.č.XXX a 2) J. M. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území E. - parciel KN č.XXX/X dvor o výmere 461 m2 a EN č.XXX/X záhrada o výmere 602 m2 vytvorených z častí PKV X parc.č.XXX, z PKV X parc. č.XXX, PKV XX parc.č.XXX, PKV XXX parc.č.XXX a PKV X parc.č.XXX.

11. Rozsudok vo výrokovej časti vzťahujúcej sa k žalobcom L. H., R. H. a J. M. odkazuje na geometrický plán č. 243-321-41/89 overený strediskom geodézie Košice ako súčasť rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že tento geometrický plán reflektuje pôvodnú, v minulosti v 50-tych rokoch realizovanú reálnu deľbu (vysporiadanie) medzi vlastníkmi (okrem iných aj) vo vzťahu k pôvodne dlhým a úzkym parcelám PKV X parc.č.XXX, PKV X parc. č.XXX, PKV XX parc.č.XXX, PKV XXX parc.č.XXX a PKV X parc.č.XXX.

12. Vychádzajúc z obsahu geometrického plánu č.243-321-41-89, overeného dňa 30.6.1989 Krajskou správou geodézie a katastra v Košiciach, v spojení s jeho prílohou - výkazom výmer a pozemno-knižnými vložkami (PKV) č.7, 6, 33, 152 a 4 súd zistil, že parcela č.XXX mala vzniknúť odčlenením častí z parciel zapísaných v pozemno-knižných vložkách tak, že z pôvodnej parcely č. XXX roľa o výmere 3.532 m2 zapísanej v PKV X bol odčlenený diel XXX o výmere 382 m2 k parcele XXX, z pôvodnej parcely č. XXX roľa o výmere 3791 m2 zapísanej v PKV X bol odčlenený diel XXX k parcele XXX o výmere 422 m2, z pôvodnej parcely č. XXX roľa o výmere 1.866 m2 zapísanej v PKV XX bol odčlenený diel XXX k parcele č.XXX o výmere 286 m2, z pôvodnej parcely č. XXX roľa o výmere 1.893 m2 zapísanej v PKV XXX bol odčlenený diel XXX k parcele č.XXX o výmere 250 m2 a z pôvodnej parcely č. XXX roľa o výmere 3.377 m2 zapísanej v PKV X bol odčlenený diel XXX k parcele č. XXX o výmere 383 m2. Ako je zrejmé z údajov o novom stave vo výkaze výmer, po zrátaní všetkých odčlenených častí dotknutých parciel mala mať novovzniknutá parcela č. XXX výmeru 1723 m2.

13. Z predmetného geometrického plánu je taktiež zrejmé, že rozsudkom dotknuté pôvodné pozemno- knižné parcely č.XXX, XXX, XXX, XXX J. XXX mali zaniknúť, pretože boli v celosti rozčlenené na diely, ktoré boli priradené k novovzniknutým parcelám.

Okrem dotknutej parcely č.XXX (v prospech žalobcu) mali takto vzniknúť napr. parcela č.XXX/X J. H.XXX/X, parcela č.XXX, parcela č.XXX/X J. H.XXX/X, parcela č.XXX/X J. H.XXX/X, parcela č.XXX, parcela č.XXX/X J. H.XXX/X, parcela č.XXX/X J. H.XXX/X (v prospech L. H. a R. H.), parcela č.XXX/X J. H.XXX/X (v prospech J. M.), parcela č.XXX/X J. H.XXX/X.

14. V konaní nebolo sporné, že vyššie citovaný rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť v roku 1997, súd nedoručil správe katastra na vykonanie záznamu zmien v právnom stave. Ďalej, ako je zrejmé z poznámky na jednotlivých pozemno-knižných vložkách týkajúcich sa uvedených dotknutých pozemkov, pozemno-knižné vložky boli uzavreté v dôsledku ROEP Šaca pod Z 587/05 dňa 11.2.2005 a vo vzťahu k dotknutým pozemkom parcelám č.XXX, XXX, XXX, XXX J. XXX boli založené listy vlastníctva (prehľad viď nižšie).

15. V konaní nebolo sporné, že na LV č. XXXX bola zapísaná parcela reg. „E“ č. XXX/X orná pôda o výmere 397 m2, ktorá bola v čase rozhodovania súdu v spoluvlastníctve žalovaných v 1. až 7. rade. Žalovaní v 1., 4. a 7. rade nadobudli svoje podiely k predmetnému pozemku titulom dedenia (2015, 2018). Žalovaní v 2. a 3. rade nadobudli svoj podiel v roku 1918, žalovaný 5. rade v roku 1946 a žalovaná v 6. rade v roku 1894; vo vzťahu k žalovaným v 2., 3., 5. a 6. rade je na LV zaznamenaná správa Slovenského pozemkového fondu.

V konaní nebolo sporné, že na LV č. XXXX bola zapísaná parcela reg. „E“ č. XXX/X orná pôda o výmere 263 m2, ktorá bola v čase rozhodovania súdu v spoluvlastníctve žalovaných v 8. až 14. rade. Žalovaní nadobudli svoje podiely na predmetnom pozemku titulom dedenia (1994, 1999, 2017, 2021, 2022).

V konaní nebolo sporné, že na LV č. XXXX bola zapísaná parcela reg. „E“ č. XXX/X orná pôda o výmere 138 m2, ktorá bola v čase rozhodovania súdu v spoluvlastníctve žalovaných v 15. až 19. rade. Žalovaný v 15. rade nadobudol svoj podiel na predmetnom pozemku titulom dedenia v r. 2011. Žalovaná v 17.rade

nadobudla svoj podiel na pozemku darovacou zmluvou v roku 2003. Žalovaný v 16. rade nadobudol svoj podiel v r.1949, žalovaná v 18. rade v roku 1949 a žalovaná v 19. rade v roku 1962.

V konaní nebolo sporné, že na LV č. XXXX (pôvodne na LV XXXX) bola zapísaná parcela reg. „E“ č. XXX/X orná pôda o výmere 147m2, ktorá bola v čase rozhodovania súdu v spoluvlastníctve žalobcov ( žalobca v 1. rade 2/3, žalobkyňa v 2. rade 1/3), titulom dedenia na základe dedičského rozhodnutia , .

V konaní nebolo sporné, že na LV č. XXXX bola zapísaná parcela reg. „E“ č. XXX/X orná pôda o výmere 430 m2, ktorá bola v čase rozhodovania súdu v spoluvlastníctve žalovaných v 20. až 25. rade. Žalovaní v 20. a 22. rade nadobudli svoje podiely darovacou zmluvou (2006). Žalovaní v 21., 23., 25. a 25. rade nadobudli svoje podiely na predmetnom pozemku titulom dedenia (2005, 2021, 2025).

16. V konaní taktiež nebolo sporné, že správa katastra založila list vlastníctva LV č.XXXX, na ktorom eviduje obe sporné parcely, ktorých určenia vlastníctva sa žalobca v 1. rade domáha – t.j. parcely reg. „C“ č.XXX/X orná pôda o výmere 850 m2 ako aj č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 111 m2 – ako výlučné vlastníctvo žalobcu v 1. rade a to na základe titulu nadobudnutia, ktorým je právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. . K tomuto záznamu došlo pod č.Z-3701/2012 –v.z.371/2012. Na parcele č.XXX/X stojí stavba rodinného domu súp.č.XXXX vo vlastníctve žalobcu, evidovaná na LV č.XXXX.

17. V konaní taktiež nebolo sporné a súd mal z oboznámených listov vlastníctva za preukázané, že kataster nehnuteľností eviduje na všetkých vyššie vymenovaných listoch vlastníctva ( t.j. aj na listoch vlastníctva v prospech žalovaných, aj na listoch vlastníctva v prospech žalobcov) obmedzujúcu poznámku, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti je spochybnená z dôvodu, že parcela č. XXX/X je duplicitná buď s celými alebo s časťami parciel registra „E“ č. XXX/X, H. XXX/X, H. XXX/X, H. XXX/X J. H. XXX/X a tiež, že parcela č. XXX/X je duplicitná s časťami parciel registra „E“ č. XXX/X J. H. XXX/X a naopak. Zo všetkých listov vlastníctva je zrejmé, že táto poznámka o duplicite bola zapísaná správou katastra pod P-2251/2014 – 781/2014.

18. Z geometrického plánu č. 99/2012, vyhotoveného Geotop Košice, s.r.o., IČO 36590711, Južná trieda 82, Košice, ktorý bol úradne overený Správou katastra Košice dňa 4.5.2012 pod č. 329/2012 súd zistil, že tento plán reflektuje na vyššie opísané zmeny v evidencii pozemkov (t.j. ROEP v r.2005 a prenos na listy vlastníctva č.XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX). Tento nový geometrický plán stotožnil reálny užívací stav (t.j. polohu a hranice v prírode) novovzniknutých parciel č.XXX/X J. H.XXX/X tak, že výmerou zodpovedajú právoplatnému rozsudku Okresného súdu Košice II č.k.19C/246/1993-58 zo dňa 26.11.1996. Po porovnaní s geometrickým plánom č.243-321-41-89 zo dňa 30.6.1989 je zrejmé, že parcely č.XXX/X J. H. XXX/X vznikli rozčlenením pôvodnej parcely č.XXX (na parcely č. XXX/X, H.XXX/ X, H.XXX/X J. H.XXX/X).

19. Z výkazu výmer, tvoriaceho súčasť geometrického plánu č.99/2012 vyplýva, že z LV XXXX od parcely č.XXX/X o výmere 397 m2 bol k parcele č.XXX/X odčlenený diel 1 o výmere 180 m2 a k parcele č.XXX/ X bol odčlenený diel 2 o výmere 44 m2; z LV XXXX od parcely č.XXX/X o výmere 263 m2 bol k parcele č.XXX/X odčlenený diel 3 o výmere 196 m2 a k parcele č.XXX/X bol odčlenený diel 4 o výmere 67 m2; z LV XXXX od parcely č.XXX/X o výmere 138 m2 bol k parcele č.XXX/X odčlenený diel 5 o výmere 138 m2; z LV XXXX (t.č.XXXX) od parcely č.XXX/X o výmere 147 m2 bol k parcele č.XXX/X odčlenený diel 6 o výmere 147 m2; z LV XXXX od parcely č.XXX/X o výmere 430 m2 bol k parcele č.XXX/X odčlenený diel 7 o výmere 189 m2. Podľa nového stavu, po zrátaní jednotlivých odčlenených dielov, parcela č.XXX/ X orná pôda má výmeru 8850 m2 a parcela č.XXX/X zastavaná plocha má výmeru 111 m2.

20. Pre úplnosť veci - vychádzajúc z katastrálnej mapy aktuálnej v čase rozhodovania v tejto veci - súd konštatuje, že nový stav, ktorý mal vzniknúť na základe geometrického plánu č.243-321-41-89, t.j. parcela č.XXX (v prospech žalobcu), parcela č.XXX/X J. H.XXX/X, parcela č.XXX, parcela č.XXX/X J. H.XXX/X, parcela č.XXX/X J. H.XXX/X, parcela č.XXX, parcela č.XXX/X J. H.XXX/X, parcela č.XXX/X J. H.XXX/X (v prospech L. H. a R. H.), parcela č.XXX/X J. H.XXX/X (v prospech J. M.), parcela č.XXX/X J. H.XXX/X, bol prenesený do katastra nehnuteľností a všetky tieto parcely sú v súčasnosti evidované v registri „C“.

Vlastnícke právo určené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn.19C/246/1993-58 zo dňa 26.11.1996 v prospech žalobcov L. H. a R. H. k parcelám reg. „“C“ č.XXX/X a č.XXX/X bolo zapísané na LV č.XXXX, kde je ako titul nadobudnutia uvedený citovaný rozsudok; k zápisu došlo pod Z-1766/99 zo dňa 17.12.1999.

Vlastnícke právo určené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn.19C/246/1993-58 zo dňa 26.11.1996 v prospech R. M. k parcelám reg. „“C“ č.XXX/X a č.XXX/X bolo zapísané na LV č.XXXX, kde je ako titul nadobudnutia uvedený citovaný rozsudok; k zápisu došlo pod Z-2406/2014 – 217/2014.

21. Podľa ust. písm.c), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

22. Predmetom tohto konania bola žaloba o určenie vlastníckeho práva. Z vyššie citovaného ust. je zrejmé, že úspešne môže podať určovaciu žalobu len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Preto sa súd primárne zaoberal otázkou, či je daný naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení.

23. Z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že osoby duplicitne zapísané ako vlastníci určitej nehnuteľnosti majú vždy naliehavý právny záujem na (pozitívnom) určení vlastníctva k takejto nehnuteľnosti, pretože pri význame zápisov do katastra nehnuteľností treba nepatričnosť dvojitého či viacerého zápisu vlastníctva k tejto nehnuteľnosti odstrániť. Exkluzivita vlastníckeho práva vylučuje, aby k jednej a tej istej veci malo vlastnícke právo viac osôb. Duplicitný zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo jej časti je nesporne takou skutočnosťou, ktorá bráni nakladaniu s nehnuteľnosťou, a teda aj prevodu vlastníckeho práva k nej. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je preto efektívnym prostriedkom na odstránenie duplicity zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností k spornej nehnuteľnosti a tým aj neistoty v právnom postavení nielen žalobcu, ale aj žalovaných.

24. Súd konštatoval, že sporové strany sú vecne aktívne i pasívne legitimované v tomto spore. Žalovaní v 1. až 25. rade boli v čase rozhodovania zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci dotknutých nehnuteľností.

25. Zároveň je potrebné dodať, že vzhľadom na duplicitu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Košice II, ktorým už raz bolo určené vlastnícke právo žalobcu, nepredstavuje pre toto konanie prekážku rozhodnutej veci (res iudicatae).

26. Súd sa zaoberal otázkou záväznosti predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn.19C/246/1993-58 zo dňa 26.11.1996 vo vzťahu k ním prejudikovanému hmotnoprávnemu vzťahu o určení vlastníckeho práva žalobcu a následne aj otázkou, či takto určené vlastnícke právo žalobcu ostalo aj naďalej zachované, nezmenené alebo či nedošlo k jeho strate na základe neskôr nastavších právnych skutočností (napr. vydržaním na strane žalovaných).

27. Podľa ust. , výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku. Ide o tzv. materiálnu stránku právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorá sa prejavuje v subjektívnej hranici záväznosti pre sporové strany. Orgány verejnej moci, vrátane súdov, sú teda viazané právoplatným rozsudkom, ktorým bola medzi sporovými stranami vyriešená určitá právna otázka.

28. Právoplatné rozhodnutie súdu má povahu verejnej listiny a ako také požíva prezumpciu správnosti a pravdivosti svojho obsahu. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia sa teda súd v tomto novom konaní už nemohol zaoberať správnosťou skutkových a právnych záverov súdu, ktoré súd viedli k určeniu vlastníckeho práva žalobcu v predchádzajúcom rozhodnutí.

29. V konaní nebolo sporné a žalovaní (okrem žalovaných v 9. a 21. rade) nespochybňovali, že sú právnymi nástupcami žalovaných (odporcov) v pôvodnom súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva.

30. Ani jeden zo žalovaných (vrátane žalovaných v 9. a 21. rade) netvrdil, že by na základe skutočností, ktoré nastali po právoplatnosti citovaného rozsudku a na základe ktorých bolo zapísané ich vlastnícke

právo do katastra nehnuteľností (t.j. dedenie, darovanie), nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. Naopak, v konaní nebolo sporné, že sporné nehnuteľnosti (minimálne) od právoplatnosti citovaného rozsudku až doposiaľ užíva výlučne žalobca v 1.rade, ktorý v držbe a užívaní nebol nikým rušený. K strate vlastníckeho práva žalobcu, prejudikovaného vyššie citovaným rozsudkom súdu, teda nedošlo.

31. Pokiaľ ide o námietky žalovanej v 9. rade, súd uvádza:

32. Žalovaná v 9. rade je evidovaná ako spoluvlastníčka žalobou dotknutej parcely reg. „E“ č. XXX/X orná pôda o výmere 263 m2, zapísanej na LV č.XXXX, v podiele 1/16. Ďalšími spoluvlastníkmi tejto parcely sú žalovaní v 8., 10., 11., 12., 13. a 14. rade. Vlastnícke právo k danému podielu v prospech žalovanej v 9. rade bolo do katastra nehnuteľností zapísané na základe titulu – uznesenia Okresného súdu Košice II sp.zn. , – č.670/2019.

33. Žalovaná v 9. rade tvrdila, že na základe výpisu z ROEP si po svojej starej matke F. G., C. M. uplatnila dedičský nárok a správa katastra žalovanú zapísala na list vlastníctva ako právnu nástupkyňu po starej matke po ukončení dedičského konania v r.2019. Stará matka žalovanej umrela v r.1973. Žalovaná namietala, že jej právna predchodkyňa F. G., C. M. (stará matka žalovanej), hoc bola spoluvlastníčkou dotknutej parcely reg. „E“ č.XXX/X, nebola účastníčkou predchádzajúceho súdneho konania a nebola ňou ani jej dedička - matka žalovanej R. D., C. G..

34. Súd konštatuje, že z označenia účastníkov predchádzajúceho súdneho konania pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn.19C/246/1993-58 v rozsudku zo dňa 26.11.1996 je zrejmé, že F. G., C. M. ani R. D., C. G. skutočne nie sú zahrnuté do okruhu účastníkov konania.

35. Ako už súd uviedol vyššie, v čase rozhodovania Okresného súdu Košice II pod sp.zn.19C/246/1993 ešte neexistovali (neboli založené) dnes existujúce listy vlastníctva a teda, súd v tom čase pri rozhodovaní a určení okruhu účastníkov konania vychádzal z pôvodných pozemno-knižných vložiek.

36. Námietky žalovanej v 9. rade sa vzťahujú k vlastníckej línii týkajúcej sa pôvodnej parcely č. XXX roľa o výmere 3791 m2, ktorá bola zapísaná v PKV č. X.

37. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice II č.k.19C/246/1993-58 zo dňa 26.11.1996 vyplýva, že súd sa zaoberal okruhom účastníkov konania vo vzťahu k dotknutej parcele z PKV X, keď uviedol, že „spoluvlastníci vedení v PKV X - J. M. zomrela XX.X.XXXX a jej právnou nástupkyňou sa stala R. B., ktorá tiež zomrela a po ktorej sú právnymi nástupcami odporkyňa v 10. rade R. R., odporkyňa v 11. rade F. M. a odporca v 12. rade G. D., ďalej spoluvlastníčka F. T., C. G. zomrela a jej právnymi nástupcami sú žalovaný v 13. rade G. R. a žalovaná v 14. rade R. C., ďalej spoluvlastníčka F. Q., C. T. zomrela v r.1980 a jej právnymi nástupcami sú žalovaní v 17. Q. Q. a žalovaný v 18. rade G. Q.“.

38. Z obsahu PKV č.X súd zistil, že právny stav od posledného zápisu vlastníckeho práva (v r.1944) až do uzavretia PKV (v r.2005) bol nasledovný:

- J. M., C. T. pod B3, B7 a B9 vlastnila spoluvlastnícky podiel 8/16 (titulom dedenia č.d.1298/1922, titulom dedenia č.d.12284/1938 a titulom darovacej zmluvy č.d.6537/1944)

- F. G., C. T. pod B4 vlastnila spoluvlastnícky podiel 2/16 (titulom dedenia č.d.1298/1922) a

- F. Q., C. T. pod B 8 a 10 vlastnila spoluvlastnícky podiel 6/16 ( titulom dedenia č.d.12284/1938 a titulom darovacej zmluvy č.d.6537/1944).

39. Žalovaná tvrdila, že je právnou nástupkyňou po svojej starej matke F. G., C. M., ktorá zomrela v r.1973. Ako je zrejmé z obsahu PKV X, F. G., C. M. však nefiguruje v právnom stave podľa tejto PKV; je v ňom uvedená F. G., C. T.. Súdu teda nebolo zrejmé, po ktorom z vyššie uvedených troch pôvodných pozemnoknižných vlastníkov a na základe akého právneho titulu by mala byť stará matka žalovanej ich právnym nástupcom; žalovaná v tomto smere nepredložila žiadne dôkazy. Súd sa len mohol domnievať (podľa rod. priezviska starej matky), že stará matka žalovanej by mohla byť právnou nástupkyňou po jednej z pôvodných pozemnoknižných spoluvlastníčok J. M., C. T. alebo, môže ísť priamo aj o pôvodnú pozemnoknižnú vlastníčku F. G., len došlo k omylu pri uvedení jej rod.priezviska (namiesto T. bolo uvedené M.). Správnosti tejto poslednej alternatívy by nasvedčoval aj chronologický

zápis vlastníkov na LV č.XXXX od založenia tohto listu vlastníctva; správa katastra zapísala ako spoluvlastníčku dotknutej parcely v rozsahu 2/16 F. G. C. M. s dátumom úmrtia X.X.XXXX s tým, že podiel nadobudla titulom dedenia č.d.1298/1922 pod B4, PKV X, čo presne zodpovedá obsahu PKV uvedenému v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozsudku.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd zohľadnil námietky žalovanej a vychádzal z predpokladu, že právnej predchodkyni žalovanej v 9. rade mohol svedčiť právny titul v podobe spoluvlastníckeho práva k dotknutej parcele a ak s ňou súd nekonal ako s účastníčkou konania, potom rozsudok č.k.19C/246/1993-58 zo dňa 26.11.1996 vo vzťahu k nej nemá účinky záväznosti.

41. Vzhľadom na tento záver preto súd následne skúmal, či žalobca vo vzťahu k predmetnému podielu na dotknutej parcele mohol nadobudnúť vlastnícke právo na základe iného titulu - titulom vydržania.

42. Podľa ust. , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

43. Podľa ust. , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

44. Podľa ust. , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

45. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov: a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania; môže ním byť každá vec v právnom zmysle, ktorá môže byť predmetom vlastníctva, b/ držba musí byť oprávnená, c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby; u nehnuteľnosti ide o desaťročnú dobu.

46. Podľa ust. a ods.1 sa za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako s vlastnou. Oprávnená držba pritom predpokladá splnenie nasledovných náležitostí: a) faktické ovládanie veci, b) vôľa nakladať s vecou ako so svojou, to znamená správať sa k veci tak, akoby držiteľovi vlastnícky patrila, c) dobrá viera, že mu vec patrí.

47. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržiteľom a to okamihom uplynutia zákonom stanovenej vydržacej doby.

48. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere (je dobromyseľný), že je jej vlastníkom so zreteľom na všetky okolnosti. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

49. Vydržanie, resp. vydržanie - dlhé držanie, je starý (usucapio), praktický a špecifický spôsob nadobúdania vlastníckeho práva. Plynutím času sa tu subjektívne právo neoslabuje, ale naopak, nadobúda sa. Účelom vydržania je v prvom rade ochrana jednoznačnosti majetkových právnych vzťahov, teda snaha, aby každá relevantná vec mala riadne fixovaného vlastníka.

50. Ako už bolo uvedené vyššie, jednou z podmienok vydržania je oprávnená držba. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec patrí a že v tejto dobrej viere je so zreteľom ku všetkým okolnostiam; uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, prípadne, že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. K oprávnenej držbe nestačí prostá subjektívna dobrá viera; oprávnený držiteľ musí byť v dobrej viere „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“.

51. Posúdenie, či držiteľ veci je so zreteľom ku všetkým okolnostiam dobromyseľný alebo nie, je potrebné vyhodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, t.j. z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav totiž nemožno priamo dokázať.

Možno o nej usudzovať iba z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, patrí. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci. Medzi také okolnosti patrí najmä nadobúdací titul, t.j. titul, na základe ktorého sa ujal držby, napríklad kúpna zmluva, darovacia zmluva, zámenná zmluva. Ide teda o to, aby držiteľ bol so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu taký právny titul, na základe ktorého mu mohlo vzniknúť vlastnícke právo k veci, svedčí.

52. Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov súd v posudzovanej veci dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky pre záver o tom, že žalobca v 1. rade nadobudol vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu žalovanej v 9. rade vydržaním.

53. Súd má za to, že žalobca bol v dobrej viere, že mu vec patrí a že v tejto dobrej viere bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobromyseľnosť žalobcu resp. jeho oprávnená držba sa totiž odvíja od právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice II č.k.19C/246/1993-58 zo dňa 26.11.1996, ktorým bolo určené jeho vlastnícke právo k dotknutým parcelám. Existencia jeho vlastníckeho práva bola teda „odobrená“ resp. deklarovaná rozhodnutím orgánu verejnej moci, t.j. právoplatným rozsudkom súdu, ktorý má povahu verejnej listiny a ako taká požíva prezumpciu správnosti a pravdivosti svojho obsahu. Žalobca preto nemal dôvod pochybovať o oprávnenosti svojej držby, čo umocňuje aj fakt, že samotný rozsudok vlastne deklaroval, že žalobca nadobudol vlastnícke právo vydržaním už v minulosti. Právoplatný rozsudok o určení vlastníckeho práva žalobcu teda predstavuje nový právny titul pre jeho vstup do oprávnenej držby. Dátum právoplatnosti tohto rozsudku, t.j. 3.3.1997 je teda dátumom vstupu žalobcu do oprávnenej držby, ktorá nesporne nepretržite trvala po dobu zákonom stanovenej 10 ročnej vydržacej doby, počas ktorej žalobca nesporne nerušene predmetnú nehnuteľnosť fakticky ovládal, užíval ju, obhospodaroval a teda, správal sa k nej tak, ako keby mu vlastnícky patrila. Dňa 3.3.2007 po uplynutí vydržacej doby teda žalobca vydržal vlastnícke právo k predmetnému podielu. Súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by svedčili pre záver o strate dobrej viery žalobcu počas trvania uvedenej vydržacej doby; v tomto smere poukazuje na fakt, že poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov katastra z dôvodu duplicity zápisu vlastníckeho práva bola zapísaná správou katastra až v r.2014 pod P-2251/2014 – 781/2014, t.j. sedem rokov po tom, čo žalobca vlastnícke právo už vydržal. Už len na margo súd opätovne spomína, že ostatní spoluvlastníci dotknutej parcely č.XXX/X, t.j. žalovaní v 8., 10. až 14.rade nárok žalobcu uznali a ani jeden z nich, vrátane žalovanej v 9. rade netvrdil, že by sám (alebo jeho právny predchodca) vstúpil do oprávnenej držby na základe vlastného nadobúdacieho titulu (u všetkých titulom dedenia). Nik zo žalovaných nepodal žalobu o ochranu vlastníckeho práva, nedomáhal sa vypratania alebo sprístupnenia dotknutej parcely, ani nárokov z užívania nehnuteľnosti bez právneho titulu.

54. Pokiaľ ide o námietky žalovanej v 21. rade, súd uvádza:

55. Žalovaná v 21. rade je evidovaná ako spoluvlastníčka žalobou dotknutej parcely reg. „E“ č. XXX/ X orná pôda o výmere 430 m2, zapísanej na LV č.XXXX, v podiele 3/12. Ďalšími spoluvlastníkmi tejto parcely sú žalovaní v 20., 22., 23., 24. a 25. rade. Vlastnícke právo k danému podielu v prospech žalovanej v 21. rade bolo do katastra nehnuteľností zapísané na základe titulu – Z 3504/2025, Uznesenia Okresného súdu Prešov sp.zn. -58, (číslo zm. - 402/2025). Spoluvlastnícky podiel žalovaná v 21.rade nadobudla titulom dedenia od svojho právneho predchodcu K. G., nar. X.XX.XXXX, bytom v L., F. XX.

56. Žalovaná v 21. rade obdobne ako žalovaná v 9. rade tvrdila, že jej právna predchodkyňa p. G. nebola účastníčkou predchádzajúceho súdneho konania, pretože v čase súdneho konania už nežila a súd nekonal s jej dedičmi, ktorí boli zistení až v roku 2006.

57. Námietky žalovanej v 21. rade sa vzťahujú k vlastníckej línii týkajúcej sa pôvodnej parcely č. XXX roľa o výmere 3377 m2, ktorá bola zapísaná v PKV č. X.

58. Z obsahu PKV č.X súd zistil, že právny stav od posledného zápisu vlastníckeho práva (v r.1937) až do uzavretia PKV (v r.2005) bol nasledovný:

- U. M., C. T. pod B2 vlastnil spoluvlastnícky podiel 3/12 (titulom dedenia č.d.2848/1900)

- F. B. pod B4 a B7 vlastnila spoluvlastnícky podiel 3/12 (titulom dedenia č.d.7971/1911 a titulom dedenia č.d.7415/1936)

- J. G., C. B., nar. XX.X.XXXX pod B5 a B7 vlastnila spoluvlastnícky podiel 3/12 (titulom dedenia č.d.7971/1911 a titulom dedenia č.d.7415/1936)

- G. G., nar. X.X.XXXX pod B8 vlastnil spoluvlastnícky podiel 3/12 (titulom kúpnej zmluvy č.d.8357/1937).

59. Z chronologického zápisu vlastníkov na LV č.XXXX od založenia tohto listu vlastníctva je zrejmé, že K. G., právny predchodca žalovanej v 21. rade, bol právnym nástupcom po pôvodných pozemno- knižných vlastníkoch zapísaných v PKV X. Podiel spolu v rozsahu 3/12 nadobudol titulom dedenia po pôvodných pozemnoknižných vlastníkoch G. G., nar. XXXX a J. G., C. B., nar. XXXX a to na základe dedičských rozhodnutí sp.zn. -23, –Z 2312/94, sp.zn. , – Z 2623/06 a sp.zn. , – Z 2617/06.

60. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Košice II č.k.19C/246/1993-58 zo dňa 26.11.1996 vyplýva, že súd konal s odporcom v 28. rade označeným ako dedičia na neznámom mieste po J. M., s odporcom v 29. rade G. G., F. XX, B., odporcom v 30. rade K. G., L., F. T. XX a odporkyňou v 31. rade J. R.. T. S. XX, B. - E.. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že „spoluvlastník G. G. zomrel a jeho právnymi nástupcami sú odporca G. G., K. G. a J. R.“.

61. Z vyššie uvedeného je zrejmé, námietka žalovanej v 21. rade je neopodstatnená, pretože súd konal s jej právnym predchodcom K. G., nar. X.XX.XXX, bytom v L., F. T. XX, ktorý bol právnym nástupcom po pôvodných pozemno-knižných vlastníkoch G. G., nar. XXXX a J. G., C. B., nar. XXXX.

62. Čo sa týka ďalšej námietky žalovanej v 21. rade, že odkaz na geometrický plán ako súčasť rozsudku je uvedený len vo výrokoch, ktorými bolo určené vlastnícke právo L. a R. H. a J. M., zatiaľ čo vo výroku, ktorým bolo určené vlastnícke právo žalobcu tento odkaz absentuje a teda, síce vo výroku rozsudku bola určená výmera pozemkov, ktoré boli určené do vlastníctva žalobcu, ale v dôsledku absencie geometrického plánu nie je potom zrejmá poloha a hranica týchto pozemkov, súd uvádza:

63. Je pravdou, že rozsudok Okresného súdu Košice II odkazuje na geometrický plán č. 243-321-41/89 overený strediskom geodézie Košice ako na súčasť rozsudku len vo výrokovej časti vzťahujúcej sa k žalobcom L. H., R. H. a J. M..

64. Súd je však toho názoru, že poprieť účinky právoplatného rozsudku v podobe jeho záväznosti pre tento formálny nedostatok by bolo prílišným formalizmom. Rozsudok je potrebné vnímať celistvo, komplexne. Pre určenie objektívneho rozsahu účinkov záväznosti rozsudku je síce primárnym výrok rozsudku, avšak ani jeho odôvodnenie nie je bez významu.

65. Z odôvodnenia rozsudku totiž vyplýva, že vlastnícke právo ostatných žalobcov L. H., R. H. a J. M. bolo určené k novovzniknutým pozemkom na základe daného geometrického plánu, pričom tieto novovzniknuté parcely boli vytvorené z tých istých pôvodných pozemno-knižných parciel, ako aj v prípade žalobcu v 1.rade. Citovaný geometrický plán reflektuje pôvodnú v minulosti v 50-tych rokoch realizovanú reálnu deľbu (vysporiadanie) medzi vlastníkmi vo vzťahu k pôvodne dlhým a úzkym parcelám PKV X parc.č.XXX, PKV X parc. č.XXX, PKV XX parc.č.XXX, PKV XXX parc.č.XXX a PKV X parc.č.XXX a teda, vzťahuje sa nielen k L. H., R. H. a J. M., ale aj k žalobcovi.

66. Vychádzajúc z obsahu geometrického plánu č.243-321-41-89, overeného dňa 30.6.1989 Krajskou správou geodézie a katastra v Košiciach, v spojení s jeho prílohou - výkazom výmer a pozemno-knižnými vložkami (PKV) č.7, 6, 33, 152 a 4 je totiž zrejmé, že rozsudkom dotknuté pôvodné pozemno-knižné parcely č.XXX, XXX, XXX, XXX J. XXX mali zaniknúť, pretože boli v celosti rozčlenené na diely, ktoré boli priradené k novovzniknutým parcelám, pričom okrem parciel č.XXX/X J. H.XXX/X, ktoré súd pririekol v prospech L. H. a R. H. a parciel č.XXX/X J. H.XXX/X, ktoré súd pririekol v prospech J. M., mala vzniknúť aj parcela č.XXX, pririeknutá v prospech žalobcu. Predmetným geometrickým plánom a výkazom výmer

boli teda určené nielen výmery nových pozemkov, ku ktorým bolo určené vlastnícke právo žalobcov, ale aj ich poloha (hranice) v prírode.

67. Potreba vyhotovenia nového geometrického plánu č. 99/2012, predloženého v tomto novom konaní prirodzene vyvstala z dôvodu uzatvorenia pôvodných pozemno-knižných vložiek po uskutočnenom ROEP v r.2005 a prenosu na novozaložené listy vlastníctva č.XXXX, XXXX, XXXX, XXXX J. XXXX. Tento nový geometrický plán stotožnil reálny užívací stav (t.j. polohu a hranice v prírode) novovzniknutých parciel č.XXX/X J. H.XXX/X tak, že výmerou zodpovedajú právoplatnému rozsudku Okresného súdu Košice II č.k.19C/246/1993-58 zo dňa 26.11.1996. Po porovnaní s geometrickým plánom č.243-321-41-89 zo dňa 30.6.1989 je zrejmé, že parcely č.XXX/X J. H. XXX/X vznikli rozčlenením pôvodnej parcely č.XXX (na parcely č. XXX/X, H.XXX/X, H.XXX/X J. H.XXX/X). Podľa názoru súdu týmto došlo k zhojeniu vytýkaného nedostatku predchádzajúceho rozsudku.

68. Pokiaľ by vyššie prezentovaný názor (ohľadom záväznosti rozsudku Okresného súdu Košice II vo vzťahu k podielu žalovanej v 2.rade) nemal obstáť, potom by sa aj v tomto prípade mal súd ex offo zaoberať otázkou, či žalobca vo vzťahu k predmetnému podielu žalovanej v 21. rade na dotknutej parcele mohol nadobudnúť vlastnícke právo na základe iného titulu - titulom vydržania. Súd konštatuje, že pre tento prípad potom rovnako, ako vo vzťahu k žalovanej v 9. rade platí to, čo súd uviedol vyššie, v bodoch 40. – 53. odôvodnenia tohto rozsudku a uzavrel, že boli splnené všetky podmienky pre záver o tom, že žalobca v 1. rade nadobudol vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu žalovanej v 21. rade vydržaním.

69. Čo sa týka žalobkyne v 2. rade, súd konštatuje, že jednou zo žalobou dotknutých parciel je parcela reg. „E“ č. XXX/X orná pôda o výmere 147m2, ktorá bola v čase rozhodovania zapísaná na LV č. XXXX (pôvodne na LV XXXX) a to v spoluvlastníctve žalobcov ( žalobca v 1. rade 2/3, žalobkyňa v 2. rade 1/3), titulom dedenia na základe dedičského rozhodnutia , . Žalobkyňa v 2. rade v žalobe vyjadrila súhlas, aby aj jej podiel bol v celosti prikázaný do vlastníctva žalobcu v 1.rade ako súčasti novovytvorenej parcely č.XXX/X.

70. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že žaloba je dôvodná a určil, že žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom vo výroku špecifikovaných nehnuteľností. Neoddeliteľnú súčasť rozsudku tvorí geometrický plán, ktorý bude doručený správe katastra nehnuteľností spolu s rozsudkom. Sporovým stranám bol už geometrický plán doručený spolu so žalobou.

71. Podľa ust. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, Slovenský pozemkový fond koná za štát a neznámych vlastníkov pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise ( o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku), podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné.

72. Žalovaní v 2., 3., 5., 6., 16., 18. a 19. rade sú na príslušných listoch vlastníctva evidovaní len menom a priezviskom a teda, nie sú známe všetky identifikačné údaje, ktoré vyžaduje katastrálny zákon (najmä dátum narodenia). S prihliadnutím na dátum a právny dôvod titulu nadobudnutia ich spoluvlastníckych podielov je možné dôvodne predpokladať, že tieto osoby už nežijú a ich právni nástupcovia (dedičia) tiež nie sú známi. V súlade s ust. preto týchto neznámych vlastníkov v konaní pred súdom zastupoval Slovenský pozemkový fond.

73. Podľa ust. (ďalej len „“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

74. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

75. Žalobcovia mali v spore plný úspech, preto by im podľa ust. patril nárok na náhradu trov konania proti žalovaným. Žalobcovia sa však nároku na náhradu trov konania výslovne vzdali, preto súd vyslovil, že žalobcom nárok na náhradu trov konania proti žalovaným nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).