Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Em/4/2025

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci oprávnenej: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: C. XXXX/XX, D. a povinného: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: E. X/XXXX, C. A., v zast.: JUDr. Gergely Pšenák, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 30, Nové Zámky, v konaní o návrhu oprávnenej na výkon rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa: C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: C. XXXX/XX, D., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, o návrhu oprávnenej na nariadenie výkonu rozhodnutia takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o návrhu oprávnenej na výkon rozhodnutia z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Návrhom doručeným súdu dňa 06.11.2025, doplneným podaním doručeným dňa 12.11.2025, sa matka maloletého dieťaťa (oprávnená) domáhala nariadenia výkonu rozhodnutia – rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -135 zo dňa 09.01.2024 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -412 zo dňa 04.11.2025 a žiadala, aby súd nariadil odňatie maloletého dieťaťa od otca maloletého dieťaťa (povinný) a jeho odovzdanie v mieste bydliska matky. Dôvodila tým, že v čase jej náhlej hospitalizácie poverila dočasne starostlivosťou o maloleté dieťa svojich rodičov, pričom po ukončení styku otec maloletého odmietal vrátiť v súlade s vykonateľným rozsudkom.

(2) Otec maloletého dieťaťa (povinný) vo veci argumentoval tým, že počas hospitalizácie matky je plne schopný a ochotný vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Nesúhlasil s tým, že by starostlivosť o dieťa mali vykonávať starí rodičia, pokiaľ druhý rodič (tu otec) túto môže a chce realizovať. Matku upovedomil o tom, že akonáhle bude jej zdravotný stav umožňovať riadne sa o dieťa starať, syna jej odovzdá, k čomu aj došlo po ukončení hospitalizácie matky dňa 14.11.2025. Povinný preto celé konanie považuje za absurdné a bez akýchkoľvek zákonných alebo iných nárokov. Konanie navrhol zastaviť a vzhľadom na nedôvodnosť samotného návrhu na výkon rozhodnutia navrhol zaviazať oprávnenú k náhrade trov konania.

(3) Kolízny opatrovník uviedol, že dňa 14.11.2025 otec maloletého dieťaťa telefonicky kontaktoval úrad práce a zahlásil, že o 11:00 hod. dobrovoľne odovzdal maloleté dieťa v mieste bydliska matky osobne matke. Úrad práce kontaktoval matku telefonicky, pričom matka úradu uviedla, že maloletý sa s otcom stretáva podľa rozsudku sp.zn. .

(4) S ohľadom na vyjadrenie otca a stanovisko kolízneho opatrovníka súd výzvou zo dňa 10.12.2025 vyzval oprávnenú, aby sa k podaniu otca a kolízneho opatrovníka písomne vyjadrila a aby súčasne uviedla, či na podanom návrhu na výkon rozhodnutia trvá.

(5) Podaním doručeným dňa 07.01.2026 na výzvu súdu oprávnená uviedla, že návrh na výkon rozhodnutia podala z dôvodu, že povinný po skončení styku odmietol vrátiť maloletého a neoprávnene ho zadržiaval a odňal z osobnej starostlivosti matky v rozpore s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa matke. Keďže oprávnenej sa napriek opakovaným výzvam písomným aj osobným nepodarilo dosiahnuť dobrovoľné vydanie maloletého dieťaťa, bola nútená domáhať sa ochrany svojich rodičovských práv prostredníctvom návrhu na výkon rozhodnutia. Oprávnená zároveň súdu potvrdila, že maloletý bol dňa 14.11.2025 povinným odovzdaný do jej osobnej starostlivosti, v ktorej sa nachádza aj v súčasnosti. Aktuálne styk povinného s maloletým prebieha podľa rozhodnutia súdu. Podľa oprávnenej bol návrh na výkon rozhodnutia v čase jeho podania plne dôvodný a nevyhnutný, keďže povinný v tom čase právoplatné rozhodnutie súdu nerešpektoval a dobrovoľné vydanie dieťaťa odmietal. Oprávnená uviedla, že si zároveň v tomto konaní uplatňuje nárok na náhradu trov konania. S ohľadom na uvedené ponechala oprávnená ďalší procesný postup na úvahe súdu.

(6) Po oboznámení sa s vyjadrením oprávnenej doručeným súdu dňa 07.01.2026 súd toto podanie podľa obsahu posúdil ako späťvzatie návrhu oprávnenej na výkon rozhodnutia s poukazom na ust. (ďalej len „“) .

(7) V nadväznosti na vyššie uvedené, tunajší súd vyzval kolízneho opatrovníka ako aj povinného na vyjadrenie sa k obsahu podania oprávnenej (matky) na a oznámenie, či súhlasia so zastavením konania, s tým, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadria, súd bude mať za to, že voči zastaveniu konania nemajú námietky ( ).

(8) Kolízny opatrovník sa k výzve súdu nevyjadril, má sa teda za to, že voči zastaveniu konania nemá námietky.

(9) Povinný v podaní doručenom súdu dňa 04.05.2026 oznámil, že so zastavením konania súhlasí. Povinný má za to, že toto konanie nebolo absolútne žiadnym spôsobom odôvodnené a nesúhlasí s tvrdeniami matky uvedenými v jej návrhu vo vzťahu k odôvodnenosti tohto konania. Preto navrhol, aby súd rozhodol tak, že zaviaže navrhovateľku (oprávnenú) v rámci výroku o náhrade trov konania na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

(10) Podľa (ďalej len „“) navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

(11) Podľa súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.

(12) Podľa súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

(13) Vzhľadom na dispozitívny úkon oprávnenej (matky maloletého dieťaťa), ktorým vzala návrh späť v celom rozsahu, poukazujúc i na to, že niet ani žiadnych iných dôvodov, pre ktoré by so zastavením konania v tejto časti ostatní účastníci nesúhlasili (pričom otec so zastavením konania vyslovil súhlas a kolízny opatrovník nesúhlas nevyslovil), súd nevzhliadnuc ani dôvody podľa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a konanie o návrhu oprávnenej na výkon rozhodnutia zastavil.

(14) Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

(15) Podľa súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

(16) Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

(17) Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí.

(18) V danom prípade si nárok na náhradu trov konania uplatnil tak povinný (vo vyjadrení k návrhu oprávnenej a tiež aj v podaní doručenom súdu dňa 04.05.2026) ako aj oprávnená (v podaní zo dňa 07.01.2026). Povinný dôvodil tým, že konanie považuje za absurdné a bez akýchkoľvek zákonných alebo iných nárokov a teda za nedôvodné. Oprávnená uplatnenie nároku na náhradu trov konania nezdôvodnila nijak. Ani jeden z účastníkov si uplatnený nárok nevyčíslil.

(19) Na tomto mieste súd uvádza, že náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade, že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankčná funkcia je obrazom štandardného sporového konania, ktorý slúži na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Sankciu nesie spravidla ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva. Uvedené zásady nie je možné uplatňovať v konaní podľa , a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu. V mimosporových konaniach preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám ( ) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka ( ). Toto všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula je prelomené v dvoch prípadoch, kedy náhradu trov konania možno priznať v prípade, že to ustanovuje zákon, podľa zásady úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, že to možno spravodlivo požadovať ( ), a ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé ( ). Materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, pričom pri aplikácii nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. Súd v tu prejednávanej veci citlivo prihliadol na konkrétne okolnosti prípadu ako aj na spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania, čo je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu k výkonu súdnictva.

(20) V konaniach podľa je priznanie nároku na náhradu trov konania výnimočné. Je pritom ponechané na vôli účastníka, či si takýto nárok na náhradu trov konania uplatní alebo nie (v tu prerokúvanej veci si tak oprávnená ako aj povinný takýto nárok uplatnili). Keďže aplikácia predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, musí byť náležite odôvodnená. Rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania v tomto prípade nie je úspech v konaní. Predpoklad, že je priznanie nároku na náhradu trov konania s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci.

(21) Po preskúmaní obsahu spisu, s ohľadom na celý priebeh konania i postoj účastníkov konania, poznajúc i okolnosti prípadu z obsahu poručenských spisov týkajúcich sa maloletého dieťaťa súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné kritériá na priznanie ani jednému z účastníkov nároku na náhradu trov konania. V danom prípade súd zastáva názor, že priznanie nároku či oprávnenej alebo povinnému na náhradu trov konania s ohľadom na okolnosti tohto prípadu nie je možné považovať za spravodlivé, k čomu súd prihliadal z úradnej moci. Obaja si postupom podľa tento nárok uplatnili (hoci ho nevyčíslili), pričom oprávnená ho ani nijak osobitne nezdôvodnila. Súd však poznajúc obsah spisu i okolnosti prípadu prihliadal k tomu, že predmetné konanie bolo iniciované v situácii mimoriadne vyhroteného rodičovského konfliktu, na existencii ktorého sa podieľali obaja rodiča, čo viedlo aj tunajší súd v rámci základného konania starostlivosti súdu o maloleté dieťa sp.zn. (ktorého výkonu sa oprávnená domáha) k tomu, že obom rodičom uložil výchovné opatrenie spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa odbornému sociálnemu a psychologickému poradenstvu, ktoré aj obaja rodičia začali absolvovať. Súd preto zvážiac všetky okolnosti a širšie súvislosti prípadu dospel k záveru, že nie je možné uzavrieť, že by s ohľadom na okolnosti prípadu bolo spravodlivým priznanie nároku na náhradu trov konania ktorémukoľvek z účastníkov tohto konania. Z týchto dôvodov preto súd aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania generálnu klauzulu upravenú v cit. ustanovení (výrok II.), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo podľa názoru súdu môže prispieť k spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkom tohto konania - rodičmi maloletého dieťaťa, s odkazom na spomínaný materiálny prístup k výkonu súdnictva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie ( ) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - .

Odvolanie možno odôvodniť ( ) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( ).