Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/19/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci oprávnenej z výživného P. Q., B. XX.X.XXXX, O. X. O. XXXX/XX, P. W., právne zastúpenej JUDr. Janou Bajužíkovou, advokátkou Advokátskej kancelárie Michalovce, Štefánikova 8, proti povinnej z platenia výživného R. Q., B. XX.X.XXXX, O. X. P. XXX, právne zastúpenej JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom Advokátskej kancelárie Kráľovský Chlmec, ul. Majlátha 2518/14, v konaní o určenie výživného, o odvolaní povinnej z platenia výživného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č.k. -415 zo dňa 17.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je stanovenie výživného pre oprávnenú zo strany matky ako povinnej z platenia výživného od 1.2.2023 do budúcna. Povinná súhlasila s výškou výživného vo výške 100 Eur mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Odporkyňa je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 140 Eur mesačne, ktorú sumu je odporkyňa povinná prispievať k rukám navrhovateľky, vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 1.2.2023.

II. Dlžné výživné za obdobie od 1.2.2023 do 17.9.2025 v sume 1 559,22 Eur súd povoľuje odporkyni splácať v 155,92 eurových mesačných splátkach, splatných spolu s bežným výživným, pod následkami straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná 15-tym dňom nasledujúceho mesiaca od právoplatnosti rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil zisteným stavom, podľa ktorého na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na určenie výživného je dôvodný. Navrhovateľka žije od 29.1.2023 v

spoločnej domácnosti s otcom, jeho družkou a maloletou sestrou v rodinnom dome, ktorý je vlastníctvom družky otca. Manželstvo rodičov navrhovateľky bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tamojšieho súdu č.k. -97. Navrhovateľka bola rozsudkom tamojšieho súdu č.k. -194 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. -253 právoplatne zverená do osobnej starostlivosti otca. V priebehu tohto konania sa stala plnoletou. Matka na výživu navrhovateľky od doby, odkedy sa odsťahovala k otcovi, prispela ku dňu vyhlásenia rozhodnutia celkovou sumou 2.860 Eur, čo vyplýva z predložených ústrižkov poštových poukážok. Nad rámec výživného navrhovateľke neprispieva. Otec navrhovateľky sa vyššou mierou, ako aj osobnou starostlivosťou, podieľa na zabezpečovaní potrieb toho času už plnoletej dcéry a taktiež má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, ktoré pochádza z jeho terajšieho vzťahu. Toho času mal zvýšené výdavky na úhradu vodičského kurzu pre navrhovateľku vo výške 1.300 Eur a zároveň družka otca kúpila staršie osobné motorové vozidlo v hodnote 2.350 Eur, ktoré používa navrhovateľka. Zároveň otec uhrádza všetky náklady navrhovateľky. Navrhovateľka je toho času študentkou X. G. R. P. P. W. a jej mesačné výdavky činia na benzín 20 Eur, stužková 150 Eur ročne, posilňovňa 20 Eur mesačne, vreckové 40 Eur, nechty 25 Eur, kaderník 35 Eur, mobil 10 Eur, oblečenie a obuv 40 Eur, školské pomôcky 10 Eur mesačne, kozmetika 15 Eur, šampón, dekoratívna kozmetika a prípravky 30 Eur, strava doma mesačne 140 Eur. Jej celkové mesačné výdavky bez stravy činia 230 Eur a so stravou činia 370 Eur. Na úhrade týchto výdavkov sa majú primerane podieľať obidvaja rodičia. Keďže priemerný čistý mesačný príjem matky je toho času 528,40 Eur a táto nepreukázala súdu žiadnymi dôkazmi dôvody, pre ktoré nie je v jej schopnostiach a možnostiach dosahovať iný príjem, než ten, ktorý deklaruje, podľa názoru súdu je v jej možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu navrhovateľky sumou 140 Eur mesačne.

4. Súd ďalej konštatuje, že matka síce predložila súdu žiadosti o prijatie do zamestnania zodpovedajúceho jej kvalifikácii (má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou), avšak všetky tieto žiadosti podávala až po prvom rozhodnutí súdu v tejto veci. V roku 2023 nepodávala žiadne žiadosti o prijatie do zamestnania na lepšie platenú prácu. Súd vykonal aj dotaz na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny T., L. P. W., či v okrese T. evidujú voľné pracovné miesta zodpovedajúce jej vzdelaniu a zistil, že úrad práce disponuje dostatočným množstvom voľných pracovných miest pre absolventku R. a s ponúkanou vyššou mzdou

5. Právne rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1 až 5, § 75 Zákona o rodine.

III. Obsah odvolania a vyjadrení účastníkov konania

6. Odvolanie podala povinná z platenia výživného (ďalej aj ako „povinná“). Súd podľa nej nevykonal dostatočné dokazovanie a nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy. Rozhodnutie súdu preto podľa nej nezodpovedá skutočným pomerom. Súd nesprávne posúdil príjem otca. Vychádzal len z oficiálne priznaného príjmu otca. Namieta, že otec ako Š. má reálne podstatne vyšší príjem (uvádza viac ako 1.000 Eur mesačne), ktorý zatajuje. Poukazuje na kúpu rodinného domu, motorového vozidla a ďalšie výdavky, ktoré podľa nej nezodpovedajú deklarovanému príjmu. Súd nezohľadnil potenciálne zárobkové možností otca. Tvrdí, že súd mal prihliadať na schopnosti a možnosti otca (§ 62 a § 75 Zákona o rodine), nie iba na jeho formálne vykázaný príjem. Podľa nej konkurz otca nemôže ísť na úkor výživy dieťaťa. Súd nesprávne posúdil jej možnosti, pretože jej príjem je približne 500 Eur mesačne. Nemôže vykonávať lepšie platenú prácu pre starostlivosť o maloletého syna, zdravotné obmedzenia a nedostatočnú znalosť slovenského jazyka. Uvádza, že voľné pracovné miesta predložené otcom boli len teoretické alebo nereálne. Namieta, že 140 Eur mesačne nezodpovedá jej finančným možnostiam. Tvrdí, že primerané výživné je najviac 100 Eur mesačne. V odvolaní ďalej uviedla, že súd nesprávne posúdil potreby navrhovateľky. Tvrdí, že navrhovateľka svoje výdavky riadne nepreukázala. Niektoré uvádzané náklady podľa nej nie sú primerané veku, ani postaveniu študentky strednej školy. Namieta, že súd nevenoval dostatočnú pozornosť jej dôkazom o hľadaní zamestnania, výdavkoch na domácnosť, nákladoch na maloletého syna J.. Má výhrady k hodnoteniu starostlivosti otca. Tvrdí, že otec má vyššiu životnú úroveň a väčšie finančné možnosti, preto by mal vo väčšej miere zabezpečovať potreby navrhovateľky. Odvolací súd žiada, aby zmenil rozsudok okresného súdu, znížil výživné zo 140 Eur na 100 Eur mesačne, primerane upravil aj splácanie dlžného výživného.

7. Oprávnená z výživného navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia .

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľkou do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky ).

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre stanovenie rozsahu výživného zo strany povinného rodiča pre plnoletú oprávnenú v zmysle rozhodnutia súdu alebo v zmysle návrhu odvolateľky.

11. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach , , ).

13. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. V dostatočnom rozsahu vykonal súd prvej inštancie dokazovanie potrebné na posúdenie existencie predpokladov pre stanovenie výšky výživného. Výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu odchýliť.

14. Napriek plnoletosti je oprávnená je stále osobou oprávnenou z výživného a je odkázaná na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Z dôvodu, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a nedošlo k rodičovskej dohode, súd pristúpil k rozhodnutiu o výške výživného zo strany matky, keďže oprávnená žije v spoločnej domácnosti s otcom. Určenie výšky výživného na dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci nezameniteľných s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj č.k. ). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného postupujú súdy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach (porovnaj č.k. ).

15. Samozrejme, že zákonodarca nestanovuje striktný spôsob výpočtu výživného a tak súdy musia v jednotlivých prípadoch vždy uvážiť všetky zákonom uvedené kritéria a výživné určiť vo výške zodpovedajúcej týmto kritériám, rovnako tak zmyslu a účelu výživného (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 10.06.2013).

16. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že za situácie takto zisteného skutočného stavu veci možno konštatovať, že výživné zodpovedá odôvodneným potrebám oprávnenej, je súdom stanovená výška primeraného výživného, ktorá zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, matky.

17. Matka namieta správnosť výdajov zistených súdom na výživu plnoletej dcéry a považuje ich za neprimerané. K danej námietke odvolací sud udáva. Súd prvej inštancie poukázal na zistené náklady oprávnenej a vyčíslil ich na sumu 528 Eur mesačne. Pričom potreby oprávnenej sa samozrejme odvíjajú aj od schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov. Pre kvantifikáciu potrieb oprávnených v rovnakom veku sú stanovené aj odporúčacie tabuľky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom je potrebné uviesť že sú nezáväznou pomôckou k určovaniu výživného, ale predsa len zohľadňujú základné zákonné kritéria a zároveň majú súčasne potenciál zjednocovať rozhodovaciu prax súdov. Princípy, na ktorých sú tabuľky postavené sú všeobecne platné a súdy ich do svojich úvah zahŕňajú, pričom v týchto kritériách sú stanovené pri veku detí aj potreby detí, ktoré v tom rozsahu výživného majú byť uspokojované s percentuálnym vyčíslením príjmov povinného rodiča.

18. Rozhodnutie súdu v danej veci pri určení konkrétnej výšky výživného pre oprávnenú vychádza z preskúmateľných úvah a odôvodnení a aj vo vzťahu k oprávneným potrebám navrhovateľky. Nedá sa, aby boli presne stanovené výdaje, pretože výživné sa určuje nielen na nevyhnutné potreby, určuje sa aj na potreby, ktoré vzniknú v budúcnosti, potreby, ktoré súvisia s kultúrnym vyžitím, športovým, na nahodilo sa vyskytujúce výdavky, ktoré vzniknú naozaj s prihliadnutím na vek oprávneného dieťaťa. Súd sa vyrovnal s tvrdeniami navrhovateľky, aké výdaje preukazovala a tvrdila vo vzťahu k svojím potrebám, ako aj k tým, ktoré vzniknú, či už predpokladane alebo nahodilo. Námietky matky nie sú dostatočné v tom smere, v akých tvrdených a súdom uznaných položkách vidí prehnanosť či neopodstatnenosť. Jej námietky nie sú akceptovateľné. Výdaje oprávnenej nie sú neprimeranými. Nie je povinnosťou oprávnenej špecifikovať všetky mesačné výdavky. Navrhovateľka v konaní uviedla a primerane preukázala odôvodnené potreby, súd tieto potreby zohľadnil. V odôvodnení rozhodnutia sa nachádzajú zrozumiteľné závery súdu vo vzťahu k zisteným oprávneným potrebám. Pri stanovení výšky výživného sa prihliadlo na stravu, oblečenie, obuv, školské potreby, dopravu, lieky a zdravotnú starostlivosť na výdavky, ktoré sa vyskytujú v reálnom živote. Výdaje sú primerané veku a zodpovedajú finančným možnostiam rodičov. K námietke o nedostatočnom preukázaní výdajov odvolací súd tiež udáva, že nemožno totižto od oprávnenej vyžadovať presné vyčíslenie výdavkov na stravu, ošatenie, obuv či hygienické potreby a za tým účelom si odkladať účtovné doklady pre potreby ich preukázania v konaní o určenie vyživovacej povinnosti. Každopádne, súd reflektuje vek oprávnenej , nezistil špecifické výdavky, ktoré by odôvodňovali posudzovať ju odlišne od detí v porovnateľnom veku. V súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávnenej je potrebné uviesť, že stúpajúcim vekom sa prirodzene vyvíjajú biologicky aj spoločenský a kladú sa zvýšené požiadavky na všetky výdaje, ktoré súvisia s výživou a rozhodným je aj vzdelanie.

19. Ďalšou odvolacou námietkou je tvrdenie matky, že súd nezohľadnil a nezistil riadny príjem otca a jeho zvýšenú mieru podielu na výdajoch oprávnenej a príjem otca, mal mať vplyv na rozdelenie vyživovacej povinnosti medzi rodičov. K tejto námietke odvolací súd udáva, že aj napriek plnoletosti oprávnenej, tá žije v spoločnej domácnosti s otcom, ktorý uhrádza všetky plnenia súvisiace s chodom domácnosti, platí za oprávnenú všetky náklady za bývanie, je preto len spravodlivé, že na ňu pripadá pomerná suma týchto nákladov. Okrem toho je jej zo strany otca poskytovaná osobná starostlivosť. Tieto plnenia materiálnej aj nemateriálnej povahy je potrebné pričítať otcovi na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa mali rodičia podieľať na úhrade výdavkov. Vychádzajúc zo zistení súdu práve otec uspokojuje potreby oprávnenej aj pri navýšených nákladoch a oprávnená sa podieľa na zvýšenej životnej úrovni otca. Životná úroveň dieťaťa má byť zásadne zhodná so životnou úrovňou rodičov, pričom toto hľadisko predchádza hľadisku odôvodnených potrieb dieťaťa.

20. K námietke matky o nedostatočnom zohľadnení jej schopností a možností a majetkových pomeroch pri stanovení výživného udáva odvolací súd nasledovne. Zo skutočného stavu zisteného súdom

vyplynulo, že matka je od roku 2022 zamestnaná na 6-hodinový pracovný úväzok s čistým mesačným príjmom 520 Eur mesačne. Podľa záverov súdu je v schopnostiach matky dosahovať iný príjem než deklaruje .Súd zistil voľné pracovné ponuky v okrese T.. Podľa tvrdenia matky nie je schopná vykonávať prácu mimo bydliska, pretože sa navýšia náklady na jej cestovné a zabezpečuje starostlivosť o maloletého syna na čo súd neprehliadol.

21. Matka v priebehu konania po zrušení veci odvolacím súdom preukázala, že sa zaujímala o pracovné miesta v meste P. W., ale bezvýsledne. Navrhovateľka v tejto súvislosti uviedla, že povinná predložila iba ponuky v relatívne krátkom čase a rozpätí. V konaní, ktoré sa vedie od roku 2023 iné dôkazy nepredložila o svojej iniciatíve hľadať si inú prácu.

22. Odvolací súd má za to, že v danej veci dôvodne aplikoval súd na povinnú princíp potenciality príjmov. Potencialita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, kedy povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje dieťa zabezpečil, aby dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možnosti, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencialita teda znamená de facto, že povinný rodič môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období. Dôvodným je tak postup súdu pokiaľ pristúpil k posúdeniu možnosti a schopnosti matky v danom období ako k potencionálnym. Pri uplatnení princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potenciality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 2. 2019, sp. zn. , tvorba právnej vety: najpravo.sk; rozhodnutie nebolo oficiálne publikované).

23. Potencialita znamená, že povinný by mohol dosahovať iný príjem než deklaruje v tom rozhodnom období a je tomu preto tak, aby rodič uvedomil, že nesie svoju rodičovskú zodpovednosť na zabezpečení nevyhnutných životných podmienok svojho dieťaťa. Ide o základnú rodičovskú zodpovednosť, k čomu musí svoj život aj patrične prispôsobiť. V rozhodnom posudzovanom období aj odvolací súd má za to, že matka dostatočne nepreukázala, aby hľadala pracovné miesto v súlade s jej získaným odborným vzdelaním. Je dôvodné vyhodnotiť jej snahu ako nedostatočnú a relatívne pasívnu zabezpečiť si prácu, na základe ktorej by mohla mať aspoň základný mesačný minimálny mzdový nárok. Daná pasivita je vyhodnotená v neprospech matky, pretože v opačnom prípade by došlo k nespravodlivému vyhodnoteniu tejto pasivity na úkor oprávnených potrieb dieťaťa a na úkor plnenia vyživovacej povinnosti matky.

24. Pri stanovení potenciality príjmov je potrebné vychádzať z toho, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka v konaní nepreukázala, že v rozhodnom období si nemohla zabezpečiť prácu na plný pracovný úväzok. Hypoteticky mohla vykonávať v rozhodnom období prácu, napríklad chyžnej, kuchárky, ako vyplýva zo zabezpečených voľných pracovných miest súdom. Pokiaľ by sa vychádzalo len z ponuky práce ponúkanej v zozname voľných pracovných miest v okrese T. na pozíciu S., kde je uvádzaná mzda 900 Eur brutto, tak čistý príjem by po odpočítaní odvodov vo výške 14,40 % - 129,60 Eur predstavoval sumu bez daňového bonusu 770 Eur. Tento potencionálny príjem zohľadňuje minimálne

schopnosti matky daný príjem dosiahnuť. Daný potenciálny príjem je možné´ považovať za príjem, ktorý zodpovedá schopnostiam a možnostiam povinnej. Vychádzajúc len z danej sumy, ktorú mohla dosiahnuť predstavuje suma 140 Eur mesačne 18 % z daného príjmu. Vychádzajúc aj z odporúčacích tabuliek MS SR je dôvodné stanoviť výživné pre plnoletú oprávnenú na strednej škole študujúcu vo výške 18 % z príjmu povinného rodiča a s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť povinnej. Povinná v priebehu konania nevyvrátila tvrdenia oprávnenej, že jej na výživu okrem zasielaných súm neprispievala a v určitom období si ponechala aj rodinné prídavky, ktoré slúžia dieťaťu na uspokojovanie potrieb. Odvolací súd len dodáva, že podľa jeho zistení zo stránky www.prácazarohom.sk je voľné pracovné miesto v mieste bydliska matky na pozíciu predavač odborný pracovník s nástupným platom 1.390 Eur v čistom, predpoklady vzdelania matka spĺňa. Ďalšia pozícia asistent predaja v mieste bydliska matky J. W. H. L. U..G..C.. s nástupným platom 1.000 Eur.

25. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ustálil príjem matky vyjadrený ako reálny mesačný príjem, z čoho možno usudzovať, že ide o čistý príjem, ktorý môže dosahovať za splnenia podmienok podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Základné pravidlá pre určenie výšky výživného obsiahnuté v ust. § 75 Zákona o rodine sa vzťahujú na všetky druhy vyživovacích povinností a príspevkov, pričom je dlhoročnou zaužívanou praxou v súdnych konaniach stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny) povinnej osoby. Zároveň možno konštatovať, že v prejednávanej veci bolo splnené, že na základe uvedeného vymedzenia príjmu matky, súd bol schopný urobiť dostatočnú predstavu o jej schopnostiach.

26. Povinná mohla dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období. Ničím nebolo preukazné, aby v danom období si hľadala prácu na plný pracovný úväzok a z nej plynúci príjem vyšší než dlhodobo deklaruje. Odvolací súd vníma tvrdenia matky o jej slabšej znalosti slovenského jazyka a znížení tak jej možnosti pracovať mimo miesta P. W., ale s prihliadnutím na zistené pracovné ponuky súdom prvej inštancie a pozície, z ktorých sa vychádzalo pri určovaní výšky potencionálneho príjmu, je jej znalosť dostatočná. Vplyv osobnej starostlivosti o maloletého syna, na ktorý poukazuje matka pri zabezpečení si práce mimo bydliska, posúdil súd správne. Matka nepreukázala konkrétne obmedzenia s tým spojené.

27. Každý rodič si musí byť vedomý, že zabezpečenie oprávnených potrieb dieťaťa zostáva po rozpade rodiny základnou povinnosťou rodičov, k čomu musia vynakladať všetko úsilie, a to aj na úkor svojich rýdzo vlastných záujmov. Nie je totiž možné, aby rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, žil vlastný život bez ohľadu celkom na rodičovské povinnosti, a práve z tohto dôvodu zákon pri stanovení výživného umožňuje prihliadnuť nielen k súčasnej majetkovej situácie rodiča, ale aj k jeho majetkovej potencialite a v tejto súvislosti i k dôvodom, pre ktoré nedosahuje príjem, aký by dosahovať mohol.

28. K návrhu matky na primeranú úpravu splácania dlžného výživného je potrebné uviesť, že zameškané výživné plní satisfakčnú funkciu, ktorou by malo byť oprávnené dieťa kompenzované za obdobie, počas ktorého bolo aj napriek dostatočným príjmovým pomerom povinného rodiča ukrátené na svojom práve podieľať sa na jeho životnej úrovni. Odvolateľka neuvádza konkrétne, v čom je nastavenie možnosti splácať dlh v splátkach nesprávne. Súd pristupuje v súlade s ustanovením (ďalej len „“) k možnosti povoliť splácať dlh ako k výnimočnému riešeniu. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na okolnosti danej veci citlivo pristúpil k poskytnutiu možnosti matke platiť dlžné výživné v splátkach. Odvolací súd skúmal existenciu dôvodov pre priznanie inej lehoty než je zákonná lehota a pri posudzovaní existencie podmienok pre poskytnutie inej lehoty dospel k záveru, že vzhľadom na výšku dlžného výživného a dobu ktorá už uplynula od začatia konania s prihliadnutím na oprávnené potreby plnoletej je možnosť súdu poskytnutá povinnej dostatočná. Zaplatenie dlžného výživného v tejto sume a vzhľadom na dobu ktorá uplynula od začatia konania neohrozí zabezpečenie nevyhnutných potrieb povinného rodiča.

29. Ďalšie námietky týkajúce sa vzťahov rodičov a situácie, ktorá nastala po rozpade ich vzťahu nepovažoval odvolací súd za relevantné ich vyhodnocovať vzhľadom k predmetu prieskumu odvolacieho súdu.

30. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia a v spojení s ust. .

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).