Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-25-2026.pdf
PDF · 84.35 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/25/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Sylvie Szabadošovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. D., nar. X.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny J., I. nám. č. 9, Košice dieťa rodičov: S. K., nar. XX.X.XXXX bytom J. XX, R. K. a K. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, zast. Advokátska kancelária LWL, s.r.o. so sídlom Šafárikova 4, Galanta, a vo veci osoby oprávnenej na výživné K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. K., J. XX, voči osobe povinnej z vyživovacej povinnosti K. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, zast. Advokátska kancelária LWL, s.r.o. so sídlom Šafárikova 4, Galanta, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 78P/53/2025-160 zo dňa 13.11.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice okolie 9P 105/2018 zo dňa 10.03.2020 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné na maloletého N. na sumu 180 € mesačne od 01.04.2025 do budúcna, zvýšil výživné na plnoletého K. na sumu 160 € mesačne od 01.04.2025 do budúcna, rozhodol o dlžnom výživnom, ktoré zaviazal otca uhradiť matke a plnoletému synovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozsudok odôvodnil tým že matka sa návrhom doručeným súdu dňa 26.03.2025 domáhala zvýšenia výživného na obe (v tom čase maloleté) deti na sumu po 200 € mesačne. Otec vo vyjadrení uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť plní, súhlasil so zvýšením výživného, nie však vo výške, akú navrhovala matka. Uviedol, že prispieva na výživu detí aj nad rozsah určeného výživného, napríklad synovi prispel na vodičský preukaz.
3. V priebehu konania syn K. nadobudol plnoletosť a pripojil sa k návrhu matky na zvýšenie výživného.
4. Súd vychádzal z príjmu otca, ktorý dosahuje u svojho zamestnávateľa A. a.s., závod U., a ktorý je vo výške 1.282 € mesačne. Otec uvádzal, že so synom K. sa vie dohodnúť na výživnom, že tento syn nežiada rozhodnutie súdu o výške výživného, poukázal aj na to, že synovi zakúpil osobné motorové vozidlo v hodnote 3.000 €. Matka má okrem detí, ktoré sú účastníkmi tohto konania, ďalšie 2 deti vo veku X rokov. Je už vyše roka práceneschopná a nepoberá žiadne dávky. Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť výživné primeraným spôsobom.
5. Súd uviedol, že „Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov tak na strane detí ako aj na strane otca . Odôvodnené potreby detí od poslednej úpravy výživného, ktoré boli v roku 2020 vzrástli. Mal. N. v čase predchádzajúceho rozhodovania v r. 2020 bol žiakom 3. triedy na základnej škole, a teraz v septembri nastúpil do 9. triedy na základnej škole, čím sú spojené zvýšené výdavky. K. v čase predchádzajúceho rozhodovania bol žiakom 6. triedy na základnej škole a t.č. je študentom 3. ročníka I. informačných technológií V. v J., čím sú spojené zvýšené výdavky. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na časový úsek od poslednej úpravy výživného, od ktorej uplynulo 5 rokov. K zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorého príjem v porovnaní s obdobím, kedy sa naposledy rozhodovalo o výške výživného voči mal. deťom stúpol. Jeho zamestnávateľ v potvrdení o výške príjmu zamestnanca uviedol výšku jeho priemernej čistej mzdy 1.282,-eur. Pri určení výšky výživného pre osobu oprávnenú na výživné súd zohľadnil aj vecné plnenie zo strany osoby povinnej z vyživovacej povinnosti a to nákup motorového vozidla. Takto zvýšené výživné súd považoval za primerané finančným možnostiam a schopnostiam otca.
Uvedené skutočnosti podľa názoru súdu odôvodňovali zvýšenie výživného zo strany otca tak pre mal. N. ako aj pre plnoletého K.a, avšak nie v takej miere, ako to požadovala matka, preto zohľadniac vyššie uvedený skutočný stav a v súlade s cit. zák. ust. súd rozhodol tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre mal. N. zo sumy zo sumy 70 € mesačne na sumu 180 € mesačne od 1.4.2025 do budúcna, a pre osobu oprávnenú na výživné zo sumy zo sumy 70 € mesačne na sumu 160 € mesačne od 1.4.2025 do budúcna.
Dlžné výživné za obdobie od 1.4.2025 do 31.10.2025 súd vypočítal nasledovne: u mal. N. rozdiel medzi pôvodne stanovenou výškou 70,-eur a novostanovenou výškou 180,-eur činí 110,-eur mesačne, a za 7 mesiacov to činí 770,-eur a u plnoletého K.a, rozdiel medzi pôvodne stanovenou výškou 70,-eur mesačne a novostanovenou výškou 160,-eur činí 90,-eur mesačne a za 7 mesiacov to činí 630,-eur, ktoré sumy zaviazal otca uhradiť matke mal. dieťaťa ako osobne oprávnenej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“
6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP.
7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, a to v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávne zistil skutkový stav, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť si riadne plnil a plní. Súhlasí so zvýšením výživného, nesúhlasí však s takým zvýšením, aké navrhovala matka. Nesúhlasil aj z toho dôvodu, že nad rámec výživného deťom prispieval na výživu. Boli to sumy po 20 až 40 €. Matka aj deti tieto skutočnosti popreli, otec súdu však zaslal výpisy. Súd sa k týmto dôkazom vôbec nevyjadril. Otec prispieval na výživu detí aj väčšími jednorazovými výdavkami, ako napríklad vodičský preukaz pre syna, osobné motorové vozidlo pre staršieho syna v hodnote 3000 €. Z rozsudku nie je možné zistiť, z čoho a na základe akých výdavkov súd vychádzal pri určení výšky výživného a rozhodnutie možno vnímať z tejto stránky ako zmätočné. Poukázal na to, že súd v rozhodnutí uvádza výdavky staršieho syna vrátane výdavkov na stužkovú, ktorá už nie je aktuálna. Otec je teda nútený spochybňovať a rozporovať výdavky detí. Výdavky na internet vo výške 50 € mesačne nepovažuje otec za nevyhnutný náklad syna. Je tiež na zváženie, či pohonné hmoty vo výške 150 € sú nevyhnutnými výdavkami pre XX ročného čerstvého vodiča. Otec sa nechce zbaviť vyživovacej povinnosti, ale pripomína súdu, že napríklad starší syn dlhodobo a permanentne brigáduje z čoho má príjem 200 až 300 € mesačne, pričom na súde syn priznal príjem z brigád 100 €. Z rozhodnutia nie je možné zistiť ako súd vyhodnotil túto skutočnosť. Otcom navrhované výživné je podľa neho adekvátne. Kombinácia súdom určeného výživného a finančná podpora otca priamo deťom je dostatočná na zabezpečenie potrieb detí. Otec by bol rád keby aj naďalej mohol osobne prispievať deťom na výživné formou platieb na ich účet, aby deti to takto vnímali a cítili podporu zo strany otca. Zopakoval, že to robil dobrovoľne a bez súdneho rozhodnutia. Poukázal na to, že syn K. nadobudol počas konania plnoletosť, pričom konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je ovládané dispozičným princípom, čiže môže začať len na návrh. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti ako aj osobitné náležitosti a musia byť k nemu pripojené aj listinné dôkazy. Z rozhodnutia súdu nie je možné zistiť, či bol dodržaný zákonný postup a už vonkoncom nie je možné zistiť, o aké listinné dôkazy sa súd opieral pri určení výživného. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že zvýši výživné na K.a na sumu 120 € mesačne a na maloletého N. na sumu 100 € mesačne.
9. Plnoletý syn K. ani matka sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
10. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.
11. K odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že aj keď v konaní bolo preukázané, že otec aj nad rámec výživného prispieval na potreby detí, nenaznačuje to nesprávnosť rozhodnutia. Súd koná v najlepšom záujme detí a preto musí určiť výživné tak, aby zodpovedala potrebám detí a možnostiam otca. V danom prípade nepochybne je v možnostiach otca, aby prispieval na výživu svojich detí sumou 160 €, resp. 180 € mesačne. Je správne, že otec prispel na výživu detí v prípade mimoriadnych výdavkov, napríklad na vodičský preukaz, čo však nesignalizuje potrebu určenia nižšieho pravidelného výživného. Otec sa aj takýmto spôsobom spolupodieľa na výžive detí. Je v záujme detí, aby súd určil výživné v zákonnej výške, aby sa matka detí nemusela spoliehať na to, či otec prispeje dobrovoľne nad rámec určeného výživného.
12. Je otázne, či kúpu auta v hodnote 3.000 € možno vôbec považovať za plnenie vyživovacej povinnosti, pretože v konaní nebolo preukázané, že auto je pre tohto syna potrebné.
13. Súd zobral do úvahy plnenia otca nad rámec výživného, keď plnoletému synovi určil nižšie výživné ako maloletému a prihliadol aj stanovisko plnoletého syna, ktorý žiadal určiť nižšie výživné ako žiadala matka pôvodne (syn žiadal maximálne 160 € mesačne) a navrhoval zohľadniť aj plnenia otca nad rámec určeného výživného (kúpu auta).
14. Z rozhodnutia nie je nevyhnutné zistiť aké konkrétne výdavky detí súd zobral do úvahy pri určovaní výživného, pokiaľ sa jedná o štandardné výdavky ako sú výdavky na stravu, oblečenie, cestovanie, hygienu, záľuby, plnenie školských povinností. V danom prípade sa jedná o deti so štandardnými výdavkami, takýto podrobný rozpis teda nebol potrebný. Pokiaľ súd uvádzal výdavky u staršieho syna, tak uvádzal fakty zistené z jeho výpovede, nie to, aké výdavky súd považuje za nevyhnutné v prípade tohto syna. Potreby oboch detí nepochybne prevyšujú určené výživné, pričom odvolací súd poukazuje na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča.
15. Aj keď si starší syn brigádnicky pravidelne zarába, nemá to vplyv na vyživovaciu povinnosť otca.
16. Konanie v danom prípade začalo v čase, keď obe deti boli maloleté, a preto v súlade s právnou úpravou návrh na zvýšenie výživného pre obe deti mohla podať matka. Starší syn K. počas konania nadobudol plnoletosť, pričom súd prvej inštancie splnil všetky podmienky, ktoré judikatúra (Cpj 13/1984) vyžaduje, preto aby sa v konaní pokračovalo aj po jeho plnoletosti - súd zistil stanovisko plnoletého syna, ktorý sa pripojil k návrhu matky. Nebolo potrebné, aby syn po nadobudnutí plnoletosti podával samostatný návrh alebo pripájal dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Zistený skutkový stav vyplýva z dôkazov, ktoré boli vykonané. Z týchto dôkazov je dôležité najmä zistenie príjmu otca, pretože ten bol limitujúcim faktorom pri určovaní výživného. Potreby detí aj v ich štandardnej výške nepochybne prevyšujú určené výživné aj so započítaním vyživovacej povinnosti matky, ktorú matka plní aj naturálne.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP, § 58 a § 52 CMP. Ustanovenie § 52 CMP je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa ustanovení CMP. Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach § 53 - 55), možno sa od tohto všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na odklon od všeobecného pravidla vyplývajúceho z § 52 CMP.
19. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).