Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23To-9-2026.pdf
PDF · 107.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6T/36/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX v D., trvale bytom obec E., F. D., t. č. na slobode, pre zločin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 25. júna 2026 prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. októbra 2025 pod sp. zn. BN-6T/36/2022 a jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. októbra 2025 pod sp. zn. BN-6T/36/2022 bol obžalovaný A. B. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX v D. (ďalej iba „obžalovaný“) podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou č. k. Pv 104/21/3301 – 77 zo dňa 28.02.2022 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného zákona v časti skutkovej vety, že:
dňa 25.11.2020 v čase od 13:20 hodiny do 13:50 hodiny v budove Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom po vyhlásení uznesenia sp. zn. 1T/77/2020, ktorým poškodený sudca A. G. B. ponechal obžalovaného vo väzbe v inej trestnej veci a väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka a podľa § 79 odsek 3 Trestného poriadku zamietol žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby, lživo obvinil poškodeného sudcu A. G. B. z korupčnej činnosti v úmysle privodiť poškodenému trestné stíhanie tým spôsobom, že uviedol, že: ,,Podávam námietku zaujatosti voči osobe sudcu, pretože E. E. ma označil za osobu, ktorá Vám dáva peniaze a prikazuje sudcovi G. B. a to konkrétne Vám, ako má rozhodovať, aké tresty má dávať, v akom trvaní a komu, keďže v tejto veci ste boli vypočutý, trvám na tom, že bol porušený zákon, ste hanbou slovenskej justície a dúfam, že dôjde aj na Vás a žiadam, aby súd zabezpečil z úradnej povinnosti tieto dokumenty. Mám za to, že túto zaujatosť mal oznámiť sudca z úradnej povinnosti, že som ho mal uplácať, keďže v mesiaci júl tohto roku som sa s pánom G. B. stretol v obci H. v strede dediny, kde je taká studňa na vodu, kde chcel, aby som vykonával prácu na jeho dome za to, že si nebude všímať moju osobu, taktiež, že zabezpečí, že všetky obžaloby od roku 2008, ktoré sú konané na tomto súde nikto nebude riešiť, to je celé. Vaša nezákonnosť voči mojej osobe spočíva v tom, aby ste nepotvrdili E. E. vyjadrenia, ku ktorým sa ja prikláňam. Žiadam ešte tu v závere tu prítomného OP, aby v zásade legality informoval Špeciálnu prokuratúru v SR, aby som bol v tejto veci vypočutý pred NAKA, pretože skutok nie je trestným činom a podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku bol oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou č. k. Pv 104/21/3301 – 77 zo dňa 28.02.2022 pre skutok právne kvalifikovaný
ako zločin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného zákona v časti skutkovej vety, že:
následne dňa 12.01.2021 v čase od 14:30 do 15:15 v Ústave na výkon väzby Ilava vyšetrovateľovi Národnej kriminálnej agentúry, odbor Západ do zápisnice o trestnom oznámení ČVS: PPZ-333/NKA- ZA2-2020 po poučení podľa § 62 odsek 2 Trestného poriadku v spojení s § 345 Trestného zákona opätovne a vedome uviedol nepravdivé informácie o korupčnej činnosti poškodeného v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie za to, že bol poškodeným ponechaný vo väzbe, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal v neprospech obžalovaného odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry, a to v celom rozsahu, t. j. voči všetkým jeho výrokom ako i voči konaniu, ktoré mu predchádzalo. Podané odvolanie prokurátor následne písomne odôvodnil podaním zo dňa 16.12.2025, v ktorom uviedol nasledovné:
Rešpektujúc právne záväzný názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 23To/28/2024 zo dňa 30.4.2025 nemám výhrady voči tej časti rozsudku sp.zn. BN-6T/36/2022 zo dňa 13.10.2025, ktorou bol obžalovaný postupom podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre tú časť skutku, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť v rámci výpovede pred vyšetrovateľom NAKA dňa 11.1.2021, hoci túto podľa môjho názoru postačilo zo skutkovej vety vypustiť a na túto ďalej neprihliadať.
Nestotožňujem sa však s oslobodzujúcim výrokom súdu prvého stupňa podľa § 285 písm. b) Tr. por., ktorou bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby pre tú časť skutku, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť v rámci výpovede pred sudcom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 25.11.2020.
Zatiaľ čo vo vzťahu k časti skutku zo dňa 12.1.2021 Krajský súd v Trenčíne jednoznačne zaujal stanovisko, že realizácia výsluchu obžalovaného vyšetrovateľom NAKA po prvotnom využití práva nevypovedať obžalovaným bola ako taká nezákonná a z tohto dôvodu nemožno na tento dôkaz prihliadať, vo vzťahu k časti skutkového deja z 25.11.2020 odvolací súd nekonštatoval nezákonnosť žiadneho z vykonaných dôkazov, práve naopak, krajský súd výslovne uviedol, že nezistil pochybenia prvostupňového súdu vo vzťahu k vykonaniu iných dôkazov a konštatoval predovšetkým pochybenie pri ustálení žalovaného skutku a nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie, keď výslovne uviedol, že okresný súd neprispôsobil skutkovú vetu skutočnému obsahu vyjadrenia obžalovaného zachyteného v zápisnici o jeho výsluchu pred poškodeným a následne sa nedostatočne vysporiadal s otázkou naplnenia subjektívnej stránky, ktorá okrem úmyselného zavinenia vyžaduje tiež špecifický zámer - privodiť poškodenému trestné stíhanie, pričom primárnym úmyslom pri námietke zaujatosti je docieliť zmenu zákonného sudcu a práve so špecifickým zámerom sa okresný súd vo svojom prvom rozhodnutí vysporiadal nedostatočne, v značnej miere odkazujúc na nezákonný dôkaz v podobe výsluchu zo dňa 12.1.2021.
Okresný súd v súlade s rozhodnutím nadriadeného súdu upravil skutkovú vetu skutku zo dňa 25.11.2020 v súlade s doslovným vyjadrenia obžalovaného vo veci sp.zn. 1T/77/2020 vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom.
Pri následnom hodnotení otázky naplnenia obligatórnych znakov skutkovej podstaty, a to konkrétne subjektívnej stránky trestného činu krivého obvinenia podľa § 345 Tr. zákona, však okresný súd podľa môjho názoru dospel k nesprávnemu záveru, že vyjadrenia obžalovaného neboli prednesené s úmyslom privodiť poškodenému trestné stíhanie a jeho úmysel spočíval výlučne v podaní námietky zaujatosti.
Z prednesu obžalovaného na výsluchu konanom na súde dňa 25.11.2020, ktorý je doslovne zachytený v skutkovej vete rozsudku, je zjavné, že sa nejedná len o prostú námietku zaujatosti, nakoľko obžalovaný v rámci tohto prednesu poškodeného výslovne obviňuje z konkrétnej korupčnej trestnej činnosti. Obžalovaný toto obvinenie z trestného činu vedome a cielene prednášal počas výsluchu na súde, o ktorom mal vedomosť, že sa protokoluje do zápisnice, pričom o jeho priamom úmysle privodiť poškodenému trestné stíhanie svedčí
aj záverečná časť jeho vyjadrenia, ktorým výslovne žiada tam prítomného prokurátora D. I., aby ...„v zásade legality informoval Špeciálnu prokuratúru SR, aby som bol v tejto veci vypočutý pred NAKA. Tento dovetok obžalovaného podľa môjho právneho názoru preukazuje, že obžalovaný svoje vyjadrenie o korupčnom správaní poškodeného neprednášal ako námietku zaujatosti voči osobe zákonného sudcu resp. výlučne ako námietku zaujatosti, ale aj ako krivé obvinenie sudcu z trestného činu korupcie. Obžalovaný, ako osoba s mimoriadne bohatou kriminálnou minulosťou a za tie roky aj veľmi slušnými znalosťami z odvetvia trestného práva chcel a vedel o tom, že pokiaľ počas verejného zasadnutia na súde obviní sudcu, navyše za prítomnosti prokurátora, obhajcu, asistentky senátu a príslušníkov ZVJS zo závažného a konkrétneho korupčného správania, takéto ním vyslovené obvinenie bude nepochybne a nevyhnutne viesť k preverovaniu podozrenia príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní, o čo napokon aj sám vo svojom prednese výslovne žiada. Za takéhoto stavu podľa môjho názoru neobstojí tvrdenie, že obžalovaný sa takýmto vyjadrením len domáhal zmeny zákonného sudcu a takýto prednes je svojou povahou len námietkou zaujatosti, nakoľko takéto vyjadrenie (navyše formulované ako fakt, ani nie ako podozrenie), ďaleko prekračuje hranicu medzi námietkou zaujatosti a krivým obvinením.
Z odôvodnenia rozsudku sp.zn. BN-6T/36/2022 zo dňa 13.10.2025 navyše nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal so skutočnosťou, že obžalovaný na výsluchu dňa 25.11.2020 výslovne žiadal prítomného prokurátora, aby v zmysle zásady legality konal o trestnom čine, o ktorom sa od obžalovaného práve dozvedel a aby tento poznatok odstúpil Úradu špeciálnej prokuratúry a bol dopočutý vyšetrovateľmi NAKA, ktorá skutočnosť je podľa môjho názoru zásadná pre vysporiadania sa s otázkou naplnenia subjektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.
Hoci obžalovaný popiera aj osobitný motív v zmysle § 140 Tr. zákona, tento je v konaní preukazovaný najmä výpoveďami osôb, ktoré boli v čase skutku s obžalovaným v ÚVV a ÚVTOS. Z výpovede svedka A. F. vyplýva, že obžalovaný prišiel z výsluchu vytočený a hovoril, že si na poškodeného začne vymýšľať, že na neho podá na korupciu a podobne. Zo zápisnice z výsluchu na súde zo dňa 25.11.2020 je pritom zrejmé, že obvinenie z korupcie poškodeného už obžalovaný ešte predtým uviedol do zápisnice, a teda jeho vyjadrenie pred svedkom F. nepreukazuje len úmysel do budúcnosti, ale úmysel pokračovať v krivom obviňovaní poškodeného aj naďalej. Obdobne vypovedal aj ďalší svedok J. K., ktorý okrem iného uviedol, že obžalovaný im na izbe hovoril, že začal rozprávať na poškodeného, že ho podplácal, ukazoval im aj zápisnicu z pojednávania a chválil sa tým, že za ním príde špeciálny prokurátor a budú to riešiť. Rovnakým spôsobom sa o motívoch a úmysloch obžalovaného vyjadril aj svedok A. L., ktorý uviedol, že po návrate zo súdu mával obžalovaný zápisnicou, ukazoval im, ako v nej poškodenému naložil, najmä na poslednej strane a že keď príde NAKA, narozpráva na poškodeného. Aj z uvedených výpovedí je ďalej zrejmé, že úmyslom a motívom konania obžalovaného na súde na 25.11.2020 bolo, aby sa jeho obvinenie poškodeného z korupčnej trestnej činnosti dostalo k príslušným orgánom činným v trestnom konaní a poškodenému tak privodil trestné stíhanie a z výpovedí svedkov je zrejmé, že v tomto protiprávnom správaní plánoval ďalej pokračovať aj pred vyšetrovateľmi NAKA a pred ÚŠP.
Ďalšou skutočnosťou svedčiacou o úmysle obžalovaného privodiť poškodenému trestné stíhanie je tá skutočnosť, že proti uzneseniu vyšetrovateľa NAKA ČVS:PPZ-333/NKA-ZA2-2020 zo dňa 20.1.2021, ktorým vyšetrovateľ odmietol podozrenie z prečinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a iných, z ktorých bol na základe oznámenia obžalovaného podozrivý poškodený A. B., ešte obžalovaný v zákonnej lehote napadol sťažnosťou, ktorú odôvodnil okrem iného aj tým, že má vedomosť o ďalších prípadoch, kedy mal A. B. prevziať finančné prostriedky ako odplatu za určitý spôsob rozhodnutia v trestnom konaní, ktorá sťažnosť bola dozorujúcim prokurátorom zamietnutá.
Zo súhrnu vyššie uvedených dôkazov je podľa môjho názoru nesporné a nepochybné, že obžalovaný od počiatku konal nie v eventuálnom, ale rovno priamom úmysle docieliť svojim krivým obvinením z korupčného správania trestné stíhanie poškodeného A. B..
Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa
§ 321 odsek 1 písmeno b), písmeno d) Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza sp.zn. BN-6T/36/2022 zo dňa 13.10.2025 a aby podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil Okresnému súdu Prievidza, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Obžalovaný sa k odôvodnenému odvolaniu prokurátora vyjadril prostredníctvom ustanoveného obhajcu, a to písomným podaním zo dňa 08.04.2026, v ktorom uviedol nasledovné:
Odpočiatku som poukazoval na nezákonný postup vyšetrovateľa NAKA, ktorý ma neoboznámil so všetkými mojimi zákonnými právami, čo bolo v konaní pred Okresným súdom aj dostatočne preukázané.
Súčasne bolo výsluchom vyšetrovateľa NAKA dokázané, že nepostupoval zákonne, keď napriek môjmu vyhláseniu, že odmietam vypovedať ma naviedol, aby som napriek tomu podal trestné oznámenie voči sudcovi B.. Teda sám orgán činný v trestnom konaní ma vedome naviedol na spáchanie trestného činu, pričom z predchádzajúceho vyšetrovania mohol nadobudnúť vedomosť o tom, že takáto moja výpoveď je spôsobilá priviesť mi trestné stíhanie.
Teda vyšetrovateľ poverený vyšetrovaním trestnej činnosti sám aktívne postupoval tak, aby ma naviedol na spáchanie trestného činu, za čo ma následne začal stíhať. Teda použil proti mne lesť aby mi priviedol trestné stíhanie.
Toto konanie som popisoval od začiatku a napriek uvedenému prokurátor nebral na toto nezákonné konanie príslušníka PZ ohľad ale v koordinácii s ním (ako dozorujúci prokurátor) na mňa podal obžalobu za trestný čin, na ktorý ma naviedol príslušník NAKA.
Máme preto za to, že podané odvolanie prokurátora je len účelovou ochranou pred disciplinárnym konaním voči dozorovému prokurátorovi, ktorý opomenutím svojich zákonných povinností zapríčinil moje trestné stíhanie.
V znášam preto aj námietku zaujatosti prokurátora A. D. E., ktorý nerešpektuje právny názor Krajského súdu v Trenčíne, na podklade ktorého Okresný súd v Prievidzi rozhodol tak, že ma uznal nevinného zo spáchania skutku, ktorý sa mi kladie za vinu.
Na podklade vyššie uvedeného zdvorilo žiadam senát Krajského súdu v Treníčne, aby potvrdil ako vecne správny Rozsudok Okresného súdu v Prievidzi vydaný pod sp zn. BN-6T/36/2022 zo dňa 13.10.2025.
Verejné zasadnutie odvolacieho krajského súdu bolo dňa 25. júna 2026 vykonané za splnenia všetkých procesných podmienok v neprítomnosti obžalovaného a poškodeného, u ktorých bolo upovedomenie o verejnom zasadnutí riadne a včas doručené a boli poučení o možnosti konania verejného zasadnutia bez ich prítomnosti (§ 293 odsek 5 a § 294 odsek 1 Trestného poriadku).
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci konečného návrhu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania podriadeného prokurátora a jeho písomného odôvodnenia a navrhuje rozhodnúť spôsobom tam uvedeným.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Trestného poriadku, na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora, ktoré bolo inak prípustné, podané oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste, nie je dôvodné. Krajský súd uvádza, že v uvedenej veci bolo naposledy rozhodované krajským súdom v konaní pod sp. zn. 23To/28/2024, kedy bol rozsudok okresného súdu z dôvodu podľa § 321 odsek 1 písmeno
b), d) Trestného poriadku zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodovanie v spojitosti s potrebou vysporiadať sa so zistenými pochybeniami vo vzťahu k hodnoteniu zákonnosti dôkazu - výsluchu obžalovaného v postavení oznamovateľa trestného činu zo dňa 12.01.2021 a opätovného hodnotenia naplnenia obligatórnych znakov žalovaného trestného činu obžalovaným.
Z podaného odvolania prokurátora a jeho vyššie citovaných dôvodov vyplýva, že primárne namieta hodnotenie dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, keď tieto na rozdiel od súdu prvého stupňa považuje za dostatočné na preukázanie viny obžalovaného. V uvedených dôvodoch odvolací súd identifikoval, že podaným odvolaním sú vytýkané chyby v napadnutých výrokoch o vine v zmysle § 321 odsek 1 písmeno b) a d) Trestného poriadku.
Krajský súd konštatuje, že prvostupňový okresný súd v posudzovanej veci, po zrušení skoršieho rozsudku odvolacím súdom postupoval procesne správne, keď doplnil dokazovanie o aktuálne relevantné správy k osobe obžalovaného a tiež aj vo vzťahu k jeho rozhodnutiu, ktorým odmietol vykonať dokazovanie listinným dôkazom odôvodnením odvolania v inej trestnej veci, čo aj krajský súd pre účely rozhodovania vo veci považoval za nadbytočné. Odvolací súd sám nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu iných takých procesných chýb, v odvolaniach nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku.
Krajský súd v prvom rade považuje za nevyhnutné uviesť, že okresný súd správne postupoval, keď obžalobný skutok posudzoval ako dve samostatné konania, nakoľko tieto bolo možné od seba oddeliť a mali v zmysle obžaloby v podstate tvoriť dva samostatné ucelené útoky obžalovaného na záujem chránený Trestným zákonom. Navyše vo vzťahu k týmto konaniam bolo z dôvodu odlišnej dôkaznej a právnej situácie potrebné postupovať odlišne.
Podľa ustálenej súdnej praxe hodnotenie dôkazov podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku musí súd vykonať tak, že uváži všetky okolnosti prípadu jednotlivo i v ich súhrne, teda že skúma, či výpoveď svedka je logická, či svedok sa v prípade aj v menej podstatných okolnostiach neodchyľuje od svojej predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýlok musí súd zisťovať, prečo k nim dochádza. Pri hodnotení dôkazu vychádza z celej výpovede svedka, z rozsahu a závažnosti prípadných rozdielov v jeho výpovediach a z vysvetlení, prečo došlo k týmto rozdielom. Aby potom mohol dôkaz spoľahlivo zhodnotiť, musí vziať do úvahy aj ostatné dôkazy, posúdiť prípadné rozpory medzi nimi, skúmať, prečo k nim dochádza a len tak môže získať bezpečný základ pre skutkové zistenia a pre záver o vine obvineného (viď R30/1966).
Vo vzťahu ku konaniu obžalovaného zo dňa 25.11.2020 krajský súd uvádza, že konanie obžalovaného v uvedenej časti je zachytené primárne v zápisnici o výsluchu obžalovaného (v postavení obvineného) v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 1T/77/2020, pričom z výsluchov obžalovaného, ale aj poškodeného nevyplynuli pochybnosti o správnosti zaprotokolovaného prejavu obžalovaného. Okresný súd postupoval správne, keď upravil skutkovú vetu v tom zmysle, aby zodpovedal skutočnému prejavu obžalovaného. Obžalovaný totiž v relevantnej časti uviedol, že podáva námietku zaujatosti voči osobe poškodeného, pretože E. E. ho označil za osobu, ktorá poškodenému dáva peniaze a prikazuje mu, ako má rozhodovať a keďže v tejto veci bol poškodený vypočutý, obžalovaný trval na tom, že bol porušený zákon, ďalej k osobe poškodeného uviedol, že je hanbou slovenskej justície a dúfa, že dôjde aj na neho a žiada, aby súd zabezpečil z úradnej povinnosti tieto dokumenty. Ďalej uviedol, že túto zaujatosť mal oznámiť sudca z úradnej povinnosti, že ho mal uplácať, keďže v mesiaci júl tohto roku sa s poškodeným stretol v obci Hrušovom v strede dediny, kde je taká studňa na vodu, kde chcel, aby vykonával prácu na dome poškodeného za to, že si nebude všímať jeho osobu, taktiež, že zabezpečí, že všetky obžaloby od roku 2008, ktoré sú konané na tomto súde nikto nebude riešiť. Ďalej uviedol, že nezákonnosť poškodeného voči obžalovanému má spočívať v tom, že nepotvrdil E. E. vyjadrenia, ku ktorým sa obžalovaný priklonil. V závere žiadal prítomného prokurátora, aby informoval Špeciálnu prokuratúru v SR a aby bol v tejto veci vypočutý pred NAKA. Z uvedeného dôkazu tak vyplýva, že obžalovaný sa pri jeho vyjadrení odkazoval na obsah listu svedka E. E. zo dňa 04.12.2019, a toto nie je možné považovať za také konanie, ktorým by sám obvinil inú osobu. Krajský súd zdôrazňuje, že pokiaľ sa totiž páchateľ mal dopustiť trestného činu krivého obvinenia v zmysle § 345 Trestného zákona je nevyhnutné, aby sám inú osobu obvinil zo spáchania trestnej činnosti. Zistenie uvedených okolností a ich premietnutie do skutkovej vety je nevyhnutné pre
naplnenie objektívnej stránky tohto trestného činu a tiež aj pre účely hodnotenia subjektívnej strany konania obžalovaného. Okresný súd sa správne vo vzťahu k výroku o vine vysporiadal s otázkou naplnenia subjektívnej stránky trestného činu krivého obvinenia, keď v súlade s ustanovením § 2 odsek 12 Trestného zákona konštatoval pochybnosti o naplnení subjektívnej stránky žalovaného trestného činu vo vzťahu ku konaniu zo dňa 25.11.2020. Subjektívna stránka tohto trestného činu vyžaduje úmyselné zavinenie so špecifickým zámerom, a to úmysel privodiť poškodenému trestné stíhanie. Z obsahu vyššie uvedeného vyjadrenia obžalovaného, ako aj z jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že úmyslom obžalovaného bolo docieliť zmenu zákonného sudcu. Napriek námietkam prokurátora nielen podľa názoru okresného súdu, ale ani podľa krajského súdu z obsahu výsluchov svedkov A. F., A. M., J. K., D. D. a A. L. nemožno jednoznačne a bez pochybností vyvodiť na strane obžalovaného v čase tohto skutku prítomný úmysel spáchať žalovaný trestný čin. Je síce možné vyvodiť úmysel (smerovaný k ďalšiemu následnému konaniu) obžalovaného uškodiť poškodenému, tento však nezodpovedá požiadavkám na špecifický úmysel privodiť trestné stíhanie poškodenému, a to o to skôr, že tento by musel byť prítomný už v čase uskutočnenia daného prejavu a nie dodatočne. Uvedené je podporené nielen výpoveďou samotného obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ale aj jeho prvotným postojom k doplneniu trestného oznámenia, keď toto odmietol doplniť. K námietke prokurátora, že úmysel obžalovaného spáchať žalovaný skutok vyplýva aj zo sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu vyšetrovateľa NAKA ČVS:PPZ-333/NKA-ZA2-2020 zo dňa 20.1.2021, ktorým odmietol podozrenie zo spáchania prečinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona poškodeným a iné, krajský súd opätovne zdôrazňuje, že pre naplnenie subjektívnej stránky trestného činu krivého obvinenia musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázaný v čase skutku (t. j. nie dodatočne s odstupom dvoch mesiacov) daný úmysel privodiť poškodenej osobe trestné stíhanie.
Vzniknutá dôkazná situácia, keď jedinými relevantnými dôkazmi svedčiacimi v neprospech obžalovaného vo vzťahu k existencii jeho v čase skutku prítomnej vôle privodiť poškodenému trestné stíhanie je výpoveď poškodenej, ktorá však je nielen v rozpore s výpoveďou obžalovaného, ale jej hodnovernosť je znížená aj poznatkami o osobnosti poškodenej a jej všeobecnej a špecifickej vierohodnosti, spôsobuje v konaní v časti tykajúcej sa skutku zo dňa 25.11.2020 z pohľadu obžaloby, stav dôkaznej núdze. Tento stav odôvodňuje potom aplikáciu dôkaznej zásady in dubio pro reo po hodnotení dôkazov, ktorá sa odvíja od základnej zásady trestného konania, ktorou je prezumpcia neviny. Táto sa totiž aplikuje práve aj v prípadoch, kde pochybnosti pretrvávajú aj po zhodnotení všetkých dostupných dôkazov. Dôsledkom jej aplikácie, v prípade, že existujú dôvodné pochybnosti o skutkovom stave, je nevyhnutné prijatie takej verzie, ktorá je pre obvineného priaznivejšia. Z aplikácie tejto zásady v predmetnom prípade vyplýva, že nedokázaná vina má ten istý význam ako dokázaná nevina, čo sa v súdnom konaní spravujúcom sa akuzačnou zásadou, v dôsledku ktorej nositeľom dôkazného bremena (vo vzťahu k usvedčeniu páchateľa z trestného činu) je prokurátor, musí nevyhnutne prejaviť oslobodzujúcim verdiktom, a to v tomto prípade podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku.
Okresný súd postupoval správne aj vo vzťahu ku konania obžalovaného zo dňa 12.01.2025, krajský súd obdobne ako súd okresný s prihliadnutím na postup príslušníkov PZ pri výsluchu obžalovaného v pozícii oznamovateľa trestného činu dňa 12.01.2021 v trestnej veci vedenej pod ČVS: PPZ-333/NKA-ZA2-2020 vzhľadom na spôsob realizácie tohto úkonu, považoval uvedený dôkaz za nezákonný a v spojitosti s doktrínou ovocia z otráveného stromu sú nezákonnými aj všetky ďalšie dôkazy naviazané na tento nosný dôkaz. V tejto časti krajský súd odkazuje primerane na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ako aj svoje skoršie rozhodnutie v tejto veci pod sp. zn. 23To/28/2024. V tejto časti samotný prokurátor v rámci odôvodnenia jeho odvolania akceptoval skôr vyslovený názor odvolacieho súdu vo vzťahu k uvedenému dôkazu a z jeho vyjadrenia vyplýva, že ani nenamietal voči skutočnosti, že obžalovaný v tejto časti nebol uznaný za vinného zo spáchania žalovaného trestného činu (aj keď sa domáhal, aby nedošlo v tejto časti k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby, ale iba vypusteniu tejto časti konania zo skutkovej vety).
Krajský súd pre úplnosť uvádza, že odvolaním prokurátor v podstate napádal iba spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa pred ním na hlavnom pojednávaní. Vstupovať však do tohto jeho hodnotenia, s poukazom na ustanovenie § 2
odsek 12 Trestného zákona, možno len skutočne výnimočne, len ak by toto hodnotenie bolo v príkrom rozpore s ustanovením, ktoré dôsledne zaväzuje súd prvého stupňa pri uvedenom procesnom postupe, prípadne, ak by jeho hodnotenie dôkazov bolo v zásadnom rozpore s princípmi elementárnej logiky, ale v posudzovanom prípade tomu rozhodne tak nie je (práve naopak), pretože okresný súd zrozumiteľne, presvedčivo a akceptovateľne zákonným spôsobom hodnotil a dospel k správnemu a zákonnému záveru o tom, že nie je možné, bez akýchkoľvek rozumových pochybností (o to skôr ak súd dôsledne prihliada na už spomínanú platnú zásadu trestného procesu „in dubio pro reo“) konštatovať, že sa v tejto časti stal skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný.
Súd prvého stupňa tak za zistenej dôkaznej situácie dospel k správnemu a aj k zákonnému záveru, keď konanie kladené za vinu obžalovanému posúdil ako dva samostatné skutky (a to z dní 25.11.2020 a 12.01.2021) a vo vzťahu k skutku zo dňa 20.11.2020 obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku, teda z dôvodu, že skutok nie je trestný čin, keď nebolo bez pochybností preukázané, že skutok pre ktorý bol v tejto časti trestne stíhaný napĺňa všetky obligatórne znaky trestného činu a tiež vo vzťahu k skutku zo dňa 12.01.2021, keď obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku, t. j. z dôvodu, že nebolo preukázané, že sa v tejto časti stal trestný čin kladený za vinu obžalovanému, nakoľko nosný dôkaz, na ktorom bol postavený skutok obžalovaného v tejto časti bol nezákonný dôkaz - jeho výsluch v pozícii oznamovateľa trestného činu z uvedeného dňa, čo spôsobuje aj nezákonnosť všetkých ďalších dôkazov naviazaných na tento nosný dôkaz, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný.
Vzhľadom na uvedené dôvody krajský súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie prokurátorky ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.