Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/74/2026

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Krajčovej a členiek senátu JUDr. Natálie Kollárikovej a Mgr. Zuzany Gašpírovej, v spore žalobkýň: 1. H. U., nar. X.XX.XXXX, bytom G. XX, F., 2. X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 5, F., proti žalovaným: 1. K. C. L. s.r.o., K.: XX XXX XXX, U. 52, N., 2. K.. Y. Y., bytom U. XX, N., 3. S. Q., pracovník K. C. L. s.r.o., 4. vykrádač bytu C. X., 5. vykrádač bytu C. X., 6. vykrádač bytu 3. osoba, 7. Y. T., nar. X.XX.XXXX, bytom I. XB, F., 8. EX- S. L. s.r.o., K.: XX XXX XXX, A. 3, M., 9. R.. I. Y., K.: XX XXX XXX, C. 3, F., o vydanie vecí, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o náhradu škody, o zaplatenie majetkovej a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkýň proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č.k. -27 zo dňa 29.1.2026, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava IV č.k. -27 zo dňa 29.1.2026, p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 31.7.2025, doručenou súdu prvej inštancie dňa 13.8.2025, sa žalobkyne domáhali proti žalovaným uloženia povinnosti vydať bližšie nedefinované veci z bytu na Y. povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, majetkovú a nemajetkovú ujmu. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaní dňa 31.7.2023 nezákonným konaním sa na ich úkor bezdôvodne obohatili, spôsobili im ujmu, škodu, prisvojili si ich veci - osobné veci, doklady, písomnosti, podklady, rodinné pamiatkové predmety, nábytok, šatstvo, umelecké predmety, hudobné nástroje, zariadenie bytu, hnuteľný majetok a iné, ktoré nezákonne a bez ich vedomia a súhlasu zobrali z bytu č. X na Y. ulici XX v F. a uložili ich na im neznáme miesto. Do dňa podania žaloby tieto veci žalobkyniam neodovzdali. Svojim konaním sa žalovaní bezdôvodne obohatili a spôsobili žalobkyniam veľké škody, náklady, ujmu - majetkovú, nemajetkovú, finančnú, psychickú. Žalobkyne žiadali o zhovievavosť, nakoľko nemajú právnické vzdelanie, uviedli, že nevedia, ako majú postupovať, ani kto je za všetko zodpovedný.

2. Súd prvej inštancie uznesením č.k. -9 zo dňa 27.8.2025 vyzval žalobkyne, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia podanie, doručené súdu dňa 13.8.2025, označené ako „žaloba“ opravili a doplnili tak, že riadne označia strany sporu, pravdivo a úplne opíšu rozhodujúce skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, označia a pripoja dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností a uvedú presný, určitý a zrozumiteľný petit žaloby (žalobný návrh). Vo výroku uznesenia ich zároveň poučil, že ak v stanovenej lehote vady podania neodstránia, súd môže podanie podľa odmietnuť. V rámci odôvodnenia súd prvej inštancie upovedomil žalobkyne, že sa môžu v prípade problémov so spísaním žaloby obrátiť na advokáta, prípadne môžu vyhľadať bezplatnú právnu pomoc v Centre právnej pomoci.

3. V podaní, doručenom súdu prvej inštancie mailom dňa 3.10.2025, doplnenom v listinnej podobe dňa 15.10.2025, žalobkyne uviedli, že doplnili údaje, ktoré vedeli a ktoré sa im podarilo získať. Požiadali o predĺženie lehoty o 3 mesiace, aby mohli podanie doplniť a opraviť. Niektoré údaje mohli získať jedine z policajného vyšetrovania a keďže majú za to, že sa jedná na strane žalovaných o trestné konanie a vo

veci bude konať polícia a prokuratúra, podanie doplnia na základe vyšetrovania. Z uvedených dôvodov žiadali o prerušenie konania do prešetrenia veci políciou a prokuratúrou.

4. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením č.k. -27 zo dňa 29.1.2026 podanie žalobkýň zo dňa 13.8.2025 odmietol s odkazom na ustanovenia , ods. 1, , , , . V odôvodnení uviedol, že žalobkyne ani na základe uznesenia č.k. -9 zo dňa 27.8.2025 neodstránili nedostatky svojho podania spočívajúce v riadnom označení strán sporu, doplnenia podania o pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, nepripojili dôkazy a svoje podanie nedoplnili o riadny žalobný návrh. Pre opísané nedostatky nie je možné v konaní pokračovať.

5. Žalobkyni v 1. rade bolo napadnuté uznesenie doručené dňa 23.2.2026 a žalobkyni v 2. rade dňa 18.2.2026.

6. Žalobkyňa v 2. rade mailom, doručeným súdu dňa 5.3.2026, doplnenom v listinnej podobe dňa 13.3.2026, napadla uznesenie súdu prvej inštancie č.k. -27 zo dňa 29.1.2026, odvolaním. Žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a pokračovať v súdnom konaní. Odvolanie podala z dôvodov podľa , , , , . Namietala, že žalobu podali dňa 31.7.2025 mailom, ktorý následne doplnili v zákonnej lehote 10 dní poštou, kedy ho dali poštovému podniku na prepravu dňa 10.8.2025. Ich mailové podanie, ktoré poslali 31.7.2025, súd v tomto konaní nedostal, avšak toto muselo byť súdu doručené skôr, než toto konanie 67C/22/2025. V tomto konaní sa teda koná o písomnom doplnení žaloby. Žiadala, aby súd bral ako dátum podania žaloby deň 31.7.2025 a celé toto podanie pripojila k odvolaniu. Nebola schopná v lehote 10 dní doplniť a odstrániť nedostatky podania, odborne sa poradiť. Snažili sa poradiť aj s Centrom právnej pomoci, ale nedostali v tak krátkej lehote termín. V tomto spore sú slabšou stranou sporu, voči firmám majú postavenie spotrebiteľov. Bolo úlohou súdu im pomôcť, aby neprišli o spravodlivý súdny proces. Súd im mohol pomôcť odstrániť vady podania aj prostredníctvom informatívneho výsluchu, čo neurobil. Čiastočné doplnenie žalobkyne súdu zaslali, požiadali v ňom aj o predĺženie lehoty a požiadali o prerušenie konania, na čo nedostali odpoveď. Vo veci podali aj oznámenie na orgány činné v trestnom konaní, doposiaľ ale nemajú žiadne informácie o riešení oznámenia. Súd prvej inštancie mal postupovať ohľaduplnejšie v poukazom na laické postavenie žalobkýň a predmet sporu. Síce žalobkyniam poslal poučenie, ale toto neobsahovalo všetky možnosti, ako žalobu opraviť a doplniť. Žalobkyne nemali možnosť zistiť osobné údaje vykrádačov ani niektorých ostatných žalovaných. Ak im súd neposkytol v tejto súvislosti pomoc, je to v rozpore s právom a spravodlivosťou. Odmietnutím žaloby je narušené právo žalobkýň na spravodlivý súdny proces. Navrhla zrušenie napadnutého uznesenia, zistenie pôvodného podania zo dňa 31.7.2025. Žiadala, aby im súd pomohol odstrániť vady pomocou informatívneho výsluchu.

7. Žalobkyňa v 1. rade mailom, odoslaným dňa 10.3.2026 a doručeným súdu 11.3.2026, doplnenom v listinnej podobe dňa 20.3.2026, napadla uznesenie súdu prvej inštancie č.k. -27 zo dňa 29.1.2026 odvolaním. Odvolanie podala z dôvodov podľa psím. b), a . Tvrdila, že žaloba bola podaná elektronicky dňa 31.7.2025, podpísaný originál bol následne podaný poštou dňa 10.8.2025, teda v zákonnom stanovenej lehote, teda riadne a včas. Žalobkyne sa domáhajú ochrany svojich práv z dôvodu, že dňa 31.7.2023 boli z bytu S. na Y. ul. XX v F. odňaté veci žalobkýň a ich rodiny. Žalovaní zobrali bez ich súhlasu a vedomia ich osobné veci, doklady, rodinné predmety, nábytok a iný hnuteľný majetok a tieto veci im nevrátili. Zo žaloby bolo zrejmé, že sa domáhajú vydania vecí, vydania bezdôvodného obohatenia, náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy. Čo sa týka označenia strán sporu, žalobkyne nemajú možnosť získať údaje, ktoré súd požaduje. Navrhla, aby súd uložil žalovanému v 1., 2. a 7.rade, aby doložili súdu potrebné údaje na identifikáciu ostatných žalovaných, nakoľko tieto osoby sú im dobre známe. Tieto údaje si žalobkyne nevedia zabezpečiť bez vlastnej viny. Žalobkyne pociťujú veľkú záťaž a stres z nezákonného konania žalovaných, a preto je potrebné vykonať ich informatívny výsluch, pri ktorom by bolo možné vytýkané vady, ohľadom neopísania rozhodných skutočností, odstrániť. Navrhla za týmto účelom výsluch nielen žalobkýň, ale aj žalovaných, ako aj za účelom získania dôkazov. Navrhla uložiť žalovanému v 1. rade a v 2. rade povinnosť doložiť notársku zápisnicu, ktorá má obsahovať súpis vecí, ktoré sa mali nachádzať v byte S. na Y. ul. XX v F., ktorú

vyhotovil žalovaný v 9. rade. Zároveň je potrebné žalovaného v 9. rade vyzvať, aby doložil všetky podklady súvisiace s uvedenou zápisnicou. Tiež je nutné vyzvať žalovaného v 7.rade na doloženie protokolu o odovzdaní bytu, vyzvať žalovaného v 8. rade na doloženie kompletného dražobného spisu. Žalobkyne nevedia bez vlastnej viny doložiť rozhodné dôkazy, uviesť akú ujmu a škodu im žalovaní spôsobili. Žalobkyne sa obrátili na orgány činné v trestnom konaní a polícia doposiaľ vo veci koná. Nedostatky žaloby boli odstrániteľné. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal ani z procesnými návrhu a to 1. návrhom na predĺženie lehoty, 2. návrhom na prerušenie konania. Takýto postup predstavuje procesnú vadu konania, ktorá je tiež dôvodom na zrušenie uznesenia o odmietnutí žaloby. Skutkový základ sporu je daný a zrejmý a prípadné vady žaloby je možné odstrániť bez potreby odmietnutia podania. Žalobkyne nemajú právnické vzdelanie a pre veľké škody im spôsobené žalovanými, sú nútené podania spisovať svojpomocne. Naopak žalovaní sú profesionálne zdatné osoby. Odmietnutím žaloby by žalobkyne prišli o právo na spravodlivý proces. Žalovaní ich obrali nielen o majetok, ale aj o spomienky, doklady. Žalobkyňa v 1.rade odkázala na odvolanie žalobkyne v 2.rade, s ktorým sa plne stotožňuje. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby odvolací súd rozhodol tak, že podanie žalobkýň sa neodmieta a súd pokračuje v konaní.

8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ). Vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko nebolo potrebné doplniť dokazovanie ani si to nevyžaduje dôležitý verejný záujem ( ). Výrok napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým odmietol podanie žalobkýň je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil ( ).

9. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou včasnosti podania opravného prostriedku (odvolania) zo strany žalobkyne v 1. rade. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo žalobkyni v 1. rade riadne doručené dňa 23.2.2026. Žalobkyňa v 1. rade odoslala súdu prvej inštancie mail, ktorého prílohou bolo podané odvolanie, a to dňa 10.3.2026 o 23.55 hod.. Hoci toto podanie bolo opatrené pečiatkou s dátumom prijatia 11.3.2026, rozhodným okamihom pre posúdenie včasnosti podania odvolania je práve okamih odoslania mailu. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn , podľa ktorého k tomu, by nastali účinky podaného odvolania zaslaného elektronickými prostriedkami, je nevyhnutné, aby strana sporu uviedla správny súd, ktorému má byť odvolanie adresované a pokiaľ podanie vo veci samej urobí bez zaručeného elektronického podpisu, musí ho doručiť súdu písomne v zmysle do desiatich dní. Z obsahu odôvodnenia tohto rozhodnutia možno vyvodiť záver, že ak žalobkyňa v 1. rade odoslala odvolanie súdu prvej inštancie mailom na adresu podateľne súdu prvej inštancie v rámci odvolacej lehoty (čo je zrejmé zo obsahu spisu č.l. 50), odvolanie je potrebné považovať za podané včas, najmä s prihliadnutím na jeho dodatočné doručenie v listinnej podobe dňa 20.3.2026.

10. Nakoľko odvolania proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie boli podané žalobkyňami včas, odvolací súd mohol pristúpiť k prieskumu správnosti tohto rozhodnutia, čo do výroku o odmietnutí podania.

11. Predmet súdneho konania, vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. , bol vymedzený podaním žalobkýň (datovaným 31.7.2025 ) doručeným súdu dňa 13.8.2025 (č.l. 1). Z poznámky a pokynu sudcu zo dňa 19.8.2025 je zrejmé, že toto podanie bolo zapísané ako nový návrh z dôvodu, že bolo doručené po uplynutí lehoty na doplnenie (iného) podania v zmysle (č.l. 5). Z uvedeného možno vyvodiť, že skúmanému podaniu, prechádzalo iné podanie žalobkýň (zrejme to, na ktoré poukazujú v odvolaní), na ktoré však v tomto štádiu konania nemožno odvolacím súdom prihliadnuť, ani ho procesne vyhodnocovať z dôvodu, že voči procesnému postupu súdu prvej inštancie týkajúceho sa pôvodného podania nebol podaný žiadny opravný prostriedok. Predmet odvolacieho konania je vymedzený odvolaním proti konkrétnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorého zákonnosť a správnosť preskúmava súd vyššej inštancie, pričom tento nesmie ísť nad rámec svojej kompetencie a skúmať (resp. brať na zreteľ) postup, resp. procesné vyhodnotenie podania v inom súdnom konaní (hoci obsahovo aj súvisiacom). Preto odvolací súd preskúmal postup súdu prvej inštancie v súvislosti s vyhodnotením podania, doručeného dňa 13.8.2025, a najmä uznesenie o jeho odmietnutí, ktoré bolo napadnuté odvolaním žalobkýň.

12. Možno prisvedčiť súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil podanie datované 31.7.2025 a doručené dňa 13.8.2025 ako nedostatočné, resp. vadné, nakoľko neobsahovalo podstatné náležitosti žaloby tak, aby bolo možné ustáliť, čo tvorí predmet konania, čoho sa žalobkyne voči žalovaným reálne domáhajú a o aké skutkové tvrdenia opierajú danosť uplatňovaných nárokov. Rovnako absentovalo označenie okruhu žalovaných tak, aby boli tieto subjekty presne a nezameniteľne špecifikované. Súd prvej inštancie zvolil správny postup, keď uznesením č.k. -9 zo dňa 27.8.2025 vyzval žalobkyne na opravu, resp. doplnenie podania, kde zároveň vo výroku špecifikoval potrebu riadneho označenia strán sporu (uvedením rozhodných identifikačných údajov), potrebu pravdivého a úplného opísania rozhodných skutočností, označenia a pripojenia rozhodných dôkazov a najmä potrebu uvedenia presného a určitého petitu žaloby. Ani v následnom podaní, doručenom súdu mailom dňa 3.10.2025, však žalobkyne nešpecifikovali základné náležitosti žaloby v rozsahu a spôsobom, aby súd mohol v konaní pokračovať a vec meritórne prejednať. 13. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v civilnom sporovom konaní, ovládanom princípom kontradiktórnosti a dispozičnou zásadou, je zodpovednosťou strany sporu (žalobcu), aby súdu predložila riadnu a bezvadnú žalobu, ktorá bude obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti.

14. Je vždy povinnosťou žalobcu (a túto povinnosť nemožno prenášať na súd a už vôbec nie na protistranu), aby v žalobe presne a nezameniteľne označil strany sporu a to uvedením mena priezviska, adresy trvalého pobytu a dátumu narodenia, resp. iného identifikátora (rodné číslo a pod.). Toto žalobkyne v prípade označenia žalovaných v 4. rade, 5. rade a 6. rade nesplnili (označenie žalovaného ako vykrádač bytu C.. osoba je absolútne neprijateľné). Už len v tomto bode neposkytli súdu prvej inštancie možnosť ustáliť okruh strán sporu, a teda pokračovať v konaní.

15. Povinnosťou žalobkýň bolo riadne opísať rozhodné skutkové okolnosti, ktoré by osvedčovali dôvodnosť žalobného nároku. Opis rozhodných skutočností nemožno chápať ako potrebu presnej právnej analýzy s odkazom na príslušné právne normy, ale ako skutkový opis, umožňujúci súdu zistiť okolnosti, za ktorých došlo k zásahu do práva jednotlivca alebo jeho obmedzeniu. V tomto prípade postačuje aj laické opísanie skutkového deja, čo však žalobkyne neurobili. Z ich podaní nie je zrejmé, akým spôsobom, kedy a na základe čoho malo dôjsť k porušovaniu zákona zo strany označených žalovaných subjektov. Súd mohol len dedukovať, že žalobkyne (zrejme) nesúhlasili s tým, že im boli odňaté bližšie nešpecifikované veci, ale kedy k tomuto došlo, v akom rozsahu, na základe akých rozhodnutí štátnych orgánov, nie je vôbec zrejmé. Ak teda neposkytli súdu žiadne rozhodné skutočností, ktoré by bolo možné preskúmať, nie je zrejmý ani následný rozsah a predmet dokazovania.

16. Zásadnou vadou podaní žalobkýň bolo, že nešpecifikovali ani riadny žalobný petit. Nie je zrejmé, aké veci žiadajú vydať (neboli špecifikované určite a nezameniteľne), nie je zrejmé v akej výške sa domáhajú náhrady škody alebo ujmy (či už majetkovej alebo nemajetkovej ujmy) ani vydania bezdôvodného obohatenia. Je vždy povinnosťou žalobcu rozsah uplatňovaných nárokov presne vymedziť a ak tak neurobí, je to dôvodom na odmietnutie podania podľa .

17. Hoci v rámci podaných odvolaní už žalobkyne pristúpili k určitej špecifikácii svojich žalobných požiadaviek, rozhodne to nebolo v potrebnom rozsahu a spôsobom, ktorý by umožňoval súdu v tomto konaní pokračovať. V odvolaniach žalobkyne opätovne neidentifikovali žalovaných v 4. až 6. rade, čím trvá vadný stav v podobe neustálenia okruhu žalovaných. Námietky žalobkýň, že tieto osoby nevedia identifikovať, nakoľko nemajú vedomosti o ich osobných údajov, sú nedôvodné a nemožno ich vyhodnotiť v ich prospech ani túto ich nevedomosť nemožno zhojiť akýmkoľvek procesným postupom súdu. ukladá žalobcovi označiť nezameniteľne stranu sporu ako primárnu povinnosť. Vedomosť osoby o subjekte zásahu do jej práva je predpokladom pre podanie civilnej žaloby. Ak osoba nedokáže označiť žalovaného, nakoľko nevie o koho sa jedná a zároveň neposkytne súdu ani len opis prípadných špecifických okolností prípadu, ktoré by takýto stav logicky zdôvodňovali, nemôže byť v konaní úspešná a je to dôvod na odmietnutie žaloby ako celku. Ak žalobkyne v odvolaní žiadali, aby súd zaviazal, resp. uložil žalovaným v 1., 2. a 7. rade povinnosť doložiť informácie o žalovaných v 4. až 6. rade, pripustenie takéhoto postupu by znamenalo prekročenie zákonných medzí, na ktorých je postavené civilné sporové konanie. Uložiť žalovaným povinnosť označiť iných žalovaných v konaní neprichádza do úvahy, nakoľko táto povinnosť je na strane žalobcu a za jej splnenie zodpovedá procesne výlučne on.

Z podaných odvolaní žalobkýň bolo možné dedukovať, že zrejme došlo voči nim k výkonu exekúcie a boli im odňaté veci. Avšak ani v odvolaniach neboli špecifikované rozhodné skutkové okolnosti, ktoré by aspoň v stručnosti opisovali k akému konaniu zo strany žalovaných vlastne došlo. Žalobkyňa v 1. rade žiadala vykonať výsluchy strán sporu, vyžiadať si bližšie neidentifikovateľnú notársku zápisnicu od žalovaného v 1. rade a 2. rade, bližšie neurčené dokumenty súvisiace s notárskou zápisnicou od žalovaného v 9. rade, protokol o odovzdaní bytu od žalovaného v 7. rade a opäť bližšie neidentifikovaný dražobný spis od žalovaného v 8. rade. Okrem toho, že tieto návrhy na vykonanie dokazovania boli neurčité a ich realizácia v podstate nevykonateľná (nakoľko neboli presne identifikované), žalobkyňa v 1. rade prostredníctvom nich chcela zjavne odstraňovať vytýkané vady podaní. Na to, aby súd pristúpil k vykonaniu dokazovania, musí byť z podania žalobcu zrejmé, čo majú dôkazy osvedčiť, resp. akú tvrdenú skutočnosť majú preukázať. Vykonanie dôkazov bez definovanej súvislosti s vopred tvrdeným skutkovým stavom neprichádza do úvahy. V odvolaniach žalobkyne neodstránili ani ďalšiu vytýkanú vadu, a teda nepredložili súdu prvej inštancie vykonateľný a zrozumiteľný petit (žalobný návrh), z ktorého by boli zrejmé a kvantifikované jednotlivé uplatňované nároky. V prvom rade absentovalo uvedenie a opísanie konkrétnych vecí, ktoré mali byť žalobkyniam odňaté a ktoré žiadali vrátiť (bolo nesporne v ich možnostiach tieto veci aspoň opísať a jednotlivo špecifikovať, najmä ak tvrdia, že im patrili) a uvedenie výšky žalovaných istín (s prípadným príslušenstvom), ktorých zaplatenia sa domáhali z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, náhrady škody, či nemajetkovej ujmy a spôsobu ich úhrady. Všetky skúmané podania žalobkýň (vrátane odvolaní) nepredstavovali riadne podania, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti. Nedostatky, ktoré vykazovali, znemožňovali súdu prvej inštancie ako aj odvolaciemu súdu ustáliť predmet konania, okruh účastníkov i samotný žalobný nárok, a preto nie je možné v konaní pokračovať. Za týchto okolností nemožno prisvedčiť názoru žalobkýň, že došlo konaním súdu prvej inštancie k zásahu do ich práva na spravodlivý súdny proces. Sú to práve zákonné ustanovenia ( ), ktoré vytvárajú rámec procesného postupu súdu v prípade podania neúplnej žaloby. Súd prvej inštancie v zmysle nich postupoval, keď riadne vyzval žalobkyne na odstránenie vád žaloby, poskytol im primeranú lehotu a nakoľko k oprave nedostatkov nedošlo, správne žalobu zamietol. Takýto, zákonom aprobovaný postup, nemožno za žiadnych okolností vyhodnotiť ako porušovanie práv žalobcov na spravodlivý proces. Je to žalobca, ako iniciátor súdneho konania, ktorý v plnej miere zodpovedá za obsah žaloby a musí znášať procesný dôsledok jej odmietnutia v prípade, že táto nepredstavuje podklad pre pokračovanie v spore a meritórne preskúmanie nároku.

18. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd aj námietky žalobkýň, ktoré tvrdili, že súdy v tomto prípade (a voči nim) majú konať zhovievavo a iniciatívne im pomôcť odstrániť vytýkané vady. Povinnosť súdu odstraňovať vady podania je upravená v ustanovení . Ak si súd túto splní, nemožno od neho požadovať ďalšiu iniciatívu alebo ďalší procesný postup smerujúci k odstraňovaniu nedostatkov podania. Aj postup súdu podľa (kedy môže predvolať na výsluch toho, kto urobil vadné podanie) nie je obligatórny a je na zvážení súdu, či k takémuto postupu pristúpi alebo nie. V tomto prípade odvolací súd uvádza, že z obsahu jednotlivých podaní žalobkýň možno vydedukovať, že sami nevedia označiť predmet sporu, nevedia špecifikovať svoje nároky v podobe riadneho petitu (nachádzajúceho svoj základ v tvrdených skutočnostiach) a celkové ich podania sa od počiatku javia ako nedôvodné. Vykonanie ich výsluchu by, ani podľa názoru odvolacieho súdu, neprinieslo želaný efekt v podobe opravy podaní. Odvolací súd dáva žalobkyniam do pozornosti, že majú možnosť sa obrátiť opätovne na Centrum právnej pomoci alebo zveriť svoje zastúpenie advokátovi, ktorí im spíšu riadnu žalobu. Až na základe podania kvalifikovanej žaloby bude možné ich nároky opätovne prejednať.

19. Nepreukázané zostalo aj tvrdenie žalobkýň, že im svedčí postavenie slabšej strany v konaní. Nakoľko žalobkyne súdu neposkytli žiadny relevantný opis skutkových okolností, ich zaradenie k spotrebiteľom je predčasné a v tomto štádiu konania (na základe obsahu ich podaní) aj nemožné. Keďže ich údajné postavenie slabšej strany sporu nie je osvedčené, nemožno ani aplikovať osobitnú právnu úpravu, na to sa vzťahujúcu. Okrem uvedeného, podanie riadnej žaloby je povinnosťou, ktoré viaže rovnako spotrebiteľa, ako aj akéhokoľvek iného žalobcu.

20. Nedôvodná bola aj námietka žalobkýň smerujúca k tomu, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s ich návrhom na prerušenie konania a s ich žiadosťou o predĺženie lehoty na opravu žaloby. O ich návrhu na prerušenie konania súd prvej inštancie správne nerozhodoval, nakoľko (za rozhodného stavu) nebolo zrejmé, k prerušeniu akého konania malo dôjsť. Tým, že žalobkyne neposkytli súdu ani základný

opis skutkových okolností, nešpecifikovali petit žaloby a ani žalovaných, v tejto fáze nebolo zrejmé o čom vlastne má súd konať (resp. čo je jeho predmetom). Nakoľko nebolo ustálené o aké konanie ide, nebolo možné rozhodnúť ani o jeho prerušení. Okrem toho z podaní žalobkýň nebol zrejmý ani dôvod prerušenia konania (len neurčité tvrdenie o podaní veci do dispozície orgánov činných v trestnom konaní nepostačovalo). K otázke nepredĺženia lehoty na opravu podania, resp. nereagovania súdu prvej inštancie na túto požiadavku, odvolací súd odkazuje na ustanovenie , kde zákon uvádza, že lehota na odstránenie vád musí byť minimálne 10 dní (čo v tomto prípade súd prvej inštancie dodržal). Podľa lehotu určenú súdom môže súd primerane predĺžiť. O predĺžení, resp. nepredĺžení lehoty súd nemusí rozhodnúť formou uznesenia, postačí keď (ako v tomto prípade) na návrh na predĺženie lehoty jednoducho neprihliadne a vo veci ďalej koná. Tým, že súd prvej inštancie v tomto prípade rozhodol o odmietnutí podania žalobkýň, konkludentne rozhodol aj o nepredĺžení lehoty na jeho opravu. Je potrebné zároveň doplniť, že zákonný a vymáhateľný nárok na predĺženie akejkoľvek sudcovskej lehoty strana sporu nemá; je vždy len na konajúcom sudcovi, aby zvážil, či k predĺženiu pristúpi alebo nie. Odvolací súd považuje postup súdu prvej inštancie v tejto otázke za dôvodný, nakoľko žalobkyne ani vo svojom opravnom podaní neuviedli súdu žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by aspoň v základoch umožnili vymedziť predmet sporu a predlžovanie lehoty sa nejavilo ako hospodárne a efektívne.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa . Ako už bolo vyššie uvedené, je potrebné dať do pozornosti žalobkýň ich možnosť opätovne sa obrátiť na Centrum právnej pomoci alebo advokáta za účelom spísania riadnej žaloby.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).