Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_92Cb-6-2025.pdf
PDF · 67.93 KB
Case nature
Subarea
92Cb/6/2025
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX D. – E. F., zast.: IURISTICO s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice – Sever, IČO: 36 588 041, proti žalovanému: 1A POLOV s.r.o., so sídlom Kovaľská 1A, 040 15 Košice – Poľov, IČO: 52 197 883, zast.: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Kupeckého 320/33, 040 01 Košice – Juh, IČO: 47 240 482, o zaplatenie 85 000 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica 4. novembra 204 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 85 000 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal 19. decembra 2024 platobný rozkaz sp. zn. 25Up/1991/2024, ktorým návrhu žalobcu vyhovel. Po podaní odporu žalovaným a návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde, Okresný súd Banská Bystrica 3. februára 2025 postúpil spor podľa § 40 v spojení s § 22 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) Mestskému súdu Košice ako súdu kauzálne príslušnému na konanie v spore.
3. Podaním doručeným súdu 31. júla 2025 vzal žalobca žalobu čiastočne späť. Ako dôvod späťvzatia uviedol čiastočné plnenie zo strany žalovaného po podaní žaloby. 31. júla 2025 žalovaný zaplatil na účet žalobcu sumu vo výške 91 023,01 eur. Úrok, ktorý žalobca požadoval, predstavoval od 4. októbra 2024 do 31. júla 2025 sumu 6 063,29 eur. Na základe uvedeného tak zo strany žalovaného došlo k úhrade celej istiny 85 000 eur a časti úroku z omeškania, pričom zostávajúca nezaplatená časť úroku z omeškania predstavuje sumu 40,28 eur (6 063,29 eur mínus 6 023,01 eur). Žalobca trval na priznaní sumy 40,28 eur z titulu úroku z omeškania a náhrady trov konania v rozsahu 100 %. O čiastočnej úhrade súdu doložil potvrdenie o zrealizovaní transakcie.
4. Žalovaný podaním doručeným súdu 5. marca 2026 navrhol konanie zastaviť, nakoľko 3. marca 2026 uhradil žalobcovi aj zostávajúcu časť úroku z omeškania vo výške 40,28 eur. O vykonanej transakcii súdu doložil výpis z účtu. Keďže jeho plnením bol odstránený skutkový aj právny základ podanej žaloby, pretože pohľadávka vrátane príslušenstva bola v celom rozsahu uhradená, sporový stav medzi stranami sporu prestal trvať. Žalovaný navrhol, aby súd konanie zastavil.
5. Žalobca podaním z 25. mája 2026 vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný medzičasom uhradil vymáhanú istinu i úroky z omeškania v celom rozsahu. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Žalobca podaním z 25. mája vzal žalobu späť v celom rozsahu. Keďže žalobca má právo v zákonom stanovenom rozsahu disponovať žalobou, súd vzhľadom na späťvzatie žaloby skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, rozhodol o späťvzatí aj bez vyjadrenia, súhlasu žalovaného so späťvzatím. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia a konanie zastavil.
10. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa ust. § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, t. j. na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Vo všeobecnosti platí, že zastavenie konania alebo jeho časti zavinil v prípade späťvzatia žaloby žalobca, ktorému je z tohto dôvodu uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Odlišne je však treba posudzovať procesnú situáciu, keď bol žalobca správaním žalovaného po začatí konania vystavený nevyhnutnosti vziať žalobu späť. Ústavný súd SR v rozhodnutí, sp. zn. I. ÚS 196/2009 uviedol, že „kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu)“. Obdobne tak skonštatoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí, sp. zn. 3Sžo/225/2010, ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku, alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný, alebo nie. K zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobcu, avšak dôvodom takéhoto konania bolo zaplatenie celej pohľadávky žalobcu zo strany žalovaného po podaní žaloby. Súd má za to, že ten, kto procesne zavinil zastavenie konania, je žalovaný, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti II. tohto uznesenia a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Krajský súd v Košiciach v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Mestského súdu Košice. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).