Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Ssk-41-2026.pdf
PDF · 73.22 KB
Case nature
Area
Subarea
7Ssk/41/2026
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Y.. I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XX/XX, XXX XX T., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o žalobe na obnovu konania vedeného na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 32Sas/12/2025, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 32Sa/19/2025 - 13 zo dňa 12.01.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.
II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I. Konanie na správnom súde a kasačná sťažnosť
1. Uznesením Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 32Sas/12/2025 - 87 zo dňa 04.08.2025 bola podľa § 98 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietnutá správna žaloba žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej č. 441 014 745 0 zo dňa 05.08.2003 (ďalej len „rozhodnutie žalovanej“) vo veci jeho starobného dôchodku. O kasačnej sťažnosti proti tomuto uzneseniu rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“, resp. „kasačný súd“) uznesením sp. zn. 6Ssk/136/2025 zo dňa 30.10.2025 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. Kasačný súd skonštatoval, že rozhodnutie žalovanej už bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní na Krajskom súde v Žiline sp. zn. 12Sd/303/03 a následne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní sp. zn. 3So/49/2004, je teda zrejmé, že rozhodnutie žalovanej mu bolo v danom čase (2003) riadne doručené a žalobca tak v roku 2023 podal žalobu zjavne oneskorene.
2. V tu prejednávanej veci sa žalobca domáhal obnovy konania vo veci, ktorá bola skončená právoplatným uznesením Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 32Sas/12/2025 z dôvodu, že vo veci sú nové skutočnosti - rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3So/49/2004 zo dňa 24.8.2004; rozhodnutie správneho aj kasačného súdu je založené na nesprávnom skutkovom predpoklade (závere) majúcom vplyv na výsledok konania; rozhodnutie žalovanej je absolútne nezákonné, lebo je v rozpore s čl. 19 Dohovoru č. 128; žalovaná nerešpektuje právny názor vyjadrený v rozsudku sp. zn. 7So/125/2009 zo dňa 25.08.2010, čím udržiava stav odporujúci Ústave Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky.
3. Správny súd uznesením č. k. 32Sa/19/2025 - 13 zo dňa 12.01.2026 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú podľa § 483 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca neuviedol žiadne dôvody, ktoré by napĺňali niektorú zo zákonných podmienok prípustnosti obnovy konania v zmysle § 472 SSP a sám nezistil žiadny relevantný dôvod na obnovu konania. S poukazom na ust. § 107 SSP uviedol, že žalobu na obnovu konania odmietol bez nariadenia
pojednávania a teda bez verejného prejednania veci, vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o procesné rozhodnutie a nešlo o prejednanie veci samej.
4. Proti tomuto uzneseniu podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP. Kasačnému súdu navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
5. Sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti uviedol, že kasačnú sťažnosť podáva proti napadnutému uzneseniu, ktorým bola odmietnutá žaloba na obnovu konania „vo veci predtým odmietnutej žaloby o znova preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne“. Následne sumarizoval priebeh a závery konania pred správnym a kasačným súdom vo veci jeho starobného dôchodku, s ktorými sa nestotožnil. Uviedol, že rozhodnutie žalovanej je od počiatku nezákonné, lebo bolo vydané v rozpore s čl. 19 Dohovoru č. 128, ktorý má v zmysle ústavy prednosť pred zákonom a konanie orgánov verejnej moci priečiace sa čl. 2 ods. 2 ústavy nemôže požívať právnu ochranu.
6. Uviedol, že jeho kasačná sťažnosť je prípustná, lebo je podaná proti uzneseniu správneho súdu, ktorým bol „návrh - správna žaloba na znovu preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne“ protiprávne odmietnutá a poukázal na ust. § 7 písm. e) SSP.
7. V časti označenej ako kasačné dôvody sťažovateľ uviedol, že správny súd nesprávne aplikoval § 472 SSP. Podľa sťažovateľa § 472 SSP je len prechodným ustanovením, ktorého účelom je riešiť prechod medzi právnou úpravou Občianskeho súdneho poriadku a Správneho súdneho poriadku. Právny záver správneho súdu, že žalobu na obnovu konania je možné podať len podľa tohto ustanovenia je podľa sťažovateľa nesprávny, nemá oporu v zákone a takýto postup súdu predstavuje neprimeraný formalizmus.
8. Podľa sťažovateľa mal správny súd a aj žalovaná povinnosť preskúmať súlad rozhodnutia žalovanej so základnými princípmi právneho štátu (princípom právnej istoty, ochrany nadobudnutých práv, všeobecným zákazom retroaktivity a diskriminácie) a čl. 19 Dohovoru č. 128. Rozhodnutím žalovanej mu bol odňatý právoplatne priznaný starobný dôchodok, čím bolo zasiahnuté do samotnej podstaty jeho sociálneho práva. V pôvodnom konaní a ani v novom konaní o znovu preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia sa správny súd týmito otázkami nezaoberal a zákonnosť rozhodnutia žalovanej tak nebola nikdy preskúmavaná v ústavnom a medzinárodnoprávnom kontexte.
9. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti nevyjadrila.
II. Posúdenie veci kasačným súdom
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti zistil, že kasačná sťažnosti je nedôvodná.
11. Podľa § 472 SSP žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k?záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
Podľa § 476 písm. c) SSP v žalobe na obnovu konania sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvod obnovy.
Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná.
12. Kasačný súd z obsahu žaloby na obnovu konania zistil, že sťažovateľ v nej neoznačil žiadny zákonný dôvod jej prípustnosti predpokladaný v § 472 SSP a nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by existenciu takéhoto zákonného dôvodu preukazovali. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti žiadnym spôsobom nenamietal nenaplnenie dôvodov podľa § 472 SSP, ale namietal jeho aplikáciu s tým, že ide iba o prechodné ustanovenie.
13. Kasačný súd konštatuje, že na základe skôr podaných kasačných sťažností v obdobných veciach totožného sťažovateľa sa už opakovane zaoberal otázkou zákonnosti odmietnutia žaloby na obnovu konania podľa § 483 ods. 1 SSP za situácie, keď v konaní pred správnym súdom tento sťažovateľ neoznačil a ani nepreukázal žiadny zo zákonných dôvodov prípustnosti žaloby na obnovu konania v zmysle § 472 SSP. V kasačných sťažnostiach v zásade uvádzal aj totožné námietky s tu vznesenými námietkami. Konkrétne ide o rozhodnutia napr. sp. zn. 7Ssk/20/2026, sp. zn. 7Ssk/56/2025, sp. zn. 7Ssk/50/2025, 7Ssk/46/2024, sp. zn. 7Ssk/35/2024, 7Ssk/21/2024, od ktorých záverov nemá kasačný súd dôvod sa odkloniť a v zmysle § 464 ods. 2 SSP poukazuje na ich odôvodenie v tomto smere.
14. K námietke, že § 472 SSP je len prechodným ustanovením medzi Občianskym súdnym poriadkom a SSP, kasačný súd uvádza, že tento názor zjavne nezodpovedá systematickému členeniu SSP. Ust. § 472 SSP je zaradené v piatej časti SSP pod marginálnou rubrikou „Opravné prostriedky“, teda nie medzi prechodnými ustanoveniami (§ 491 až § 493g SSP). Okrem toho, na tu prejednávanú žalobu na obnovu konania nebolo potrebné použiť žiadne prechodné ustanovenie SSP, pretože konanie o nej začalo jej doručením dňa 29.12.2025, teda dávno po nadobudnutí účinnosti SSP (01.07.2016).
15. Kasačný súd dodáva, že hoci sťažovateľ nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa v zmysle § 489 SSP ani nie je zastúpený advokátom, vychádzal z väčšinového názoru vysloveného v uznesení Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/105/2022, podľa ktorého v konaní o obnove konania v sociálnych veciach nie je potrebné obligatórne právne zastúpenie
III. Záver a trovy kasačného konania
16. Kasačný súd dôvody vznesené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keďže neboli spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, s ktorého dôvodmi sa v celom rozsahu stotožnil. Preto podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol.
17. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože nezistil výnimočné dôvody. Sťažovateľ ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).
18. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.