Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1S-35-2023.pdf
PDF · 113.65 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/35/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Berežnej, členov senátu Mgr. Slavomíra Podhorského a JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka, v právnej veci žalobcu: Benefito, s.r.o., so sídlom Smreková 6480/7, 080 01 Prešov, IČO: 51 251 728, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Grösslingová 7152/5, 811 09 Bratislava, IČO: 00 156 906, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 43 960 027 23/7595/24/2023-27219/2023 zo dňa 26.07.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice, odbor inšpekcie odpadového hospodárstva (ďalej ako „správny orgán prvého stupňa“) ako príslušný orgán podľa ustanovenia § 9 a § 10 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v súlade s ustanovením § 106 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej ako „zákon o odpadoch“) vykonal u žalobcu kontrolu za kontrolované obdobie od 01.01.2021 do 23.01.2023, zameranú na dodržiavanie povinností podľa ustanovení zákona o odpadoch v nadväznosti na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy odpadového hospodárstva.
2. Z predmetnej kontroly bol spísaný protokol č. 3/2023 zo dňa 23.01.2023 a prerokovaný dňa 20.02.2023 (ďalej ako „protokol z kontroly“), z ktorého vyplýva, že kontrolou bolo zistené, že žalobca ako výrobca vyhradeného výrobku (výrobca obalov) v období od 01.01.2021 do 21.09.2022 nebol registrovaný v Registri výrobcov vyhradeného výrobku (ďalej ako „Register výrobcov obalov“) vedeného Ministerstvom životného prostredia SR (ďalej ako „MŽP SR“), keďže nepodal MŽP SR elektronicky prostredníctvom informačného systému žiadosť o zápis do Registra výrobcov vyhradeného výrobku spracovanú v zmysle ust. § 1 ods. 1 vyhl. MŽP SR č. 373/2015 Z.z. o rozšírení zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „vyhl. MŽP SR č. 373/2015 Z.z.“) v rozsahu údajov uvedených v prílohe č. 3 citovanej vyhlášky, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 27 ods. 4 písm. a) zákona o odpadoch.
3. Zistené nedostatky uvedené v protokole boli prerokované so žalobcom dňa 20.02.2023, o čom bola spísaná a podpísaná zápisnica o prerokovaní kontroly zo dňa 20.02.2023, kde Inšpektorát životného
prostredia Košice uložil žalobcovi povinnosť prijať termín a spôsob odstránenia kontrolou zisteného nedostatku do 10 dní od podpísania zápisnice z prerokovania kontroly a povinnosť podať Inšpektorátu životného prostredia Košice písomnú správu o splnení prijatých opatrení na odstránenie nedostatku a jeho príčin.
4. Žalobca nedoručil v stanovenej lehote Inšpektorátu životného prostredia Košice správu o prijatých opatreniach na odstránenie kontrolou zisteného nedostatku.
5. Za účelom podrobného skúmania, či boli žalobcom naplnené zákonné znaky porušenia uvedenej skutkovej podstaty, Inšpektorát životného prostredia Košice oznámil prostredníctvom elektronickej pošty listom č. 6280/54/2023-10192/2023 zo dňa 15.03.2023, ktorý bol účastníkovi doručený do jeho elektronickej schránky dňa 15.03.2023 začatie správneho konania vo veci porušenia ustanovenia zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a v súlade s ust. § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní dal možnosť žalobcovi vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu ich zisťovania, ako aj možnosť podať návrh na ich doplnenie v lehote do 7 dní od doručenia oznámenia o začatí správneho konania a predložiť ďalšie dôkazy, ktoré by mohli objasniť zistenie skutkovej podstaty veci.
6. K začatiu správneho konania sa v stanovenej lehote a ani ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia žalobca nevyjadril.
7. Dňa 05.04.2023 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č. 43 965 015 23/6280/54/2023-13133/2023, ktorým uložil žalobcovi podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch pokutu vo výške 1200 eur za kontrolou zistené nedodržanie legislatívnych ustanovení zákona o odpadoch za kontrolované obdobie od 01.01.2021 do 23.01.2023 za to, že ako výrobca vyhradeného výrobku (výrobca obalov) v období od 01.01.2021 do 21.09.2022 nebol registrovaný v Registri výrobcov obalov vedeného MŽP SR, keďže nepodal MŽP SR elektronicky prostredníctvom informačného systému žiadosť o zápis do Registra výrobcov vyhradeného výrobku spracovanú v zmysle ust. § 1 ods. 1 vyhl. MŽP SR č. 373/2015 Z.z. v rozsahu údajov uvedených v prílohe č. 3 citovanej vyhlášky, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 27 ods. 4 písm. a) zákona o odpadoch.
8. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca listom zo dňa 20.04.2023 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 43 960 027 23/7595/24/2023-27219/2023 zo dňa 26.07.2023 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 43 965 015 23/6280/54/2023-13133/2023 zo dňa 05.04.2023. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že skutočnosť, že odvolateľ v kontrolovanom období bol výrobcom obalov podľa § 52 ods. 11 písm. a.) a e) preukazujú dokumenty predložené počas kontroly, a to: faktúra č. 315200586 zo dňa 09.11.2020 za nákup prepravných obalov od slovenského dodávateľa, faktúra č. 66264/M/2021 zo dňa 03.02.2021 za nákup tovaru dovezeného z Poľskej republiky, evidencia prepravných obalov uvedených na trh za rok 2021 v celkovom množstve 0,040065 t – e-mail zo dňa 26.09.2022 (obaly, v ktorých je dovážaný tovar predávaný konečnému používateľovi v rámci e-shopu), evidencia spotrebiteľských obalov uvedených na trh v SR za rok 2021 v celkovom množstve 0,047 t - e-mail zo dňa 26.09.2022 (obaly, v ktorých je samotný dovážaný tovar zabalený), faktúra č. 0020001161 zo dňa 23.12.2020 za predaj dovážaného tovaru v SR konečnému používateľovi, t. j. uvedenie vyhradeného výrobku na trh SR, faktúra č. 0021000480 zo dňa 19.02.2021 za predaj dovážaného tovaru v SR konečnému používateľovi, ohlásenie o obaloch uvedených na trh v Slovenskej republike a plnení miery zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov za rok 2022 vypracované dňa 03.01.2023.
9. Ďalej uviedol, že z potvrdenia o registrácii č. RV22OBA0001334 zo dňa 22.09.2022 získaného z Informačného systému odpadového hospodárstva pre evidenciu obalov a odpadov z obalov zverejnenom na webovom sídle MŽP SR vyplýva, že odvolateľ sa zaregistroval v Registri výrobcov vyhradeného výrobku až dňa 22.09.2022. Žalobca bol ako výrobca vyhradeného výrobku podľa ustanovenia § 27 ods. 2 a § 52 ods. 11 písm. c) a e) zákona o odpadoch, bol povinný podľa ustanovenia § 30 ods. 1 zákona o odpadoch, pred uvedením vyhradeného výrobku na trh SR, požiadať o zápis do Registra výrobcov vyhradeného výrobku spôsobom podľa ustanovenia § 103 ods. 22 zákona o odpadoch. Keďže žalobca nebol v časti kontrolovaného obdobia zapísaný v Registri výrobcu vyhradeného výrobku, nebol v tomto období oprávnený na uvádzanie výrobkov – obalov na trh v SR.
10. Konštatoval, že podľa § 112 ods. 2 zákona o odpadoch, ak orgán štátneho dozoru zistí, že kontrolovaná osoba porušila povinnosť uloženú zákonom o odpadoch, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie, alebo povinnosť vyplývajúcu jej z rozhodnutia vydaného na základe zákona o odpadoch, uloží jej pokutu podľa ustanovenia § 117 zákona o odpadoch. Inšpekcia nemá možnosť od uloženia pokuty upustiť alebo zvoliť inú nepeňažnú formu trestu z dôvodu, že ju na to ani zákon o odpadoch a ani správny poriadok neoprávňuje. Žalobca svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ustanovenia § 117 ods. 3 zákona o odpadoch, ktorý správny orgán ďalej riešil v správnom konaní podľa správneho poriadku, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia prvého stupňa o uložení sankcie za porušenie ustanovenia § 27 ods. 4 písm. a) zákona o odpadoch. Materiálny korektív, na ktorý žalobca poukazoval, je špecifikom trestného práva, ktoré má zabezpečiť dodržiavanie zásady ultima ratio, v zmysle ktorej trestné právo a jeho sankcie majú byť až posledným možným spôsobom šetrenia a trestania, ak vzhľadom na okolnosti iné mechanizmy nemôžu byť použité. Uplatnením materiálneho korektívu nezaniká protiprávnosť skutku, jeho uplatnenie znamená len, že nejde o prečin, a teda ani trestný čin, ale môže sa jednať o priestupok, či iný správny delikt.
11. Podľa žalovaného správny orgán prvého stupňa v predmetnej veci vykonal správne konanie v súlade so správnym poriadkom a vydal rozhodnutie, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 1200 eur z celkového rozpätia od 1200 eur do 120 000 eur. Pri stanovení výšky pokuty správny orgán prvého stupňa zohľadnil skutočnosť, že odvolateľ sa dňa 22.09.2022 zaregistroval pod registračným číslom RV22OBA0001334, a že protiprávne konanie spočíva v nesplnení povinností administratívnej povahy, ktoré priamo neohrozujú ani nepoškodzujú životné prostredie, účastník konania sa k spáchaniu správneho deliktu priznal, ako aj skutočnosť, že „materiálna nebezpečnosť“ nezákonného konania žalobcu, vzhľadom na relatívne malé množstvo obalov, ktoré odvolateľ uviedol na trh na území SR pred vykonaním registrácie, bola nízka.
12. Poukázal na to, že inšpekcia uložila odvolateľovi najnižšiu možnú pokutu za spáchaný správny delikt, ktorú bola obligátorne povinná uložiť a na základe uvedeného vyhodnotil odvolanie žalobcu ako neopodstatnené.
II.
Správna žaloba
13. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie, resp. aby alternatívne správny súd upustil od uloženia sankcie, prípadne znížil jej výšku vzhľadom na čisto formálny charakter porušenia právnej povinnosti bez reálneho zásahu do právom chráneného spoločenského záujmu.
14. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že má za to, že v danom správnom konaní nebol konajúcim správnym orgánom absolútne zohľadnený materiálny korektív, ktorý sa uplatňuje tak v správnom konaní o priestupkoch, ako aj v trestnom konaní o trestných činoch, ktorý je jednou z imanentných zložiek materiálneho právneho štátu. V správnom konaní o priestupkoch môže správny orgán za spáchanie priestupku uložiť okrem iného aj sankciu vo forme pokarhania, alebo môže dokonca aj od uloženia sankcie v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. Poukázal, na to, že zásady trestného konania sa na základe argumentum a maiori ad minus uplatňujú aj v správnom konaní a následne aj v správnom súdnictve. Ďalej uviedol, že aj keby formálne naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, tak v materiálnom zmysle nevznikla záujmu chránenému zákonom žiadna ujma, a to ešte navyše za situácie, že samotný žalobca sa sám dopytoval na možnosti a spôsoby splnenia povinnosti, o ktorej sa dozvedel už v čase jej platnosti a účinnosti, pričom zamestnanec ministerstva, ktorý mal byť nápomocný, tak nie len že nápomocný nebol, ale z titulu dotknutého ega podal na spoločnosť podnet. Okrem formálneho porušenia povinnosti je zrejmé, že žalobca nie je ani subjektom, ktorý by produkoval relevantné množstvo odpadu, ktoré by teoreticky mohlo ohrozovať životné prostredie. Poukázal tiež na to, že rozhodnutia správnych orgánov aj vo veciach správnych deliktov musia zodpovedať zákonu nielen po formálnej stránke, ale aj materiálnej. Správny orgán musí logicky vykladať dotknuté právne normy a následne ich správne aplikovať na prejednávaný prípad. Pri hodnotení správnych deliktov, ktoré sú hraničné, je žiadúce brať do úvahy aj materiálnu nebezpečnosť konania, aby príliš formalistická aplikácia nebola nespravodlivá
a neprimeraná. Administratívne správne konanie musí spĺňať aj požiadavku spravodlivosti, ktorá zohľadňuje aj materiálny znak správneho deliktu, a preto len samotná skutočnosť, že určité ľudské správanie je zákonodarcom formálne ustanovené za správny delikt, nevyjadruje jeho spoločenskú závažnosť a neprijateľnosť.
III.
Vyjadrenie žalovaného
15. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 23.11.2023, v ktorom uviedol, že v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj správnym poriadkom je postavenie štátneho orgánu a jeho kompetencie reglementované právnym poriadkom. Štátny orgán nie je oprávnený z vlastnej vôle, podľa vlastnej úvahy, konať nad rámec svojich zákonných právomocí. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným je nesporné, že žalobca je podľa ustanovení § 52 ods. 11 písm. c) a e) zákona o odpadoch výrobcom obalov, a teda aj výrobcom vyhradeného výrobku podľa ustanovenia § 27 ods. 2 zákona o odpadoch. Ak určitý subjekt spĺňa definičné znaky výrobcu vyhradeného výrobku je povinný postupovať v súlade s ust. § 27 ods. 4 písm. a) zákona o odpadoch, a teda je povinný sa zaregistrovať v Registri výrobcov vyhradeného výrobku. Žalobca spĺňal definičné znaky výrobcu obalov, resp. výrobcu vyhradeného výrobku už k prvému dňu kontrolovaného obdobia, t. j. ku dňu 01.01.2021, avšak žalobca sa zaregistroval v Registri výrobcov vyhradeného výrobku až dňa 22.09.2022. Následne bola žalobcovi uložená pokuta za nedodržanie ustanovenia § 27 ods. 4 písm. a) zákona o odpadoch, čím naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 117 ods. 3 zákona o odpadoch. Zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu je založená na objektívnom princípe, čo znamená, že sa posudzuje bez ohľadu na zavinenie. Ide o zodpovednosť za následok. Poukázal, že samotná skutočnosť, že určité ľudské konanie, resp. opomenutie konania je zákonodarcom formálne vyhlásené za správny delikt, vyjadruje jeho spoločenskú nebezpečnosť a závažnosť. Materiálny znak je tak subsumovaný a konzumovaný formálnym znakom protiprávnosti, čo znamená, že typová závažnosť je vyjadrená len nepriamo znakmi formálnej stránky skutkových podstát správneho deliktu. Na spáchanie správneho deliktu postačuje naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorá nezahŕňa materiálny prvok. Ďalej uviedol, že zákon o odpadoch ukladá povinnosti fyzickým osobám alebo právnickým osobám na jednej strane a štátnym orgánom na strane druhej. Ak si žalobca neplnil povinnosť stanovenú v ustanovení § 27 ods. 4 písm. a) zákona o odpadoch, je povinnosťou orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva uložiť mu za nedodržanie zákonných povinností pokutu. V ustanovení § 117 ods. 3 zákona o odpadoch ide o obligátorne stanovené rozpätie výšky pokuty za nesplnenie zákonných povinností na úseku odpadového hospodárstva. Žalovaný bol striktne limitovaný zákonom stanoveným rozpätím výšky pokuty, a preto nemohol pri rozhodovaní o výške pokuty použiť správnu úvahu nad rámec predmetnej administratívno - právnej normy.
16. K sankčnej moderácii uviedol, že správny súd je rovnako viazaný zákonným ustanovením určujúcim výšku ukladanej sankcie, a teda aj správny súd môže uložiť len takú sankciu a len v takej výške, ako ju mohol uložiť správny orgán. Pokiaľ zákon neumožnil správnemu orgánu upustiť od uloženia sankcie, nebude k tomu oprávnený ani správny súd, a preto navrhuje žiadosť o sankčnú moderáciu zamietnuť.
17. V závere uviedol, že trvá na všetkých argumentoch a vyjadreniach uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný, aj prvostupňový správny orgán postupovali v súlade a v medziach ustanovených zákonom o odpadoch, správnym poriadkom a príslušnými predpismi ako aj zásadami, ktorými sa riadi celé správne konania. Rozhodnutie považuje za preskúmateľné a riadne odôvodnené a navrhuje, aby súd predmetnú žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol.
VI.
Relevantná právna úprava
18. Podľa § 27 ods. 1 zákona o odpadoch, vyhradený výrobok je výrobok patriaci do skupiny výrobkov upravenej v druhom až ôsmom oddiele tejto časti zákona, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcu.
19. Podľa § 27 ods. 2 písm. a) zákona o odpadoch, výrobcom vyhradeného výrobku sa rozumie výrobca elektrozariadení (§ 32), výrobca batérií a akumulátorov (§ 42), výrobca obalov (§ 52), výrobca vozidiel (§ 60), výrobca pneumatík (§ 69), výrobca neobalového výrobku (§ 73).
20. Podľa § 27 ods. 4 zákona o odpadoch, výrobca vyhradeného výrobku je povinný zaregistrovať sa v Registri výrobcov vyhradeného výrobku a oznamovať zmeny registrovaných údajov.
21. Podľa § 30 ods. 1 zákona o odpadoch, výrobca vyhradeného výrobku je povinný pred uvedením vyhradeného výrobku na trh Slovenskej republiky požiadať o zápis do Registra výrobcov vyhradeného výrobku podľa § 103 ods. 22. Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcu vyhradeného výrobku nesmie uvádzať výrobky na trh Slovenskej republiky.
22. Podľa § 52 ods. 11 písm. c) zákona o odpadoch, výrobcom obalov je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá, uvádza na trh tovar v obaloch iným spôsobom, ako podľa písmen a) a b) alebo prepraví alebo si nechá prepraviť cez štátnu hranicu Slovenskej republiky tovar v obaloch a uvádza ho na trh alebo do distribúcie v Slovenskej republike.
23. Podľa § 52 ods. 11 písm. e) zákona o odpadoch, výrobcom obalov je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá ako distribútor používa obal na zabalenie distribuovaného tovaru alebo jeho časti alebo na naplnenie distribuovaným tovarom.
24. Podľa § 103 ods. 22 zákona o odpadoch, žiadosť o zápis do registrov podľa tohto zákona sa podáva elektronicky prostredníctvom informačného systému.
25. Podľa § 112 ods. 2 zákona o odpadoch, ak orgán štátneho dozoru zistí, že kontrolovaná osoba porušila povinnosť uloženú týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo povinnosť vyplývajúcu jej z rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona, uloží jej pokutu podľa § 117. Ak orgán štátneho dozoru zistí skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že bol spáchaný trestný čin, vykoná jej oznámenie podľa osobitného predpisu.
26. Podľa § 116 ods. 2 zákona o odpadoch, pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, rozsah a čas trvania protiprávneho konania.
27. Podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch, pokutu od 1 200 eur do 120 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť podľa § 6 ods. 10; § 12 ods. 1, 2, 6; § 14 ods. 1 písm. b), c), d), e), i), j), m); § 14 ods. 6; § 15 ods. 13; § 16 ods. 3; § 16 ods. 8 písm. c), e), f), g); § 17 ods. 1 písm. f); § 21 ods. 3 písm. i), k), s); § 22; § 23; § 25 ods. 4, 6, 10, 12; § 26 ods. 1 písm. b); § 27 ods. 4 písm. a), b), c), d), i), l); § 27 ods. 8, 12, 13, 17, 18, 19, 21; § 28 ods. 4 písm. a), b), f), g), m), q), r), u), v), w), x), y), z), aa), ab), af), ag),ah); § 28 ods. 5; § 28 ods. 9 písm. c); § 28 ods. 12 písm. c); § 28 ods. 13; § 29 ods. 1 písm. a), c), d), h), j), k), l), o); § 29 ods. 2; § 30 ods. 1, 2, 3, 4; § 31 ods. 6, ods. 11 písm. a), b), c), d), e), f), g), h), i), j), k), l), m), n), o), p), r), s), 12, 13, 14, 15, 17 písm. c); § 31 ods. 8; § 34 ods. 1 písm. a), b), c), d), f), g), h), i), j), k); § 34 ods. 3, 4, 5, 6; § 35; § 36; § 38 ods. 2, 3; § 39 ods. 1, 3; § 39 ods. 4 písm. a), b), c); § 39 ods. 5; § 40 ods. 2; § 41 písm. g), h), i), j), k), l); § 44 ods. 3; § 44 ods. 8 písm. a), d), e), m), q), r), s),v),w); § 44 ods. 9; § 45; § 46 ods. 1 písm. d), e); § 47 ods. 1 písm. d), e); § 47 ods. 2 písm. d), e); § 49; § 50 ods. 1, 2; § 51 písm. h), i); § 53 ods. 1, 5, 6; § 54 ods. 1 písm. a), b), c); § 57 ods. 1, 2, 4; § 59 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9, 10; § 61 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), k); § 63 ods. 1; § 64 ods. 2 písm. c), d), e); § 65 ods. 1 písm. b), g), h), i), j), k), l), m), t); § 66 ods. 2, 3, 5; § 70; § 72; § 73 ods. 10; § 74 ods. 2 a 3; § 75 ods. 2, 3; § 76 ods. 6, 7, 8, 9, 10; § 77 ods. 4; § 78; § 79 ods. 15, 19; § 81 ods. 9; § 125 ods. 1, 2, 3, 4, § 135ea ods. 3; § 135eb ods. 6, 7, 8; § 135ec.
VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom
28. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasledujúcich zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj po oboznámení
sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
29. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch uložil žalobcovi pokutu vo výške 1 200 eur za nedodržanie legislatívneho ustanovenia zákona o odpadoch, pričom sa žalobca dopustil správneho deliktu uvedeného v § 30 ods. 1 zákona o odpadoch.
30. Správny súd má po preskúmaní administratívneho spisu za to, že spáchanie správneho deliktu bolo žalobcovi riadne preukázané a uloženie sankcie žalobcovi bolo v súlade so zákonom o odpadoch. Správny súd vychádzal z výsledkov kontroly, ktoré sú popísané v protokole o výsledku kontroly č. 03/2023 zo dňa 23.01.2023 ako aj zo zápisnice o prerokovaní protokolu zo dňa 20.02.2023, v ktorých je úplne popísaný skutočný stav veci. Z vykonanej kontroly jednoznačne vyplýva, že žalobca v rámci kontrolovaného obdobia od 01.01.2021 do 21.09.2022 nepodal MŽP SR elektronickú žiadosť o zápis do Registra výrobcov vyhradeného výrobku, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 27 ods. 4 písm. a) zákona o odpadoch. Zo strany žalobcu neboli ani pri prerokovaní protokolu z kontroly č. 3/2023 predložené žiadne doklady, ktoré by vyvrátili alebo spochybnili kontrolu. 31. V danom prípade namietal žalobca nesprávne a príliš formalistické hodnotenie správneho deliktu a tým uloženú neprimeranú výšku pokuty správnym orgánom. Správny súd v tomto uvádza, že správny orgán pri uložení pokuty postupoval v zmysle zákona o odpadoch. Prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný jednoznačne odôvodnili, čo ich viedlo k uloženiu sankcie vo výške 1 200 eur, pričom uviedli jednotlivé poľahčujúce, ako aj priťažujúce okolnosti. Správne orgány ako na priťažujúcu okolnosť prihliadali na dĺžku trvania protiprávneho stavu približne 1 rok a 9 mesiacov. Z dôvodu, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti zdôvodňujúce protiprávny stav zistený vykonanou kontrolou a ani nevyvrátil kontrolou zistené porušenia, prihliadol správny orgán pri ukladaní pokuty na závažnosť, rozsah a čas trvania protiprávneho stavu a uložil mu pokutu na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia. V danom prípade bolo možné uloženie pokuty až do výšky 120 000 eur, avšak správny orgán vyhodnotil s prihliadnutím na všetky zistené skutočnosti, že pokuta vo výške 1 % z hornej hranice celkového rozpätia je primeraná a zodpovedajúca zistenému protiprávnemu stavu. S týmto sa stotožňuje aj správny súd a považuje pokutu uloženú správnym orgánom vo výške 1200 eur za zákonnú, primeranú a dostatočne odôvodnenú. Z dôvodu, že predmetný správny delikt je založený na objektívnej zodpovednosti a že v danom prípade bolo jeho spáchanie žabcovi jednoznačne preukázané, bola žalobcovi uložená pokuta opodstatnene.
32. Správny súd poukazuje na to, že orgán prvého stupňa a taktiež aj odvolací správny orgán sú povinné konať v rozsahu im zverených kompetencií právnym poriadkom Slovenskej republiky. Žalovaný nie je oprávnený konať nad rámec jeho zákonných právomocí. Preto ak zákon o odpadoch ukladá určitému subjektu registrovať sa v Registri výrobcov vyhradeného výrobku a tento subjekt túto povinnosť nesplní (naplní svojím konaním alebo opomenutím konania znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch), je povinnosťou orgánu štátnej správy uložiť mu za nedodržanie zákonných povinností pokutu. Nie je to jeho možnosť v zmysle úvah o „uložení, neuložení pokuty“ je to jeho obligátorna povinnosť. V ustanovení § 117 zákona o odpadoch je obligatórne stanovené rozpätie výšky pokuty za nesplnenie zákonných povinností na úseku odpadového hospodárstva. Ak teda žalobca nesplnil svoju povinnosť registrovať sa v predmetnom registri, čo on sám ani nerozporuje, musel si byť vedomý následku nedodržania tejto povinnosti. Navyše správny orgán v rozhodnutí jasne špecifikoval o aké poľahčujúce a priťažujúce okolnosti sa opieral pri preskúmavaní primeranosti výšky uloženej pokuty. Uvedenému postupu teda nemožno nič vytknúť. Správanie žalobcu sa prejavilo v samotnej závažnosti jeho konania, čo je v zmysle zákona nutné brať do úvahy pri ukladaní pokuty.
33. Pokiaľ ide o pristúpenie k sankčnej moderácii zo strany správneho súdu, správny súd dospel k záveru, že podmienky na takýto postup splnené neboli. K sankčnej moderácii by totiž správny súd mohol pristúpiť vtedy, ak by sankcia bola neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter. Neprimeraná povahe skutku je taká sankcia, ktorá je neadekvátna okolnostiam konkrétneho prípadu. Správny súd uvádza, že pri určení výšky uloženej pokuty vychádzali orgány verejnej správy správne zo zásad a kritérií obsiahnutých v ustanovení § 116 ods. 2 zákona o odpadoch, pričom dostatočne hodnotili závažnosť, rozsah a čas trvania protiprávneho stavu ako aj priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Výška uloženej pokuty bola dostatočne odôvodnená s prihliadnutím na zásady
a kritéria obsiahnuté v tomto zákone. Rozhodnutie o výške pokuty sa realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečného práva orgánu verejnej správy) t. j. v rámci zákonom povolenej voľnej úvahy orgánu verejnej správy. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami veci, obsahom administratívneho spisu, správny súd zastáva názor, že orgán verejnej správy svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca. Z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil. Správna úvaha pri ukladaní pokuty bola správna a pokuta spĺňa kritéria preventívnej aj represívnej funkcie. Výška pokuty nie je neprimeraná povahe skutku a orgány verejnej správy nevybočili z medzí a hľadísk zákona a výšku pokuty dostatočne odôvodnili. Žalobca nepreukázal likvidačnú povahu uloženej sankcie a ani ju nenamietal. Nad rámec správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o sankčnej moderácii je správny súd limitovaný tým, ako mohol v správnom konaní rozhodnúť správny orgán, to znamená, že správny súd je rovnako viazaný zákonným ustanovením určujúcim výšku ukladanej sankcie. Pokiaľ zákon neumožňuje správnemu orgánu upustiť od uloženia sankcie, ani správny súd nie je k tomu oprávnený.
34. Vychádzajúc z uvedeného tak mal správny súd za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a je namieste ju podľa ustanovenia § 190 SSP zamietnuť.
35. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods.1 SSP a § 168 SSP tak, že účastníkom súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo žiadať.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.