Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-22-2026.pdf
PDF · 76.92 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/22/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Sylvie Szabadošovej, v právnej veci navrhovateľky Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX proti manželovi navrhovateľky M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. B. XX, W., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom F. T., nar. XX.XX.XXXX a P. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., o odvolaní manžela, ktorý návrh nepodal, proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29P/26/2025 - 58 zo dňa 30.10.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku IV. a VI.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania, na čas po rozvode zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, rozhodol o tom, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výrokom IV. určil otcovi prispievať na výživu maloletej F. sumou 135 € mesačne a na výživu maloletej P. sumou 135 € mesačne vždy do 15. dňa vopred. Styk otca s maloletými deťmi neupravil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozsudok vo výroku o výživnom súd prvej inštancie odôvodnil tak, že matkou navrhnuté výživné 50,- eur na jedno dieťa sa približuje minimálnemu výživnému. Takéto výživné pri rodičovi, ktorý je zdravý a schopný práce, je neprijateľné. Súd uviedol, že určené výživné 135 € na jedno dieťa sa javí ako primerané pri sume príjmu otca zhruba 960 €. Otec súčasnosti pracuje za takmer minimálnu mzdu, je však v jeho možnostiach dosahovať príjem aspoň 1.000 € mesačne. Príjem vo výške 1.000 € mesačne si môže otec zabezpečiť popri príjme zo zamestnania brigádnickou činnosťou. Zo spisu a z rozhodnutia vyplýva, že otec pracuje ako skladník, podľa jeho vyjadrenia jeho čistý mesačný príjem je 850 €. Má výdavky na hypotéku 146 €, z ktorej platí polovicu. Platí správcovi bytu 168 €, internet 17,50 €, mobil 12 €, za pohonné hmoty 20 €. Nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť okrem maloletých detí pochádzajúcich z manželstva s navrhovateľkou.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie manžel, ktorý návrh nepodal, a to len proti výroku o určení výživného (výrok IV). Odvolanie odôvodnil tým, že pokiaľ matka navrhovala určiť výživné 50 € mesačne a on s touto výškou súhlasil, mal súd schváliť dohodu o výške výživného. Súd tým, že neschválil dohodu rodičov o výške výživného znemožnil otcovi, aby uskutočňoval jemu patriace práva k v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tvrdenia súdu o možnom zárobku 1.000 € mesačne považuje otec za fabulácie. Ani tvrdenie súdu o tom, že príjmom otca jej
suma 850 € mesačne, nie je pravdivé. V otázke príjmu otca navrhol vykonať ako listinný dôkaz ročné zúčtovanie za rok 2024, keďže jeho zamestnávateľ mu dal len ročné zúčtovanie. Súd nepodal výklad ustanovenia § 62 ods. 2 zákona o rodine k určenej sume výživného 270 €. Deti majú právo na rovnakú životnú úroveň ako rodičia. Ak je životná úroveň otca nízka, ktorému po odpočítaní výdavkov zostane 350 € mesačne, tak nemôže ani deťom dopriať inú životnú úroveň. Súdom určené výživné musí byť objektívne splniteľné, pričom suma výživného 270 € nie je v možnostiach otca bez toho, aby sa dostal do dlhovej pasce. Je v záujme dieťaťa, aby súd určil nižšie výživné, alebo aby ponechal otcovi istú sumu na reálny výkon starostlivosti o dieťa. Ak by súd ponechal sumu výživného 270 € mesačne, nie je v jeho možnostiach uhradiť túto sumu, a nieto ešte pri osobných stretnutiach s deťmi im kúpiť dar alebo cestovať za nimi. Navrhol, aby odvolací súd určil otcovi prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa sumou 50 € mesačne.
4. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka uviedla, že sa dohodli s otcom, že otec jej bude posielať mesačne sumu 85 € na dieťa.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.
6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.
7. Z čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, rovnako ako z čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ako aj z čl. IV Civilného mimosporového poriadku vyplýva, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
8. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).
9. Odvolaním je napadnutý len výrok o výške výživného. Nie je porušením procesných práv otca, pokiaľ súd nevychádzal zo zhodných prejavov manželov a neurčil výživné na sumu 50 € na každé dieťa. Súd je povinný rozhodovať v najlepšom záujme dieťaťa. V konaní o úprave práv a povinností k maloletým deťom nie je viazaný návrhom, a preto jeho rozhodnutie musí zodpovedať najmä najlepšiemu záujmu dieťaťa, v danom prípade aj potrebám dieťaťa a možnostiam otca. Súdom určené výživné zodpovedá uvedeným kritériám, podľa názoru odvolacieho súdu bolo výživné určené v správnej výške.
10. Záver súdu prvej inštancie o príjme otca 850 € mesačne vyplýva z výsluchu otca, a teda nepotrebuje žiadne ďalšie doplnenie dokazovania.
11. Príjem otca vo výške 850 € mesačne je dostatočný na to, aby z neho bolo možné určiť výživné vo výške po 135 € na jedno dieťa. Pokiaľ otec zo svojho príjmu 850 € mesačne zaplatí výživné na deti spolu vo výške 270 € mesačne, zostáva mu k dispozícii suma cca 580 € mesačne. Tento stav podľa názoru odvolacieho súdu nie je taký, aby dostával otca do dlhovej pasce a otec naozaj môže využiť svoje schopnosti na to, aby získal dodatočný príjem.
12. Výživné tvorí cca 30 % z príjmu otca, čo reflektuje právo detí podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča nie je možné vyložiť tak, aby bolo možné príjem povinného rodiča podľa určitých pravidiel presne rozdeliť medzi rodiča a deti. Súdna prax sa stabilizovala na tom, že pri dvoch deťoch vo veku maloletej F. a P. je výživné na jedno dieťa vo výške cca 16% z príjmu povinného rodiča. V danom prípade zistené skutočnosti nevylučujú postup podľa stabilizovanej praxe.
13. Odvolací súd nemohol rozhodnúť o výške výživného tak, ako to v odvolacom konaní navrhla matka (teda na sumu 85 € mesačne), pretože táto suma taktiež nezodpovedá potrebám detí a možnostiam povinného rodiča.
14. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v napadnutom výroku IV a súvisiacom výroku VI postupom podľa § 2 ods. 1 CMP spojení s § 387 ods. 1 CSP.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP, § 58 a § 52 CMP. Ustanovenie § 52 CMP je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa ustanovení CMP. Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach § 53 - 55), možno sa od tohto všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na odklon od všeobecného pravidla vyplývajúceho z § 52 CMP.
16. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).